Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-24-2021.pdf
PDF · 233.73 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/24/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. B. C. v spore žalobcu: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX E. F. G., právne zastúpený A. G. E., advokát, so sídlom C. X, XXX XX H. proti žalovaným: 1/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, 2/ J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. K. XXX, L., 010 14 Žilina - Brodno, 3/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, L., 010 14 Žilina - Brodno, 4/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX H., 5/ O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, žalovaní v rade 1/ a 5/ právne zastúpení B. M. C., so sídlom M. E. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o určenie, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti spoluvlastníčkou nehnuteľností, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že D. B., B. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. C. C. E., D. XXXX, XXX XX E. F. G., bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou:
- pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 52249 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821, pozemku registra „C“ parcela č. XXX/XX o výmere 108 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821, nachádzajúcich sa v k.ú. N., okres Kysucké Nové Mesto, evidovaných na LV č. XXXX,
- pozemku registra „E“ parcela č. XXX o výmere 424734 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821, nachádzajúcom sa v k.ú. N., okres E. F. G., evidovaného na LV č. XXXX M.
- pozemku registra „E“ parcela č. XXXX o výmere 1326 m2, druh pozemku orná pôda, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/10, nachádzajúcom sa v k.ú. E. F. G., okres Kysucké Nové Mesto, evidovaného na LV č. XXXX.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 5/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov konania voči žalovaným v rade 2/ až 4/.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 07.04.2021 domáhal voči žalovaným v rade 1/ až 5/ vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že D. B., B. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. C. C. E., D. XXXX, XXX XX E. F. G., bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou pozemku registra „C“ parcela č. XXX/X o výmere 52249 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821-ín, pozemku registra „C“ parcela č. XXX/XX o výmere 108 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821-ín, nachádzajúcich sa v k.ú. N., okres Kysucké Nové Mesto, evidovaných na LV č. XXXX, pozemku registra „E“ parcela č. XXX o výmere 424734 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821-ín, nachádzajúcom sa v k.ú. N., okres Kysucké Nové Mesto, evidovaného na LV č. XXXX a
pozemku registra „E“ parcela č. XXXX o výmere 1326 m2, druh pozemku orná pôda, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/XX-XXX, nachádzajúcom sa v k.ú. E. F. G., okres E. F. G., evidovaného na LV č. XXXX
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny zástupca prevzal zastúpenie žalobcu vo veci o uplatnenie dedičských práv po poručiteľke D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, o určenie, že nehnuteľnosti poručiteľky prevedené darovacou zmluvou zo dňa 01.12.2017 (V 2116/2017, vklad povolený 15.01.2018) na obdarovanú G. I., nar. XX.XX.XXXX, patria do dedičstva po poručiteľke D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, resp. o určenie, že poručiteľka D. B. bola ku dňu svojej smrti spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktorých podiely boli prevedené darovacou zmluvou zo dňa 01.12.2017 (V 2116/2017, vklad povolený 15.01.2018) na obdarovanú G. I.. Strany sporu, t.j. žalobca a žalovaní v rade 1/ až 4/ sú zákonnými dedičmi v zmysle § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka v III. dedičskej skupine po poručiteľke D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, ide o synovcov a netere poručiteľky. Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva, resp., že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností, môže uplatňovať len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka, t.j. len ten, kto je poručiteľovým dedičom. V prípade týchto konaní ide na strane všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov o tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 ods. 1 CSP, nakoľko rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Ak tomu tak nie je, musí byť žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá. Vzhľadom k tomu sú všetci do úvahy prichádzajúci dediči po poručiteľke D. B. účastníkmi tohto konania, a to či už na strane žalobcov alebo žalovaných, čo je nerozhodné. Tento právny názor vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX XXX/XXXX zo dňa 14.03.2011, ako aj z unesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2019 zo dňa 05.11.2019, ktoré sa predmetnou otázkou zaoberali v dovolacom konaní, resp. v konaní o ústavnej sťažnosti a zaujali prezentovaný záver. Dedičské konanie po poručiteľke D. B. bolo vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. XX/XXX/XXXX a u poverenej notárky G. E. L. O. pod č. Dnot 16/2021, pričom toto dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 26.02.2021 zastavené pre nemajetnosť poručiteľky v zmysle § 187 ods. 1 CMP. Žalobca ako zákonný dedič po poručiteľke D. B. zistil, že žalovaná v rade 1/ G. I. realizovala v roku 2017 a 2018 úkony, ktorými bezodplatne previedla na seba všetky nehnuteľnosti poručiteľky. Vzhľadom k tomu poručiteľka formálne a evidenčne zomrela ako nemajetná. Okrem darovacej zmluvy zo dňa 28.03.2018 (V 585/2018, vklad do katastra povolený dňa 29.05.2018, na základe ktorej žalovaná 1/ nadobudla od poručiteľky spoluvlastnícke podiely na poľnohospodárskych pozemkov o celkovej výmere cca 10000 m2), ktorá zatiaľ netvorí predmet tohto sporu (žalobca čaká na znalecký posudok znalca z odboru písmoznalectvo), uzavrela žalovaná v rade 1/ s poručiteľkou D. B. darovaciu zmluvu zo dňa 01.12.2017 (skutočný deň uzavretia darovacej zmluvy dňa 04.12.2017 - viď dátumy na osvedčovacej doložky pri overení podpisov žalovanej 1/), na základe ktorej žalovaná v rade 1/ ako obdarovaná nadobudla do svojho vlastníctva od poručiteľky ako darkyne nasledovné nehnuteľnosti: C-KN parcelu č. XXX/X o výmere 52249 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821, C-KN parcelu č. XXX/XX o výmere 108 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821, nachádzajúce sa v k.ú. N., evidované na LV č. XXXX v spoluvlastníctve poručiteľky pod B por. č. 104, ďalej C-KN parcelu č. XXX o výmere 424734 m2, druh pozemku lesný pozemok, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 160/8821, nachádzajúcu sa v k.ú. N., evidovanú na LV č. XXXX v spoluvlastníctve poručiteľky pod B por. č. 99, a taktiež E-KN parcelu č. XXXX o výmere 1326 m2, druh pozemku orná pôda, v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/10, nachádzajúcu sa v k.ú. E. F. G., evidovanú na LV č. XXXX, v spoluvlastníctve poručiteľky pod B por. č. 9. Predmetnú darovaciu zmluvu zo dňa 01.12.2017 považuje žalobca za absolútne neplatný právny úkon a to z týchto dvoch dôvodov: 1/ Za poručiteľku ako darkyňu (v zmluve označená ako „Darujúca 1“) zmluvu podpísala ako jej splnomocnenkyňa žalovaná v rade 1/, ktorá darovaciu zmluvu zároveň podpísala aj ako obdarovaná (v zmluve označená ako „obdarovaná 1“). Žalovaná v rade 1/ teda pri tomto dvojstrannom právnom úkone, pri ktorom z povahy veci záujmy zmluvných strán sú odlišné, konala jednak za jednu zmluvnú stranu a taktiež aj za druhú zmluvnú stranu. Podľa žalobcu ide v tomto prípade ako kolíziu záujmov zástupcu (splnomocnenca - žalovanej 1/) a zastúpeného (splnomocniteľa - poručiteľky), ktorá existencia kolízie záujmov priamo zo zákona vylučuje pôsobenie žalovanej v rade 1/ pri danom právnom úkone ako zástupkyne darkyne - poručiteľky. Je pritom nerozhodné, či ide o zákonné alebo zmluvné zastúpenie. Žalobca poukázal na ust. § 22 ods. 2, § 31 ods. 1 § 37, § 39 Občianskeho zákonníka. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok NS SR sp. zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 28.03.2012) aj ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR, porušenie zákonného obmedzenia v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka má za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní rozporu (konfliktu) záujmov je potrebné skúmať povahu konkrétneho právneho úkonu, o
ktorý ide, ako aj prihliadať na ďalšie okolnosti, najmä na ochranu záujmov zastúpeného. Súdna prax dospela k záveru, že pri niektorých právnych úkonoch je zastupovanie z povahy samotnej veci vylúčené, najmä pokiaľ ide o úkony, kde by boli zástupca a zastúpení v protikladnom postavení, napr. pri zmluve o prevode veci - kúpna zmluva, darovacia zmluva, zámenná zmluva a obdobné dvojstranné zmluvy, 2) plnomocenstvo, na základe ktorého žalovaná v rade 1/ konala a podpísala darovaciu zmluvu zo dňa 01.12.2017 za poručiteľku ako darkyňu, je neurčité, nejasné a preto z tohto dôvodu absolútne neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že ak je absolútne neplatný právny úkon - buď jednostranné plnomocenstvo alebo dohoda o plnomocenstve, potom bez ďalšieho musí byť nevyhnutne absolútne neplatný aj právny úkon, ku ktorému neplatné plnomocenstvo smerovalo. Plnomocenstvo, na základe ktorého žalovaná v rade 1/ konala pri darovaní sporných nehnuteľností za poručiteľku, je bez uvedenia dátumu, ale z osvedčovacej doložke pri podpise poručiteľky ako splnomocniteľky je zrejmé, že ho poručiteľka mala podpísať dňa 30.08.2017. Podstatný je však samotný obsah tohto plnomocenstva, kde je rukou písaný text cit.: „VŠETKY PRÁVNE ÚKONY V ZMYSLE DAROVACEJ ZMLUVY“. Žalobca je jednoznačne toho názoru, že tak, ako je rozsah splnomocnencovho oprávnenia uvedený v obsahu písomného plnomocenstva zo dňa 30.08.2017, je toto vymedzenie neurčité, nejasné a teda neplatné. Rozhodovacia prax súdov a judikatúra v otázke určitosti právneho úkonu dospela k záverom, že predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby bol nezameniteľne rozpoznateľný od iných predmetov. Určitosť právneho úkonu je nutné posudzovať iba vo vzťahu k obsahu prejavu uvedenom v listine, pričom výkladom nemožno dopĺňať to, čo právny úkon v skutočnosti neobsahuje. Dokonca podľa ustálenej judikatúry nie je pri posudzovaní vadnosti písomného úkonu významné ani to, že účastníkom právneho úkonu je zrejmé, čo je predmetom úkonu, ak to nie je spoznateľné z textu právneho úkonu. Predmet, t.j. rozsah splnomocnenia zachytený v písomnom plnomocenstve zo dňa 30.08.2017 je však uvedený tak, že z neho nie je bez pochybností poznateľné, na aké konkrétne úkony splnomocniteľka splnomocnila splnomocnenkyňu. Vymedzenie rozsahu splnomocnenia ako „Všetky právne úkony v zmysle darovacej zmluvy“, je nejasné, umožňujúce rôzne výklady a v podstate aj nezrozumiteľné. Z obsahu písomného plnomocenstva nevyplýva, či poručiteľka mala pri svojom zastúpení žalovanou v rade 1/ vystupovať ako darkyňa (kedy ona prevádza vec) alebo ako obdarovaná (kedy by ona nadobúdala vec), na aké konkrétne a nezameniteľné právne úkony sa splnomocnencove oprávnenie vzťahuje, v zmysle akej darovacej zmluvy, čo má byť predmetom právnych úkonov či darovacej zmluvy (aké veci, či hnuteľné alebo nehnuteľnosti, či oboje), ak majú byť predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosti, tak ktoré konkrétne a pod. Ak by aj odhliadli od toho, že plnomocenstvo na prevod nehnuteľností by malo obsahovať minimálne tie isté náležitosti ako samotný právny úkon, ku ktorému bolo udelené (označenie predmetu právneho úkonu, zmluvné strany a identifikácia nehnuteľností podľa katastrálnych predpisov), aj tak je predmetné plnomocenstvo neurčité. Čo možno myslieť pod slovným spojením „všetky právne úkony v zmysle darovacej zmluvy“, nepochybne nemohlo byť zrejmé ani poručiteľke ani žalovanej v rade 1/, lebo toto slovné spojenie nedáva objektívne žiaden význam. Darovacia zmluva ako taká je dvojstranný právny úkon, pričom v jej zmysle, resp. jej obsahom nemôžu byť riadne právne úkony (snáď len s výnimkou, že by šlo o darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, ale aj vtedy by išlo o 2 samostatné právne úkony zachytené v jednej listine). V čase podpisu plnomocenstva mala poručiteľka 86 rokov a podľa informácii žalobcu bola v zlom zdravotnom stave. Bez povšimnutia nemožno nechať ani skutočnosť, že od „udelenia“ plnomocenstva (30.08.2017) do podpisu darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017 (v skutočnosti dňa 04.12.2017) uplynuli viac ako 3 mesiace. Vadnosť plnomocenstva si zrejme uvedomila aj samotná žalovaná v rade 1/, ktorá pri uzatváraní v poradí druhej darovacej zmluvy zo dňa 28.03.2018 (V 585/2018, vklad dňa 29.05.2018), na základe ktorej nadobudla od poručiteľky úplne všetky jej nehnuteľnosti (poľnohospodárske pozemky o výmere cca 10000 m2 + lesné pozemky), už nekonala ako zástupca poručiteľky - darkyne, aj keď stále disponovala plnomocenstvom zo dňa 30.08.2017, ktoré nebolo odvolané či vypovedané, ide o počiatočnú neplatnosť (na právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený, s účinkami ex tunc), neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (súd alebo iný príslušný orgán verejnej správy na ňu prihliada z úradnej moci len čo sa o nej dozvie a musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu), neplatnosť pôsobí voči každému a napokon absolútna neplatnosť právneho úkonu nepodlieha premlčaniu. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX XX/XXXX, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998). Keďže plnomocenstvo zo dňa 30.08.2017, aj darovacia zmluva zo dňa 01.12.2017 sú podľa žalobcu absolútne neplatné právne úkony, v ich dôsledku nemohli nastať nimi zamýšľané právne následky, najmä nie prevod vlastníckeho práva k predmetu darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017
z poručiteľky na žalovanú v rade 1/. Na základe uvedeného je zrejmé, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti v stave právnom vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 160/8821 na C-KN parcelách č. XXX/X M. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. N., ďalej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 160/8821 na C-KN parcele č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. N. a tiež spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 4/10 na E-KN parcele č. 1257, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. E. F. G., a to bez ohľadu na evidenčný stav v katastri nehnuteľností. Žalovaná v rade 1/ je v čase podania žaloby vlastníčkou podielov formálne nadobudnutých od poručiteľka na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, čo je zrejmé z aktuálnych LV č. XXXX M. XXXX pre k.ú. N. (pod B por. č. 107 a 102) a LV č. XXXX pre k.ú. E. F. G. (pod B por. č. 11). Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva poručiteľky v zmysle § 137 písm. c) CSP osvedčuje tou skutočnosťou, že žalovaná v rade 1/ je ako výlučný vlastník sporných spoluvlastníckych podielov evidovaná v katastri nehnuteľností, pričom tieto podiely vlastnila v skutočnosti v stave právnom ku dňu svojej smrti poručiteľka, ktorá nezanechala závet a jej zákonnými dedičmi sú všetci účastníci toho konania. Správne preto tieto podiely na nehnuteľnostiach majú patriť do dedičstva, kde budú následne prejednané osobitným procesným postupom v zmysle CMP. Tomuto prejedaniu dedičstva však bráni skutočnosť, že evidenčnou vlastníčkou týchto podielov je žalovaná v rade 1/, pričom bez rozhodnutia súdu v tejto sporovej veci nie je možné predmetné podiely po poručiteľke predediť. V zmysle právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu č.k. XXXX XX/XXXX, ktorý bol uverejnený v zbierke Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobca vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení v zmysle tejto žaloby považuje za potrebné dodať, že súdna prax pripúšťa formuláciu petitu jednak tak, že bude určené, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi alebo i tak, že bude určené, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom nehnuteľností. Obe petity sú vo svojej podstate rovnocenné a rovnako prípustné. V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci (napr. uznesenie NS SR sp. zn. XXXX XXX/XXXX zo dňa 16.12.2010, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2011 pod por. č. 32). Nakoniec súd nie je viazaný presnou formuláciou petitu žaloby, ale len jej obsahom. V záujme predídenia tohto súdneho sporu vyzval žalobca žalovanú v rade 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 10.12.2020 na mimosúdne vyriešenie predmetnej veci, avšak tento pokus žalobcu neviedol k riadnemu výsledku. Žalovaná v rade 1/ odmieta akékoľvek nároky žalobcu, teda aj ostatných dedičov a má za to, že prevody nehnuteľností boli urobené platne. Vzhľadom k tomu neostáva žalobcovi iné, len využiť všetky právne nástroje, ktoré mu ako oprávnenému dedičovi poručiteľky priznáva platný právny poriadok SR na ochranu jeho majetkových práv.
3. Žalovaná v rade 1/ k žalobe žalobcu uviedla, že je pravdou, že podpísala darovaciu zmluvu ako obdarovaná a zároveň aj na základe plnomocenstva za darkyňu, ktorá ju však k tomuto úkonu osobne splnomocnila, čo napokon vyplýva z jej vlastnoručného podpisu na splnomocnení, ktorý je úradne osvedčený. V tomto prípade nešlo o rozpor záujmov, ale súlad záujmov tak darkyne, ako aj jej ako obdarovanej. Darkyňa prejavila vôľu darovať jej nehnuteľnosti, ktoré predstavovali predmet darovacej zmluvy. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie N. P. E. F. G., katastrálny odbor zo dňa 15.1.2018 č. V 2116/2017, ktorým bol povolený o.i. vklad vlastníckeho práva na ňu v zmysle žalobcom napadnutej darovacej zmluvy, pričom z 2. str. rozhodnutia, z tzv. rozdeľovníka vyplýva, že predmetné rozhodnutie sa doručovalo aj samotnej darkyni D. B., ktorá teda mala vedomosť o tom, že dané nehnuteľnosti sú darovacou zmluvou prevedené na ňu a že prestala byť ich vlastníkom. Keby išlo o úkon (darovacia zmluva, s ktorou by neprejavila súhlas, resp. úkon, že sama previedla pozemky na seba bez vedomia darkyne), tak by sa D. B. domáhala svojho vlastníckeho práva. Týmto je teda vylúčené, že by bola predmetná darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom, a tým sú aj vylúčené špekulácie žalobcu o údajnej neurčitosti splnomocnenia. Skutočnosť, že vôľou darkyne bolo darovať jej predmetné nehnuteľnosti, vie potvrdiť aj pracovník Centra sociálnych služieb E. Q. R., v ktorom bola darkyňa umiestnená v čase, keď ju splnomocnila, ktorý pracovník bol prítomný pri podpise splnomocnenia, ktorého navrhuje vypočuť. Aj podľa judikatúry (najmä česká je bohatšia), v prípade zmluvného, nie zákonného zastúpenia nestačí len teoretická možnosť stretu záujmov, ale reálne existujúca a tú je povinný v spore preukázať žalobca. Pritom celá jeho žaloba je založená len ničím nepodložených hypotézach, domnienkach a očierňovaní ešte aj v súvislosti s druhou darovacou zmluvou z 28.03.2018, čím sa snaží žalobca v očiach súdu narušiť jej dobromyseľnosť. Žalobca si bol vedomý toho, že D. B. jej chcela dotknuté nehnuteľnosti darovať, a preto čakal, kým nezomrie a nebude možné vykonať dokazovanie jej výsluchom, čím by sa jednoznačne potvrdila priamo darkyňou pravdivosť jej tvrdení.
Naopak žalobca je nedobromyseľný, už predtým sa snažil v rozpore so zákonom uvedené pozemky nadobudnúť a to vydržaním, na ktoré nespĺňal predpoklady, v súvislosti s ktorým D. B. iniciovala konanie o určenie vlastníckeho práva na N. P. E. F. G. pod č. P 69/2017, v rámci ktorého žalobca uznal neplatnosť svojho vydržania a uzatvoril dohodu o urovnaní, ktorou sa obnovilo vlastníctvo D. B., ktorý spis navrhuje pripojiť. Celé konanie a žalobou uplatnený nárok považuje za konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a ako takému mu neposkytnúť právnu ochranu. Žalobca po celý život neprejavoval o D. B., svoju tetu žiadny záujem, mal záujem len o jej majetok, D. B. nemala k nemu dobrý vzťah. Naproti tomu ona sa o D. B. starala, doplácala poplatky za jej pobyt v K. E., za lieky, hygienu, venovala sa jej, pravidelne ju navštevovala, nosila jej stravu na prilepšenie, kvety, oblečenie, chodila s ňou na vychádzky. Bola si vedomá toho, že ostala sama a bola to sestra jej matky, s ktorou mali pekný vzťah, veď napokon je jej krstnou mamou, keďže nemala vlastné deti, mala ju ako vlastnú dcéru. Zároveň z opatrnosti vznáša námietku premlčania, pretože žalobca žalobu podal po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom uzatvorenia darovacej zmluvy, t.j. 04.12.2017, kedy bol úradne osvedčený jej podpis na zmluve, a ktorá lehota na podanie žaloby uplynula dňa 4.12.2020. Zároveň navrhuje, aby súd zvážil, či má vôbec žalobca naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe.
4. Žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ k žalobe žalobcu uviedli, že nevzdávajú sa dedičstva po poručiteľke D. B., žiadajú o spravodlivé rozdelenie majetku.
5. Žalobca v podaní zo dňa 22.10.2021 sa vyjadril, že žalovaná v rade 1/ tvrdí, že v prípade zastupovania poručiteľky pri dojednávaní a podpise darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, pri ktorom hmotnoprávnom úkone vystupovala jednak ako splnomocnenec darkyne (poručiteľky) a jednak ako samotná obdarovaná, neexistoval rozpor záujmov medzi zástupcom (obdarovaná - žalovaná 1/) a zastupovaným (darkyňa
- poručiteľka), ale právne naopak, že išlo o súlad záujmov tak darkyne ako aj žalovanej v rade 1/ ako obdarovanej. Odôvodňuje to tým, že rozhodnutie N. P. E. F. G., katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe spornej darovacej zmluvy č. V 2116/2017 zo dňa 15.01.2018 bolo doručované aj samotnej darkyni, ktorá preto mala vedomosť o tom, že dané nehnuteľnosti sú prevedené na žalovanú v rade 1/, a že o svoje vlastníctvo prišla. Žalovaná v rade 1/ uvádza, že keby išlo o úkon - darovaciu zmluvu, s ktorou by poručiteľka neprejavila súhlas, resp. nemala o nej vedomosť, tak by sa D. B. domáhala svojho vlastníctva. Tým (zrejme mala na mysli tým, že sa nedomáhala) je podľa žalovanej v rade 1/ plne vylúčené, že by bola predmetná darovacia zmluva absolútne neplatným právnym úkonom a tým sú podľa nej aj vylúčené špekulácie žalobcu o údajnej neurčitosti splnomocnenia. Ak je právny úkon z akéhokoľvek zákonného dôvodu absolútne neplatným, tak absolútna neplatnosť právneho úkonu (v tomto prípade plnomocenstva i darovacej zmluvy) znamená, že ide o počiatočnú neplatnosť (na právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený, s účinkami ex tunc), neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, súd na ňu prihliada z úradnej moci, neplatnosť pôsobí voči každému, absolútna neplatnosť právneho úkonu nepodlieha premlčaniu. Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je absolútne irelevantné, či sa rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017 doručovalo aj samotnej poručiteľke. Ak tu je dôvod absolútnej neplatnosti tejto darovacej zmluvy, tak tu je a bol od počiatku a tento dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy už nemôže byť následne ničím a nikým zhojený ani odstránený. Odhliadnuc od toho, ak by sa rozhodnutie o povolení vkladu č. V 2116/2017 zo dňa 15.01.2018 skutočne aj doručovalo poručiteľke, je otázne, kto toto rozhodnutie prevzal, či to bolo osoba splnomocnená na preberanie zásielok v mene poručiteľky, a ak áno, či toto rozhodnutie aj skutočne táto osoba doručila poručiteľke alebo to bola priamo poručiteľka. Argument, že keďže poručiteľke bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu, pričom ak by s prevodom nehnuteľností na žalovanú v rade 1/ nesúhlasila, tak by sa domáhala svojho vlastníctva, nemá žiadnu váhu ani relevanciu. V čase prípadného doručovania rozhodnutia o povolení vkladu bola poručiteľka v zlom zdravotnom (i mentálnom) stave, vo veku 86 rokov, umiestnená v domove dôchodcov. Je preto dôvodné sa domnievať, že ak by jej aj bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu, nemohla chápať jeho obsah a dôsledky. Ak by napriek tomu chápala obsah a zmysel rozhodnutia o povolení vkladu, vôbec nemožno len z toho uzavrieť, že ak by s prevodom na žalovanú v rade 1/ nesúhlasila, tak by sa domáhala svojho vlastníctva. V stave v akom bola, vo veku, aký mala a s prihliadnutím na jej vzdelanie a osobnosť, by bolo skôr výnimočné, ak by sa akýmkoľvek spôsobom (nielen právnym) domáhala svojho vlastníctva, aj keby s prevodom nesúhlasila. Žalobcovi nie je zrejmá ani logika úvahy žalovanej
v rade 1/, keď tvrdí, že tým, že sa poručiteľke doručovalo rozhodnutie o povolení vkladu, tak tým je vylúčená i údajná neurčitosť splnomocnenia, na základe ktorého žalovaná v rade 1/ konala a podpísala darovaciu zmluvu za poručiteľku. Ohľadne absolútnej neplatnosti tohto jednostranného úkonu, a to z dôvodu jeho neurčitosti, platí to isté, čo vo vzťahu k absolútnej neplatnosti samotnej darovacej zmluvy. Totiž aj táto absolútna neplatnosť plnomocenstva platí od počiatku a nemožno ju dodatočne ničím ratihabovať ani konvalidovať. Pokiaľ žalovaná v rade 1/ tvrdí, že išlo o súlad medzi záujmami zastúpenej darkyne a jej záujmami ako obdarovanej, ide len o jej subjektívne a ničím objektívne nepodložené tvrdenie. Žalovaná v rade 1/ v tejto súvislosti dodáva, že pri zmluvnom zastúpení nestačí len teoretická možnosť stretu záujmov, ale reálne existujúca a tú je povinný v spore preukázať žalobca. Aj keď z formulácie žalovanej v rade 1/ za použitia jazykového (gramatického) výkladu vyplýva, že uviedla, že musí ísť o reálne existujúcu možnosť stretu záujmov, zrejme mala na mysli, že musí ísť o reálne existujúci stret záujmov. S tým by bolo možné čiastočne sa stotožniť, t.j., že samotná možnosť konfliktu záujmov v režime podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmysle rozhodovacej praxe súdov nestačí, ale rozpor záujmov musí reálne existovať, avšak tu je potrebné si uvedomiť, že žalovaná v rade 1/ nezastupovala poručiteľku pri právnom úkone s treťou stranou, ale v jej mene darovaciu zmluvu uzavrela sama so sebou ako druhou zmluvnou stranou (tzv. samovstup zástupcu). Riešením konfliktu záujmov v zmluvnom práve sa zoberajú aj Princípy európskeho zmluvného práva (PECL), v zmysle ktorých konflikt záujmov sa predpokladá, ak zástupca konal ako zástupca aj pre tretiu stranu alebo zmluvu uzavrel zástupca sám ako zmluvná strana. V takomto prípade je v spore na zástupcovi, aby túto domnienku vyvrátil (viď Kapitola III. Oprávnenie zástupcov, článok 3:205 Konflikt záujmov; Princípy európskeho zmluvného práva, Bratislava: Iura Edition, 2010, s. 84). Žalovaná v rade 1/ tvrdí, že žalobca vedel, že poručiteľka jej chce dotknuté nehnuteľnosti previesť a preto čakal, kým nezomrie a nebude možné vykonať dokazovanie jej výsluchom. K tomu žalobca dodáva, že o zamýšľanom prevode sporných nehnuteľností na žalovanú v rade 1/ nemal vedomosť. Dokazovanie výsluchom poručiteľky - darkyne by bolo vzhľadom na jej vek a zdravotný stav beztak značne problematické. Žalovaná v rade 1/ poukazuje aj na konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré malo prebiehať na N. P. E. F. G., pod č. P 69/2017, ktoré mala iniciovať poručiteľka D. B.. Konanie o určenie vlastníckeho práva nemohlo byť, nebolo vedené na N. P. E. F. G., ale na Okresnom súde Žilina (sp. zn. XXX/XX/XXXX), pričom toto konanie neiniciovala poručiteľka, ale vrátane nej celkovo štyri žalobkyne, s ktorými žalobca v záujme zachovania dobrých vzťahov v rodine uzavrel dohodu o urovnaní, bez potreby viesť zdĺhavé súdne konanie. Číslo P 69/2017, na ktoré poukazuje žalovaná v rade 1/, bolo zrejme číslo informatívnej poznámky v katastri nehnuteľností o vedení tohto súdneho konania. Žalobca dodáva, že tzv. korektív dobrých mravov zakotvený v § 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na výkon práva v hmotnoprávnej rovine, nie na procesný postup uplatňovania nárokov v civilnom procese. Odhliadnuc od toho, žalobcovi nie je zrejmé, v čom má byť uplatnenie nároku (nielen v jeho prospech, ale aj v prospech ostatných zákonných dedičov, ktorí s tým súhlasia) žalobou v tomto konaní rozporné s dobrými mravmi. Prevod zo strany poručiteľky na žalovanú v rade 1/ bol v rozpore s objektívnym právom, trpí vadami, pre ktoré ide v prípade plnomocenstva, aj darovacej zmluvy o absolútne neplatné úkony a preto je povinnosťou žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Právo patrí bdelým, ktorí sa o svoje záujmy a práva starajú, preto žalobca nerozumie tvrdeniu žalovanej v rade 1/, že uplatnením nároku pred súdom ide z jeho strany o nemorálne či dokonca o nezákonné konanie. Žalovaná v rade 1/ opisuje tiež svoj vzťah s poručiteľkou, ktorý nazýva „pekným“ a naopak tvrdí, že žalobca o poručiteľku neprejavoval žiaden záujem a mal záujem len o jej majetok. Odhliadnuc od toho, že žalovanou popisované a uvádzane skutočnosti nie sú pravdivé, osobné vzťahy medzi dedičmi a poručiteľkou sú pre rozhodnutie v danej veci právne irelevantné. Žiada sa dodať, že prevodom všetkého majetku poručiteľky len a výlučne na žalovanú v rade 1/ (napadnutou zmluvou aj darovacou zmluvou zo dňa 28.03.2018) sa javí, že to je práve žalovaná v rade 1/, ktorá mala záujem len o majetok poručiteľky. K námietke premlčania žalobca uvádza, že vlastnícke právo ani absolútne neplatnosť právnych úkonov nepodliehajú premlčaniu. Spor o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, resp. spor o určenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti, je sporom o vlastníctvo, ktoré sa v zmysle 100 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka nepremlčuje. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva poručiteľky v zmysle § 137 písm. c) CSP, čo osvedčuje tou skutočnosťou, že žalovaná v rade 1/ (odo dňa 23.09.2021 už iná osoba a to jej syn) je ako výlučný vlastník sporných spoluvlastníckych podielov evidovaná v katastri nehnuteľností, pričom tieto podiely vlastnila v skutočnosti v stave právnom ku dňu svojej smrti poručiteľka, ktorá nezanechala závet a jej zákonnými dedičmi sú všetci účastníci toho konania, vrátane žalobcu. Správne preto tieto podiely na nehnuteľnostiach majú patriť do dedičstva, kde budú následne prejednané osobitným procesným postupom v zmysle CMP. Tomuto prejedaniu dedičstva však bráni skutočnosť, že evidenčným vlastníkom týchto podielov je (bola) žalovaná v rade 1/, v súčasnosti iná
osoba, pričom bez rozhodnutia súdu v tejto sporovej veci nie je možné predmetné podiely po poručiteľke predediť. Žalovaná v rade 1/ z dôvodu svojho tvrdeného zlého zdravotného stavu najskôr požiadala podaním doručeným súdu dňa 02.09.2021 súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe. Túto predĺženú lehotu na vyjadrenie, súdom povolenú do 02.10.2021, žalovaná v rade 1/ nevyužila na podanie svojho vyjadrenia súdu (urobila tak až 05.10.2021), ale tento čas využila predovšetkým na špekulatívne konanie, ktoré vyústilo do prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na svojho syna O. I.. Týmto „zbavením“ sa vlastníctva sledovala žalovaná v rade 1/ pravdepodobne mylne to, že predmet sporu už bude nepostihnuteľný, a že voči jej synovi sa nebude možné s úspechom domôcť jeho zaradenia do dedičstva po poručiteľke. O tomto účelovom prevode sa mimochodom žalovaná v rade 1/ akosi pozabudla zmieniť vo svojom vyjadrení, na rozdiel od množstva nepravdivých, právne nepodstatných tvrdení. Je zrejmé, že svoje vyjadrenie urobila a súdu doručila až potom, ako už došlo k prevodu dotknutých nehnuteľností na jej blízku osobu, bývajúcu s ňou na rovnakej adresu. Súd si môže sám urobiť záver, z akého dôvodu žalovaná v rade 1/ žiadala poskytnúť predĺženie lehoty na vyjadrenie, argumentujúc svojím zlým zdravotným stavom. Týmto účelovým prevodom nezískala žalovaná v rade 1/ nič, len vznik ďalších trov, spočívajúcich v ďalšom procesnom úkone - návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a to syna žalovanej v rade 1/. Nakoľko v súčasnosti je on evidenčným vlastníkom sporných nehnuteľností, v záujme úspechu v spore je žalobca nútený ako ďalšieho žalovaného žalovať aj jeho. Keďže prvotný prevodný právny úkon v podobe darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017 je absolútne neplatným, je nevyhnutne neplatným i účelový prevod vlastníctva na syna žalovanej v rade 1/ realizovaný darovacou zmluvou, na základe ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech syna žalovanej v rade 1/ bol povolený dňa 23.09.2021 pod č. V 1999/2021. Len pre úplnosť žalobca uvádza, že aj všetky ďalšie prevody sporných nehnuteľností budú absolútne neplatné, ak by žalovaná v rade 1/, resp. jej syn chceli ďalej prevádzať sporné nehnuteľnosti na ďalšie osoby. Žalobca navrhol pripojenie spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XXX/XXXX.
6. Žalobca následne podaním zo dňa 22.10.2021 podal návrh v zmysle § 79 CSP, uviedol, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva, resp., že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľností, môže uplatňovať len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka, t.j. len ten, kto je poručiteľovým dedičom. V prípade týchto konaní ide na strane všetkých do úvahy prichádzajúcich dedičov o tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 77 ods. 1 CSP, nakoľko rozhodnutie súdu o tom, či určitá vec patrí do dedičstva, sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Vzhľadom k tomu sú všetci do úvahy prichádzajúci dediči po poručiteľke D. B. účastníkmi tohto konania, a to či už na strane žalobcov alebo žalovaných, čo je nerozhodné. Žalovaná v rade 1/ bola v čase podania žaloby zároveň aj vlastníčkou podielov formálne nadobudnutých od poručiteľky na základe (absolútne neplatnej) darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, čo je zrejmé z LV č. XXXX M. XXXX pre k.ú. N. (pod B por. č. 107 a 102) a LV č. XXXX pre k.ú. E. F. G. (pod B por. č. 11). Po začatí konania a počas plynutia (predĺženej) lehoty žalovanej v rade 1/ na vyjadrenie sa k žalobe, urobila žalovaná v rade 1/ účelové kroky v snahe sťažiť žalobcovi (aj ostatným zákonným dedičom poručiteľky) uspieť v predmetnom spore. Predĺženú lehotu na vyjadrenie využila na „zbavenie“ sa vlastníctva sporných nehnuteľností a tieto darovacou zmluvou previedla na svojho syna O. I., nar. XX.XX.XXXX, vklad povolený dňa 23.09.2021 pod č. V 1999/2021. Keďže prvotný prevodný právny úkon v podobe darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, ktorou mala žalovaná v rade 1/ nadobudnúť sporné nehnuteľnosti od poručiteľky je absolútne neplatným, je nevyhnutne neplatným i účelový prevod vlastníctva na syna žalovanej v rade 1/ realizovaný darovacou zmluvou (vklad 23.09.2021 č. V 1999/2021). Platí totiž stará rímska zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Nakoľko v súčasnosti je on evidenčným vlastníkom sporných nehnuteľností, v záujme úspechu v spore je žalobca nútený žalovať aj jeho, a preto ho týmto návrhom navrhuje pribrať (pristúpiť) do konania ako žalovaného v rade 5/. V zmysle právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. XXXX XX/XXXX, ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Je preto nevyhnutné žalovať aj súčasného evidenčného vlastníka sporných nehnuteľností, ktorému z tohto titulu svedčí pasívna legitimácia v spore. Aj keď došlo k prevodu vlastníctva sporných nehnuteľností zo žalovanej v rade 1/ na inú osobu, ktorá dovtedy účastníkom konania nebola, žalovaná v rade 1/ zostáva účastníkom tohto konania, a to z dôvodu, že je dedičkou poručiteľky, t.j. z dôvodu nerozlučného procesného spoločenstva so žalobcom a žalovanými v rade 2/ až 4/.
7. Okresný súd Žilina uznesením č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 06.12.2021 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt na strane žalovaných a to ako žalovaný v rade 5/ O. I., nar. XX.XX.XXXX.
8. Žalovaný v rade 5/ k žalobe uviedol, že dobromyseľne nadobudol vlastnícke práva k pozemkom na základe darovacej zmluvy medzi ním a jeho matkou, žalovanou v rade 1/. Žalobca rozporuje a napáda plnomocenstvo a darovaciu zmluvu zo dňa 01.12.2017, kde zomrelá D. B., nar. XX.XX.XXXX darovala žalovanej v rade 1/ nehnuteľnosti. Žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepodporil svoje tvrdenia, na základe, ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že plnomocenstvo, ktoré udelila D. B. jeho matke žalovanej v rade 1/ by bolo neurčité, nejasné a malo sa jednať o absolútne neplatný právny úkon. Uvedené plnomocenstvo bolo udelené slobodne, vážne, dobromyseľne, pričom toto bolo udelené na určitý právny úkon, ktorým bolo uzatvorenie darovacej zmluvy medzi darkyňou a obdarovanou, k čomu naozaj skutočne došlo. Tvrdenie žalovaného, že plnomocenstvo bolo neurčité, sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach. Čo sa týka absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, nejedná sa o absolútne neplatný právny úkon. Darovacia zmluva, ktorá vznikla, bola len dobromyseľným prejavom medzi darkyňou a obdarovanou, čím došlo k uskutočneniu a splneniu prejavu vôle obidvoch osôb. D. B. potom, ako žalovaná v rade 1/ nadobudla vlastnícke práva predmetným pozemkom, po doručení oznámenia katastra nehnuteľností v Kysuckom Novom Meste, túto skutočnosť nenapadla a teda súhlasila s tým, aby vlastnícke práva prešli na osobu jeho matky. D. B. dňa 20.02.2018 jeho matke udelila generálnu plnú moc na všetky právne úkony, pričom z tejto generálnej plnej moci vyplýva, že mohla uskutočňovať akékoľvek právne úkony, týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku záväzkových vzťahov, ktorých účastníkom je, resp. bola splnomocniteľka D. B.. Teda aj z tohto jednoznačne vyplýva, že plnomocenstvo udelené D. B. G. I. na všetky právne úkony v zmysle darovacej zmluvy, ako aj darovacia zmluva z 01.12.2017 nie sú absolútne neplatné právne úkony, jedná sa o určité právne úkony, ktoré boli prejavom vôle D. B. obdarovať jeho matku žalovanú v rade 1/. Podanú žalobu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, vznáša z opatrnosti námietku premlčania. Zároveň navrhuje, aby súd preskúmal a zvážil, či žalobca vôbec preukázal záujem na tejto určovacej žalobe.
9. Žalobca v podaní zo dňa 02.03.2022 uviedol, že žalovaný v rade 5/ tvrdí, že dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k pozemkom na základe darovacej zmluvy medzi ním a jeho matkou, žalovanou v rade 1/, poručiteľka mala dňa 20.02.2018 udeliť jeho matke - žalovanej v rade 1/ generálnu plnú moc na všetky právne úkony, pričom takúto plnú moc žalovaný v rade 5/ k vyjadreniu nepriložil. Ak je právny úkon z akéhokoľvek zákonného dôvodu absolútne neplatným, neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, súd na ňu prihliada z úradnej moci, neplatnosť pôsobí voči každému a napokon absolútna neplatnosť právneho úkonu nepodlieha premlčaniu. Je absolútne irelevantné, či sa rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017 doručovalo aj samotnej poručiteľke, ak tu je dôvod absolútnej neplatnosti tejto darovacej zmluvy, tak tu je a bol od počiatku a tento dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy už nemôže byť následne ničím a nikým zhojený ani odstránený. Argument, že keďže poručiteľke bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu, pričom ak by s prevodom nesúhlasila, tak by sa domáhala svojho vlastníctva, nemá žiadnu váhu, ani relevanciu. V čase prípadného doručovania rozhodnutia o povolení vkladu bola poručiteľka v zlom zdravotnom (i mentálnom) stave, vo veku 86 rokov, umiestnená v domove dôchodcov, ak by jej aj bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu, nemohla chápať jeho obsah a dôsledky. Žalobcovi nie je zrejmá ani logika úvahy žalovaného v rade 5/, keď tvrdí tým, že poručiteľka mala dňa 20.02.2018 udeliť akúsi generálnu plnú moc žalovanej v rade 1/, tak preto plnomocenstvo, na základe ktorého žalovaná v rade 1/ uzavrela za poručiteľku ako darkyňu a zároveň aj za seba ako obdarovaná darovaciu zmluvu zo dňa 01.12.2017, ako aj samotná darovacia zmluva zo dňa 01.12.2017, nie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, ale ide o určité právne úkony. Ak existuje dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu, tak tu je a bol od počiatku (plná moc zo dňa 30.08.2017, darovacia zmluva zo dňa 01.12.2017) a tento dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy už nemôže byť následne ničím a nikým zhojený ani odstránený. Žalobca uvádza, že tzv. korektív dobrých mravov zakotvený v § 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na výkon práva v hmotnoprávnej rovine, nie na procesný postup uplatňovania nárokov v civilnom procese. Žalobcovi nie je zrejmé, v čom má byť uplatnenie nároku žalobou v tomto konaní za rozporné s dobrými mravmi. Prevod zo strany poručiteľky na žalovanú v rade 1/ bol v rozpore s objektívnym právom, trpí vadami, pre ktoré ide v prípade plnomocenstva, aj darovacej zmluvy o absolútne neplatné úkony. Prevodom všetkého majetku poručiteľky len a výlučne na žalovanú v rade 1/ (napadnutou zmluvou, aj darovacou zmluvou zo dňa 28.03.2018) sa javí, že to bola práve žalovaná v rade 1/, matka žalovaného v rade 5/, ktorá mala záujem len o majetok poručiteľky. K námietke premlčania žalobca uvádza, že vlastnícke právo, ani
absolútna neplatnosť právnych úkonov nepodliehajú premlčaniu. Namietaný naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe zdôvodnil žalobca už v podanej žalobe. Keďže prvotný prevodný právny úkon v podobe darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017 je absolútne neplatným, je nevyhnutne absolútne neplatným i účelový prevod vlastníctva na syna žalovanej v rade 1/ realizovaný darovacou zmluvou, vklad povolený dňa 23.09.2021 pod č. V 1999/2021. Aj všetky ďalšie prevody sporných nehnuteľností budú absolútne neplatné, ak by žalovaná v rade 1/, resp. jej syn - žalovaný v rade 5/ chceli ďalej prevádzať sporné nehnuteľnosti na ďalšie osoby. Žalobca však po prevode sporných podielov na žalovaného v rade 5/ podal z opatrnosti návrh na zápis informatívnej poznámky o vedení tohto súdneho sporu, ktorá aj je toho času na príslušných listoch vlastníctva zapísaná pod č. P 184/21. K tvrdeniu žalovaného v rade 5/, že darovacia zmluva zo dňa 01.12.2017 vznikla „dobromyseľným prejavom medzi darkyňou a obdarovanou“, čím došlo k uskutočneniu a splneniu prejavu vôle obidvoch osôb, žalobca uvádza, že prejav vôle v tejto darovacej zmluve uskutočnila za darkyňu - poručiteľku žalovaná v rade 1/, ktorá bola zároveň obdarovanou, čím podľa žalobcu išlo o konflikt záujmov, teda nešlo o prejav vôle poručiteľky ako darkyne a už vôbec nie o dobromyseľný prejav vôle žalovanej v rade 1/ vystupujúcej na oboch stranách danej zmluvy.
10. Žalovaný v rade 5/ v podaní zo dňa 30.03.2022 uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná, neopodstatnená, žalobca bez akýchkoľvek morálnych zábran sleduje svoje bezdôvodné obohatenie. Darovacia zmluva zo dňa 1.12.2017 medzi darkyňou D. B. a obdarovanou G. I. bola uzatvorená slobodne, vážne a zrozumiteľne, na základe prejavu slobodnej vôle darcu obdarovať obdarovaného na základe plnomocenstva, jedná sa o tzv. generálnu plnú moc. Obdarovaná disponovala splnomocnením zo strany darcu na všetky právne úkony, ktoré sa týkali darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, jednalo sa o všeobecné plnomocenstvo. Rozhodnutie správy katastra sa doručovalo aj nebohej D. B., ktorá mohla, mala možnosť dať súdom preskúmať vklad do katastra, čo sa však nestalo. Tvrdenie žalobcu, že v prípade darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017 sa jedná o konflikt záujmov medzi darcom a obdarovaným, je ničím nepodložené, jedná sa o vykonštruovanú skutočnosť. Žalobca sa rovnako snaží napadnúť, spochybniť darovaciu zmluvu zo dňa 28.03.2018, na základe ktorej žalovaná v rade 1/ nadobudla spoluvlastnícke podiely na poľnohospodárskych a lesných pozemkoch. Žalobca spochybňuje zdravotný stav nebohej D. B., ktorá v čase udelenia plnomocenstiev, uzatvorení darovacích zmlúv bola podľa žalobcu nespôsobilá na právne úkony, čo však ničím nepodložil.
11. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 5/ v podaní zo dňa 21.06.2023 uviedol, že žalobca je názoru, že ak žalovaná v rade 1/ darovaciu zmluvu podpísala na podklade plnej moci za poručiteľku ako darkyňu a zároveň túto podpísala aj ako obdarovaná, z povahy veci záujmy zmluvných strán sú odlišné, ide o kolíziu záujmov zástupcu a zastúpeného priamo zo zákona. S predmetným názorom nesúhlasia, kolízia záujmov v prejednávanej medzi zástupcom a zastúpeným z povahy právneho úkonu nie je daná, nebola ani preukázaná. Pri posudzovaní rozporu medzi záujmami zastúpeného a zástupcu je potrebné vychádzať predovšetkým z povahy konkrétneho právneho úkonu a prihliadnuť tiež na všetky okolnosti danej veci. V prípade odplatného právneho úkonu vo všeobecnosti platí, že predávajúci sa snaží vec odpredať za čo najvyššiu kúpnu cenu a naopak, snahou kupujúceho je, dosiahnuť čo možno najnižšiu kúpnu cenu. V otázke kúpnej ceny preto spravidla existuje rozpor v záujmoch predávajúceho a jeho zástupcu, ak zástupca súčasne vystupuje na strane kupujúceho (výnimka by mohla nastať, ak by zastúpený v dohode o plnej moci stanovil kúpnu cenu napevno, resp. konkrétne, teda uvedením presnej peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). Súdna prax ďalej ustálila, že pri posudzovaní existencie konfliktu záujmov pri zastupovaní je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti prípadu s tým, že konflikt musí reálne existovať a nepostačuje len jeho potencionálna hrozba. Poručiteľka ako darkyňa a žalovaná v rade 1/ ako obdarovaná sledovali spoločný záujem a to previesť na obdarovanú vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom v darovacej zmluve špecifikovaným nehnuteľnostiam, teda ich záujmy neboli odlišné. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, neuviedol v čom konkrétne mal konflikt záujmov medzi zastúpeným a zástupcom spočívať, podľa ich názoru plnomocenstvo zo dňa 30.08.2017 je platným právnym úkonom. Žalobca je toho názoru, že rozsah splnomocnencovho oprávnenia v plnomocenstve zo dňa 30.08.2017 v znení „na všetky právne úkony v zmysle darovacej zmluvy“ je vymedzený neurčité, nejasné a teda neplatné. S uvedeným sa nestotožňujú, rozsah oprávnenia udelený poručiteľkou žalovanej v rade 1/ v predmetnom plnomocenstve bol dojednaný určite a zrozumiteľne v nadväznosti na predmetnú darovaciu zmluvu zo dňa 01.12.2017, teda platne. Na vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci obsah plnej moci. Ak má byt rozsah splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa a nejakým spôsobom obmedzený, musí byť toto obmedzenie výslovne vyjadrené
v plnej moci (vyžaduje to princíp ochrany právnej istoty tretích osôb). Ak plnomocenstvo žiadne obmedzenia nevykazuje, ide o plnú moc neobmedzenú (všeobecnú, generálnu), t.j. splnomocnenec koná voľne podľa svojho vedomia a svedomia. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 OZ). Uvedené ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Okrem toho súd posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje teda k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Z obsahu tohto právneho úkonu - plnomocenstvo zo dňa 30.08.2017 je objektívne spoznateľné, čo bolo jeho predmetom, aj jeho rozsah, teda, že skutočná vôľa (úmysel) účastníkov plnomocenstva smerovala k tomu, aby žalovaná v rade 1/ zastupovala poručiteľku ako darkyňu pri uzatváraní darovacej zmluvy, ktorej toto plnomocenstvo bolo prílohou a ktorú darovaciu zmluvu žalovaná v rade 1/ na podklade tohto pripojeného plnomocenstva za poručiteľku aj podpísala. Uvedené okolnosti sú napokon zrejmé aj z osvedčovacej doložky podpisu darcu na predmetnej darovacej zmluve zo dňa 01.12.2017. Nemožno teda opomenúť skutočnosť, že predmetné plnomocenstvo je prejavom zmluvnej autonómie, teda výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Plnomocenstvo je dostatočne jasné, zrozumiteľné. Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva, druhým úkonom je rozhodnutie okresného úradu, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení vyhlášky č 461/2009 Z.z. Pri zápise vecných práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností vkladom je okresný úrad povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu uzatvára zástupca na základe zmluvného zastúpenia splnomocnenia, je povinnosťou okresného úradu rozhodujúcom o povolení vkladu skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. N. P. E. F. G., katastrálny odbor takéto nedostatky nezistil a rozhodnutím č. vkladu V 2116/2017 zo dňa 15.01.2018 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na podklade predmetnej darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017 a plnomocenstva zo dňa 30.08.2017 v prospech žalovanej v rade 1/ povolil. Rozhodnutie č. vkladu V 2116/2017 zo dňa 15.01.2018 bolo riadne doručené aj poručiteľke, táto voči tomuto rozhodnutiu nevzniesla žiadne námietky. Sú názoru, že následné správanie zmluvných strán je rozhodné pre náležité posúdenie prejednávanej veci, pričom poručiteľke nič nebránilo (ani jej zdravotný stav) svoj prípadný nesúhlas prejaviť. Žalobca nepreukázal, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou spoluvlastníckych podielov žalovaných nehnuteľností.
12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaných v rade 1/ až 5/ a právneho zástupcu žalovaných v rade 1/ až 5/.
13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na skutkovej, právnej argumentácii, uviedol dva hlavé dôvody, pre ktoré považujú žalobu za dôvodnú: existencia rozporu záujmu v prípade tzv. samovstupu, keď splnomocnenec koná ako zmluvná strana, druhá sú okolnosti, ktoré teda viedli k uzatvoreniu napadnutej darovacej zmluve, ale aj samotný text za použitia akéhokoľvek výkladu, je nejasný, neurčitý, absolútne neplatný. Na základe splnomocnenia nemohlo vzniknúť vlastnícke právo na strane žalovanej v rade 1/ a majú za to, že platí právny stav, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré odišli z jej majetku spornou darovacou zmluvou. Pokiaľ ide o názor, aká bola skutočná vôľa, to sa nevie zistiť, nakoľko poručiteľka už nežije a aká bola vôľa žalovanej v rade 1/, to je nedostačujúce na účely vykladania toho zachytenia plnomocenstva. Pri akomkoľvek
výklade je nejasné, neurčité, ak by niekto disponoval takouto plnou mocou a teda nevedel by kedy, na akej strane by vystupoval ten zástupca, čo by bolo predmetom prevodu, konal by s určitým časovým odstupom, v tomto prípade 3 mesiace a pár dní, čiže aj vzhľadom na tie všetky okolnosti považujú daný prevod za neplatný. Kataster je povinný skúmať tú argumentáciu v tom zmysle, že keď plnomocenstvo prešlo orgánom katastra, bežná rozhodovacia činnosť o vlastníckom práve súd si rozhoduje nezávisle od rozhodnutia o povolení vkladu. Právny zástupca žalobcu poukázal aj na druhú darovaciu zmluvu zo dňa 28.03.2018, ktorú existenciu ani žalovaná v rade 1/ nespochybňovala, predmetom ktorej bolo mnohonásobne viac pozemkov, ako predmetom tohto sporu. Čiže nie je pravda, že by bola uzatvorená len jedna darovacia zmluva a len na základe tohto plnomocenstva, tam už poručiteľka konala priamo, nie už zastúpená plnomocenstvom zo dňa 30.08.2017. V priebehu konania k výsluchu žalovanej v rade 1/ uviedol, že nie je pravda, ako uvádzala žalovaná v rade 1/, že predmetom darovacej zmluvy boli všetky spoluvlastnícke podiely alebo všetky nehnuteľnosti s tým, že bola o polroka neskôr uzatvorená ďalšia darovacia zmluva, nebolo uvedené na základe čoho mali byť predmetom tejto darovacej zmluvy len konkrétne tri pozemky, keď teda sama žalovaná v rade 1/ uviedla, že to považovala za všeobecné alebo generálne plnomocenstvo. Z tých dátumov v overovacej doložke vyplýva, že plná moc bola uzatvorená 30.08.2017, sporná darovacia zmluva až 04.12.2017, čiže viac ako tri mesiace, tak o tom poručiteľka nemohla mať žiadnu vedomosť a bolo to až tri mesiace na to, ona už ani nevedela, aká zmluva bola uzatvorená, nieže čo je jej súčasťou. V závere pojednávania právny zástupca žalobcu uviedol, že plnomocenstvo je bez dátumu, ale s dátumom overovacej doložky 30.08.2017, je nejasné, neurčité, umožňujúce splnomocniteľovi konať v rozsahu, ktorý nezodpovedá alebo nemožno vyčítať z rozsahu splnomocnenia, preto v otázke ako prevod alebo strata vlastníckeho práva, aj z tých časových súvislostí, zmluva, ku ktorému mala smerovať, bola uzatvorená až po viac ako troch mesiacoch, je toto plnomocenstvo a následne aj všetky ďalšie právne úkony, darovacia zmluva v prospech žalovanej v rade 1/ a účelový prevod počas konania na žalovaného v rade 5/, absolútne neplatnými právnymi úkonmi s následkami, ako požadujú určiť v žalobe. Pokiaľ ide o rozpor záujmov, toto je špecifický prípad tým, že sa jednalo o tzv. samovstup toho splnomocnenca, že konal aj ako zmluvná strana, aj ako strana zastúpená ako zástupca. Toto treba citlivo vnímať aj v spojení s tým, aký bol obsah plnej moci. Keby tam bolo presne vyšpecifikované, ja ako darkyňa v prospech splnomocnenca ako darujúcej alebo obdarovanej, konkrétne nehnuteľnosti, asi by voči tomu neboli žiadne námietky. Z plnomocenstva však nie je zrejmé, kto mal vystupovať ako obdarovaný, ako darca, čo malo byť predmetom. Keď teda bolo všeobecné plnomocenstvo podľa tvrdení žalovanej v rade 1/, prečo boli iba štyri sporné spoluvlastnícke podiely predmetom tejto darovacej zmluvy, prečo následne o štyri mesiace už bolo priamo darovacou zmluvou, kde konala pani B. prevedené ostatné nehnuteľnosti. Ostatné okolnosti tie osobné, kto sa staral, to je absolútne pre posúdenie veci nepodstatné, ona môže darovať aj tomu, kto sa nestaral, aj cudziemu. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zotrváva na vyjadreniach jeho právneho zástupcu. Uviedol, že nevie ako mohla žalovaná v rade 1/ previesť pozemky na syna, keď mala vtedy PN. Keď sa žalovaná v rade 1/ dozvedela, že je podaná žaloba na súde, tak vtedy previedla spoluvlastnícke podiely na syna, na žalovaného v rade 5/.
14. Žalovaná v rade 1/ na pojednávaní uviedla, že zotrváva na vyjadreniach jej právneho zástupcu. Poručiteľka chcela darovať tie spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach jej, a preto jej ich darovala. Darovala jej ich, keď bola v domove dôchodcov, ona ju tam aj navštevovala skoro každý deň. Poručiteľka chcela všetky tieto pozemky darovať jej. Keď jej poručiteľka darovala predmetné nehnuteľnosti, tak tam boli pracovníci domova služieb p. R., p. E., a bola tam aj pani z mestského úradu, čo je tam osvedčovacie razítko. Na pojednávaní bol vykonaný výsluch žalovanej v rade 1/, ktorá na otázku, na základe akej plnej moci uzatvorila akú darovaciu zmluvu uviedla, že darovaciu zmluvu, čo jej darovala krstná mama pozemky. K obsahu plnej moci uviedla, keď jej poručiteľka chcela darovať tie pozemky, tak jej ich darovala a boli pri tom sociálni pracovníci. Na otázku kto písal text plnomocenstva, kto vypisoval splnomocnenca, splnomocniteľa a rozsah splnomocnenia uviedla, že keď bola na mestskom úrade, tak jej hovorili, čo má vypísať. Na otázku, ktoré konkrétne pozemky jej chcela poručiteľka darovať uviedla, že všetky. Na otázku, či sa vie vyjadriť, či tá darovacia zmluva bola uzatvorená hneď pri tej plnej moci alebo s určitým časovým odstupom uviedla, hneď to bolo, boli tam aj sociálni pracovníci. Na otázku, či boli predmetom darovacej zmluvy všetky nehnuteľnosti alebo len tie, čo tam boli uvedené, uviedla, že tie pozemky, čo mala krstná mama. Na otázku, ako ona chápala rozsah splnomocnenia uviedla, že to berie tak, že krstná mama jej tie pozemky chcela darovať. Žalovaná v rade 1/ ďalej uviedla, že v priebehu konania previedla spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach na syna, lebo má zdravotné problémy. Uviedla, že sa starali o ich krstnú mamu, aj jej syn, muž. Pokiaľ aj žalovaná v rade 2/ uvádzala, že sa starala o poručiteľku, ona ešte štyri roky robila po dôchodku, keď bolo niečo treba ohľadom poručiteľky,
tak jej manžel prišiel za ňou, aby išla ku krstnej mame, zároveň aj ku ich mame. Na otázku akým spôsobom a kde prejavila poručiteľka vôľu jej darovať nehnuteľnosti uviedla, že keď bola v domove dôchodcov, tak jej darovala pozemky, že ich dá len jej. Keď sa žalobca dozvedel, že tie pozemky chce dať poručiteľka jej, preto začal toto robiť. Keď sa dozvedela, že jej chce darovať pozemky, tak išla na katastrálny úrad a potom jej katastrálny úrad tie pozemky prepísal.
15. Žalovaná v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že k podanej žalobe nemá žiadne námietky. Vie, aký bol zdravotný stav poručiteľky, pretože sa o ňu starala, nejeden krát jej pichala injekcie, má pocit, že žalovaná v rade 1/ má stále niečo proti nej, tá zloba, nenávisť pretrváva. Žalovaný v rade 3/ na pojednávaní uviedol, že je najstarší zo všetkých súrodencov, ich rodičia prepísali tie majetky na poručiteľku a zrazu im to všetko zmizlo. Myslí si, že by bolo spravodlivé, aby to bolo rozhodnuté tak, aby to mali všetci piati súrodenci. Pokiaľ žalovaná v rade 1/ tvrdila, že sa najviac starala o poručiteľku, uvedené nie je pravda, najviac sa o poručiteľku starala žalovaná v rade 2/. Poukázal na situáciu, stalo sa aj na cintoríne, keď tam boli, bola tam aj žalovaná v rade 1/ a poručiteľka a chcel sa s ňou stretnúť, ale ho tlačili, aby nemohol byť s ňou v kontakte. Mali prededené všetko, zobrali všetko, aj chalupa by mala byť prededená. Súhlasí so žalobou. Čo sa týka starostlivosti o poručiteľku, žalovaní v rade 1/, 5/ sa nestarali úplne, lebo pracovali do posledného dňa poručiteľky. Kto chodil každý deň ku poručiteľke, to bol manžel žalovanej v rade 2/. Žalovaní v rade 1/ a 5/ tam chodili iba raz za mesiac, dokonca keď žil starý otec, tak tam nechodili. Žalovaná v rade 4/ na pojednávaní uviedla, že poručiteľka do poslednej chvíle bola mobilná, až do tej chvíle, keď odpadla v rodinnom dome, našli ju tam jej sestra p. G., resp. jej manžel. Pokiaľ žalovaná v rade 1/ tvrdí, že sa o ňu starala, vôbec to nie je pravda, pretože hneď po nemocnici ju dali hneď do domova dôchodcov. Stala sa aj situácia, že v lete pred svojou smrťou, keď ju stretla, tak jej aj plakala a niečo jej chcela povedať ohľadne žalovanej v rade 1/. Žalovaná v rade 1/ sa starala iba o pozemky, aby všetko dostala, nestarala sa o poručiteľku. Starala sa žalovaná v rade 2/. Uviedla, že poručiteľka a ich mama boli sestry a pani B. chodila ku nej skoro každý deň. Ona tiež chodievala ku svojej mame, tak videla dennodenne, kto sa staral. Žalovaná v rade 2/ nosievala, čo sa týka jedenia, aj svojej mame, aj poručiteľke. Žalovanú v rade 1/ nevidela chodiť ani k svojej mame, málokedy, súhlasí so žalobou žalobcu. Žalovaný v rade 5/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ostatní žalovaní sa vyjadrovali k starostlivosti žalovanej v rade 1/ vo vzťahu k poručiteľke, uvedené sa nezakladá na pravde, oni ku poručiteľke chodievali, nosili jej obedy, starali sa o ňu, väčšinou to bola jeho mama a žalovaná v rade 2/, oni sa vôbec nestarali o poručiteľku.
16. Právny zástupca žalovaných v rade 1/, 5/ na pojednávaní zotrval na uvádzanej argumentácii, žalobca žiadnym spôsobom neargumentuje, v čom vidí konflikt záujmov pri darovacej zmluve. Sú toho názoru, že konflikt záujmov tu nebol, sledovali rovnaký záujem, spoločný záujem a to previesť bezodplatne na obdarovanú predmetné nehnuteľnosti. Katastrálny úrad podklady preskúmal, nevzhliadol v nich žiadne nedostatky, vklad povolil. Ten rozsah alebo dojednanie plnej moci je potrebné hodnotiť aj na okolnosti konkrétneho prípade cez výkladové pravidlá. Darovacia zmluva, ktorú označil právny zástupca žalobcu na pojednávaní, nie je súčasťou spisu, nemá žiadny právny súvis s predmetom tohto konania, nemožno takto nepriamo sa domnievať alebo vytvárať nejaké predpoklady, že si mala žalovaná v rade 1/ niečo uvedomiť. Pokiaľ ide o plnú moc, je v nadväznosti na predmetnú darovaciu zmluvu, skutkovo a právne previazaná, je potrebné obsah, rozsah tejto plnej moci vykladať v nadväznosti na predmetnú darovaciu zmluvu a to vo rozsahu tak, ako bol predmet tejto zmluvy dohodnutý, čiže tieto úkony je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti. Z výsluchu žalovanej v rade 1/ vyplynulo, čo bolo skutočnou vôľou D. B., t.j. darovať predmetné pozemky, ktoré sú súčasťou predmetnej darovacej zmluvy na žalovanú v rade 1/ ako obdarovanú. Právny zástupca navrhol výsluch svedkov R., E., tieto osoby mali byť podľa žalovanej v rade 1/ prítomné pri tom, keď poručiteľka prejavila vôľu darovať predmetné pozemky žalovanej v rade 1/, ustáliť, aká bola skutočná vôľa D. B.. Trvá aj na vykonaní dôkazu, aby súd pripojil spis, malo by sa jednať o konanie, ktoré prebiehalo v Žiline o určenie vlastníckeho práva, ktorého sa domáhal žalobca. V závere pojednávania právny zástupca žalovaných v rade 1/, 5/ uviedol, že právne úkony, plnomocenstvo zo dňa 30.08.2017, ako aj predmetná darovacia zmluva sú úkony platné a preto navrhuje žalobu zamietnuť.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
18. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
19. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
20. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. (2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
21. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
22. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( c§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
25. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
26. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje
27. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
28. Podľa § 475 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. (2 Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
29. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
30. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným v rade 1/ až 5/ vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, bola ku dňu svojej smrti spoluvlastníčkou pozemkov a to: parcely registra C č. XXX/X v spoluvlastníckom podiele 160/8821, parcely registra C č. XXX/XX v spoluvlastníckom podiele 160/8821, parcely registra E č. XXX v spoluvlastníckom podiele 160/8821, parcely registra E č. XXXX v spoluvlastníckom podiele 4/10. Žalovaní v rade 2/ až 4/ súhlasili so žalobou žalobcu. Žalovaní v rade 1/ a 5/ v rámci procesnej obrany namietali uplatnený nárok žalobcu, mali za to, že darovacia zmluva, plnomocenstvo sú platné právne úkony, poukazovali na to, že darovacia zmluva bola vyvkladovaná, namietali rozpor s dobrými mravmi, vzniesli námietku premlčania, poukazovali na nedostatok naliehavého právneho záujmu, mali za to, že kolízia záujmov tu nie je daná.
31. Nesporným medzi stranami sporu boli nasledovné skutočnosti: že poručiteľka D. B. bola pôvodnou podielovou spoluvlastníčkou uvádzaných spoluvlastníckych podielov v predmetných nehnuteľnostiach, že dňa 01.12.2017 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi poručiteľkou ako darkyňou, zastúpenou na základe plnomocenstva žalovanou v rade 1/ a žalovanou v rade 1/ ako obdarovanou, predmetom ktorej darovacej zmluvy boli spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných nehnuteľnostiach. Nesporným bolo, že na základe tejto darovacej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v rade 1/, ktorá bola vedená ako podielová spoluvlastníčka na listoch vlastníctva č. XXXX, LV č. XXXX, k.ú. N. a LV č. XXXX, k.ú. E. F. G.. Ďalej bolo nesporným, že žalovaná v rade 1/ previedla spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných nehnuteľnostiach v priebehu konania na žalovaného v rade 5/ darovacou zmluvou vyvkladovanou dňa 23.09.2021 (č. V 1999/2021). V súčasnosti ako podielový spoluvlastník na uvedených listoch vlastníctva je zapísaný žalovaný v rade 5/. Nesporným bolo, že na Okresnom súde Žilina sa viedlo dedičské konanie po poručiteľke D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, bolo vydané uznesenie o zastavení konania zo dňa 26.02.2021 s poukazom na ust. § 187 CMP, nakoľko poručiteľka nezanechala žiaden majetok. Vzhľadom na uvedenú procesnú obranu žalovaných v rade 1/ a 5/, sporným tak bol nárok žalobcu uplatnený žalobou. Súd ako predbežnú právnu otázku posudzoval otázku platnosti právnych úkonov, t.j. otázku platnosti darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, plnomocenstva bez dátumu (osvedčenie podpisov 04.12.2017) a následného prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovanej v rade 1/ na žalovaného v rade 5/.
32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, aby súd určil, že D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobe. Súd mal za to, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Žalobca tvrdí, že uvedené spoluvlastnícke podiely patrili ku dňu smrti do vlastníctva poručiteľky, preto majú byť predmetom prejednania dedičstva po poručiteľke. Aj keď sa určovacou žalobou v zásade riešia otázky právneho vzťahu existujúceho ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, súdna judikatúra pripustila výnimky práve vo forme žalôb, že určitá vec patrí do dedičstva, resp. že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX, XXXX/XX/XXXX), na ktorej skoršej judikatúrnej praxi nič nezmenila ani aktuálna právna úprava, o čom svedčia rozhodnutia Ústavného súdu SR, či Najvyššieho súdu SR, nespochybňujúce procesnú prípustnosť žalôb o určenie, že veci patria do dedičstva alebo boli v čase smrti vlastníctvom poručiteľa (napr. J. P. XXX/XXXX, Najvyšší súd SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX).
33. To že v konaní o žalobe o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci, je v zásade nesporné (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 16.12.2010, publikované pod R 3/2011, rozhodnutie Ústavného súdu SR J. P. XXX/XXXX-XX). Súdna prax pripustila, že pri žalobách dedičov, ktorými žiadajú o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, resp. aby súd určil, že poručiteľ bol vlastníkom veci ku dňu smrti, obe uvedené formulácie petitu je potrebné vykladať po obsahovej stránke tak, že aktuálny stav (v čase vyhlásenia rozsudku), je ten, že vec ešte nebola ako dedičstvo prejednaná a stále môže, resp. má byť ako dedičstvo prejednaná. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že poručiteľka D. B. bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, teda v spore ide o posúdenie toho, či poručiteľka v čase smrti bola vlastníčkou spoluvlastníckych podielov v špecifikovaných nehnuteľnostiach.
34. V daných veciach bol ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadne veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov v zmysle § 78 ods. 1 CSP. Konania o takejto žalobe sa musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo žalovaní) všetci dedičia (dedičia po pôvodnej vlastníčke, teda všetci potomkovia po poručiteľke) a zároveň aj osoba, ktorá je zapísaná ako vlastník/spoluvlastník predmetných nehnuteľností. Z obsahu spisu, ako aj z dedičského spisu sp. zn. XX/XXX/XXXX mal súd preukázané, že všetci dedičia sú stranou sporu (či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaných v rade 1/ až 4/, ako dedičia tretej dedičskej skupiny podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka), zároveň stranou sporu je aj osoba, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností, teda žalovaný v rade 5/. Vecná legitimácia strán sporu v danej veci bola daná.
35. Základnou podmienkou prípustnosti určovacích žalôb je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Tento právny záujem musí byť
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti vzťahu účastníkov konania, či sa vytvára právny základ právneho vzťahu medzi nimi, prípadne či predchádza vzniku ďalších sporov. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. XXXX/XX/XXXX, XXXX/XX/XXXX, XXXX/XXX/XXXX) je prípustná žaloba o určenie, že konkrétna vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorou žalobou sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa a takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre dodatočné dedičské konanie (kde by následne spoluvlastnícke podiely v daných nehnuteľnostiach boli dodatočne prededené ako majetok poručiteľky).
36. Súd mal za to, že žalobca ako jeden z dedičov po poručiteľke má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko je dedičom po poručiteľke a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre dodatočné konanie o dedičstve. Nakoľko v súčasnosti ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností je zapísaný žalovaný v rade 5/, bez takéhoto rozhodnutia súdu, nie je možné vykonať dodatočné dedičské konanie ohľadne tohto majetku poručiteľky. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva poručiteľky v zmysle § 137 písm. c) CSP, čo osvedčuje tou skutočnosťou, že žalovaný v rade 5/ je ako výlučný vlastník sporných spoluvlastníckych podielov evidovaný v katastri nehnuteľností, pričom tieto spoluvlastnícke podiely vlastnila v skutočnosti, v stave právnom ku dňu svojej smrti, pôvodne poručiteľka, čo bolo nesporné.
37. Podanie uvedenej žaloby na súde žalobcom nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany svojho práva a žalobou o určenie, že poručiteľka bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že korektív dobrých mravov upravený v ust. § 3 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na výkon práva v hmotnoprávnej rovine, nie na procesný postup uplatňovania nároku v civilnom procese. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na to, že judikatúra súdov nepovažuje výkon práva za rozporný s dobrými mravmi, napríklad v prípade uplatnenia žaloby o určenie vlastníckeho práva (rozsudok F. C. I. zo dňa 04.05.1999 sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX).
38. Čo sa týka uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovaných v rade 1/ a 5/, súd poukazuje na to, že v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Spor o tom, že určitá vec patrí do dedičstva, resp. či poručiteľ bol vlastníkom veci ku dňu svojej smrti, je sporom o vlastníctvo, ktorá sa nepremlčuje. Zároveň súd poukazuje na to, že ani absolútna neplatnosť právneho úkonu nepodlieha premlčaniu.
39. Žalobca v konaní žiadal určiť, že poručiteľka ku dňu svojej smrti bola spoluvlastníčkou špecifikovaných nehnuteľností, preto súd ako predbežnú právnu otázku posudzoval, či predmetná darovacia zmluva zo dňa 01.12.2017, ktorou poručiteľka darovala nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach žalovanej v rade 1/ (v 4 pozemkoch, k.ú. N., k.ú. E. F. G.), je platným právnym úkonom. Súd ako predbežnú právnu otázku posudzoval aj, či plnomocenstvo, na základe ktorého žalovaná v rade 1/ podpísala darovaciu zmluvu za darkyňu (poručiteľku), je platným právnym úkonom. Súd poukazuje na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný právny úkon tak, ako keby nikdy nebol urobený. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky, ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona, už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností, nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu zohľadní alebo nezohľadní. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy prihliadať a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti). Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí teda ex tunc, pôsobí voči každému, každý sa jej môže dovolať, možno sa jej kedykoľvek dovolať, nastáva priamo zo zákona a nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Súd námietku žalovaných v rade 1/ a 5/, že uplatnený nárok žalobcu je premlčaný, uvedenú námietku posúdil ako nedôvodnú.
40. Čo sa týka darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 01.12.2017, súd mal preukázané, že bola uzatvorená darovacia zmluva dňa 01.12.2017 (osvedčenie podpisov dňa 04.12.2017), na základe ktorej žalovaná
v rade 1/ ako obdarovaná nadobudla od poručiteľky (ako darkyne) nehnuteľností do svojho vlastníctva a to: CKN parcela č. XXX/X spoluvlastnícky podiel o veľkosti 160/8821, k.ú. N., CKN parcela č. XXX/XX spoluvlastnícky podiel o veľkosti 160/8821, k.ú. N., parcely vedené na LV č. XXXX, EKN parcela č. XXX spoluvlastnícky podiel o veľkosti 160/8821, k.ú. N., parcela vedená na LV č. XXXX, EKN parcela č. 1257 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4/10, k.ú. E. F. G., parcela vedená an LV č. XXXX. Žalovaná v rade 1/ podpísala darovaciu zmluvu za darkyňu (poručiteľku) na základe plnomocenstva, zároveň žalovaná v rade 1/ podpísala darovaciu zmluvu aj ako obdarovaná. Súd poukazuje na ust. § 22 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene (zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická aj právnická osoba). Z ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že z možnosti zastupovať sú však vylúčené osoby: 1. ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, o ktoré ide pri zastúpení, 2. z možnosti zastúpenia sú vylúčené aj osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, rozpor záujmov musí reálne existovať. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sú v zmysle § 39 absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli, resp. nevedeli. Rozpor so záujmami zastúpeného sa nemusí týkať len samotného právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený, ale stačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorá môže vyvolať pochybnosť, či zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zastúpenia. Dôvody takéhoto rozporu môžu byť rôzne, napr. pri uzavieraní zmlúv nemôže jedna strana zastupovať druhú. Rozpor v záujmoch splnomocnenca a zastúpeného má za následok neplatnosť (neúčinnosť) udeleného plnomocenstva. Úkony, ktoré urobil zástupca (splnomocnenec), ktoré záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpenej strany sporu, sú od začiatku neúčinné a súd nesmie na ne prihliadať (F. I. sp. zn. XXXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 16.05.2006).
41. Pokiaľ žalovaní v rade 1/ a 5/ poukazovali na to, že okresný úrad, odbor katastrálny, darovaciu zmluvu vyvkladoval, súd poukazuje na to, že okresný úrad, odbor katastrálny ako správca katastra nehnuteľností nie je v konaní o povolenie vkladu oprávnený sa zaoberať s otázkou existencie kolízie záujmov medzi zástupcom a zastúpeným podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Občiansky zákonník, Fekete, 1. zväzok, 3. Vydanie, 2017, komentár k ust. § 22 OZ). Aj keď došlo k vyvkladovaniu darovacej zmluvy, rozhodnutie o vklade bolo doručované poručiteľke, uvedené nie je prekážkou, aby súd preskúmal a vyhodnotil otázku platnosti právnych úkonov (darovacej zmluvy, plnomocenstva). Žalovaná v rade 1/ podpísala darovaciu zmluvu jednak za darkyňu (na základe plnomocenstva) a jednak za seba ako obdarovanú (nadobudla spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach od poručiteľky), teda rozpor záujmov tu reálne existoval, nakoľko z povahy veci (z povahy konkrétneho právneho úkonu
- darovacej zmluvy) boli záujmy zmluvných strán úplne odlišné, boli v protikladnom postavení. Pri darovacej zmluve sa darkyňa zbavovala svojho majetku a obdarovaná nadobúdala majetok. Za obe strany zmluvného vzťahu podpísala zmluvu tá istá osoba. Ide teda o právny úkon, kde boli zástupca a zastúpený v protikladnom postavení. Existencia tejto kolízie záujmov vylučuje/vylučovala z možnosti zastupovať poručiteľku žalovanou v rade 1/ a to zo zákona pri tomto právnom úkone - darovacej zmluve.
42. S poukazom na uvedené má súd na to, že darovacia zmluva zo dňa 01.12.2017 je absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva (spoluvlastníckych podielov v predmetných nehnuteľnostiach) z poručiteľky na žalovanú v rade 1/, a teda ani následne nemohlo dôjsť k platnému prevodu zo žalovanej v rade 1/ na žalovaného v rade 5/ a to darovacou zmluvou vyvkladovanou dňa 23.09.2021, aj tento následný právny úkon je preto absolútne neplatný. Platí rímska zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má on sám.
43. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (rozhodnutie NS SR sp. zn. XXXX XX/XXXX). Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXXXX/X/XXXX, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac prác ako sám má (nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet), nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je možné chápať ako rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by malo byť s definitívnou platnosťou rozhodnuté o vlastníckom práve určitej osoby k nehnuteľnosti, ale predstavuje podmienku nevyhnutnú pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe zmluvy, pričom musia byť
splnené aj ďalšie podmienky, a to existencia platnej zmluvy a zároveň existencia vlastníckeho práva na strane prevodcu. Ak čo i len jedna z uvedených podmienok splnená nie je, nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane nadobúdateľa a to ani v situácii, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam príslušným okresným úradom. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy žalovaná v rade 1/ nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (spoluvlastnícke podiely) a rovnako tak nemohla neexistujúce vlastnícke právo previesť na ďalšiu osobu na žalovaného v rade 5/. Na základe uvedeného, aj Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí konštatoval, že v prípade absolútne neplatného právneho úkonu nedochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k zmene osobe vlastníka, a to ani v prípade, ak bolo vyhovené návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Osoba, ktorá bola ako vlastník nehnuteľností zapísaná v katastri nehnuteľností, hoci ich vlastníkom nebola pre neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (darovacej zmluvy), nemôže tieto nehnuteľnosti platne previesť na iný subjekt, hoci konajúci v dobrej viere v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností s poukazom na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má (možno dôvodne predpokladať, že zo strany žalovanej v rade 1/ išlo o účelový prevod v úmysle predísť, zabrániť súdnemu konaniu). A pokiaľ sa žalovaný v rade 5/ vyjadroval, že dobromyseľne nadobudol od svojej matky t.j. žalovanej v rade 1/, nemožno hovoriť o jeho dobromyseľnosti, nakoľko vedel od žalovanej v rade 1/, že prebieha uvedený súdny spor.
44. Čo sa týka plnomocenstva v znení „všetky právne úkony v zmysle darovacej zmluvy“, plnomocenstvo bez dátumu (osvedčenie podpisov dňa 30.08.2017), k uvedenému súd uvádza, že plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účel zastúpeného. Písomná forma plnomocenstva nie je všeobecne predpísaná, podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa písomná forma plnomocenstva vyžaduje v prípade, ak sa vyžaduje, aby sa právny úkon, ktorého sa plnomocenstvo týka uskutočnil v písomnej forme (plnomocenstvo musí myť písomnú formu, napr. v prípade zmlúv o prevode nehnuteľností). Plnomocenstvo ako právny úkon vyžaduje splnenie všetkých predpokladov platných na platný právny úkon. Predmetom plnomocenstva je to, čo má splnomocnenec obstarať za splnomocniteľa. To, že aký konkrétny právny úkon má splnomocnenec pre splnomocniteľa obstarať, vykonať, vyplýva z obsahu plnomocenstva. Plnomocenstvo je teda prejavom vôle zastúpeného (splnomocniteľa) smerujúci voči tretím osobám, ktorého cieľom je vznik oprávnenia splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa pri konaní voči tretím osobám. Plnomocenstvo musí zodpovedať náležitostiam predpísaným pre platný právny úkon. Plnomocenstvo musí byť predovšetkým určité a zrozumiteľné a musí byť urobené slobodne a vážne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z plnomocenstva musí byť zrejmé, kto ho robí, jednoznačne identifikovať osobu, kto plnomocenstvo udeľuje, komu sa plnomocenstvo udeľuje a aký je obsah plnomocenstva, jeho rozsah. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým splnomocniteľ prejavuje vôľu, aby splnomocnenec urobil v jeho mene právne úkony v určitom rozsahu. Z toho vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah (§ 31 ods. 1 druhá veta OZ). Rozsah plnomocenstva musí byť vždy určitý. Pre vymedzenie rozsahu oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúci rozsah uvedený v plnomocenstve. Z neplatného plnomocenstva nemôže vzniknúť ani platný právny úkon urobený na jeho základe. Pokiaľ v plnomocenstve bol uvedený rozsah „všetky právne úkony v zmysle darovacej zmluvy“, súd má za to, že takto vymedzený rozsah plnomocenstva je neurčitý. Rozsah plnomocenstva nebol vymedzený určito, jasne a zrozumiteľne. Nie je zrejmé, akej konkrétnej darovacej zmluvy sa plnomocenstvo týkalo, medzi akými účastníkmi zmluvy mala byť zmluva uzatvorená, čo konkrétne malo byť predmetom prevodu darovacej zmluvy (či hnuteľné alebo nehnuteľné veci), ak sa mala týkať nehnuteľností - akých konkrétnych nehnuteľností sa mala zmluva týkať, v akom postavení mala poručiteľka vystupovať v darovacej zmluve (či ako darca alebo obdarovaný) a v akom postavení mala žalovaná v rade 1/ vystupovať v darovacej zmluvy (či ako darca alebo obdarovaný). Súd má za to, že ani poručiteľke nepochybne nemohlo byť jednoznačne zrejmé o čo konkrétne ide, o aké právne úkony. Z výsluchu žalovanej v rade 1/ vyplynulo, že rozsah plnomocenstva nebol zrejmý ani samotnej žalovanej v rade 1/. Na otázku, ktoré konkrétne pozemky jej chcela poručiteľka darovať uviedla, že všetky, na otázku, ako ona chápala rozsah splnomocnenia uviedla, že to berie tak, že krstná mama jej tie pozemky chcela darovať. Poručiteľka pritom mala previesť na žalovanú v rade 1/ nielen spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.12.2017, ale vlastnícke právo aj k ďalším nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy zo dňa 28.03.2018. Preto na základe uvedených dôvodov je tento právny úkon (plnomocenstvo) neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda nie sú dodržané zákonom predpísané náležitosti formy a obsahu plnomocenstva, je takéto plnomocenstvo neplatné a z neplatného plnomocenstva nemôže potom vzniknúť ani platný
právny úkon urobený na jeho základe. Právny úkon (darovacia zmluva) urobený zástupcom na základe neplatného plnomocenstva spôsobuje, že aj darovacia zmluva je absolútne neplatná. Súd poukazuje aj na časové súvislosti: plnomocenstvo bez dátumu (osvedčenie podpisov dňa 30.08.2017), darovacia zmluva uzavretá až dňa 01.12.2017 (vyvkladovaná dňa 15.01.2018).
45. Súd iba na okraj poznamenáva, že pokiaľ bolo poukazované na starostlivosť žalovanej v rade 1/, žalovaného v rade 5/ o poručiteľku, resp. kto sa o poručiteľku a v akom rozsahu, ako často staral, je bez relevantnej súvislosti s predmetom sporu.
46. Súd na pojednávaní zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na pripojenie spisu N. P. E. F. G., odbor katastrálny V 585/2018 týkajúci sa druhej darovacej zmluvy zo dňa 28.03.2018. Súd uvedený návrh na vykonanie dôkazu zamietol, nakoľko mal za to, že nie je potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné a nehospodárne, bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, posúdenie platnosti tejto darovacej zmluvy nebolo predmetom sporu. Zároveň súd poukazuje aj na ust. § 153 CSP, tento návrh na vykonanie dôkazu nebol zo strany právneho zástupcu žalobcu ani podaný včas. Súd na pojednávaní zamietol návrh právneho zástupcu žalovaných v rade 1/, 5/ na pripojenie spisu Okresného súdu Žilina vo veci určenia vlastníckeho práva, ktoré konanie v minulosti prebiehalo na súde (bližšie nešpecifikoval sp. značku), takýto návrh na vykonanie dôkazu je neurčitý, zároveň uvedené nebolo ani potrebné, relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné. Súd zamietol aj návrh právneho zástupcu žalovaných v rade 1/, 5/ na výsluch svedkov R., E. ku skutočnosti ohľadne vôle darkyne darovať nehnuteľnosti žalovanej v rade 1/. Tento návrh na vykonanie dôkazu súd nepovažoval za potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci samej, overenie alebo vyvrátenie tejto skutočnosti (aká bola vôľa poručiteľky) je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Posúdenie, čo bolo vôľou poručiteľky, pred kým mala prejaviť svoju vôľu, nebolo predmetom tohto sporu, vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné.
47. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. J. XXX/XX, J. XXX/XX, J. XXX/XX) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
48. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že darovacia zmluva zo dňa 01.12.2017, ako aj plnomocenstvo, sú absolútne neplatné právne úkony, na základe ktorých nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva z poručiteľky na žalovanú v rade 1/, a teda ani následne nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva zo žalovanej v rade 1/ na žalovaného v rade 5/, preto súd žalobe žalobcu vyhovel a určil, že D. B., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou spoluvlastníckych podielov v špecifikovaných nehnuteľnostiach a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku (I. výrok).
49. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP): (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Nakoľko súd žalobe žalobcu vyhovel, žalobca mal plný úspech v spore, a preto mu prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ až 5/. Žalobca sa vyjadril, že si uplatňuje nárok na náhradu trov konania iba voči žalovaným v rade 1/ a 5/. Nakoľko žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ súhlasili so žalobou, voči žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ si žalobca náhradu trov konania neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rade 1/ a 5/ v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (II. výrok). Súd zároveň poznamenáva, že v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi nepriznal náhradu trov konania voči žalovanej v rade 1/. Žalovaná v rade 1/ sa v podaní doručenom súdu dňa 05.10.2021 vyjadrila, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko má zdravotné problémy, je na dlhodobej PN, poberá nemocenské dávky, inak je predavačkou. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmeniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v spore. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, okolnostiach na strane strán sporu, do úvahy tiež treba brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku. Ďalšou skupinou prípadov, ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, ak povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže hradiť len s veľkými ťažkosťami. V takých prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové a zárobkové pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom/čiastočnom nepriznaní trov konania úspešnej strane sporu. Ust. § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strany sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu. Súd nemal zo strany žalovanej v rade 1/ preukázané jej osobné, majetkové, príjmové pomery, žalovaná v rade 1/ ich žiadnym spôsobom nepreukázala. Zároveň súd prihliadal aj na postoj žalovanej v rade 1/ v konaní, ktorá popierala uplatnený nárok žalobcu, v priebehu konania previedla spoluvlastnícke podiely v špecifikovaných nehnuteľnostiach na žalovaného v rade 5/. Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemala mať úspešná strana v spore (žalobca) nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rade 1/.
52. Nakoľko žalovaní v rade 2/, 3/ a 4/ súhlasili so žalobou, voči žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ si žalobca náhradu trov konania neuplatnil, preto žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania voči žalovaným v rade 2/, 3/ a 4/ a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (III. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).