Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13Csp-72-2023.pdf
PDF · 153.89 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/72/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov zast.: Advokátska kanncelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. D. XXX/X, XXX XX E., zast.: JUDr. Elena Matulová, advokátka so sídlom Železničná 287/9, 987 01 Poltár o zaplatenie 6 443,70 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie istiny 6.443,70 Eur s príslušenstvom s a z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 6.443,70 Eur od žalovaného, pričom uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 15.12.2015 zmluvu o pôžičke č. 5026092 / (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 7722,77 Eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 149,25 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 17910 Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 8059,5 Eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.09.2020 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2020 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 27.11.2020 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená
v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazujeme na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 11.4 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 6443,7 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 778,41 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor písomným podaním zo dňa 11.08.2023, pričom uviedol, že vzhľadom na povahu sporu a postavenie jednotlivých zmluvných strán v zmluve o úvere č. 5026092 uzavretej dňa 15.12.2015 je potrebné konštatovať, že sa jedná o formulárový typ zmluvy, teda ide o spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu ako dodávateľ. V danom prípade je evidentné, že medzi účastníkmi konania bola dňa 15.12.2015 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., poskytla úver vo výške 7.722,77 Eur. Predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože veriteľ-právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a dlžník
- žalovaný nekonal v rámci svojej obchodnej činnosti. Medzi účastníkmi vznikol vzťah spotrebiteľa a podnikateľa na základe formulárovej zmluvy, ktorej obsah dlžník - žalovaný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere spoločnosť Consumer finance Holding, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 7722,77 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 149,25 Eur, počet splátok: 120, termín konečnej splatnosti: 12/2025, prvá splátka splatná dňa 20.01.2016, ďalšie splátky splatné vždy : 20 dňa v mesiaci, celkové náklady spotrebiteľa: 10.187,23 Eur, celková čiastka : 17.910,00 Eur, RPMN: 21,94%, fixná ročná úroková sadzba: 21,94%, priemerná hodnota RPMN: 10,08%. Úver bol poskytnutý za účelom splatenia záväzkov zo zmluvy č. 5013077 vo výške 675,67 Eur, č. 6170567 vo výške 1972,20 Eur, č. 6187609 vo výške 2699,09 Eur, č. 6198125 vo výške 2375,81 Eur. Keďže žalovaný splátky nesplácal, žalobca ho listom zo dňa 26.09.2020 vyzval na úhradu splátok v celkovej výške 447,75 Eur a zároveň ho upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí do 05.11.2020, veriteľ úver zosplatní. Predžalobná upomienka zo dňa 26.09.2020 bola žalovanému doručená dňa 05.10.2020. V predžalobnej upomienke zo dňa 26.09.2020 a ani v žalobnom návrhu žalobca neuvádza, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, čo má pre rozhodnutie veci zásadný význam. Týmto žalovaný vzniesol námietku premlčania. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu. K tomuto zákonnému ustanoveniu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a keďže zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nadobudol účinnosť 01.05.2014, je možné použiť ustanovenie § 5b aj na doterajšie právne vzťahy vzniknuté a posudzované pred jeho prijatím. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (k uvedenému pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015). V súvislosti s aplikáciou citovaného ustanovenia má prihliadať na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Následne žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a to oznámením zo dňa 27.11.2020. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020 doručil žalovanému. Je nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho
dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebolo doručené a nebolo mu zo strany žalobcu oznámené ani to, že došlo k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. s VÚB, a.s.
3. Žalobca sa písomným podaním zo dňa 22.08.2023 vyjadril ku odporu žalovaného, pričom uviedol, že vo vzťahu k námietke premlčania je žalobca toho názoru, že v konaní nedošlo k premlčaniu celého jeho nároku a tento bol uplatnený v rámci plynutia zákonnej 3-ročnej premlčacej doby pre uplatnenie práva. Žalobca vychádzal z tej skutočnosti, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu. Uvedenému svedčí aj právny názor JUDr. F. Sedlačka Phd. podľa ktorého: "V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok." Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania je žalobca toho názoru, že uvedenému úkonu nie je možné priznať právne účinky, nakoľko sa nejedná o tzv. kvalifikovanú námietku premlčania. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje napr. rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/357/2016 zo dňa 26.04.2017. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ sa žalovaný domáha prieskumu nároku z hľadiska premlčania, takáto námietka musí byť jasne zdôvodnená a konkretizovaná, inak sa tým upiera právo žalobcu kvalifikovane sa vyjadriť k vytýkaným skutočnostiam protistrany. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu žalobca uvádza, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 11 bod 11.4 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uvádzame, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Vo vzťahu k platnosti zmluvy a údajným neprijateľným zmluvným podmienkam žalobca uvádza, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. V zmysle uvedeného tak boli splnené základné zákonné predpoklady pre platnosť právneho úkonu. Žalovaný rovnako tak nebol k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalovaný bol pri podpise zmluvy riadne oboznámený s tým akú istinu a aké príslušenstvo bude povinný platiť, teda zmluva dostatočne popisuje odplatu za poskytnutý úver, tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. O skutočnosti, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy svedčia aj čiastkové úhrady žalovaného. Žalobca tak uvádza, že predložená zmluva bola riadne uzatvorená a je spôsobilým titulom na domáhanie sa žalovanej sumy. Žalobca je rovnako tak toho názoru, že zmluva nemôže byť od počiatku neplatná, nakoľko žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky a žalovaný vykonal aj niekoľko čiastkových úhrad v zmluvne predpísanej výške čím je tak preukázaná skutočnosť, že bol s podmienkami zmluvy riadne oboznámený. Žalovaným uvádzané tvrdenia sú tak zjavne účelové v snahe spochybniť platnosť právneho úkonu. Žalobca je toho názoru, že uplatňované úroky zo zmluvy nie sú v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný bol riadne oboznámený so všetkými parametrami uvedenej zmluvy, pričom tieto nerozporoval a vykonával úhrady v zmluvne predpísanej výške, teda aj s príslušnou časťou úroku. Žalobca je toho názoru, že celková suma pôžičky je v zmluve uvedená správne. Výpočet hodnoty RPMN sa vzťahuje na poskytnutý úver. Celková suma pôžičky je tak vyjadrená s poukazom na základné a obligatórne parametre zmluvy. K hodnote RPMN žalobca uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvy na str. 5, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalobca uviedol, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je jednoznačne konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. odkazujeme okresný súd aj na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorého vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 14.09.2023 písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, pričom uviedol, že žalovaný v plnom rozsahu trvá na podanom odpore a k vyjadreniu žalobcu uvádza nasledovné. Žalobca tvrdí, že došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, avšak absentuje akýkoľvek dôkaz o doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020 žalovanému. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo k zosplatneniu celého poskytnutého spotrebiteľského úveru, ako to skutkovo uvádza v žalobe. Vzhľadom na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.12.2015, tam dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru 12/2025 a nepreukázané zosplatnenie spotrebiteľského úveru, konštatoval, že žaloba žalobcu je nedôvodná, pretože dlh žalovaného nie je splatný v celosti, a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol. Je nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru žalovanému a to minimálne v rozsahu, že toto oznámenie sa dostalo do jeho dispozičnej sféry (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovanému oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebolo doručené a nebolo mu zo strany žalobcu oznámené ani to, že došlo k zlúčeniu spoločnosti Consumer Finance Holding, s.r.o. s VÚB, a.s. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na Rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 25Csp/3/2023 zo dňa 21.06.2023, ktorým súd rozhodol v obdobnej veci tak, že žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že došlo k zosplatneniu celého poskytnutého spotrebiteľského úveru. Žalovaný poukazujem na to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval pred poskytnutím spotrebiteľského úveru s vyžadovanou odbornou starostlivosťou, nezaoberal sa s odbornou starostlivosťou bonitou žalovaného, dôsledkom čoho je nesplácanie úveru žalovaným riadne a včas, čo je dôvod na zamietnutie tejto žaloby. Poukázal na Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 9Csp/29/2023 zo dňa 22.06.2023, kde súd v obdobnej veci žalobu žalobcu zamietol, pretože žalobca pri preverení bonity nepostupoval s odbornou starostlivosťou a súd v rozsudku uvádza: “Súdu teda nie je zrejmé ako žalobca dospel k záveru, že žalovaný bude riadne splácať úver. Na tomto závere nič nemení ani výška úveru a relatívne nízke mesačné splátky, keďže situácia žalovaného nezaručovala ani ich splácanie. Súd teda robí záver, že žalobca pri preverovaní bonity (ako najdôležitejšej predzmluvnej povinnosti) nepostupoval s odbornou starostlivosťou (ako starostlivosťou vyžadujúcou aktivitu veriteľa a nie iba sofistikovane vykonaný postup, výsledkom ktorého je poskytnutie úveru nebonitnej osobe javiacej sa ako osoba, u ktorej možno riadne splácanie úveru predpokladať), čoho výsledkom je, že poskytnutý úver je bez úrokov, bez poplatkov a k jeho platnému predčasnému zosplatneniu nedošlo (preto nie je potrebné zaoberať sa nedoručením jeho vyhlásenia žalovanej). Odborná starostlivosť je vyššia forma starostlivosti ukladaná osobám s určitými profesionálnymi schopnosťami za účelom dosiahnutia dôležitých cieľov. Dodávateľ tak musí v úzkej súčinnosti s klientom urobiť chtiac - nechtiac audit domáceho rozpočtu klienta a jeho pozornosti nesmie ujsť nepreukázanie príjmov a výdavkov zo strany klienta. Žalovanému teda zostalo zachované právo splácania úveru v splátkach, pričom splátka je tvorená iba časťou pôvodnej splátky pripadajúcej podľa amortizačnej tabuľky na istinu. Predčasné zosplatnenie úveru je tak neplatným právnym úkonom bez akýchkoľvek účinkov. Keďže išlo o hrubé porušenie odbornej starostlivosti, uplatnia sa obe zákonom predpokladané sankcie, aplikujúc pravidlo „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu; od silnejšieho k slabšiemu - poukazuje na to, že napr. z obmedzenia vo väčšom rozsahu sa usudzuje aj na obmedzenie v menšom rozsahu alebo splnenie podmienok na prísnejšiu sankciu obsahuje v sebe aj splnenie podmienok na menej prísnu sankciu). Z úradnej povinnosti je súdu známe, že ako CFH a.s. tak aj VÚB a.s. v divízii Quatro nevykonávali preverenie bonity klientov riadne - prispôsobovali si ich príjem, aby vyzeral dostatočne; nereagovali na nesprávne údaje o výške finančných výdavkov a náklady na živobytie paušálne nahrádzal životným minimom.” Žalovaný si požičal sumu 7.722,77€ a vrátiť mal sumu 17.910 € EUR, teda o 10.187,23 € viac, čo predstavuje viac ako 100% poskytnutej sumy. Ako je zrejmé úroková sadzba dohodnutá v úverovej
zmluve je viac ako o 100 % vyššia, ako bol priemer porovnávateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom ( v roku 2015 išlo o priemerný úrok 10,94 %). Takúto výšku úrokov považujeme za neprimerane vysokú vzhľadom na úrokové sadzby obchodných bánk pri podobných produktoch a v dôsledku toho ju považujeme za neprijateľnú podmienku zmluvy v zmysle § 53 ods.1 Obč. zákonníka a ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá výška úroku z úveru je v rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluva je v tejto časti neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu by preto žalobca nemá nárok požadovať za požičanie finančných prostriedkov odplatu - úrok. Predmetná zmluva v časti dohodnutých úrokov neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému sumu 7.722,77 € pri ročnej úrokovej sadzbe 21,94 %. Podstatne vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považovaného za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. V tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 20Csp/152/2022 zo dňa 24.03.2023, kde súd vo vzťahu k dohode o výške úroku v rozporu s dobrými mravmi uvádza: “Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.11.2019 zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 969,03 eura, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 44 mesačných splátkach po 30,- eur. V Zmluve si žalobca a žalovaný dohodli úrok vo výške 19,34%. Súd je toho názoru, že tento dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci november 2019 pri úveroch od 1 roku do 5 rokov na úrovni 5,29% ročne (F.:// G.- <F.-> z-uverov- obchodnych-bank). Dohodnutá výška úrokov 19,34% ročne uvedená v Zmluve /viac ako trojnásobné/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci november 2019. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 19,34% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je Zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná.” Obdobne rozhodol aj Okresného súdu Prešov, Rozsudkom sp.zn. 24Csp/141/2022 zo dňa 27.02.2023, kde súd uvádza, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009). Žalovaný trval na vnesenej námietke premlčania a v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č.l.16), predžalobnej upomienky (č.l.31), prehľadu splátok a úhrad (č.l.34), a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. a žalovaný uzatvorili spolu dňa 15.12.2015 zmluvu o pôžičke č. 5026092 / (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 7722,77 Eur („Schválená výška pôžičky“), pri fixnej úrokovej sadzbe 21,94 % ročne s tým, že úver bol poskytnutý jednorazovo a dlžník sa zaviazal splácať mesačné splátky po 149,25 € splatné vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca, počnúc prvou splátkou dňa 20.01.2016 po dobu nasledujúcich 120 splátok až do končenej splatnosti úveru dňa 12/2025. Zmluva uvádza RPMN vo výške 21,94 % a celkovú čiastku, ktorú má žalovaný ako dlžník vrátiť vo výške 17.910,00 €. Zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 15.12.2015.
7. Písomným podaním zo dňa 26.09.2020 označeným ako „Predžalobná upomienka“ vyzval žalobca žalovaného na bezodkladnú úhradu nedoplatku v celkovej výške 447,75 Eur. Zároveň žalovaného upozornil, že ak k úhrade nedôjde, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný si zásielku prevzal dňa 05.10.2020.
8. Písomným podaním zo dňa 27.11.2020 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ oznámil žalobca žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. 5026092 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Žalovaného vyzval k úhrade celkového dlhu vo výške 6444,54 Eur.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníka (ďalej len „ObZ“) v znení ku dňu 15.12.2015, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 15.12.2015, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
11. Podľa § 503 ods. 1 ObZ v znení ku dňu 15.12.2015, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
12. Podľa § 503 ods. 2 ObZ v znení ku dňu 15.12.2015, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
13. Podľa § 503 ods. 3 ObZ v znení ku dňu 15.12.2015, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
14. Podľa § 504 ObZ v znení ku dňu 15.12.2015, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
15. Podľa § 506 ObZ v znení ku dňu 15.12.2015, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení ku 15.12.2015, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
17. Podľa § 658 ods. 1 OZ v znení ku 15.12.2015, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
18. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení ku 15.12.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení ku dňu 15.12.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení ku dňu 15.12.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení ku dňu 15.12.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení ku dňu 15.12.2015, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 565 OZ v znení ku dňu 15.12.2015, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 15.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
25. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení ku dňu 15.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
26. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ v znení ku dňu 15.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ v znení ku dňu 15.12.2015, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
28. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení ku dňu 15.12.2015, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
29. Podľa § 517 ods. 1 OZ v znení ku dňu 15.12.2015, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ v znení ku dňu 15.12.2015, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 15.12.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v celkovej výške 7.722,77 €. Zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a z tohto dôvodu ju podrobil súdnej kontrole ako celok z úradnej povinnosti ako aj na vznesené námietky žalovaného vo vzťahu k obsahu tejto zmluvy (RPMN, úrok, zosplatnenie, premlčanie). Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, z ktorej obsahu vyplýva, že sa jedná o zmluvu formulárovú, čo však samo o sebe jej neplatnosť nespôsobuje. Z hľadiska uvedenia obsahových náležitostí predmetnej zmluvy s poukazom na zákonné ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch má súd za to, že zmluva zákonom požadované obligatórne náležitosti obsahuje. V zmluve uvedená RPMN vo výške 21,94% sa síce líši od informatívneho výpočtu napríklad na stránke www.fininfo.sk (Ministerstva financií Slovenskej republiky), kde po zadaní základných parametrov vypočítaná výška RPMN predstavuje 20% pri splatenej sume 17.910,- Eur, resp. 21,82 % pri použití výpočtovej kalkulačky v rámci súdneho registra. Ročná percentuálna miera nákladov je síce uvedená v nesprávnej výške, avšak nejedná sa o nesprávne uvedenie v neprospech spotrebiteľa keďže RPMN uvádzaná v zmluve je vyššia a pri tejto RPMN bol spotrebiteľ ochotný zmluvu podpísať napriek tomu, že táto RPMN indikovala „drahší“ úver ako pri správne vypočítanej RPMN vo výške 20%, resp. 21,82%.
33. Vo vzťahu k priemernej hodnote RPMN v zmysle súhrnných informácií o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za tretí štvrťrok roku 2015, t.j. za štvrťrok predchádzajúci poskytnutej pôžičke pri úveroch od piatich do desiatich rokov priemerná RPMN predstavovala 10,97%, RPMN poskytovaného úveru neprekročila dvojnásobok takto určenej priemernej RPMN, v zmluve uvádzaná RPMN 21,94% je presne dvojnásobkom priemernej hodnoty RPMN, odhliadnuc od toho, že bola vypočítaná nesprávne a v skutočnosti je nižšia, s poukazom na vyššie uvedený výpočet na stránke G., resp. súdny register vo výške 20%, resp. 21,82%.
34. Vo vzťahu k úroku z úveru, ktorý bol fixne ročne dojednaný vo výške 21,94% je potrebné uviesť, že úrok z úveru bol jediným nákladom spotrebiteľa, spotrebiteľ neplatil žiadne ďalšie poplatky v súvislosti s poskytnutím ani vedením úverového účtu, možno dôvodiť, že pri najvyššej prípustnej výške odplaty 21,94% je potrebné dojednaný úrok považovať za správny, a teda tak uvedenie RPMN ako aj úroku
nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku predstavovala 10,32% čomu síce uvádzaný úrok vo výške 21,94% nekorešponduje, je vyšší, avšak s poukazom na výšku najvyššej možnej miery odplaty, neprekračuje dvojnásobok RPMN pre úvery od piatich do desiatich rokov vrátane za tretí štvrťrok roku 2015, ktorá bola 10,97%, to znamená, že jej dvojnásobok predstavoval 21,94% a teda dvojnásobok priemernej RPMN neprekračoval.
35. Vo vzťahu k námietkam žalovaného o neuvedenie rozčlenenia jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov Slovenskej republiky, ktoré takéto rozčlenenie splátok v zmluve nepovažujú za nevyhnutné a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nespôsobuje.
36. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom neskúmania bonity žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru v súlade so zákonnými ustanoveniami § 7 ods. 1 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. má súd za to, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by v zmysle citovaných zákonných ustanovení bol s náležitou odbornou starostlivosťou aj postupoval. Povinnosťou veriteľa bolo pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odbornou starostlivosťou nielen skúmať ale aj posúdiť schopnosť veriteľa splácať spotrebiteľský úver najmä ak v prejednávanom prípade išlo o tzv. konsolidačný spotrebiteľský úver, t.j. spotrebiteľ konsolidoval svoje predchádzajúce spotrebiteľské úvery, ktoré nebol schopný splácať. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, akým spôsobom majetkové pomery spotrebiteľa skúmal, samotné odkázanie na povinnosť spotrebiteľa uviesť pravdivé informácie nezbavuje žalobcu ako veriteľa povinnosti vykonať samostatné šetrenie a toto šetrenie podrobiť náležitému posúdeniu. Žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skúmanie príjmovej stránky spotrebiteľa, jeho výdavkov, jeho majetkových ďalších pomerov, iných úverov, prípadne iných splátok. Takéto neskúmanie je potrebné považovať za hrubé porušenie povinností sankcionované zákonom, bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Skúmanie pomerov dlžníka vyžaduje aktívne konanie veriteľa, ktoré nespočíva len v zisťovaní údajov, ale aj ich správnom vyhodnotení. Absolútne nepostačujúcim je „spoľahnutie sa“ na doklady predložené, resp. skutočnosti tvrdené dlžníkom bez ich ďalšieho preverovania a najmä vyhodnotenia bonity klienta a jeho schopnosti úver splácať. Nie je pritom podstatné, že išlo o tzv. konsolidačný úver, ktorého splátka mala byť nižšia ako splátky konsolidovaných úverov, preto bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli k uzatvoreniu zmluvy, zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, o spotrebiteľskom úvere a zákonné predpoklady kladené na takúto zmluvu musia byť splnené.
37. Keďže žalovaný pri konštatovaní bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uhradil veriteľovi viac než mu bola poskytnutá suma, potom nie je povinný úver splácať v rozsahu dojednaného úroku z omeškania a preto v uplatnenej časti nad rámec zaplatenej istiny je žaloba nedôvodnou a preto bola zamietnutá.
38. Vzhľadom k vyššie uvedenému konštatovaniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru keďže veriteľovi právo na zaplatenie nevzniklo je nadbytočné skúmanie otázky platnosti, resp. neplatnosti zosplatnenia úveru rovnako ako aj námietka premlčania vznesená žalovaným viažúca sa na takéto zosplatnenie.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Žalovaný bol v konaní úspešný súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalobcu v celosti. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, H. F. XX, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.