Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-211-2012.pdf
PDF · 74.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/211/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: T. T., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca X. X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária Námestie SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 868,47 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 12. 06. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 7C/43/2012-74 zo dňa 07. 05. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 141,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 50,50 Eur na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Ambróza Motyku.
V ostatných častiach zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie. Zároveň súd nariadil vrátiť navrhovateľovi časť zaplateného súdneho poplatku v sume 43,37 Eur cestou Daňového úradu Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, Bratislava. Navrhovateľovi bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v sume 141,79 Eur do 3 dní.
V rozhodnutí súd konštatoval, že ešte pred prvým pojednávaním došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom v celom rozsahu. Preto s poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) okresný súd konanie zastavil. Zároveň podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. a § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch bol navrhovateľovi vrátený zaplatený súdny poplatok krátený o 6,63 Eur.
Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania a to podaním zo dňa 12. 04. 2012, v dôsledku čoho došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom. Na trovách konania bola priznaná vedľajšiemu účastníkovi celkove suma 141,79 Eur, ktorú navrhovateľ zaplatí k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Proti uzneseniu odvolanie podal navrhovateľ čo do výroku o povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. V tejto časti navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/26/2012, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/259/2011, kde v obdobných prípadoch súdy vyslovili názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaní a pomoc advokáta musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov.
Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/105/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 78/03.
Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu vyjadril. Navrhol uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť a uplatnil si na trovách odvolacieho konania sumu 30,88 Eur.
Vedľajší účastník zdôraznil, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľa na súdoch. Je namieste otázka, prečo žalobca podával žalobu v čase, keď už postúpené pohľadávky boli premlčané, pričom zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom uzatvoril v čase, kedy uplatňovaná pohľadávka premlčaná ešte nebola.
Účelovosť trov vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z článku 47 ods. 2 Ústavy. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva aj z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09.
Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom. Aj vedľajší účastník, ako občianske združenie zložené z prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť a v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“.
Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ z 22. 12. 2010 vo veci DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09 „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovania advokátom“.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správne.
V nenapadnutých častiach zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Odôvodnenie napadnutého výroku uznesenia okresného súdu odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O. s. p.).
Je nepochybné, že názory na oprávnenosť odmeny v prípade, ak vedľajší účastník je zastúpený advokátom, v sporoch navrhovateľa voči spotrebiteľom a iných obdobných prípadoch sa navonok aj
mnohým právne vzdelaným osobám javia ako nejednotné. Je nepochybné, že takto nejednotná sa javí aj rozhodovacia prax súdov.
Vo veci konajúci odvolací senát však podčiarkuje slovo „javí“, pretože pri podrobnom preštudovaní každého jedného odôvodnenia je zrejmé, že toto vychádza z konkrétneho posúdenia, či uplatňovaná náhrada trov bola potrebná na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Rozhodnutia, na ktoré sa navrhovateľ ale aj vedľajší účastník odvolávajú, sú podobné, ale nie sú totožné. Vychádzajú z podobnej, ale nie z totožnej situácie. Vo všetkých sporoch, ktoré boli citované účastníkmi (vedľajším účastníkom) bola osobitne posudzovaná účelnosť a opodstatnenosť vynaložených trov.
Odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci boli trovy advokáta zastupujúceho vedľajšieho účastníka vynaložené dôvodne a účelne. Navrhovateľ (nie prvý krát) uplatňoval nárok zjavne premlčaný. Odporca, ktorý má hlásený pobyt bezdomovca, je vlastne procesne nedostupný a v konaní sa preto dôsledne nemohol brániť sám. Vedľajší účastník na jeho strane sa o ochranu jeho práv zasadil, s čím mu vznikli trovy. Je namieste, aby navrhovateľ s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. vynaložené trovy vedľajšiemu účastníkovi uhradil, pretože aj vedľajší účastník má právo dať sa zastupovať advokátom.
V napadnutej časti bolo preto uznesenie okresného súdu potvrdené.
V nenapadnutých častiach krajský súd uznesenie okresného súdu preskúmavať nemohol a preto zostalo nedotknuté.
S poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. bola priznaná vedľajšiemu účastníkovi aj náhrada trov odvolacieho konania a to právneho zastúpenia. Trovy pozostávajú za 1 úkon advokáta a to vyjadrenie k podanému odvolaniu v sume 25,73 Eur, režijný paušál vo výške 5,15 Eur a DPH v sume 19,62 Eur. Na odvolacích trovách zaplatí preto navrhovateľ k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka celkove sumu 50,50 Eur.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.