Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_pre_uznanie_17Csp-45-2023.pdf
PDF · 68.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/45/2023
Rozsudok pre uznanie
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanému v 1./ rade A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A. a žalovanej v 2./ rade D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 1.262,16 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a v 2./rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.262,16 eur s 5 % p. a. úrokom z omeškania od 27.1.2021 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 30,- eur splatných vždy do 25-teho dňa toho -ktorého mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1./ a 2./ rade na zaplatenie istiny 1.262,16 eur s 5%-ným p. a. úrokom z omeškania od 27.01.2021 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok žalobca odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru žalovaným poskytla úver vo výške 14.098,26 eur, ktorý sa zaviazali žalovaní uhradiť formou mesačných splátok. Žalovaní v 1./ a 2./ rade riadne úver nesplácali, dostali sa do omeškania, preto právny predchodca žalobcu dňa 16.12.2020 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom zo dňa 14.02.2020 bola postúpená pohľadávka voči žalovaným v prvom a druhom rade. V predmetnom konaní žalobca voči žalovaným uplatňuje len dlžnú istinu úveru vo výške 1.262,16 eur.
2. Na pojednávaní dňa 06.10.2023 žalovaní v 1./ a 2./ rade uznali nárok čo do základu, aj čo do výšky. Žiadali, aby vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu im súd povolil zaplatiť žalovanú sumu v splátkach vo výške 30,- eur mesačne. Žalovaný v 1./ rade uviedol, že je zamestnaný iba na čiastočný úväzok s príjmom 180,- eur brutto, žalovaná v 2./ rade pracuje taktiež na čiastočný úväzok, príjem má rovnaký, majú jedno maloleté dieťa. Nie sú schopní jednorázovo uhradiť žalovanú sumu.
3. Pretože žalovaní v 1./ a 2./ rade uznali nárok žalobcu aj čo do základu aj čo do výšky, súd vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle § 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
4. V zmysle § 285 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
5. V zmysle § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd uložil povinnosť plniť žalovaným v 1./ a 2./ rade v mesačných splátkach vo výške 30,- eur počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok s poukazom na skutočnosť, že výška splátok je primeraná žalovanej sume a možnostiam a schopnostiam žalovaných v 1./ a 2./ rade.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal. Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považuje nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných v 1./ a 2./ rade, ktorá neumožňuje žalovaným v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalobcovi trovy konania bez toho, aby vážnym spôsobom bolo ohrozené zabezpečenie základných životných potrieb žalovaných v 1./ a 2./ rade a ich maloletého dieťaťa. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu nepriznaním náhrady trov konania žalobcovi nebude zásadným spôsobom ovplyvnená jeho finančná situácia.
7. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 113/2019, aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Takéto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Rozhodovanie o trovách konania je v podstate druhotným aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje za nevyhnutné, aby všeobecný súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa vyjadrili k potenciálnej aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku nie je prípustné odvolanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.