Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-247-2008.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4Er/247/2008
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. O. D. Č.. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 991,80 eura ( 29.879,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
1/. Súd exekúciu z a s t a v u j e. 2/. Súd povinnému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a. 3/. O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Vo vyššie uvedenej exekučnej veci súd poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 31.10.2008 vykonaním exekúcie v prospech oprávneného, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava Karloveské rameno č.8 (ďalej ako “rozhodcovský súd“) sp. zn. SR 05295/08 zo dňa 20.06.2008 ( ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“), v zmysle ktorého bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 991,80 eura ( 29.879,-Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 649,27 eura ( 19.560,-Sk) od 13.03.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 232,39 eura (7.001,-Sk), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd Dolný Kubín oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/247/2008 a listinami zaslanými na výzvu súdu rozhodcovským súdom, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku zistil, že dňa 18.06.2007 uzavrel oprávnený s povinným Zmluvu o úvere č. 5760223 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,-Sk, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 19.120,-Sk. . Predmetný úver spolu s príslušným poplatkom sa povinný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 3.260,-Sk počnúc dňom 17.07.2007. Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „VPPÚ“). Z dôvodu, že povinný si neplanil riadne a včas svoje povinnosti v zmysle splátkového kalendára, čím porušil podmienky zmluvy o úvere, podal oprávnený dňa 22.05.2008 návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie sumy 19.920,-Sk pozostávajúcej z úveru a príslušného poplatku v sume 19.560,-Sk, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, t. j. poplatku za upomienky v sume 360,-Sk, ďalej príslušenstva v celkovej výške 9.959,-Sk (úrok z omeškania), z úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 19.560,- Sk od 13.03.2008 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 7.001.-Sk pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a poplatku za rozhodcovské konanie. O predmetnom návrhu rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 05295/08 zo dňa 20.06.2008 tak, že povinnému v tomto konaní uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému v tomto konaní sumu 991,80 eura ( 29.879,-Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 649,27 eura ( 19.560,-Sk) od 13.03.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 232,39 eura (7.001,-Sk), to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2008 a vykonateľnosť dňa 10.07.2008. V návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa spísania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora, t.j. do dňa 10.09.2008, povinný neuhradil žiadnu splátku a preto navrhol aby súdny exekútor vymohol pohľadávku priznanú rozhodcovským rozsudkom.
Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ ZoRK“), tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa § 45 ods. 1 písm. a), b), c) ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Citovaný § 45 ZoRK zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Exekučný súd je takto povinný skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na začatie exekúcie a k takáto exekúcia začala tak posúdiť či existujú dôvody na jej vedenie a jedným z týchto predpokladov je preskúmanie exekučného titulu, bez ktorého exekúciu nie je možné vykonať. Aj keď je vždy potrebné akceptovať na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné, na druhej strane je nevyhnutné zohľadniť základné právo občana, v tomto prípade spotrebiteľa na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktoré vyplývajú z Charty základných práv európskej únie. Exekučný poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a v ust. § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade aj zákon o rozhodcovskom konaní. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými
mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd kedykoľvek v priebehu konania a to aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Súd pri posudzovaní či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, vychádzal z vnútroštátnych právnych predpisov ako aj z noriem európskeho práva. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že vzťah ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným je nesporne vzťahom spotrebiteľským keďže tento vznikol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a to napriek tomu, že rozhodcovský súd tento vzťah posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy (18.06.2007) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník. V zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Neprijateľné zmluvné podmienky boli obsiahnuté v ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pričom zákonom č. 568/2007 Z.z. (účinným od 01.01.2008) bol výpočet neprijateľných zmluvných podmienok rozšírený o.i. o ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučné v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení).
V zmysle § 879j zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. V čase uzavretia zmluvy (18.06.2007) boli „spotrebiteľské zmluvy“ upravené aj zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého sa takouto zmluvou rozumie „zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje“ (§ 23a ods. 1 cit. zák.). Vyššie citovaný § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 citovaného zákona), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinnou, ktorú uzavreli dňa 18.06.2007, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská doložka. Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že nekalá zmluvná podmienka a rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“. Súd teda v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku opätovne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom zistil taký rozpor so zákonom, pre ktorý bolo potrebné exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného voči povinnému a ktorá je vedená súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Krutým č. EX 8126/2008 zastaviť. Právomoc rozhodcovského
súdu resp. rozhodcu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinným, ktorú uzavreli dňa 18.06.2007, ktorej obsahom resp. obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej ako „VPPÚ“) je rozhodcovská doložka. Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, ktorá je obsiahnutá len vo všeobecných podmienkach a zistil, že „ v zmysle čl. 17 VPPÚ sa oprávnený s povinným dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/ B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“ Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúmal všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi veriteľom a dlžníkom v neprospech dlžníka - spotrebiteľa a zistil, že oprávnený v tomto konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že poskytol povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, naopak povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu - poskytnutie úveru, alebo ju prijať aj s VPPÚ. Je zjavné, že aj v tomto prípade je rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a spotrebiteľ, v tomto prípade povinný, nemal možnosť výberu, nakoľko ak by aj mal výhrady ku ktorémukoľvek ustanoveniu VPPÚ, napr. k ustanoveniu o rozhodcovskej doložke, v takomto prípade, by mu oprávnený predmetný úver neposkytol, pre nesplnenie obchodných podmienok. Súd zastáva názor, že ani v tomto prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardných obchodných podmienok. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa so všetkým týmto VPPÚ. Rozhodcovská doložka vyžaduje od povinného aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu pred presne určeným rozhodcovským súdom, teda aby sa podrobil konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred oprávnený ako veriteľ. „Pokiaľ je, zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybností o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“ (uznesenie ÚS SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19). To, že oprávnený nemal v úmysle uzatvárať v rámci VPPÚ s povinným žiadne dohody a teda ani dohodu o rozhodcovskej doložke, dokumentujú aj posledné ustanovenia zmluvy o úvere z 18.06.2007 kde je uvedené, že „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. V tomto prípade sa jedná o jednostranné podmienky veriteľa - oprávneného, na základe ktorých poskytuje spotrebiteľovi - v tomto prípade aj povinnému, ale aj komukoľvek inému úver, ak tieto podmienky spĺňa a súhlasí s nimi. Je na mieste si uvedomiť aj okolnosť, že oprávnený si v zásade vopred určil aj rozhodcu, ktorý bude v predmetnej veci rozhodovať. Nie je nepodstatné, že oprávnený je právnická osoba založená za účelom podnikania s cieľom dosahovania zisku. Oprávnený zmluvy o úvere uzatvára v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci pred rozhodcom zaplatil poplatok. Záujmom takéhoto rozhodcu ale aj oprávneného bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho rozhodovanie. Vychádzajúc z uvedeného výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi pričom v prípade výberu rozhodcovského súdu je v bode 17 VPPÚ presne deklarované ktorý rozhodcovský súd ako jediný prichádza do úvahy - Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s..Záväzkovo právny vzťah medzi oprávneným a povinným, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, vznikol na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 18.06.2007, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, pretože sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V bode 17 VPPÚ, ktoré tvoria súčasť zmluvy, bola obsiahnutá rozhodcovská doložka (zmluvná podmienka), ktorá nebola s povinným individuálne dohodnutá (rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania). Súd uvedenú zmluvnú podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, nakoľko má za to, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou veriteľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práva a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Súd má za to, že exekúcia je v danom prípade nedôvodná v celom rozsahu, nakoľko sa v predmetnej exekučnej veci vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok (pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal), ktorý bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 425/2011-19, „podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je
explicitne ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu
konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykoná“. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ten v rozsudku sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. SR 10357/08 z 28.11.2008 má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku 1/ tohto uznesenia.
O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
V danej veci zastavenie konania zavinil oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorý nie je v súlade so zákonom a tak povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Tento si však žiadne trovy neuplatnil, v dôsledku čoho ho súd nevyzval ani na ich vyčíslenie postupom podľa § 151 ods. 4 O.s.p. a vznik trov povinného nemal súd preukázaný ani zo spisu, preto rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ ide o trovy exekúcie ktoré súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému vznikli v súvislosti so zastavením exekúcie, súd o nich o rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie na tunajší súd v lehote 15 dní od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).