Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/139/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: R. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.. Q. - H. XXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom v N.. Y., M.T. XXX/XX, proti žalovanému: M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom N.. Y., J. R. XX, právne zastúpenému advokátom JUDr. Jaroslavom Kokavcom, so sídlom N.. Y., Ul. X. Y. XX, v konaní o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného ako aj žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -73 zo dňa 10.11.2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd v Liptovskom Mikuláš rozsudkom č.k. -73 zo dňa 10.11.2011 uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi tak, že na najbližšom valnom zhromaždení Urbárskeho pozemkového spoločenstva Liptovský Hrádok - Dovalovo, konanom po právoplatnosti tohto rozsudku, ústne prednesie ospravedlnenie v tomto znení: Ospravedlňujem sa R. R., bytom H. č. XXX za to, že som uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že v roku 2008 neoprávnene a nezákonne odoberal drevo od urbárskeho pozemkového spoločenstva, že neplatí za vyexpedované vagóny drevnej hmoty, že pri jej vývoze do Rumunska predkladal neprávoplatné a sfalšované doklady a že je neplatič. Vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi polovicu trov konania vo výške 706,95 €, k rukám právneho zástupcu žalobcu advokáta JUDr. Jiřího Martausa, so sídlom v N. Y., M. T. č. XXX/XX.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal ospravedlnenia tak, že na najbližšom valnom zhromaždení Urbárskeho pozemkového spoločenstva Lipt. Hrádok - Dovalovo, konanom po právoplatnosti rozsudku, ústne prednesie ospravedlnenie tohto znenia: „Ospravedlňujem sa R. R., bytom H. XXX za to, že som uviedol nepravdivé tvrdenia o tom, že v roku 2008 neoprávnene a nezákonne odoberal drevo od Urbárskeho pozemkového spoločenstva, že neplatí za vyexpedované vagóny drevnej hmoty, že pri vývoze drevnej hmoty do Rumunska predkladal neprávoplatné a sfalšované doklady, že je neplatič a že jeho konanie zakladá trestno-právnu zodpovednosť“. Zároveň si uplatnil právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy 20.000,- a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že obidvaja účastníci konania sú členmi uvedeného urbárskeho spoločenstva a v období rokov 2008 a 2009 žalovaný na schôdzach výboru a na valnom zhromaždení rozširoval nepravdivé údaje, uvedené v texte navrhovaného ospravedlnenia. Na schôdzi výboru UPS dňa 27. 01. 2009 ohľadom žalobcom realizovaného vývozu dreva do Rumunska uviedol, že „na 99 % doklady z Rumunska, ktoré má UPS

H., nie sú originály a právoplatné, sú sfalšované“. Na valnom zhromaždení dňa 14. 03. 2009 uviedol, že „neoprávnený odber dreva pána R. je trestno-právna zodpovednosť“. Na spoločnej schôdzi výboru, dozornej rady a zmierovacej komisie 17. 04. 2009 opäť tvrdil, že zo strany R. R. išlo o nezákonný odber. Na schôdzi výboru v roku 2008 uviedol, že má dôkazy o tom, že pán R. vyexpedoval omnoho viac vagónov ako zaplatil, že falšuje doklady o preberaní drevnej hmoty. Tiež medzi zamestnancami žalobcu v roku 2008 žalovaný rozširoval nepravdivé údaje, že žalobca je neplatič. Neoprávneným zásahom do práva žalobcu na ochranu osobnosti takto žalovaný závažne znížil jeho česť, vážnosť a ľudskú dôstojnosť v podnikateľských kruhoch, pred jeho zamestnancami, v UPS a v obci. Na základe týchto nepravdivých tvrdení žalovaného bol na schôdzi valného zhromaždenia 30. 05. 2009 podaný návrh na pozastavenie členstva žalobcu v UPS. Vzhľadom na mieru, akou žalovaný znížil občiansku a profesionálnu česť, dôstojnosť a vážnosť žalobcu, požaduje náhradu nemajetkovej ujmy.

Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa ust. a ,, a na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že žaloba navrhovateľa je čiastočne dôvodná. Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným dochádzalo k vzniku napätia po tom, čo žalovaný prestal vykonávať živnostenskú činnosť pre právnickú osobu R. R., s.r.o. K ich slovným konfliktom dochádzalo v súvislosti s obchodnou činnosťou UPS v obci H., ktorá je miestnou časťou mesta N. Q.. Ide o obec Y., kde sa jej obyvatelia vzájomne poznajú, preto je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že jeho okolie nezhody so žalovaným vnímalo ako nezhody fyzickej osoby - žalobcu. Svedčia o tom aj zápisnice zo zasadaní výboru UPS a jeho valného zhromaždenia, kde je vo väčšine uvádzané meno žalobcu ako fyzickej osoby. Aj keď v obci žije viac osôb s menom R. R., od UPS odoberal drevo prostredníctvom R. R., s.r.o. len žalobca, pričom je podstatné, že žalobca je v tejto právnickej osobe jediným konateľom a spoločníkom. Keďže osobnostné právo, aj právo na ochranu občianskej cti, prináleží každej fyzickej osobe, vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalovaný na adresu žalobcu ako fyzickej osoby predniesol kritiku jeho podnikateľskej činnosti. Úlohou súdu bolo skúmať, či táto kritika bola pravdivá a súčasne svojou formou primeraná. Vychádzajúc z chronológie prípadu, prvýkrát došlo k zásahu do osobnostnej sféry žalobcu prednesom na schôdzi výboru urbárskeho spoločenstva 27. 01. 2009, kde podľa zápisu žalovaný tvrdil, že na 99 % doklady z Rumunska, ktoré má UPS H., nie sú originál a nie sú právoplatné, že sú sfalšované. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, že všetci prítomní vedeli, že žalovaný hovorí o žalobcovi. Pravdivosť tohto tvrdenia však žalovaný v tomto súdnom konaní nepreukázal. Naopak, výpoveďou žalobcu, ako aj svedeckou výpoveďou R. L., ekonómky urbárskeho spoločenstva, bolo preukázané, že účtovné doklady z Rumunska nie sú sfalšované. Pokiaľ ide o tvrdenie o neprávoplatnosti týchto dokladov, doklad ako taký nemôže byť právoplatný alebo neprávoplatný, môže byť len pravý alebo nepravý. Hoci je žalovaný osobou neznalou práva a pod neprávoplatnosťou dokladov o vývoze dreva do Rumunska mal na mysli ich nepravosť, nepreukázal pravdivosť tohto tvrdenia. Nepredložil dôkazy preukazujúce sfalšovanie týchto dokladov, neoznačil dôkaz, ktorý má súd na preukázanie jeho tvrdenia vykonať, a preto súd konštatoval, že týmito tvrdeniami žalovaný zasiahol do cti žalobcu. Svedeckými výpoveďami je preukázané, že žalovaný pokračoval v difamačných tvrdeniach o žalobcovi aj na valnom zhromaždení urbárskeho spoločenstva, ktoré bolo konané 14. 03. 2009 a bolo predčasne ukončené. Opäť zo svedeckých výpovedí je preukázané, že žalovaný sa na tomto valnom zhromaždení ujal slova, keď mu pozornosť venovali všetci prítomní. Svoje tvrdenia osočujúce žalobcu predniesol nahlas a verejne pred týmto fórom, ktoré podľa tvrdenia žalobcu, nespochybneného žalovaným, tvorilo 400-600 osôb. Žalovaný ani na valnom zhromaždení, ani na zasadaní iného orgánu urbárskeho spoločenstva, ani na súdnom konaní nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca odoberal drevo od urbárskeho spoločenstva spôsobom, ktorý je trestnou činnosťou. Rovnako nepreukázal neoprávnenosť a nezákonnosť odberu dreva v r. 2008 žalobcom, ktorého nezákonnosť je uvedená v návrhu uznesenia z valného zhromaždenia zo 14. 03. 2009, kde je poukázané na potrebu doriešiť prípad nezákonného odberu dreva pánom R. (teda opäť fyzickou osobou). Prvostupňový súd podotýka, že v tomto návrhu síce nie je uvedený r. 2008, ale všeobecne je známe, že valné zhromaždenie UPS sa koná obvykle po ukončení predošlého kalendárneho roka. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že jedným z bodov programu bola aj správa o činnosti a hospodárení UPS za r. 2008, ktorú malo vziať valné zhromaždenie na vedomie. V r. 2008 žalobca prostredníctvom R. R., s.r.o. obchodoval s UPS H. na základe písomných zmlúv, ktoré súdu predložil. V r. 2009 už písomné zmluvy uzavreté so žalobcom neboli, napriek tomu vykonával činnosť, ktorú označil ako čistenie skladu, tvrdiac, že postupoval na základe ústnej zmluvy. Na spoločnom zasadaní schôdze výboru urbárskeho spoločenstva dozornej a

zmierovacej komisie 17. 04. 2009 žalovaný pred prítomnými uviedol problém, ktorý sa javí byť ako nezákonný odber dreva p. R. (fyzickou osobou). V zápisnici z tohto zasadania je použité slovné spojenie „javí sa byť“, ktorému je potrebné jazykovým výkladom pripisovať len istú mieru pravdepodobnosti pravdivosti. Žalovaný ho teda nepredniesol ako tvrdenie pravdivé, ale ako upozornenie na možnú nekalú činnosť. Nemožno preto vyvodiť, že na tomto zasadaní došlo k opätovnému zásahu do občianskej cti žalobcu. Pravdivosť tvrdenia žalovaného, že žalobca neplatí za vyexpedované vagóny drevnej hmoty a že je neplatičom, žalovaný nepreukázal ani neoznačil dôkazy, ktoré by mal súd vykonať na preukázanie tohto tvrdenia; možno teda mať za preukázané, že aj ním žalovaný zasiahol do cti žalobcu. Prvostupňový súd mal svedeckými výpoveďami preukázané, že tvrdenia prednášané žalovaným na adresu žalobcu, sa stali všeobecne známymi v obci H., boli predmetom rozhovorov jej obyvateľov, a to aj v takom prostriedku verejnej dopravy, akým je autobus, čo potvrdila svedkyňa Mgr. J. R.. Aj keď je táto svedkyňa v blízkom príbuzenskom vzťahu so žalobcom (dcéra), súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti jej výpovede. Svedkyňa nevystupovala precitlivelo, afektovane alebo emotívne; naopak vypovedala rozvážne, zodpovedne, vážila každé použité slovo. To, že žalobca rešpektoval zásady slušnosti preukázala svedecká výpoveď Ing. T., ktorý žalobcu vykreslil na základe niekoľkoročnej osobnej skúsenosti ako človeka, ktorý bol pre svedka vzorom v športovej aj morálnej oblasti. Výpoveďou tohto svedka je tiež preukázané, že o tvrdeniach prednesených žalovaným na adresu žalobcu a o ich narušených vzťahoch bola informovaná aj širšia športová verejnosť, ktorej príslušníkom v minulosti žalobca bol. Tvrdenie žalobcu, že sa žalovaný vyjadroval na jeho osobu dehonestujúco aj v cirkevnom zbore tvrdenie nepreukázala žiadna zo svedeckých výpovedí. Svedkyňa L. síce uviedla, že problematika obchodovania s urbárskym drevom bola preberaná v cirkevnom zbore, avšak žiaden zo svedkov nepotvrdil, že žalovaný konkrétne hovoril o obchodovaní so žalobcom, že ho menoval. Zo záznamu v obecnej kronike o konaní valného zhromaždenia UPS dňa 20.03.2010 vyplýva, že mal byť zistený neoprávnený odber dreva, bez vedomosti členov výboru, ale nie je zrejmé, kto, kedy a kde mal takto drevo odoberať. Tento dôkaz zásah do cti žalobcu nepreukazuje.

Prvostupňový súd právne vychádzal z ust. , ktorý právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby v podobe odstránenia následkov týchto zásahov, v poskytnutí primeraného zadosťučinenia a nemajetkovej ujmy. Použitie ochrany danej tým ktorým druhom tohto prostriedku záleží od individuálnosti každého prípadu zásahu do osobnostných práv a od okolností, za ktorých k nemu došlo. Prvostupňový súd dal za pravdu žalovanému, že je minimálne neštandardný a neobvyklý postup zo dňa 19. 06. 2008, kedy žalobca ako štatutárny zástupca firmy R. R., s.r.o. práve pre tohto odberateľa, ako člen urbárskeho spoločenstva, podpísal doklad o výdaji dreva. Ak aj konal v súlade s pokynom predsedu UPS, postup žalobcu dôvodne vzbudil u žalovaného pochybnosti o oprávnenosti, transparentnosti a zákonnosti konania, keď žalobca vystupoval na strane odberateľa a dodávateľa drevnej hmoty. Aj keď úmysel toho, kto do osobnostných práv zasiahne, nie je rozhodujúci pre vznik ujmy na osobnostných právach, na rozhodnutie o adekvátnosti použitia konkrétneho prostriedku ochrany, vplyv má. Žalovanému úmysel poškodiť osobnostné práva žalobcu nemožno pričítať. Naopak, žalovaný konal s cieľom poukázať na negatíva činnosti žalobcu a UPS a riešiť zistené nedostatky. Tomu nasvedčuje aj rozdelenie členov výboru na skupinu okolo žalobcu a na skupinu okolo žalovaného. Z tohto dôvodu bolo nadbytočným aj vykonávanie dôkazov výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom alebo žalovaným. Súd potom zaviazal žalovaného na morálnu satisfakciu spočívajúcu v ústnom ospravedlnení, prednesom na valnom zhromaždení Urbárskeho spoločenstva H., konanom najbližšie po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Valné zhromaždenie je najväčším fórom (počtom účastníkov), na ktorom došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia za tvrdenie žalovaného, že konanie žalobcu zakladá trestno-právnu zodpovednosť. Žalovaný mal dôvodné podozrenie z nekalého konania žalobcu, jeho nezákonného postupu pri obchodovaní s urbárskym spoločenstvom, ktoré by v prípade preukázania porušenia zákona založilo trestno-právnu zodpovednosť. Konanie žalobcu zatiaľ predmetom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nebolo. Rovnako súd žalobu zamietol aj v časti, kde sa žalobca domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy 20.000,- €. Podľa názoru súdu je morálne zadosťučinenie pre žalobcu postačujúce. Súd prihliadal na intenzitu zásahu do jeho cti a dospel vzhľadom na vykonané dôkazy k záveru, že zníženie dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu nedošlo v miere odôvodňujúcej priznanie nemajetkovej ujmy. Súd prihliadal v tejto časti žalovaného nároku aj na to, že žalovaný ako pôvodca zásahu mal vedomosť o neštardandnom postupe žalobcu dňa 19.06.2008, kde bol sám pri preberaní dreva ako vodič prítomný. Rovnako je preukázané, že predseda UPS v minimálne jednom prípade podpísal doklad potrebný pre obchod s drevom v iný deň, než je v

ňom deklarovaný, teda dodatočne. K zásahu do osobnostného práva žalobcu žalovaným došlo vždy v súvislosti s činnosťou urbárskeho spoločenstva, teda uzavretého, aj keď širšieho okruhu jeho členov. Rovnako k nemu došlo v cirkevnom zbore, čo je tiež spoločenstvo organizovaných ľudí. Súd nemohol prehliadnuť, že k zásahu do osobnostného práva žalobcu došlo preto, že žalobca bol dlhší časový úsek jediný odberateľ dreva od urbárskeho spoločenstva, sám vytvoril zmluvy, tvoriace podklad tohto právneho vzťahu, ktoré neboli celkom výhodné pre urbárske spoločenstvo (odberateľ si vyhradil právo zmeny ceny, ktoré pre dodávateľa zazmluvnené nebolo). Tieto okolnosti boli spôsobilé u žalovaného, ako aj u ostatných členov urbárskeho spoločenstva a obyvateľov obce, vzbudiť pochybnosti o férovosti konania žalobcu. To bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý žalovaný začal na nedostatky činnosti žalobcu a urbárskeho spoločenstva poukazovať. Žalobca netvrdil a nepreukázal zníženie jeho vážnosti alebo dôstojnosti v značnej miere. Nielen žalobca a jeho rodina, ale aj svedkyňa L. sa stali predmetom rečí a špekulácií v obci H.. Ak mu bolo znemožnené dostať sa na trh s drevom, ako tvrdil, ide o skutočnosť, ktorá by mohla za splnenia ostatných podmienok byť predmetom iného, aj súdneho konania. Fakt je však ten, že UPS si začalo svojich obchodných partnerov vyberať spomedzi viacerých uchádzačov. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a Úspešný v konaní bol žalobca, aj keď rozhodnutie o výške nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu. Súd žalobcovi priznal právo na náhradu polovice trov konania aplikujúc ustanovenie zákona a dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný ako aj žalobca.

Žalovaný vo svojom odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu, že sa má ospravedlniť žalobcovi. Podľa žalovaného z dôkazov nepochybne vyplynulo, že žalobca v roku 2008 v rozpore so zaužívanými pravidlami UPS si vydal sám pre svoju firmu drevnú hmotu, ktorú neskôr vyviezol, pričom jej kvalitu ani objem nemohli členovia UPS, resp. členovia výboru alebo iné orgány posúdiť. Žalovaný, ale aj niektorí svedkovia potvrdili, že došlo k falšovaniu dokladov o tomto odbere minimálne v tom, že boli následne podpísané predsedom výboru UPS, ktorý potvrdil svojim podpisom ich pravosť a platnosť. Predseda výboru pán T. v čase, keď si žalobca sám vydával drevo pre svoju firmu, pri tomto odbere nebol, a teda nepochybne spoločne so žalobcom sa dopustili konania, ktoré nielen odporuje stanovám a zaužívaným pravidlám pozemkového spoločenstva, a teda bez skúmania ďalšieho jeho podradenia pod konkrétnu právnu normu, je nezákonné. Kto iný, ako členovia výboru UPS, resp. členovia tohto spoločenstva, ktorí ochraňujú svoj majetok, resp. majetok subjektov, ktorých zastupujú, by mali dávať podnet na preskúmanie a upozorňovať na takéto protiprávne konanie. Žalovanému nie je zrejmé, za čo sa má žalobcovi ospravedlniť, keď nezákonný odber bol nepochybne preukázaný a konštatujú to napr. aj uznesenia valného zhromaždenia UPS zo dňa 14. 3. 2009, za akých zo spoločného zasadnutia dozornej rady, zmierovacej komisie a výboru zo dňa 25. 8. 2010 a iné, z ktorých vyplýva, že aj v dňoch 26. 8. 2008 a 1. 9. 2008 je ako odberateľ a výdajca drevnej hmoty podpísaný samotný žalobca. Ďalej poukazuje na to, že dozorná rada OPS ako aj samotný výbor jednoznačne konštatovali, že žalobca v roku 2009 bez akejkoľvek zmluvy v mesiacoch január a február vyviezol z oblasti „Kaplička“ borovicové drevo, hoci platnosť zmluvy oprávňujúcej odobrať drevo, mu skončila 31. 12. 2008. Ako je možné označiť konanie žalobcu, ktorý bez akéhokoľvek právneho titulu „odobral“ a vyviezol drevo, ktorého nebol vlastníkom. Aj v tomto prípade sa jednoznačne jednalo o nezákonný odber, ktorý bol uskutočnený opakovane, aj na túto nezákonnosť poukazoval žalovaný a iné osoby na zasadnutí valného zhromaždenia UPS 14. 3. 2003. Upozorniť na tieto skutočnosti bola nielen povinnosť žalovaného, ale aj iných osôb, ktoré mali vedomosť o tomto konaní žalobcu. Súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalovaným, ktoré by mohli ešte viac ozrejmiť pravdivosť, správnosť a úplnosť tvrdení prednášaných tak žalovaným ako žalobcom. V postate išlo o dôkazy, ktoré mali bližšie vysvetliť zákonnosť či nezákonnosť postupu žalobcu, dôvodnosť či nedôvodnosť, pravdivosť či nepravdivosť tvrdení žalovaného. Súd prvého stupňa tieto dôkazy nevykonal, ale na druhej strane uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa za prejavy, ktorou v tomto štádiu konania na základe vykonaných dôkazov je možné označiť za pravdivé a opodstatnené. Súd prvého stupňa zamietol žalobu, čo sa týka nemajetkovej ujmy 20.000,- Sk, a preto úspech žalovaného bol v pomere 50 %, preto mal rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že pokiaľ sa žalobca súdnou cestou domáhal od žalovaného ospravedlnenia ako aj úhrady nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,- €, napadnutým rozsudkom mu bolo vyhovené len čiastočne. Toto čiastočné zamietnutie žaloby súd odôvodnil tým, že žalovaný

mal dôvodné podozrenie z nekalého konania žalobcu, jeho nezákonného postupu pri obchodovaní s urbárskym spoločenstvom, ktoré by v prípade preukázania porušenia zákona založilo trestno-právnu zodpovednosť. S takýmto odôvodnením čiastočného zamietnutia žaloby sa však žalobca nemôže stotožniť, nakoľko sám súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že žalovaný na valnom zhromaždení ani na zasadnutí iného orgánu urbárskeho spoločenstva nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že žalobca odoberal drevo od urbárskeho spoločenstva spôsobom, ktorý je trestnou činnosťou. Prípady názor alebo podozrenie žalovaného o trestno-právnej zodpovednosti žalobcu však žalovanému nedávalo právo verejne obviňovať žalobcu z toho, že jeho konanie zakladá trestno-právnu zodpovednosť, teda ho obviniť z trestnej činnosti. Žalovaný svoje podozrenie neprezentoval na verejnosti len ako podozrenie, ale ako fakt, čím nepochybne neoprávnene zasiahol do cti žalobcu. Žaloba na ochranu osobnosti je teda dôvodná aj v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia aj za tvrdenie, že jeho konanie zakladá trestno-právnu zodpovednosť. Pokiaľ okresný súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia 20.000,- € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, proti výroku o zamietnutí žaloby o náhradu majetkovej ujmy však podáva žalobca odvolanie len proti zamietnutiu žaloby v časti o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- € a proti zamietnutiu žaloby v časti zvyšných 17.000,- € odvolanie nepodáva. Vzhľadom na intenzitu zásahov do cti žalobcu, ku ktorým došlo viacerými a opakovanými nepravdivými tvrdeniami žalovaného na verejnosti, pred širokým okruhom ľudí trvajúcim dlhší čas a to pred osobami, ktoré boli so žalobcom v príbuzenskom, priateľskom, susedskom, pracovnom, podnikateľskom vzťahu alebo pre ktoré bola jeho osoba inak známa, je požiadavka žalobcu na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy aspoň vo výške 3.000,- € primeraná okolnostiam a intenzite zásahov do práva žalobcu na ochranu osobnosti. S poukazom na uvedené navrhol rozsudok okresného súdu, ktorým súd žalobu zamietol, zmeniť, že žalovaný okrem ospravedlnenia je povinný uhradiť mu aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- €, ako aj trovy konania v celkovej výške 1.413,90 €. Súčasne si uplatňuje trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. , a podľa ust. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

Podľa ust. , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli odvolatelia v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto odvolací súd nemohol prisvedčiť odvolateľom, ani žalobcovi ani žalovanému, ktorých odvolania nepovažoval za dôvodné. S poukazom na citované zákonné ustanovenie , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje.

Keďže v odvolacom konaní neboli úspešní ani žalobca ani žalovaný, nepatrí im podľa v spojení s ust. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Preto bolo rozhodnuté, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.