Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-89-2012.pdf
PDF · 96.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/89/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnému: F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., A. XXXX/X, o vymoženie sumy 483,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 18. mája 2012 č.k. 12Er/270/2005-39, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa, obsadený vyššou súdnou úradníčkou, napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Ďalším výrokom rozhodol o trovách exekúcie tak, že o nich rozhodne až samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 2 ods. 3, § 22 ods. 1, 2, § 24, § 31 ods. 1, § 33a ods. 1, § 33 ods. 2, § 39, § 43 Občianskeho zákonníka, § 12 ods. 1, 2, 4 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd prvého stupňa dospel k záveru, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň ho obchádza. Mal za to, že povinný podpisom zmluvy o úvere súčasne podpísal splnomocnenie, podľa ktorého sa dal zastúpiť pri právnom úkone spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu - teda aby v jeho mene bol uznaný jeho záväzok z úveru a to tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. Splnomocnenie ako súčasť zmluvy o úvere, vrátane určenia konkrétneho právneho zástupcu, vopred pripravil oprávnený a povinný ho nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel, aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať a to vrátane oprávneným pripravených zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo zmluvy. Súd zo svojej rozhodovacej činnosti považoval za zrejmé, že splnomocnenec povinného Mgr. Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec za rôznych povinných pri spisovaní notárskych zápisníc v ďalších veciach toho istého oprávneného. Na základe uvedeného súd prvého stupňa ustálil záver, že zástupcu si nezvolil povinný, ale mu ho určil práve oprávnený, pričom povinný s touto osobou neprišiel ani do kontaktu a je pre neho neznáma osoba. Okrem toho dospel k záveru, že splnomocnenec povinného sa dozvedel o pohľadávke oprávneného voči povinnému a jej výške, ktorú treba uznať, práve od oprávneného a zrejme aj konal na jeho pokyn, aj keď oficiálne bol splnomocnený na zastupovanie povinného. Zastal názor, že osoba splnomocnenca určená oprávneným, ktorú povinný ako splnomocniteľ ani nepozná, nemôže konať v jeho záujme, ale naopak v záujme oprávneného. Tomu nasvedčovala podľa súdu aj skutočnosť, že zástupca uznal v mene povinného aj záväzky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť, že v záujme zástupcu, ktorým je advokát, čo je aj tento prípad, je spísanie notárskej zápisnice, pretože z toho finančne
profituje, keďže za zastúpenie pri tomto právnom úkone si účtuje trovy právneho zastúpenia. Povinnému sa naopak spísaním notárskej zápisnice zvýšili náklady spojené so splácaním úveru a súčasne notárska zápisnica umožnila oprávnenému uplatniť splnenie uznaného záväzku v exekučnom konaní aj bez toho, aby o povinnosti povinného ako dlžníka rozhodoval nezávislý súd, z čoho vyplýva, že záujmy zástupcu a zastúpeného sú diametrálne odlišné. Ustálil, že v konečnom dôsledku zástupca povinného hájil záujmy oprávneného, ako aj dodal, že Mgr. Kušnír bol v minulosti zástupcom oprávneného. Keďže súd prvého stupňa zistil, že notárska zápisnica, ktorá je podkladom pre vykonanie exekúcie, je neplatným právnym úkonom, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Záverom poukázal na súlad s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13. 04. 2011, ako aj na to, že o vylúčení súdneho exekútora nerozhodoval, nakoľko exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Svoje odvolanie postavil na základných štyroch bodoch, v rámci ktorých vytýkal rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. Tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Pripomenul, že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou zo zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku). Inými slovami uviedol, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodal, že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že nie je možného považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mal za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že
právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká, a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech. Uvedené považoval za nesprávny záver, nevyplývajúci z vykonaného dokazovania, ale predstavujúci iba domnienku a subjektívny názor súdu, pretože zástupca žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým, že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Co 7/2007 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 5/2000.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, nakoľko sa stotožňuje s napadnutým uznesením.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 27. 01. 2005, doručeným súdnej exekútorke dňa 03. 02. 2005, požiadal súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú, o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 14.580,- Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.510,- Sk, trovy exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia 1.084,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.784,- Sk, poplatok za zasielanie upomienok 90,- Sk a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 14.580,- Sk od 09. 05. 2004 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3305/2004, NZ 76064/2004 vyhotovenú JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, dňa 16. 10. 2004. Vyššie označená súdna exekútorka doručila dňa 16. 02. 2005 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojila i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2005 poverenie súdnej exekútorke na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 14.580,- Sk s 0,25% úrokom z omeškania za každý deň omeškania od 09. 05. 2004 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 3.684,- Sk a všetky účelne vynaložené trovy exekučného konania.
Uznesením zo dňa 1. júla 2009 č.k. 12Er/270/2005-11 súd prvého stupňa vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zmenil poverenie na vykonanie exekúcie vydané Okresným súdom Topoľčany dňa 17. 02. 2005, číslo 5406 000970*, č.k. 12Er/270/2005-9 tak, že vykonaním súdnej exekúcie vedenej pôvodne u súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej, so sídlom Exekútorského úradu v Dunajskej Strede, Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, pod sp. zn. Ex 77/2005 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorský úrad v Bratislave, Záhradnícka 62. O trovách súdnej exekútorky Mgr. Kataríny Baňarovej nerozhodol. V dôsledku návrhu súdnej exekútorky na doplnenie uznesenia, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. októbra 2009 č.k. 12Er/270/2005-25, priznal súdnej exekútorke Mgr. Kataríne Baňarovej, Exekútorský úrad Dunajská Streda, náhradu trov exekúcie vo výške 121,54 eura.
Súd prvého stupňa najskôr uznesením zo dňa 17. januára 2011 č.k. 12Er/270/2005-27 exekúciu v časti o vymoženie úroku z omeškania zo sumy 483,97 eura nad 10% ročne (t.j. v časti 81,25% ročne) od 09.
05. 2004 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05. 02. 2011. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodoval napadnutým uznesením.
Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 09. 03. 2004 uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že došlo k rozporu záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil, bol preto odvolacím súdom vyhodnotený za správny.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako ani nemal vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.
Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.