Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-145-2012.pdf
PDF · 89.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/145/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: K. N., nar. XX.XX.XXXX, S. č. XXX, o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 7Er/340/2006-19 zo dňa 05.04.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 7Er/340/2006-19 zo dňa 05.04.2012 vo výroku I., II. a III. p o t v r d z u j e.
Odvolací súd uznesenie vo výroku IV. m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom P.Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie v sume 17,71 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a zároveň ju zastavil. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi náhradu trov exekúcie vo výške 78,17 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol s poukazom na ustanovenie § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 14, § 15, § 22, § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška").
Súd prvého stupňa uviedol, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka považované za neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo dôjsť advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom k uznaniu právneho záväzku a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Dodal, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu považoval súd prvého stupňa za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného preto rozhodol o neprípustnosti exekúcie a následne ju zastavil. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi ich náhradu. Trovy exekúcie pozostávajú z odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 23,91 eura vrátene DPH (odmena za 3 začaté hodiny po 6,64 eura zvýšená o daň z pridanej hodnoty, § 14 ods. 1, 2 vyhlášky), z paušálnej odmeny vo výške 11,94 eura vrátane DPH, náhrady hotových výdavkov vo výške 8,51 eura, spotrebný
materiál 1,78 eura, cestovné náhrady 28,08 eura a náhrady za stratu času vo výške 3,95 eura (§ 23 vyhlášky), celkovo teda spolu s DPH vo výške 78,17 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Namietal, že Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. A preto táto právomoc nemôže byť na základe extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, pretože by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zastával názor, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu a preto s ňou musí exekučný súd nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Zdôraznil, že súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ďalej tvrdil, že súd pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Na základe uvedeného preto tvrdil, že žalobca bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal ďalej, že žalobca nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ďalej že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Uviedol, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal že zástupca povinného žiadny spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. S poukazom na vyššie uvedené preto žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu sa nevyjadril ani oprávnený a ani súdny exekútor.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), a zitil, že vo výroku I., II. a III. je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, a vo výroku IV. je potrebné uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmeniť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 10.04.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe Notárskej zápisnice Notárskeho úradu notára JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom v Partizánskom, ulica Generála Svobodu 1069/4, č. N5495/2005, NZ51237/2005 zo dňa 30.10.2005. Dňa 05.10.2006 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený podaním zo dňa 18.11.2010 navrhol zmenu súdneho exekútora. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Podľa názoru odvolacieho súdu preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie v časti výroku vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia a v časti výroku zamietnutia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora je vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vzťahujúceho sa k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia vzťahujúceho sa k výrokom I., II. a III. a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k vyhláseniu exekúcii za neprípustnú a jej zastaveniu odvolací súd dodáva, že absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP, a ani spôsobilým titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g), a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj postup súdu prvého stupňa pri určovaní výšky priznaných trov exekúcie v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je z časti dôvodné.
Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade patria súdnemu exekútorovi trovy v sume 17,71 eura.
Súdnemu exekútorovi nepatrí odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.4.2008.
Odvolací súd nepriznal odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 30 min., nakoľko nejde o čas vynaložený na exekúciu, za ktorý by mohol exekútor požadovať odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Exekúcia sa totiž začína až vydaním poverenia na jej vykonanie súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nie už dôjdením návrhu na vykonanie exekútorovi, ktorým sa len iniciuje začatie exekučného konania. Tento úkon je súčasťou získania poverenia na vykonanie exekúcie, čo je úkon exekučnej činnosti, pri ktorom patrí súdnemu
exekútorovi odmena podľa § 15 ods. 1 písm. a). V tomto prípade došlo k duplicitnému uplatneniu náhrady trov exekúcie. Taktiež odmena za upovedomenie o začatí exekúcie 40 min., žiadosť o súčinnosť
- Dopravný inšpektorát 20 min., môže byť priznaná len podľa § 15 ods. 1 písm. b),c), j) v prípade jej priznania na základe vyúčtovania exekútora by išlo ako pri poverení o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za tieto úkony.
K nepriznaniu odmeny za uvedené úkony dodáva, že vyhláška, ani exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, čo v danom prípade splnené nebolo. Čo sa týkalo odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, odvolací súd dospel k záveru, že exekútorovi nepatrí ani odmena za spracovanie vzniknutých trov exekúcie, nakoľko ho nemožno vnímať ako čas účelne vynaložený na exekúciu, keďže nesmeroval k naplneniu účelu exekúcie - k uspokojeniu oprávneného.
Okrem toho odvolací súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu uvedenú vo vyúčtovaní trov exekúcie za prípravu podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí, nakoľko z priloženého exekučného spisu EX 2813/05 nemal preukázateľne dokladované, že by súdny exekútor uvedený úkon skutočne vykonal.
Odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v zmysle § 15 ods. 1 písm. a), c), j) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. za úkony:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (DI).
každý po 3,32 eura, spolu 3 x 3,32 eura vo výške 9,96 eura.
Súdnemu exekútorovi patrí aj náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. (poštovné) v sume 4,80 eura (4 preukázaných doručeniek založených v exekučnom spise v sume 1,20 eura). Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nepreukázal konkrétne výdavky pri jednotlivých zásielkach (originál/ fotokópia podacieho lístka), odvolací súd vychádzal z ceny stanovenej poštovým doručovateľom - Slovenskou poštou, a.s. za cenu doporučeného listu 1. triedy, do hmotnosti 50g. Odvolací súd nepriznal poštovné v sume 8,51 eura, a to aj napriek tomu, že je nepochybné, že poštovné vzniklo, ale keďže nie je v exekučnom spise preukázané originálom potvrdenej doručenky nie je ho možné priznať.
S poukazom na § 25 vyhlášky odvolací súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t.j. aj spotrebovaný kancelársky materiál, preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za spotrebovaný materiál.
Súdny exekútor požiadal o priznanie cestovného celkom v sume 28,08 eura, avšak zo spisu nevyplýva a ani žiadne doklady nepreukazujú použitie motorového vozidla. Spis neobsahuje žiadny cestovný príkaz, žiadne vyúčtovanie cestovného, dokladu o pracovnej ceste, resp. potvrdenie o vykonaní pracovnej cesty a ani technický preukaz motorového vozidla. Preto odvolací súd cestovnú náhradu nepriznal. Exekútor si uplatnil náhradu za stratu času, nakoľko však exekútor nepreukázal vykonanie pracovnej cesty mimo sídla jeho exekútorského úradu, nebolo možné mu náhradu priznať.
Súdnemu exekútorovi patrí odmena podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 9,96 eura, podľa § 22 vyhlášky náhrada hotových výdavkov v sume 4,80 eura. V zmysle § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Súdny exekútor je platiteľom dane od
10.01.1997. Na základe uvedeného preto patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 20% DPH, t.j. 14,76 eura x 20%DPH, celkovo teda vo výške 17,71 eura.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené závery rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.