Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Sp-12-2012.pdf
PDF · 129.29 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sp/12/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou
v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, proti odporcovi: Správa katastra Bytča, so sídlom Zámok č. 104, Bytča,
za účasti účastníčky konania:G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytomJ. - G. XXX,
v konaní o preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Žilina č. V 1436/2011 zo dňa
23.01. 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Správy katastra Bytča č.k. V 1436/2011 zo dňa
23.01. 2012 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi a účastníkovi konania G. K. náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. V 1436/2011 zo dňa 23.01. 2012 Správa katastra Bytča
zamietla návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 11/2011-ZIL podľa ust. § 31
ods. 3 katastrálneho zákona.
V odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že rozhodovala o návrhu na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva uzavretej medzi navrhovateľom a O. V. ako
účastníkom konania zastúpenou ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava. Správa katastra rozhodla takto podľa ust. § 31 ods. 1 a 3
katastrálneho zákona a § 22 ods. 1 a 2, § 53 ods.1 a 5 Občianskeho zákonníka a § 7 ods. 1 z.č.
250/2007 Z.z., pričom poukázala na to, že záložca je v konaní zastúpený občianskym
združením Prohelp, s.r.o. so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnenec
účastníčky konania. Dohoda o splnomocnení je spísaná formou štandardného formulára, ktorý
je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z takejto dohody je možné usudzovať, že k výberu
splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu - splnomocniteľa, ale záložného veriteľa. Preto
dochádza k vzniku rozporov záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Konanie záložného veriteľa tak predstavuje zároveň vážnu nekalú obchodnú
praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, spôsobuje totiž hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Okrem toho dohoda
o plnomocenstve nekopíruje presne predmet právneho úkonu - záložnej zmluvy.
Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok
navrhovateľ, pričom zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že
splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo
vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia
a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa
nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Zo spisu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od
dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Správny poriadok ukladá
správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom
musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre
jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného
prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené
či už vedome alebo nevedome. Správa katastra vychádza len z ničím nepodložených
predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Je teda zrejmé,
že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom
a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah. Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne
nesprávne zistila skutkový stav veci a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne posúdila z dôvodov uvedených
v opravnom prostriedku.
Vo vzťahu k dôvodu požiadavky vymedziť predmet plnej moci identicky ako v prípade titulu
uviedol, že predmet plnej moci nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľnosti podľa § 42
ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý
dopadá § 42 katastrálneho zákona, pretože z nej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam.
Z týchto dôvodov správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca sa k opravnému prostriedku písomne vyjadril podaním zo dňa 19.03.2012
tak, že ho považuje za vecne správne.
Účastník konania sa k opravnému prostriedku písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 24. 8.
2012. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil navrhovateľ, odporca a ani účastník
konania, pričom doručenie predvolania mali vykázané riadnym spôsobom. Svoju neúčasť
neospravedlnili odporca a ani účastník konania, títo ani nežiadali z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Navrhovateľ sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní písomne
a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Krajský súd v Žiline vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti neprítomných účastníkov konania pri aplikácii ust. § 250g ods. 2 O.s.p..
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p.
v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie
odporcu je zákonné, a toto bolo potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to
z nasledovných dôvodov.
V preskúmavanej veci súd zistil, že správe katastra bol podaný návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom.
Ako príloha k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola
uzatvorená medzi záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníčkou konania
v zastúpení na základe dohody o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiamvo výlučnom vlastníctve účastníčky konania. Zo záložnej
zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli na zriadení záložného
práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú
na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom
na strane dlžníka.
Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom G. K.
a splnomocnencom ProHelp, združením občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18,
Bratislava v zastúpení G. C., predsedom združenia, súd zistil, že táto dohoda je
vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci predtlače už dopredu
vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v súvislosti resp.
v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníčkou konania so spoločnosťou
Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 507400395 pričom splnomocniteľ udelil združeniu
ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
splnomocnenie 1. (bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia
právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi
založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako
poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2.
(bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka
a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam,
ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli
bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa podľa parcelných čísel
pozemkov, veľkosti podielu,označenia listu vlastníctva a kat. územia.
Účastník konania si od navrhovateľa zobral úver vo výške 200,- Eur pričom sa
zaviazal tento vrátiť navrhovateľovi spolu s poplatkom vo výške 196,- Eur a s úrokom
z omeškania vo výške 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových
nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia (
uvedené vyplýva z bodu II. Záložnej zmluvy, úverová zmluva sa v administratívnom spise
nenachádza).
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR
napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej
moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy,
v celom rozsahu a včas.
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1
zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené
v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu
z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza
a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa
katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona správa katastra doručí rozhodnutie
o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať
odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote
do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému odvolaniu nevyhovie
v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej
kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nehnuteľnosť
nachádza.
V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje
podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené
v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. To znamená, že vkladové konanie predstavuje
rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe
predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti
(podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je príslušné rozhodnutie
o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpísaním zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak
bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité
aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca
alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá,
musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam
podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci je preto tým
orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa katastrálneho zákona realizuje
záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do
Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k Občianskemu
zákonníka bod 1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu, že dohoda
o splnomocnení uzatvorená medzi účastníkom konania a občianskym združením ProHelp nie
je uzatvorená riadne pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatné. Súd sa stotožnil s tvrdením, že na dohodu o splnomocnení
je potrebné nahliadať ako na predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento
účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom, obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej
obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená v jednom ,,balíku“
s úverovou zmluvou, v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez
možnosti jeho slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Správne správa katastra skúmala platnosť dohody o splnomocnení vo vzťahu
k uzatvorenej záložnej zmluve. Zo záveru odporcu, že plnomocenstvo obsahuje nekalú
praktiku (a preto je absolútne neplatné) správne vyvodil, že nebolo možné, aby občianske
združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve záložcu.
Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom
konania ako splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej
pomoci so sídlom v Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým
balíkom resp. spotrebiteľským balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom
a účastníkom konania, dohoda o splnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania
a združením ProHelp a následne záložná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom
a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je na túto dohodu
o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že podľa
názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom
a účastníčkou konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani
dohody o splnomocnení. Nesporné je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra
má v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z listinných dôkazných prostriedkov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané, že by si účastník konania bral
úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej obchodnej činnosti (t.j.
ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nepodstatné je, že
zmluva o úvere sa nenachádza v administratívnom spise odporcu, keď z dohody
o splnomocnení a zo záložnej zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá medzi navrhovateľom
a účastníkom konania ako fyzickou osobou. Tzn. že v danom prípade je potrebné skúmať, či
aj dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka), ktoré je potrebné následne vyhlásiť za neplatné (§ 53 ods. 5
Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv.
formulárovej dohody (alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania
nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že
v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si splnomocniteľ - záložca - účastník
konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu
a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto dohode
o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že
nie je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko
táto bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa účastníkovi
konania pri uzatváraní úverovej zmluvy na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa voči
účastníkovi konania) a práve preto spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný (nemal
možnosť) ovplyvniť možnosť výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je možné
podľa názoru súdu zo všetkých okolností uvedených v preskúmavanej veci vyvodiť, že
k výberu splnomocnenca teda nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného veriteľa
- navrhovateľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. To spôsobuje, že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby
v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a preto po posúdení takejto
zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad záložnej
zmluvy zamietnuť.
Krajský súd v Žiline sa však nestotožnil s časťou odôvodnenia rozhodnutia odporcu,
že plná moc musí presne kopírovať samotný predmet zmluvy. Správny orgán poukazoval na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 17/2007. Právny názor, že splnomocnenie na
právny úkon o právach k nehnuteľnostiam, v danom prípade k záložnej zmluve, by malo
kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom splnomocnenia by mali byť tie isté
náležitosti označenia nehnuteľností ako pre zmluvu v zmysle ust. § 42 zák. č. 162/1995 Z.z.,
však z rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžo/ 17/2007 nevyplýva.Náležitosti uvedené v § 42 sa
týkajú zmlúv, verejných a iných listín, ktoré sa zapisujú do katastra, t.j. ide o listiny,
ktoré sú obligačným titulom na vznik, zmenu alebo zánik vecných práv
k nehnuteľnostiam. Plná moc takouto listinou nie je. Avšak aj tento právny úkon
(dohoda o plnej moci ako dvojstranný právny úkon) musí spĺňať zákonné kritériá
každého právneho úkonu stanovené v § 37 Občianskeho zákonníka - prejav vôle
urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne s možným plnením. Sloboda a vážnosť
sú základnými náležitosťami vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle
konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa
zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite,
než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon
je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom.
Nakoľko z dohodyo splnomocnení je zrejmé, k akým konkrétnym nehnuteľnostiam by
sa záložné právo malo zriadiť, pričom výmeru a druh pozemkov (v plnej moci konkrétne
určených) je možné zistiť z označeného LV, nie je možné hovoriť o nezrozumiteľnosti alebo
neurčitosti právneho úkonu v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka.Preto sa s týmto
záverom správneho orgánu súd nestotožnil. Dôvodnosť tejto odvolacej námietky však nič
nemení na zákonnosti výroku napadnutého rozhodnutia, keďže návrh na vklad bol zamietnutý
z iného (právne relevantného) dôvodu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. za použitia §250l
ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov
konania nepatrí. Účastník konania si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd účastníkovi
konania náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky
v Bratislave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.