Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_17CoE-11-2012.pdf
PDF · 89.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/11/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, zast. advokátkou: JUDr. Andrea Cviková, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: H. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. Q. XXX, XXX XX C. Q., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 4.002,09 EUR s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: Mgr. Drahomír Kriváň, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 29.07.2011 č. k. 15Er/799/2009 - 27 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 29.07.2011 exekučné konanie zastavil, pričom v druhom výroku vyslovil, že o trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného súdny exekútor predložil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 4.002,09 EUR s príslušenstvom v zmysle exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku č. RK - 491/07 - MK zo dňa 23.07.2007, podľa ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 4.002,09 (t. č. 134.073,- Sk) spolu so 6 % ročným úrokom od 11.07.2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 14,84 EUR (447,- Sk) a náhradu trov konania vo výške 49,79 EUR (1.500,- Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok zákonnosti exekučného konania dospel k záveru, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) zo dňa 23.07.2007 vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000038983 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 13.06.2006, pričom samotná zmluva ako aj Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre neobmedzený počet dlžníkov (spotrebiteľov). Z vyššie uvedeného vyplýva, že zmluvné dojednania o revolvingovom úvere neboli dojednané individuálne, dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom výška skutočne poskytnutého úveru ako aj ostatné zmluvné podmienky nie sú vyjadrené v zmluve určito, jasne a zrozumiteľne. Súd prvého stupňa po preskúmaní predmetnej zmluvy ako aj obchodných podmienok tiež zistil, že v článku 18 zmluvných dojednaní je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom táto rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, avšak, ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 57 ods. 2 a 3 a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
§ 25 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r), § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z príslušných ustanovení smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a z judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj zákonných ustanovení súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu, nakoľko zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré sú rozpore s dobrými mravmi, slovenských právnym poriadkom a právnym poriadkom Európskej únie a súčasne spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.
Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom napadnuté uznesenie žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namieta predovšetkým zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, pochybnosti o zákonnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydaní napadnutého uznesenia a súčasne nesprávnosť posúdenia veci súdom prvého stupňa po právnej stránke. Uvádza, že súd prvého stupňa pochybil prekročením rozsahu svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu exekučným poriadkom. Exekučný súd pri skúmaní titulu po materiálnej stránke nemá oprávnenie posudzovať samotný hmotnoprávny vzťah vyriešený právoplatne v rozhodcovskom konaní a nesmie skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Oprávnenie exekučného súdu na preskúmavanie exekučného titulu sa podľa odvolateľa obmedzuje len na dodržanie formálnych náležitostí titulu. Podľa odvolateľa súd nemá oprávnenie posudzovať rozhodcovské konanie, len výrok rozhodcovského rozsudku. Exekučnému súdu neprislúcha oprávnenie zaujímať právne stanoviská a úvahy k exekučnému titulu. Oprávnený navyše v odvolaní dodáva, že exekučný súd je viazaný účinkami rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O. s. p., keďže nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, pričom, ako ďalej uvádza, medzi ustanoveniami § 35 zákona o rozhodcovskom konaní a § 159 ods. 2 O. s. p. nejestvuje vzťah lex generalis a lex specialis, a teda sa ani vzájomne nevylučujú a môžu obstáť popri sebe a na podporu týchto tvrdení odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, konkrétne na bod 37, 40 a 47 rozhodnutia vo veci C - 40/08 Asturcom.
Oprávnený ďalej uviedol, že vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky neoprávňuje exekučný súd na postup preskúmavania zmluvy, na ktorej základe bolo priznané právo v exekučnom titule. Postup súdu bol nedostatočný a neúplný aj v prípade tvrdení, resp. zistení o tom, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, pričom odvolateľ vyjadril názor, že ustanovenia predmetnej zmluvy nesporne spĺňajú kritéria určitosti a zrozumiteľnosti a medzi zmluvnými stranami boli nesporné. V zmysle § 53 OZ taktiež súdu neprináleží posudzovať individuálne dojednanú cenu úveru ako neprijateľnú podmienku, pričom súd pri hodnotení výšky zmluvnej odmeny nevzal do úvahy všeobecne používané kritérium, ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Pri zohľadnení tohto kritéria nie je možné konštatovať, že výška odplaty sa javí ako neprimeraná. Taktiež zmluvná pokuta, ktorej nárok vznikol práve porušením povinností zo strany povinného, je vzhľadom na povahu zabezpečovanej povinnosti podľa názoru oprávneného evidentne v zákonnej výške, úmerná. Prvostupňový súd v tomto smere zisťoval stav veci jednoznačne neobjektívne a výlučne v prospech povinného.
Ďalším odvolacím dôvodom, na ktorý oprávnený poukazuje je, že spotrebiteľovi neprináleží, ako jeho základné právo, aj právo porušovať základné zmluvné povinnosti, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal. Povinnosť riadne splniť svoje záväzky je ekonomickou a právnou podstatou uzavretého právneho vzťahu a v prípade sankcie, vyplývajúcej z odseku 14.1, 14.2 a 14.3 zmluvných podmienok, nejde o akúkoľvek povinnosť zo zmluvy, ale o takú, ktorá svojou povahou súvisí s existenciou a účelom celého zmluvného vzťahu.
Oprávnený považoval tvrdenia súdu o rozpore rozhodcovskej doložky so zákonom za právne neopodstatnené. Z formulácie rozhodcovskej doložky totiž jasne vyplýva, že osoba podávajúca žalobu, ktorou môže byť tak veriteľ (dodávateľ), ako aj dlžník sa môže alternatívne rozhodnúť pre konanie pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom a teda nevyžaduje sa od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Poukázal tiež na znenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ a konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka toto ustanovenie plne rešpektuje, nakoľko nebráni spotrebiteľovi, resp. ktorémukoľvek žalobcovi využiť v prípade sporu občianske súdne konanie. Odkazy
prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia na judikatúru Súdneho dvora EÚ sa javia odvolateľovi ako účelové, nezohľadňujúce ich samotný obsah, pričom je toho názoru, že tieto rozhodnutia nemajú všeobecnú použiteľnosť, ale sú len výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. V závere uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinného svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Na záver, poukázal na podstatu nárokov uplatnených v rozhodcovskom konaní, ktoré majú zmenkovo
- právny charakter. Zmenka je abstraktný cenný papier a právo v ňom inkorporované je právom obligačným. Na preukázanie práva uplatneného v konaní tak oprávnenému postačilo predložiť zmenku samotnú bez potreby ďalšieho dokazovania. Vymáhaný nárok nie je teda nárokom zo zmluvy, ale je zmenkovým nárokom. Na záver, oprávnený ešte poukázal na skutočnosť, že exekučný súd popri nedostatku právomoci na preskúmavanie exekučného titulu spôsobom, aký je uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia aj neprípustne jednostranne zasiahol do zmenkovo - právneho vzťahu bez zákonom danej právomoci.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p., § 58 ods. 4 Exekučného poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 písm. a) O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona posledná veta č. 757/2004 Z. z.).
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil a z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd je povinný zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b) zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C-40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený v odvolaní uviedol len preňho vyhovujúcu časť rozsudku, avšak odvolací súd musí pristupovať k judikatúre komplexne a ani uvedená časť rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojení s ostanými závermi nijako neospravedlňuje oprávneného z aplikácie neprijateľnej rozhodcovskej doložky takmer v nečitateľných všeobecných obchodných podmienkach. Navyše je potrebné v kontexte vyššie uvedeného dodať, že oprávnený nemôže žiadať, aby exekučný súd napriek explicitnej zákonnej úprave neposkytol ochranu spotrebiteľovi ex offo. Exekučná súdna kontrola
nie je o podporovaní nečinnosti spotrebiteľov ale o zamedzení nekalosti dodávateľov. Je pravdou, že pri súdnej kontrole sa „zvezie“ aj pohodlnejší spotrebiteľ, avšak je potrebné počítať s veľkým množstvom priemerných spotrebiteľov, ktorí vo svetle tak zákonnej úpravy, ako aj príslušnej judikatúry nedokážu pre seba vhodne, resp. výhodne vyhodnotiť zmluvné podmienky. V týchto prípadoch preto nemožno hovoriť o bezbrehej ochrane spotrebiteľa, ale o plnení záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako odvolací súd má za to, že dojednania účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000038983 uzavretej medzi oprávneným a povinným zo dňa 13. 06. 2006 boli neurčité, nezrozumiteľné, nejasné a v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým a zhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom rozhodcovskom súde. V odvolaní oprávnený poukazuje na to, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne, a spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a v prípade, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu bol by nútený podať návrh na príslušnom štátnom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami, že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných obdobných vecí. Ako na to správne poukázal už súd prvého stupňa, je to totiž práve ustanovenie § 44 ods. 2 EP, ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej či do oboch ďalších).
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu zastavil a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. potvrdil.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.