Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/200/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky O. P., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom V. V., U. č. XX, právne zastúpená U.. B. F., R. so sídlom v V. V., F. č. XX proti odporcom 1/ Y. A. P., bytom F. O. X., S. č. XX, 2/ G. P., bytom K. O. V.., L. č. X, X. P.., V. I.. XX, o určenie výživného, eventuálne o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. decembra 2011, č.k. -385 jednohlasne takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa odporcu 1/, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/, 2/ platiť výživné určené rozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. -26 zo dňa 05.08.2010 sumou 30 % životného minima k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 14.02.2011 do 31.08.2011. Tým dochádza k zmene výrokovej časti citovaného rozsudku v časti o mieste plnenia a o dobe splatnosti. V prevyšujúcej časti návrh o určenie výživného zamietol. Zároveň súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. -26 zo dňa 05.08.2010 tak, že vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ s účinnosťou od 01.10.2011 zvýšil zo sumy 26,- eur na 75,- eur, ktoré výživné je povinný platiť mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Na zaplatenie zameškaného výživného za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2011 vo výške 147,- eur súd povolil odporcovi 1/ splátky po 20,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke spolu s bežným výživným počnúc marcom 2012 pod stratou výhody splátok v prípade vynechania jednej splátky. Zároveň zmenil citovaný rozsudok tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporkyni 2/ zo sumy 26,- eur na 75,- eur, ktoré výživné je povinná platiť mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Na zaplatenie zameškaného výživného za čas od 01.09.2011 do 30.11.2011 vo výške 147,- eur, súd povolil odporkyni 2/ splátky po 20,- eur mesačne, ktoré je povinná poukazovať navrhovateľke spolu s bežným výživným počnúc marcom 2012 pod stratou výhody splátok v prípade vynechania jednej splátky. V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol. Účastníci konania nie sú povinní zaplatiť trovy konania štátu a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, kedy z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti odporcov 1/, 2/ rozhodované rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.08.2010, na základe ktorého bola navrhovateľka ako maloleté dieťa zverená do pestúnskej

starostlivosti M. F. s tým, že odporcovia 1/, 2/ boli zaviazaní platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny P. výživné. Dňa XX.XX.XXXX dosiahla navrhovateľka vek plnoletosti, v dôsledku ktorej skutočnosti zanikla pestúnska starostlivosť v náväznosti na § 52a Zákona o rodine. V čase zániku pestúnskej starostlivosti, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX sa navrhovateľka štúdiom na Strednej odbornej škole D. R. F. P. pripravovala na svoje budúce zamestnanie, preto nenadobudla schopnosť sama sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvala. Na základe jej žiadosti jej riaditeľ školy od 18.04.2011 prerušil štúdium s tým, že v školskom roku 2011/2012 bola rozhodnutím riaditeľa školy prijatá na štúdium na Strednú odbornú školu V. V. do Y. ročníka. Od 18.04.2011 do 31.08.2011 ešte nezískala vzdelanie podľa zákona , pretože štúdium mala prerušené. Preto súd posudzoval schopnosť dieťaťa sa samostatne živiť a pri posudzovaní súvislosti dospel súd k záveru, že v tomto časovom období nedošlo k výraznej zmene okolností, ktoré by boli predpokladom zmeny predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Predmetom konania nebol nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odporcovia v pôvodnom rozhodnutí boli zaviazaní platiť výživné každý po 30 % zo sumy životného minima. Podmienky pre trvanie tejto minimálnej vyživovacej povinnosti boli splnené pre obdobie od 18.04.2011 do 31.08.2011, ale aj od podania návrhu, teda od 14.02.2011 do 17.04.2011, avšak s tou zmenou, že odporcovia 1/, 2/ sú povinní platiť toto výživné priamo k rukám navrhovateľky a so splatnosťou k 15. dňu v mesiaci. Navrhovateľka mala v apríli až júni 2011 ojedinelý príjem, zároveň užívala byt v V. V., kde si zmluvné strany nájomné nedohodli a jej príjem v tomto období predstavoval zhruba 204,- eur + minimálne výživné od odporcov 1/, 2/, z týchto finančných prostriedkov bude navrhovateľka schopná hradiť svoje odôvodnené potreby a preto súd návrh o zvýšenie výživného za čas od 14.02.2011 do 31.08.2011 zamietol. Súd len rozhodol o zmene platobného miesta, to znamená, že odporcovia 1/, 2/ budú výživné platiť k rukám navrhovateľky. Keďže z vyjadrenia úradu práce vyplýva, že po 01.02.2011 odporca 1/ naďalej poukazoval minimálne výživné na ich účet a suma 223,48 eur, ktorú titulom minimálneho výživného zaplatil, mu bude vrátená k jeho rukám, odporkyňa 2/ žiadne plnenie neposkytla. Súd o zameškanom výživnom nerozhodol z dôvodu, že zmenil rozsudok tak, že výživné vo výške 30 % zo životného minima sú odporcovia 1/, 2/ povinní platiť každý z nich k rukám navrhovateľky, teda exekučným titulom zostáva stále rozsudok v sume 30 % zo životného minima. S účinnosťou od 01.09.2011 došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov, kedy nebýva naďalej v pestúnskej rodine, pokračuje v absolvovaní vzdelávacieho procesu a navštevuje druhý ročník Strednej odbornej školy v V. V.. Ubytovanie, stravu si zabezpečuje sama. Nebolo preukázané, že by po XX.XX.XXXX si navrhovateľka popri štúdiu privyrábala výkonom príležitostnej práce. Je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov okolo 60,- eur mesačne. Poberá rodinný prídavok vo výške 22,- eur a finančne jej pomáhajú so zabezpečením bývania iné osoby, ktoré však k nej vyživovaciu povinnosť nemajú. U odporcu 1/ súd vychádza z jeho peňažného denníka a výkazu obratov od januára do septembra 2011, teda za 9 mesiacov, kde dosiahol príjem 4.530,03 eur, čo je v priemere 494,44 eur v hrubom. Do 30.04.2011 mal uzavretú nájomnú zmluvu s dohodnutým nájomným 540,- eur mesačne, ktoré riadne neplatil. Ďalej uzavrel podnájomnú zmluvu, kde si zmluvné strany dohodli odplatu za podnájom po 230,- eur mesačne. Odporca okrem navrhovateľky inú vyživovaciu povinnosť nemá. Výdavky, ktoré z podnikania má, si musí korigovať tak, aby si plnil svoju základnú povinnosť rodiča. Dlhy, ktoré má, tiež nemôžu ísť na úkor plnenia vyživovacej povinnosti. S poukazom na potreby navrhovateľky, ktorá nebýva v domácnosti ani jedného z rodičov, nemá príjmy z výkonu práce, keďže sa štúdiom pripravuje na budúce zamestnanie, súd s účinnosťou od 01.09.2011 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ zo sumy 26,- eur na 75,- eur. Súd vychádzal z toho, že pokiaľ platí mesačne podnájom odporca 1/ vo výške 230,- eur, za elektriku 10,- eur, za užívanie izby 150,- eur, inkaso 50,- eur, tak jeho príjmy zo živnosti musia byť vyššie oproti údajom z dokladov, ktoré predložil. Súd preto považoval za primerané výživné vo výške 75,- eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odporkyňa 2/ nevykonáva prácu v pracovno-právnom vzťahu. Poskytuje služby, na ktorú činnosť nemá príslušnými orgánmi oprávnenie. Nie je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie a preto súd vychádzal zo zásady potencionality príjmov a zvýšil jej vyživovaciu povinnosť zo sumy 26,- eur na sumu 75,- eur mesačne. Odporkyňa 2/ je vyučená záhradníčka, ktorú prácu vykonávala naposledy v roku 1990. Súd dospel preto k záveru, že ak by odporkyňa 2/ požiadala o zaradenie do evidencie uchádzačov, je predpoklad, že by jej bolo ponúknuté miesto pomocnej sily do kuchyne, na ktorom by bola odmeňovaná sumou zodpovedajúcou minimálnej mzde. Z tohto príjmu by bola schopná pokryť náklady na svoje odôvodnené potreby a platiť aj zvýšené výživné navrhovateľke. V prevyšujúcej časti súd návrh o zvýšenie výživného ako neopodstatnený zamietol. Pri zvyšovaní výživného u odporcov 1/, 2/ súd prihliadol na to, že aj navrhovateľka má k dispozícii aj rodinné prídavky, ktoré sú tiež určené na úhradu jej odôvodnených potrieb. Na zaplatenie zameškaného výživného súd povolil odporcom 1/, 2/ splátky po 20,- eur s účinnosťou od marca 2012. S poukazom na účastníci nie sú povinní

platiť štátu trovy, ktoré spočívajú v zaplatenej odmene prekladateľa, teda tlmočné. Navrhovateľka si trovy neuplatnila, preto o ich náhrade súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca 1/ a to proti výrokom, ktorým bol zaviazaný platiť výživné na navrhovateľku. Uviedol, že jeho celková finančná situácia mu v súčasnosti nedovoľuje prispievať na navrhovateľku žiadnym výživným. Súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o zmene a zvýšení výživného súd porovnáva pomery v čase skoršieho rozhodnutia aj v čase nového rozhodnutia. Musí však ísť o podstatnú zmenu pomerov. Súd podrobne prihliadal len na zmenu na strane navrhovateľky, avšak na jeho strane pomery súd neprehodnotil. Celková zlá ekonomická situácia v krajine spôsobila, že sa dostal do úplnej finančnej neschopnosti. Dôkazom toho sú dlhy na odvodoch voči Sociálnej poisťovni, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, dlh na nájomnom. Súd si preštudoval peňažné denníky, v prípade, keby jeho výdavky prevyšovali príjmy častokrát musel to riešiť tým, že mu finančne vypomáhali priatelia a známi. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu sa musel vzdať aj motorového vozidla, pretože jeho technický stav si vyžadoval opravu, na ktorú nemal finančné prostriedky. Súd mal tiež prihliadať aj na správanie a konanie samotnej navrhovateľky v minulosti, ktorá nemala záujem o štúdium a neplnila si riadne školskú dochádzku. Návrh podávala navrhovateľka účelovo, pretože mala za to, že štúdium na súčasnej škole neukončí a opäť dôjde k jej vylúčeniu. Žiadal preto, aby v konečnom dôsledku návrh na zvýšenie výživného v plnom rozsahu bol zamietnutý.

Navrhovateľka podala k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd v rámci vykonaného dokazovania správne posúdil potreby navrhovateľky, schopnosti a možnosti a majetkové pomery na strane odporcu 1/. Hodnotenie osoby navrhovateľky osobou, ktorá za posledných 19 rokov o ňu neprejavila žiaden záujem považuje v tomto prípade za absurdné, ba pohŕdania hodné, pretože navrhovateľka mala príležitosť prvýkrát spoznať svojich rodičov až na pojednávaní v tomto konaní, kde bola konfrontovaná K. ich nezáujmom o jej osobu a potrebu prežiť. Samotné konanie o výživnom trvá viac ako 15 mesiacov, počas ktorých je navrhovateľka odkázaná na ich pomoc a to tretích osôb, ktoré nemajú voči nej vyživovaciu povinnosť. V prípade, ak má odporca 1/ záujem o informácie týkajúce sa jeho dcéry, má možnosť informovať sa o jej pokračovaní X. na F. D. X. F. O. X. H. X v V. V., kde práve ukončuje druhý ročník u triednej učiteľky.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol odporca 1/ zaviazaný platiť výživné je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , pričom v náväznosti na , odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa správne porovnal pomery na strane navrhovateľky ako aj oboch jej rodičov v čase od poslednej úpravy o výživnom. Správne zmenil platobné miesto, kde má byť poukazované výživné s poukazom na dosiahnutie veku plnoletosti na strane navrhovateľky. Odporca 1/ si musí byť vedomý tej skutočnosti, že ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine hovorí o tom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. V tomto prípade, bez ohľadu ne jeho príjem, je povinný teda odporca 1/ platiť výživné na navrhovateľku do doby kým nie je schopná samostatne sa živiť, čo je prejednávaný prípad.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil osobné, majetkové pomery na strane navrhovateľky v čase, kedy mala štúdium prerušené a čiastočne si privyrábala, ako aj v ďalšom období, kedy opakovane začala pokračovať v štúdiu na strednej škole.

Neobstojí tiež námietka zo strany odporcu 1/ v tom smere, že súd sa nezaoberal pomermi na jeho strane. Súd prvého stupňa dôkladne preskúmal jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery. Zaoberal sa jeho príjmami, výdavkami na základe peňažných denníkov a potom následne správne uzatvoril, že je v schopnostiach a možnostiach platiť výživné zo strany odporcu 1/ v prospech navrhovateľky v čiastke 75,- eur mesačne za obdobie od 01.09.2011, to znamená od doby, kedy už navrhovateľka nemala možnosť si privyrábať popri štúdiu a je odkázaná výživou len sama na seba. Pokiaľ odporca 1/ nedosahuje v podnikaní príjmy, ktoré by zodpovedali aspoň minimálnej mzde, má možnosť ukončiť živnosť, zaevidovať sa na úrade práce a požiadať štát o dávky v hmotnej núdzi. Pokiaľ však tento v živnosti naďalej pokračuje, možno z tejto skutočnosti dovodiť, že má príjem, ktorý mu umožňuje platiť výživné, tak ako ho stanovil súd prvého stupňa, to znamená po 75,- eur mesačne a do doby, kým navrhovateľka neukončí štúdium na strednej škole, teda nebude schopná sa samostatne živiť.

Pokiaľ by odporca 1/ zistil, že navrhovateľka ukončila štúdium, prípadne opustila bezdôvodne štúdium na strednej škole, má možnosť požiadať o zrušenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Za čas, kým však navrhovateľka riadne študuje, je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v takej výške ako ju správne stanovil súd prvého stupňa, pretože jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami, ktoré odporca 1/ má.

Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa pri stanovení nedoplatku na zročnom výživnom, ako aj náhrade trov konania štátu a trov konania pred súdom prvého stupňa. Preto aj v tejto časti bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdené.

V časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni 2/ odvolanie podané nebolo, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a a úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní ich náhrada trov priznaná nebola, nakoľko navrhovateľka si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej trovy odvolacieho konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .