Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-203-2012.pdf
PDF · 68.83 KB
Case nature
Subarea
25Co/203/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: H.. X. O., bytom Y. 4, K., proti odporkyni: U. V., bytom B. W. O. XX/H, XXX XX J.. E., W., I., zast. JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom v Nitre, Koceľova 2, o určenie neplatnosti výpovede nájmu z bytu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 10. 01. 2012 č. k. 9C/216/2009-200, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o určenie neplatnosti výpovede nájmu z bytu podľa § 96 ods. 1, 3 OSP z dôvodu, že navrhovateľ zobral návrh späť, pretože byt vypratal. Navrhovateľovi podľa s § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. vrátil prostredníctvom Daňového úradu I súdny poplatok 291,87 eura a o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 OSP prvej vety OSP tak, že navrhovateľa, ktorý späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 100 % na účet jej právneho zástupcu .
Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v uznesení nevyčíslil trovy právneho zastúpenia, čo znamená, že právny zástupca odporkyne si trovy môže vyčísliť svojvoľne a on nemá možnosť sa k výške trov vôbec vyjadriť. Poukázal na to, že v konaní nemohli vzniknúť žiadne trovy, pretože sa vo veci nekonalo. V doplnení odvolania uviedol, že právny zástupca odporkyne by sa mal vzdať náhrady trov konania, pretože do sporného bytu investoval finančné prostriedky a byt zrekonštruoval. Pokúsil sa s právnym zástupcom odporkyne telefonicky skontaktovať, avšak bezúspešne.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že v priebehu konania navrhovateľ podával opakovane nezmyselné návrhy, námietky zaujatosti a vykonával iné procesné úkony, ktoré mali za následok zbytočné predlžovanie konania, pričom napokon konanie bolo zastavené z dôvodu na strane navrhovateľa a je zrejmé, že návrh nebol podaný dôvodne.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Preto za situácie, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporkyni.
Podľa § 151 ods. 7 OSP súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
V prejednávanej veci predmetom konania bol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti výpovede nájmu z 2-izbového bytu č. 7, nachádzajúceho sa v K., na V. ul. XX, na 3. podlaží zo dňa 22. 10. 2009, doručenú navrhovateľovi dňa 27. 07. 2009. V priebehu konania navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 02. 01. 2012 oznámil, že svoj návrh o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu berie späť. Zároveň oznámil, že byt na V. XX v K. vypratal a odsťahoval sa do nového bytu na Y. 4. Súd prvého stupňa v nadväznosti na späťvzatie návrhu uznesením, ktoré je v časti výroku o náhrade trov konania predmetom preskúmania odvolacím súdom, konanie zastavil a navrhovateľa podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP zaviazal zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 100 % na účet jej právneho zástupcu.
Odvolací súd po preskúmaní veci v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa výroku o náhrade trov konania konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ ide o povinnosť navrhovateľa zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom a to z dôvodu, že byt, ktorého sa určenie neplatnosti výpovede z nájmu týkalo, vypratal a z bytu sa odsťahoval. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania späťvzatím návrhu zavinil navrhovateľ, a preto je povinný zaplatiť trovy konania odporcu. Ustanovenie § 151 ods. 7 OSP umožňuje súdu prvého stupňa o trovách konania rozhodnúť samostatným uznesením s tým, že o náhrade trov konania namiesto výšky určenia trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom. S ohľadom na vyššie uvedený dôvod zastavenia konania preto platí, že odporkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto jej vzniklo právo na plnú náhradu trov konania, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 100 %. Konkrétnu výšku náhrady trov konania súd prvého stupňa určí samostatným uznesením, v ktorom bude vyčíslená presná výška trov konania za jednotlivé úkony právnej pomoci, ktoré poskytol advokát zastupujúci odporkyňu v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu preto námietka navrhovateľa, že mu nie je známa výška trov konania, pričom advokát si ich môže vyčísliť ľubovoľne, nie je dôvodná a o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania bude rozhodovať súd prvého stupňa uznesením, proti ktorému bude prípustný riadny opravný prostriedok.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.