Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Er-764-2005.pdf
PDF · 73.9 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/764/2005
Uznesenie
Okresný súd Komárno, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, v konaní zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, proti povinnému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. č. XXXX, o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 681,14 Eur (20.520,- Sk) s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.
II. Súd exekúciu pod. sp. zn. 8Er/764/2005 vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, exekútorský úrad P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod EX 3240/05 v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a k o n a n i e z a s t a v u j e .
III. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne súd v osobitnom uznesení.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno vydal dňa 15.11.2005 poverenie č. 5401 007881 v konaní vedenom pod č. 8Er/764/2005 pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (EX 3240/05). Exekučné konanie sa uskutočňuje na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 2675/2005, NZ 26561/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 12.6.2005.
Dňa 31.5.2012 predložil oprávnený tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Záhradnícka č. 60, Bratislava.
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na to, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, súd preskúmal exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica N 2675/2005, NZ 26561/2005 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Bratislave dňa 12.6.2005 a zistil nasledovné skutočnosti: Oprávnený a povinný uzatvorili dňa 8.11.2004 zmluvu o úvere. Veriteľ (oprávnený) sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi (povinný) úver v sume 12.000,-Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v celkovej výške 21.600,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na "spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj
záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku alebo pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia môjho dlhu) a jej príslušenstva."
Povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere riadne a včas, preto dňa 12.6.2005 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 24.813,- Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 20.520,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 3.4.2005 do zaplatenia splatí v lehote do 11.7.2005, pričom v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou s tým, aby táto zápisnica bola použitá ako exekučný titul.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom. Splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Je obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinný sa podpisom zmluvy vopred vzdal svojich práv (ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. To znamená, že povinnému bolo už v čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Súd tiež poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 a na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu, ktorého konkrétne meno bolo zakomponované v predtlači vopred pripravenej zmluvy o úvere. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, spôsobia absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Právny zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 2 Cdo 263/2010 zo dňa 21.12 2011 treba teda poukázať na ďalšiu zásadnú skutočnosť, a to, že povinného zmluvná voľnosť pri „zvolení“ si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jednej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o jeho slobodnej vôli pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Pokiaľ teda plnomocenstvo nebolo platne udelené, nemohli z neskorších právnych úkonov, ktoré uskutočnil takto „splnomocnený zástupca“ v mene splnomocniteľa, nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene ktorej „konal“. Predložená notárska zápisnica tak nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania, a preto súd zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc pritom z citovaných ustanovení zákonov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch I. až III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci