Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/73/2011

Potvrdené rozhodnutím 9Co/458/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Martina Mrázová,, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s., v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO: 36 227 803, proti žalovanému: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, zastúpeného advokátom: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 903,93 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 37C/73/2011-175 zo dňa 13. augusta 2012, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 70,90 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 277 803, so sídlom Coburgova 84, Trnava, zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, proti odporcovi: C., za účasti vedľajšieho účastníka: Y. o zaplatenie 903,93 € s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 378,47 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám Y.., právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 38,00 €, cestou Daňového úradu Trnava, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným dňa 23.2.2011 na Krajský súd v Bratislave domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 638,12 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 1 promile denne za každý deň omeškania zo sumy 638,12 € od 14.2.2011 do zaplatenia, a trov konania. Uviedol že odporca ako nájomca na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 2.9.2004 užíva byt č. XXX nachádzajúci na 1. podlaží bytového domu súp.č. XXXX, postaveného na parc.č. 1635/109 - uvedená stavba (bytový dom) sa nachádza v M. na ulici F.; byt č. XXX pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva. V súlade s článkom II, ods. 1 Zmluvy o nájme bytu dňom uzavretia nájomnej zmluvy vznikla odporcovi ako nájomcovi povinnosť platiť navrhovateľovi ako prenajímateľovi nájomné za byt a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu - za úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu sa odporca ako nájomca zaviazal platiť preddavky vo výške 3.043,- Sk mesačne (t.j. 101,00 €). Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, so sídlom Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 227 803. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 21.12.1999 (nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2000), za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený navrhovateľ. Navrhovateľ dňa 8.6.2000 vykonal súpis majetku patriaceho do podstaty, pričom do tohto súpisu zaradil tiež byt odporcu. Poukázal na znenie , písm. a) o konkurze a vyrovnaní v zmysle ktorého oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu; podľa cit. zák. svedčí správcovi oprávnenie nakladať s vecami

zapísanými do súpisu podstaty, až do momentu právoplatného rozhodnutia o vylúčení vecí zo súpisu majetku podstaty úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, ku dňu podania návrhu nebolo rozhodnuté o vylúčení vecí zo súpisu podstaty, a teda v zmysle ustanovenia § 14, písm. a) cit. zák. oprávnenie nakladať s majetkom podstaty (a teda aj predmetným bytom) svedčí JUDr. Dušanovi Pohovejovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii. Navrhovateľ z účtovných dokladov (na základe ročného zúčtovania) zistil že odporca ku dňu 25.5.2009 mu dlhuje za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 za úhrady za plnenia poskytnuté s užívaním bytu sumu vo výške 638,12 €. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 28.5.2009 vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu, dňa 22.9.2010 mu zaslal výzvu na zaplatenie nedoplatku. Poukázal na to že dodávatelia energií uplatňujú zaplatenie dodaných energií žalobami vedenými na tunajšom súdu. Odporca do dňa podania návrhu dlžnú sumu neuhradil ani z časti. Navrhovateľ si uplatňuje aj poplatok z omeškania v zmysle nar.vl. č. , odo dňa 14.2.2011.

K návrhu pripojil navrhovateľ svoj výpis z Obchodného registra, kópie Uznesenia Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 26.5.2010, Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. zo dňa 21.12.1999, oznámenie Správy Katastra Trnava č. SK TA-1-191/09 zo dňa 6.7.2009, výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 22.9.2010, Zmluvu o nájme bytu uzavretú dňa 2.9.2004 medzi spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii (zastúpený Správou mestského majetku Trnava) ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu za obdobie 1.1.2008 až 31.12.2008.

Krajský súd v Bratislave postúpil listom zo dňa 14.4.2011 spis na tunajší súd.

Okresný súd Trnava listom zo dňa 9.8.2010 vyslovil nesúhlas s postúpením veci a spis predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie.

Najvyšší súd SR Uznesením č. -36 zo dňa 14.9.2011 určil že na prejednanie veci je vecne príslušný Okresný súd Trnava.

Dňa 17.8.2011 bolo súdu doručené oznámenie Y. o jeho vstupe do konania na strane odporcu.

Uznesením č. -119 zo dňa 2.12.2011 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. -148 zo dňa 11.4.2012 súd vyslovil že vedľajšie účastníctvo Y. na strane odporcu je prípustné.

Vedľajší účastník sa vo veci -cestou svojho právneho zástupcu- vyjadril podaním došlým súdu dňa 17.8.2011 v ktorom uviedol že navrhovateľ si zamieňa inštitút konkurznej podstaty s inštitútom súpisu majetku, poukázal na znenie § 14, ods. 1, písm. a) zákona o konkurze a vyrovnaní a na predchádzajúce predpisy. Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik Rozsudkom č. -653 v celom rozsahu zamietol žalobu navrhovateľa (rozsudok bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. -767 zo dňa 23.9.2008), pričom predmetom žaloby bola aj nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sú uplatňované nároky v tomto konaní (prípadné ďalšie excidančné konanie v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave je bez právneho významu, v rozpore so zásadou právnej istoty, zneužitím nedokonalosti právnej úpravy a v rozpore so zásadou hospodárnosti). Odhliadnuc od skutočnosti že navrhovateľ (resp. úpadca ktorého je správcom) nikdy nebol vlastníkom bytu, vedľajší účastník upozorňuje že navrhovateľ vo svojej žalobe opomenul uviesť skutočnosť, že vedľajší účastník dňa 27.2.2009 poukázal na účet navrhovateľa prijaté platby nájomcov za služby spojené s užívaním bytov za mesiac november a december 2008 spolu s údajmi o nájomcoch a príslušných variabilných symboloch na ich identifikáciu, celkom v sume 104.000,00 €, ktoré mal navrhovateľ do vyúčtovania za rok 2008 zahrnúť. Navrhovateľ vedel že platby nájomcov za služby spojené s užívaním bytov sú plnené na účty vedľajšieho účastníka, mal si preto svoj nárok uplatniť priamo voči vedľajšiemu účastníkovi, a nie voči odporcovi ktorý nebol vo vzťahu k navrhovateľovi v súvislosti s uplatneným nárokom v žiadnom platnom záväzkovo právnom vzťahu - preto nielen že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovaný, ale ani pasívna vecná legitimácia nesvedčí odporcovi.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej čiastočný a kompletný výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. M., kompletný výpis z LV č. XXXX pre k.ú. M., žiadosť navrhovateľa o zmenu zápisu obchodného mena zo dňa 11.2.2003 s výpisom z OR navrhovateľa, návrh na zápis práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.3.2009 s výpisom z OR spoločnosti TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. a potvrdením o vykonaní zápisu zo dňa 19.3.2009, kúpnu zmluvu uzavretú dňa 16.3.2009 medzi Y., L. ako predávajúcim a spoločnosťou K. ako kupujúcim, Rozhodnutie Správy katastra Trnava č. V 1070/09-01 zo dňa 13.5.2009, zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzavretú dňa 18.3.2009 medzi spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. ako predávajúcim a odporcom a jeho manželkou (E.) ako kupujúcimi s dodatkom č. 1 a 2 a znaleckým posudkom, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. -1215 zo dňa 29.1.2009, oznámenie Správy katastra M. zo dňa 13.9.2011, list spoločnosti TT-KOMFORT, s.r.o. zo dňa 7.10.2011, Platobný výmer č. 003132/2008 vydaný dňa 14.5.2008 Mestom Trnava, Platobný výmer č. 003132/2009 vydaný dňa 24.2.2009 Mestom Trnava, list spoločnosti HARMANN, s.r.o. zo dňa 6.10.2011, list spoločnosti ASA Trnava, spol. s r.o. zo dňa 11.10.2011, list spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. zo dňa 19.10.2011, výpis z LV č. XXXX. pre k.ú. Trnava, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. -75 zo dňa 27.10.2010, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. .

Navrhovateľ -cestou svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 2.11.2011 navrhol rozšírenie návrhu / požiadal aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 903,93 €, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 903,93 € od 3.11.2011 do zaplatenia, a trovy konania.

Súd Uznesením č. -117 zo dňa 2.12.2012 pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 903,93 €, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 903,93 € od 3.11.2011 do zaplatenia, a trovy konania.“

Navrhovateľ -cestou svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 23.1.2012 požiadal o vrátenie súdneho poplatku, ktorý bol zaplatený pri podaní návrhu vo výške 38,00 €.

Odporca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 1.3.2012 v ktorom uviedol že navrhovateľ nebol vlastníkom bytov (o čom právoplatne rozhodol súd), byty nepatrili do konkurznej podstaty, a nemohol teda poberať platby za užívanie bytov. Odporca si svoje povinnosti plnil‚ platby vždy včas zaplatil.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 13.8.2012 uviedla že odporca ako užívateľ bytu č. XXX ktorý sa nachádza na Botanickej č. XX v M. bol na základe zmluvy o nájme bytu jeho užívateľom, pričom podľa zmluvy mal platiť poplatky za nájom a za služby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľ v období za ktoré je žalované bol vlastníkom bytu, pričom zistil že od 1.1.2008 do 31.12.2008 má odporca nedoplatok na službách spojených s užívaním bytu vo výške 638,12 €. Následne navrhovateľ požiadal o rozšírenie petitu, keď niektoré platby odporcu na dlh vo výške 638,12 € započítal, pričom nezaplatené zostali úhrady za užívanie bytu od novembra 2008 do marca 2009, ktoré tvoria žalovanú sumu vo výške 903,93 €. Poukázala na to že navrhovateľ platil dodávateľom tepla, energií a pod., pričom však odporca navrhovateľovi tieto platby následne nezaplatil.

Uviedla ďalej že navrhovateľ je v zmysle zákona povinný vypracovať ročné vyúčtovanie nákladov na byt do 31.5. nasledujúceho roku, týmto dňom sa aj dozvie aké sú prípadne nedoplatky na tom - ktorom byte. V prípade požadovaných platieb za rok 2008 bolo vyúčtovanie vyhotovené dňa 25.5.2009 - keďže žaloba podaná dňa 23.2.2011 nárok nemôže byť premlčaný; za platby za rok 2009 bol povinný vypracovať vyúčtovanie do 31.5.2010, teda ani tento nárok nie je premlčaný.

Odporca na pojednávaní konanom dňa 13.8.2012 uviedol že s návrhom nesúhlasí nakoľko je premlčaný, vznáša námietku premlčania. Odporca je t.č. vlastníkom predmetného bytu, v žalovanom období bol jeho nájomcom. Medzi pánom V. a pánom T. prebiehali súdne spory, pričom súd určil že pán T. nikdy nebol ani nie je vlastníkom predmetných bytov. Následne po tomto súdnom rozhodnutí boli nájomcom zo strany pána V. oznámené čísla účtov na ktoré mali platiť nájomné - na základe toho platil odporca na označený účet, všetky platby riadne zaplatil, v súvislosti s užívaním bytu nemá žiaden dlh.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní konanom dňa 13.8.2012 uviedol že vznáša námietku premlčania nárokov tak za rok 2008 ako aj za časť roka 2009, nakoľko v prípade nárokov za rok 2008 navrhovateľ už dňa 1.1.2009 mohol vedieť výšku svojej pohľadávky voči odporcovi, avšak návrh na súd bol podaný až vo februári 2011, tzn. až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Čo sa týka nároku do konca marca 2009, navrhovateľ mohol vedieť výšku svojej pohľadávky už 1.4.2009, pričom však žiadosť o rozšírenie návrhu dal až v novembri 2011, teda subjektívna dvojročná premlčacia lehota v tomto prípade uplynula 1.4.2011. Ďalej poukazuje na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko vedľajší účastník mal byty zapísané vo svojom majetku, tieto vždy platili spoločnosti TAZ, štátny podnik v konkurze, nikdy nie navrhovateľovi.

Uviedol ďalej že navrhovateľ sa mohol dozvedieť o výške prípadného nedoplatku už 1.1.2009 (za rok 2008), resp. 1.4.2009 (za časť roku 2009), preto premlčacie lehoty začali plynúť už týmito dňami - nie je pritom rozhodujúce kedy vykonal vyúčtovanie, nakoľko objektívne vedel alebo mal vedieť o stave nedoplatkov skôr.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, odporcu a právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Odporca bol na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 2.9.2004 (uzavretej so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii, zastúpenej Správou mestského majetku Trnava) užívateľom / nájomcom trojizbového bytu s kuchyňou a príslušenstvom č. XXX na ul. F.; na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 18.3.2009 medzi spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o., v znení dodatku č. 1 zo dňa 27.4.2009 a dodatku č. 2 zo dňa 6.5.2009 sa stal odporca (spolu so svojou manželkou) vlastníkom predmetného bytu, keď právne účinky vkladu prevodu nastali dňom 24.3.2009.

Kúpnou zmluvou uzavretou medzi Y., správcom konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze (ako predávajúci) a spoločnosťou K.. (po zmene obchodného mena TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o.) (ako kupujúci) bolo prevedené vlastnícke právo k bytovému domu v ktorom sa nachádza byt odporcu - následne bol byt vlastnícky prevedený na odporcu a jeho manželku.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 21.12.1999 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka TAZ, a.s., v likvidácii, Coburgova 84, 917 48 Trnava, IČO: 36 227 803; za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Dušan Pohovej.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. zo dňa 22.11.2001 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, Paulínska 20, 917 01 Trnava, IČO: 00 009 199; za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JG.Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , ods. 1, písm. a) o konkurze a vyrovnaní vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: a) oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvu, môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.

Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa , ods. 1 nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa , ods. 2 úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa , ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , ods. 1 a ods. 2 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ods. 1 a ods. 2 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa , ods. 1, prvá veta účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa , ods. 1 súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa , ods. 1, prvá a štvrtá veta a ods. 6 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Predmet vlastníctva je vlastník oprávnený držať, užívať / požívať jeho plody a úžitky (prostredníctvom tohto oprávnenia vlastník realizuje úžitkovú hodnotu veci, jeho realizácia spočíva v užívaní, ako aj v

prisvojovaní si úžitkov a plodov veci) a nakladať s ním (môže ho previesť, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho, atď.).

Prenajímateľ prenecháva nájomcovi byt do užívania za nájomné, pričom okrem nájomného je nájomca povinný platiť úhradu za plnenia (služby), ktoré sa poskytujú s užívaním bytu; uvedené platby sa platia od vzniku nájmu až do jeho skončenia.

Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vecnej aktívnej legitimácie (t.j. vlastníckeho práva).

Navrhovateľom je ten kto sa na súd obrátil s návrhom na začatie konania, odporcom je ten koho navrhovateľ vo svojom návrhu za odporcu označil (je nezaujímavé, či takémuto odporcovi svedčí vecná legitimácia) - účastníctvo je teda pojmom procesným, nie hmotnoprávnym. Vecná legitimácia je ustanovením hmotnoprávnym, a teda nie je spojená s pojmom účastníctva - v prípade že súd dospeje k záveru, že účastník konania, resp. osoba, ktorá tvrdí, že je nositeľom vecnej legitimácie touto osobou nie je, pôjde potom o nedostatok legitimácie, ktorá je hmotnoprávnym aspektom a bude mať za následok zamietnutie žaloby z tohto hmotnoprávneho dôvodu, nakoľko nedostatok vecnej legitimácie nie je dôvodom pre zastavenie konania.

Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten kto sa bezdôvodne obohatil, oprávneným subjektom (t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť) je ten na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo, pričom získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo ak by plnil svoju povinnosť.

Procesné dokazovanie ako procesný postup slúži k získavaniu správ o tvrdených dôležitých skutočnostiach, ktoré zostali v konaní pochybné, tieto tvrdenia sú teda predmetom procesného dokazovania. Účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čoho účelom je označiť, resp. predložiť dôkazy na preukázanie tvrdení účastníkov v občianskom súdnom konaní.

Podľa R 25/1986 (s. 104 ods. 4 a 5, s. 105 ods. 1): Neoprávnený majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Ustanovenie ukladá iba všeobecne povinnosť vydať neoprávnený majetkový prospech. Súd má vo svojom rozhodnutí náležite zhodnotiť, prečo považuje vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za vzťah z neoprávneného majetkového prospechu, a pritom má uviesť aj to, pod ktorý z prípadov uvedených v ustanoveniach a posudzovaný prípad zahrňuje.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu na vymáhanie žalovanej sumy. Táto suma je totiž „dlžnými“ platbami za poskytnuté služby za užívanie bytu v období mesiacov november a december 2008 (aj po započítaní „nedoplatku“ odporcu za rok 2008), resp. za mesiace január až marec 2009, keď predmetný byt užíval odporca (momentálne je spolu so svojou manželkou už jeho vlastníkom, čo však na výsledok sporu nemá žiaden vplyv) - účtovať a následne vymáhať (nezaplatené) platby má právo vlastník bytu (prípadne jeho správca alebo osoba na ktorú toto oprávnenie prešlo z iného dôvodu). V danom prípade sa však podľa názoru súdu nepodarilo navrhovateľovi preukázať, že bol v predmetnom období vlastníkom bytov / oprávnenou osobou, a že mohol disponovať, nakladať a vykonávať vlastnícke práva k bytu (medzi ktoré nepochybne patrí aj právo na inkasovanie platieb za služby spojených s užívaním bytu). Súd vychádzal z poznatkov, že medzi navrhovateľom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii a Y. prebieha pomerne neprehľadné množstvo sporov ohľadom vlastníckych práv, ohľadom vecí patriacich do podstaty toho - ktorého správcu a ohľadne iných ich vzájomných vzťahov. Je však nepochybné že obaja správcovia konkurznej podstaty (navrhovateľ aj Y. resp. jeho predchodca v tejto funkcii) zapísali po vyhlásení konkurzov na spoločnosti ktorých sú správcami pri súpise majetku patriaceho do konkurznej podstaty okrem iného majetku aj predmetný byt - takýto postup síce žiaden zákon nevylučuje, je však potrebné „duplicitný“ zápis vyriešiť, pričom jedným zo spôsobom riešenia je žaloba o vylúčenie vecí patriacich

do konkurznej podstaty. V tejto otázke prebiehajú súdne konania, pričom v prvom z nich sa domáha vylúčenia vecí -vrátane predmetného bytu- z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii Y.ako správca konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze) - toto konanie ktoré prebieha pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. doposiaľ nie je právoplatne skončené; v druhom súdnom konaní sa domáhal vylúčenia vecí -vrátane predmetného bytu- z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze navrhovateľ (ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii) - toto konanie ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. (v odvolacom konaní pred Krajským súdom v Trnave pod sp.zn. , a v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom SR pod sp.zn. a tiež bolo predmetom konania pred Ústavným súdom SR sp.zn. ) bolo právoplatne skončené dňom 20.11.2008, keď návrh navrhovateľa JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze Okresný súd Trnava zamietol, Krajský súd v Trnave jeho rozhodnutie potvrdil, Najvyšší súd SR dovolanie JUDr. Dušana Pohoveja odmietol, a Ústavný súd SR podanie / sťažnosť JUDr. Dušana Pohoveja odmietol, pričom predmetom žaloby bol aj byt užívaný svojho času odporcom; súd sa v konaní ako predbežnou otázkou zaoberal tiež otázkou vlastníctva predmetných nehnuteľností.

V odôvodnení Rozsudku Okresného súdu Trnava č. -653 zo dňa 26.3.2008 sa uvádza že „Žalobca (navrhovateľ - pozn. sudcu) neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne na žalobcu, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.“

V odôvodnení Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. -767 zo dňa 23.9.2008 sa uvádza že „...odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa nezistil také vady konania, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci ... Za takejto dôkaznej situácie, keď žalobca na svoje tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu. Konanie o vylúčenie majetku zo súpisu má charakter konania sporového, v ktorom dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno zaťažuje účastníkov konania, v danom prípade, vo vzťahu k tvrdenej existencii práva a v súvislosti s tým k identifikácii majetku a spôsobu jeho nadobudnutia, žalobcu. ... Odvolací súd preto vychádzajúc zo skutkového stavu veci zisteného súdom prvého stupňa odvolaniami napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.“

Ohľadom vecí ktoré patria do konkurznej podstaty spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze teda existuje doposiaľ jediné právoplatné rozhodnutie, ktoré konajúci súd nemal dôvod neakceptovať, pričom logickým výkladom, s využitím analógie nie je možné dospieť k inému záveru ako takému, že ak bola zamietnutá žaloba na vylúčenie vecí (vrátane predmetného bytu) z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, nemôže byť v budúcnosti ohľadom v podstate rovnakej otázky (položenej na rozhodnutie inému súdu „v opačnom garde“, t.j. o vylúčení vecí z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii) rozhodnuté zásadne odlišne - z uvedeného súdu vyplynulo, že vlastníctvo k predmetnému bytu svedčí Y. ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, a nie navrhovateľovi.

Tento záver súdu podporuje tiež skutočnosť že dňa 16.3.2009 bola uzavretá medzi Y. správcom konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze a spoločnosťou K., s.r.o. kúpna zmluva ohľadom predaja nehnuteľností (vrátane predmetného bytu v tom čase užívaného odporcom) z vlastníctva Y., správcu konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze; následne spoločnosť TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o. (predtým vystupujúca pod obchodným menom K.) odpredala byt odporcovi (a jeho manželke), keď právne účinky vkladu prevodu nastali dňom 24.3.2009. V oboch prípadoch bolo Katastrom nehnuteľností právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu prevodu, teda kompetentný orgán nezistil žiadne právne vady a právne pochybenia ohľadom zmlúv o prevode, akceptoval existenciu vlastníckeho práva najskôr na strane Y. správcu konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze a neskôr na strane spoločnosti K.po zmene obchodného mena TAZ - správa a predaj bytov nájomcom, s.r.o.) - z uvedeného je potom pre súd zrejmé že vlastnícke právo k predmetnému bytu nesvedčilo pre navrhovateľa (aj keď súd uznáva že k opísaným prevodom prišlo až v marci 2009).

Navrhovateľ v konaní neprodukoval ani nenavrhol ďalšie dôkazy, ktoré by bezpečne preukázali že bol vlastníkom predmetného bytu v období november a december 2008 a január až marec 2009, resp. ktoré by zásadne spochybnili závery súdu ohľadom vlastníckeho práva uvedené vyššie.

V danom prípade teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho vlastníctva k predmetnému bytu, ktorý v období za ktoré žaluje prisúdenie žalovanej sumy užíval odporca, z čoho vyplýva že navrhovateľ nepreukázal svoje oprávnenie s predmetným bytom nakladať a disponovať, t.j. navrhovateľovi sa nepodarilo spoľahlivo preukázať svoju vecnú aktívnu legitimáciu ako nositeľa určitých práv z právneho vzťahu - preto súd návrh zamietol ako neodôvodnený.

Návrhu nemohlo byť vyhovené ani z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť na strane odporcu tým, že platil (v súlade s poskytnutými mu informáciami) úhrady za služby spojené s nájmom bytu na účet Y. (správcu úpadcu spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze), ktorý inkasované platby za mesiac november a december 2008 zaslal dňa 27.2.2009 v balíku sumy 104.000,00 € (jednalo sa o platby za viacerých nájomníkov sporných bytov) navrhovateľovi; odporca aj v roku 2009 platil úhrady za služby spojené s nájmom bytu na účet Y. (správcu úpadcu spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze), ktorý tieto platby inkasoval. Odporca sa teda nijakým spôsobom nemohol obohatiť, a to ani tak že sa jeho majetok nezmenšil, nakoľko platby riadne platil - ak sa navrhovateľ domnieva že vzniklo bezdôvodné obohatenie tak o jeho vydanie mal žalovať iný subjekt ako odporcu (napr. Y. ako správcu úpadcu spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze), vzhľadom na nedostatočne odkomunikovanú identifikáciu vyššie spomenutej platby 104.000,00 €, a vyriešiť tiež platby zaplatené odporcom vedľajšiemu účastníkovi za obdobie január až marec 2009.

Odporca a vedľajší účastník vzniesli v konaní námietku premlčania nároku uplatneného navrhovateľom - keďže však súd dospel k záveru že na strane navrhovateľa chýba aktívna legitimácia na podanie návrhu (a z tohto dôvodu aj návrh zamietol), nezaoberal sa už vznesenou námietkou premlčania, nakoľko aj bez vznesenia tejto námietky by bol návrh zamietnutý.

Vzhľadom k tomu, že odporcovi plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu nepožiadal (, ods. 1 ), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania mu nepriznal.

Súd rozhodol o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka stojaceho na strane v spore úspešného odporcu v zmysle ustanovenia , ods. 1 v spojení s , ods. 1 a 151, ods. 1 a v súlade s , a vyhlášky MS SR č. tak, že procesne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v sume 378,47 €, a to ako trovy právneho zastupovania za 2 úkony právnej pomoci (z predmetu sporu 638,12 €) po 41,50 € <spolu teda vo výške 83,00 €>, za 2 úkony právnej pomoci (z predmetu sporu 903,93 €) po 51,45 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 123,48 €>, 2x režijný paušál po 7,41 € <spolu teda vo výške 14,82 €>, 2x režijný paušál po 7,63 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 18,31 €>, 4x náhrada za stratu času po 12,71 € zvýšené o DPH 20% <spolu teda vo výške 61,01 €>, spotreba PHM za cestu Dubnica nad Váhom - Trnava a späť pri spotrebe osobného motorového vozidla 9,6 l na 100 km a pri vzdialenosti Dubnica nad Váhom - Trnava a späť 194 km a pri cene PHM 1,545 € zvýšené o DPH 20% vo výške 35,25 €, náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 € za km jazdy pri vzdialenosti Dubnica nad Váhom - Trnava a späť 194 km zvýšené o DPH 20% spolu vo výške 42,60 €, proti procesne neúspešnému navrhovateľovi.

Iné trovy právneho zastupovania si právny zástupca vedľajšieho účastníka neuplatnil a neúčtoval.

Napokon súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 38,00 €, nakoľko navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu je oslobodený od platenia súdnych poplatkov (, ods. 2, písm. m) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov), napriek tomu však súdny poplatok vo výške 38,00 € zaplatil - keďže poplatok bol zaplatený subjektom ktorý nebol povinný ho platiť, súd musel rozhodnúť o vrátení takto nesprávne zaplateného poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa , ods. 3 , podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.