Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/1127/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. M., O.. XX.X.XXXX, Z. V. Š. XXX/ XX, XXX XX O. U. O. X., právne zast.: JUDr. Šimon Cibulka, advokát, so sídlom Hodžova 53, 911 01 Trenčín, IČO: 42 373 646, proti povinnému: C.. R. M., O.. XX.X.XXXX, Z. V. L.. K. X, XXX XX Z., o vymoženie 7503,64 Eur s prísl., v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, IČO: 36 123 145, pod č. exekúcie XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.04.2023 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku vo výške 7503,64 Eur s prísl. na základe exekučného titulu

- Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 23.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 28.03.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“).

2. Dňa 03.05.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Jozef Pavlík, so sídlom exekútorského úradu Nám. M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, ktorý ju vedie pod č. exekúcie XXXEX XXX/XX. Súdny exekútor následne vydal dňa 03.05.2023 upovedomenie o začatí exekúcie XXXEX XXX/XX, ktoré bolo doručené poštou do vlastných rúk povinnému dňa 11.05.2023.

3. Dňa 05.06.2023 poverený súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.05.2023, ktorý podal povinný na poštovú prepravu dňa 25.05.2023 (doručené súdnemu exekútorovi dňa 26.05.2023). Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor doložil aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 01.06.2023. Súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15- dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda má odkladný účinok.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, kedy súd zastaví exekúciu v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný namieta, že právnym titulom na začatie exekučného konania zo strany oprávnenej bol Platobný rozkaz sp. zn. XXUp/ XXX/XXXX zo dňa 23.02.2023, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, pretože sa o ňom dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko v čase jeho doručovania bola jeho elektronická schránka, do ktorej bol doručovaný nefunkčná. Povinný z dôvodu jej nefunkčnosti nemohol do nej vstúpiť a skontrolovať aké dokumenty mu do nej boli doručené a z tohto dôvodu povinný podal na Okresný

súd Banská Bystrica návrh na neúčinnosť doručenia Platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/XXXX (k návrhu na zastavenie exekúcie priložil fotokópiu). Povinný žiada dôvody uvedené v tomto návrhu zohľadniť aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný uvádza, že pokiaľ by mal vedomosť o vydaní platobného rozkazu, tak by určite podal v súdom stanovenej lehote voči nemu odpor, pretože tento bol vydaný v rozpore so zákonom, iba na základe vykonštruovaných tvrdení žalobcov prostredníctvom ich právneho zástupcu, nakoľko z pripojených listín k návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyplývala žiadna povinnosť uhradiť žalobcom žalovanú sumu. Vyššia súdny úradníčka, ktorá rozhodovala o vydaní platobného rozkazu si dôsledne nepreverila podklady na jeho vydanie a tak ho vydala v rozpore so Povinný vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby exekučný súd vydal Uznesenie, ktorým exekučné konanie vedené na exekútorskom úrade Myjava pod zn. XXXEX XXX/XX zastavuje.

5. Oprávnený sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný, pretože povinný predložil iba návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia predmetného platobného rozkazu a nie rozhodnutie príslušného súdu o tom, že elektronické doručenie platobného rozkazu sa určuje za neúčinné, čo znamená, že žiadna skutočnosť nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal na § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente a má za to, že povinný len lehotu prosto zmeškal, s čím sú spojené právne následky v podobe nadobudnutia právoplatnosti. Oprávnený je názoru, že povinný len naťahuje čas, pretože jeho návrh na určenie neúčinnosti elektronického doručenia nie je založený na právne relevantných skutočnostiach a tvrdenia povinného nie sú nijako preukázané. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučných titulov, takže ak je exekučný titul právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, tak súd musí z neho vychádzať a exekučný súd je ním viazaný (Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 07.09.2016, Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.1997). Oprávnený uviedol, že podstatou exekúcie je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi a nie posudzovanie a rozhodovanie sporov medzi účastníkmi exekučného konania a ani správnosti exekučných titulov, pretože táto právomoc patrí výlučne civilným súdom rozhodujúcim v sporovom procese vrátane upomínacieho konania. Preto exekučný súd nemôže prihliadať na tvrdenia povinného, ktoré sa týkajú nároku, ktorý bol súdom priznaný v podobe exekučného titulu. Zároveň môže exekučný súd prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, pričom určenie neúčinnosti elektronického doručenia nenastalo a vzhľadom na argumentáciu povinného ani nenastane. Z uvedeného dôvodu oprávnený žiada zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie, pretože nepreukázal relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku

6. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b)exekučný titul bol zrušený, c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa (ďalej len „“), právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

15. Podľa , vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

16. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v účinnom znení a taktiež sa súd oboznámil s vyjadrením oprávneného a dospel k nasledovnému záveru.

17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd

môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.

20. Podľa judikatúry slovenských súdov každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

21. Súd poukazuje, že exekúcia môže byť nariadená iba na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej (R 58/1997). Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý procesne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.06.2010).

22. Rozhodnutie je formálne vykonateľné, ak obsahuje náležitosti určené procesným predpisom a ak po jeho vydaní došlo k splneniu predpokladov vykonateľnosti určených procesným predpisom. Predpokladom vykonateľnosti je napríklad, že rozhodnutie bolo riadne doručené, že uplynula lehota na plnenie, že nebol podaný opravný prostriedok s odkladným účinkom, respektíve, že o takomto opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť na rozhodnutí sa vyznačuje potvrdením o vykonateľnosti (§ 46 Exekučného poriadku), avšak exekučný súd nie je týmto potvrdením viazaný. Exekučný súd musí samostatne na základe námietky v návrhu na zastavenie exekúcie vyhodnotiť, či predpoklady formálnej vykonateľnosti nastali.

23. Exekučný súd z uvedeného dôvodu nahliadol do spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUP./.. V elektronickom súdnom spise bol dňa 29.05.2023 zaevidovaný návrh povinného na určenie neúčinnosti elektronického doručovania. Dňa 30.05.2023 bola zaslaná žiadosť Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby o poskytnutie informácií: dátumu aktivácie, prípadne aj deaktivácie, elektronickej schránky povinného na doručovanie; histórie prihlasovania do elektronickej schránky povinného v období od 23.02.2023 do 25.05.2023; dátumu posledného prihlásenia oprávnenou osobou predchádzajúceho dátumu 23.02.2023; a či v období od 23.02.2023 do 25.05.2023 bol nejakým spôsobom objektívne znemožnený prístup oprávnenej osoby do predmetnej elektronickej schránky, prípadne s fungovaním tejto elektronickej schránky, pre ktorý by nebolo možné sa prihlásiť do danej elektronickej schránky a oboznamovať sa s doručenou poštou. Dňa 08.06.2023 bola súdu doručená odpoveď, že elektronická schránka bola aktivovaná dňa 01.12.2021 a schránka deaktivovaná nebola, história prihlasovania povinného do schránky v žiadanom období v počte deväť krát a zároveň informácia, že neevidujú problém s prístupom do elektronickej schránky a zároveň do nej nebol znemožnený prístup. Na základe uvedeného sudca Okresného súdu Banská Bystrica vydal dňa 20.06.2023 Uznesenie sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, v ktorom výrokom I. zamietol návrh povinného na určenie neúčinnosti elektronického doručenia elektronickej úradnej správy - platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 23.02.2023 s prílohami; a vo výroku II. zamietol návrh povinného na odklad účinkov elektronického doručenia elektronickej úradnej správy - platobného rozkazu sp. zn. XXUp/XXX/ XXXX zo dňa 23.02.2023 s prílohami.

24. Súd v základnom konaní sa tak zaoberal doručovaním exekučného titulu a dospel k záveru, že bol úspešne doručený. Exekučný súd tak mal preukázané doručenie exekučného titulu povinnému a keďže voči nemu nebol podaný opravný prostriedok (odpor), tak exekučný titul nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť, tak ako je uvedené v doložke právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný titul nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol vlastnosť spôsobilosti byť exekučným titulom, a preto oprávnený v prípade ak povinný si nesplnil svoj záväzok riadne a včas bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd mal za preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručený, taktiež že nedošlo k zaplateniu peňažnej pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, preto oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Súd je právneho názoru, že exekučný titul je materiálne vykonateľný, nakoľko sú presne vymedzení účastníci konania a vo výroku sú jasne určené práva aj povinnosti oprávneného ako aj povinného a je jasne určený rozsah plnenia.

25. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí ako aj doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.

26. Súd ďalej uvádza, že povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu považuje súd návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.

27. Posúdením uvedeného prípadu možno teda skonštatovať, že v danom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je preukázateľne právoplatný a aj vykonateľný, keďže bol povinnému doručený do elektronickej schránky. Súd ex offo nezistil žiadny rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom a ani . Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že povinný neuniesol dôkazné bremeno a preto v zmysle Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

28. Podľa §199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa §199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

30. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa §199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Strany si náhradu trov v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnili, preto im ich súd nepriznal (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.