Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/173/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľky: P. C., Q.. E., H.. XX.XX.XXXX, C. K. XXX, XXX XX R.Ř. - M. F., Česká republika, štátnej príslušníčky Českej republiky, právne zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Josefom Zubkom, advokátom, so sídlom 1. mája 398, 739 61 Třinec, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, o náhradu škody 11.700,- Kč a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000,- eur, z titulu zodpovednosti štátu podľa takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 6.500,- Kč do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 21.9.2011, sa navrhovateľka proti odporcovi domáha zaplatenia sumy 11.700,- Kč a sumy 2.000,- eur, titulom zodpovednosti štátu v prvom prípade za náhradu škody a v druhom za náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, dôvodiac existenciou nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu v konaní Správy katastra Čadca, vedenom pod sp. zn. V 2079/2008 o návrhu navrhovateľky doručenom správnemu orgánu dňa 07.4.2008 na povolenie vkladu jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999. Za nezákonné označila rozhodnutie Správy katastra Čadca sp. zn. V 2079/2008 zo dňa 27.01.2011, ktorým správny orgán konanie o jej návrhu zastavil - ktoré rozhodnutie potom na odvolanie navrhovateľky zrušil odvolací Katastrálny úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo-11/2011-Hu zo dňa 03.5.2011, na ktorého základe následne Správa katastra Čadca vklad vlastníctva do katastra nehnuteľností povolila. Nesprávny úradný postup Správy katastra Čadca podľa navrhovateľky spočíva v tom, že vklad jej vlastníctva do katastra nehnuteľností bol povolený až po viac ako troch rokoch po podaní návrhu, po ktorú dobu bola vylúčená z výkonu vlastníckeho práva, pretože nemohla slobodne disponovať s predmetom vlastníckeho práva, hoci vlastníčkou bola už od 27.01.1999. Odporca reagujúc na návrh navrhovateľky na predbežné prerokovanie nároku jej prípisom č. PO-5994/2011/Sl zo dňa 09.9.2011 oznámil, že nárok považuje za neopodstatnený, pretože neboli splnené zákonné podmienky vzniku nároku na náhradu škody, nepreukázaním vzniku škody a priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním správneho orgánu. Navrhovateľka odmietla argumentáciu odporcu použitú v rámci predbežného prerokovania nároku - keď krátka doba prerušenie konania z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku navrhovateľkou, ktorý následne zaplatila, nijako významne neovplyvnila neúmernú dĺžku celého konania, rovnako odmietla i námietku odporcu o existencii v tom čase dvoch protichodných

názorov na postup v prípade smrti účastníka konania pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností, vyplývajúcich z judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože navrhovateľka ako účastníčka konania nemôže znášať ťarchu za prípadnú „legislatívnu nedokonalosť“, naopak má byť v záujme štátu v čo najkratšej možnej lehote, po splnení všetkých zákonných podmienok povoliť vklad do katastra, zosúladiť skutočný stav so stavom zápisu v katastri nehnuteľností a nastoliť tak právnu istotu vo vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam. Nárok v časti náhrady škody vo výške 11.700,- Kč navrhovateľka vyčíslila ako materiálu škodu, o ktorú sa zmenšil jej majetok vo forme zaplatenia trov právneho zastúpenia, ktoré bola nútená vynaložiť v predmetnom správnom konaní. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000,- eur ako škodu v imateriálnej sfére navrhovateľka stanovila odhadom, vo výške približne 10 % z hodnoty darovaných nehnuteľností podľa darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999, vynásobenej počtom rokov, počas ktorých bola vylúčená zo slobodnej dispozície s týmito nehnuteľnosťami.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.12.2011, doručenom súdu dňa 22.12.2011, návrh navrhovateľky navrhol v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že navrhovateľkou ako nezákonné označené rozhodnutie Správy katastra Čadca č. V-2079 zo dňa 27.01.2011 nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť, nie sú preto splnené zákonné podmienky na uplatnenie nároku z titulu zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie, s odkazom na ust. , cit. a o správnom konaní. K navrhovateľkou namietanému nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že Správa katastra Čadca postupovala správne, keď prerušila predmetné konanie sp. zn. V 2079/2008 z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku. K ďalšiemu dôvodu prerušenia konania z dôvodu potreby vyriešenia predbežnej otázky - do právoplatného skončenia dedičského konania po poručiteľke B. Q., vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. D 129/1999, odporca (ako už avizovala navrhovateľka v cit. odôvodnení svojho návrhu) argumentoval, že na postup v konaní v prípade smrti účastníka konania pred povolením vkladu do katastra existovali dva protichodné názory, vyplývajúce z rozdielnych judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správa katastra sa v tom čase riadila právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ak rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života prevodcu a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad, boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom a preto i postup správy katastra v tom čase bol správny a nemožno ho hodnotiť ako nečinnosť. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. vo vzťahu k otázke uplynutia trojročnej lehoty na podanie návrhu na vklad v zmysle ust. Obč. zákonníka. Okrem toho odporca namietol premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody, s odkazom na ust. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v spojení s ust. Obč. zákonníka, považujúc za začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby uzavretie darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999 ako udalosť, z ktorej vyplýva vznik škody a uplatnený nárok je tak v čase podania návrhu navrhovateľky v tejto veci na súd premlčaný. Nakoniec odporca namietol nepreukázanie existencie vzťahu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci resp. jeho nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, s poukazom i na právne závery vyslovené vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky i Najvyššieho súdu SR. Vyslovil názor, že v danom prípade ide o dlhoročný spor medzi navrhovateľkou a M. Q. a konanie správneho orgánu preto nemožno považovať za priamu, bezprostrednú a nesprostredkovanú príčinu škody.

Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (navrhovateľka je štátnou príslušníčkou Českej republiky, s bydliskom v Českej republike a odporca je štát - Slovenská republika, ktorého navrhovateľka nie je štátnou príslušníčkou a ktorý v občianskoprávnych vzťahoch podľa platného slovenského hmotného práva má postavenie právnickej osoby, v zmysle ust. v spojení s ust. § a nasl. v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“, za ktorý v občianskom súdnom konaní podľa platného slovenského procesného práva, v zmysle ust. a súvisiacich ustanovení - v znení neskorších predpisov - „OSP“) a miestom, kde došlo k udalosti, z ktorej navrhovateľka ako cudzia štátna príslušníčka uplatňuje nárok na náhradu škody (v konaní pred orgánom verejnej moci na území Slovenskej republiky). Súd preto skôr, ako začal konať vo veci samej, musel sa vysporiadať s otázkou svojej právomoci a (za podmienky zistenia právomoci) príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania podľa ust. a nasledujúcich ustanovení v spojení s ust. § a nasl. a § a nasl. .

Dvojstranná Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29.októbra 1992 (ozn. MZV SR č. ) na otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom protokole) nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) spravidla posudzujú podľa ustanovení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - „ZMPS“). Slovenská republika i Česká republika sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré - ako členské štáty - sa vzťahuje Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Nariadenie“).

Návrh podaný navrhovateľkou v tejto veci na Okresnom súde Čadca, ako na súde členského štátu, v ktorom má odporca v postavení právnickej osoby svoje sídlo, je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní a podľa miesta, kde došlo k udalosti zakladajúcej nárok na náhradu škody, v zmysle ust. čl. 2 ods.1 a čl. 5 ods.3 Nariadenia a pretože sa nejedná o prípad podliehajúci úprave o výlučnej príslušnosti v zmysle nasledujúcich ustanovení Nariadenia v spojení s ust. , , je prípustný z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu.

Vychádzajúc z predmetu právneho vzťahu účastníkov - navrhovateľky ako poškodenej a odporcu ako škodcu - pre jeho posúdenie ako rozhodné hmotné právo vecne a miestne príslušný slovenský súd, postupujúci vždy podľa slovenských procesných predpisov (upravujúcich občianske súdne konanie - ), v zmysle ust. ZMPS aplikoval slovenské platné hmotné právo, ako právo miesta, kde došlo ku skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu škody a zodpovedajúce rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, keďže ten - ktorý štát nemôže niesť zodpovednosť za výkon verejnej moci podľa iných právnych predpisov ako tých, ktoré sú súčasťou jeho platného právneho poriadku.

Rozhodnou, súdom na predmet sporu aplikovanou hmotnoprávnou úpravou, je tak o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako osobitný právny predpis, v spojení s príslušnými ustanoveniami Obč. zák. ako predpisu všeobecného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich zástupcov a účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi, osobitne pripojených spisov týkajúcich sa sporného správneho konania pred Správou katastra Čadca, vrátane konania odvolacieho (pričom nikto z účastníkov občianskeho súdneho sporového konania ani po procesnom poučení súdom podľa ust. žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, neoznačil, ani vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhol), na základe ktorého zistil nasledujúci skutkový stav veci (, ):

Na pojednávaní vo veci samej dňa 04.5.2012 obe strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach a argumentácii v zmysle vyššie citovaných písomných podaní. Navrhovateľka vo svojej výpovedi účastníka konania ( ) vo vzťahu k predmetu sporu okrem iného uviedla, že po tom, ako jej rodičia zrekonštruovali rodinný dom Č.. K.. XXX N. K., v ktorom zostala bývať jej stará matka B. Q. a po smrti matky navrhovateľky jej stará matka predmetnou darovacou zmluvou zo dňa 27.01.1999, spísanou vo forme notárskej zápisnice, darovala podiel 1/2 tejto nehnuteľnosti. V r. 1999 so svojim návrhom na vklad na Správe katastra Čadca neuspela a nasledoval takmer desaťročný súdny spor s M. Q.. Na základe právoplatného rozhodnutia súdu o platnosti a účinnosti predmetnej darovacej zmluvy sa znovu obrátila s návrhom na povolenie vkladu svojho vlastníctva na Správu katastra Čadca v spornom konaní sp. zn. V 2079/2008. Počas doby do právoplatného rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu jej vlastníctva, až na základe rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, bola navrhovateľka v príslušnom katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti len v podiele 1/2, titulom dedenia po svojej matke B. E., zatiaľ čo zostávajúca polovica bola po viac ako desať

rokov zapísaná na jej už nežijúcu starú matku. Pôvodne sa chcela do domu nasťahovať, ale keďže tu neboli dobré podmienky pre zamestnanie, uvažovala o jeho predaji, čo však nemohla uskutočniť práve kvôli neusporiadanému vlastníckemu vzťahu, rovnako ako prípadné podstatnejšie úpravy. Nemohla ani vykonať potrebnú rekonštrukciu domu, keďže nevedela, či bude jej. Napriek tomu ho musela udržiavať, vykonávať nevyhnutné opravy, zabezpečovať kosenie veľkej záhrady, v zimnom období vykurovanie, uhrádzať elektrinu, stretávajúc sa pritom s komplikáciami najmä pri prepise odberateľa elektriny, či vrátení preplatku, keďže ako odberateľ stále bola vedená jej nebohá matka. V čase konania súdu v tejto veci navrhovateľka predmetný dom stále vlastní, už po povolení sporného vkladu do katastra nehnuteľností urobila jeho rekonštrukciu, výmenou okien, podláh a ďalšími úpravami. Ako uviedla, nedávala si inzerát s ponukou predaja domu, ale stávalo sa, že niekedy prichádzali záujemcovia o kúpu, ktorí sa dozvedeli, že dom je prázdny, nakoniec však z toho zišlo, pretože „neboli v poriadku papiere“.

Okresný súd na základe vyššie citovaných skutkových a právnych tvrdení oboch strán sporu vykonal ďalej dokazovanie navrhovateľkou spolu s návrhom predloženými a súdom na základe návrhov a vyjadrení strán zabezpečenými listinnými dôkazmi (pripojením spisu zo správneho - katastrálneho konania Správy katastra Čadca sp. zn. V 2079/2008, vrátane spisu o odvolacom konaní vedenom Katastrálnym úradom v Žiline pod sp. zn. Vo-11/2011-Hu).

Navrhovateľka podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu Správe katastra Čadca návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností dňa 07.4.2008, v spojení s podaním zo dňa 29.5.2008 (pod sp. zn. V 2079/2008), na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999, uzavretej vo forme notárskej zápisnice pod č. N 25/99, Nz 22/99 medzi navrhovateľkou ako obdarovanou a jej starou matkou B. Q., Q.. F. ako darkyňou. Ako uviedla i v odôvodnení svojho návrhu o povolenie vkladu, jeho podaniu predchádzalo konanie o takomto jej návrhu v r. 1999, ktoré však bolo rozhodnutím vtedajšieho príslušného Okresného úradu, odboru katastrálneho Čadca sp. zn. V-350/99 zo dňa 22.9.1999 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Žiline, odboru katastrálneho č. Vo-27/1999-Jč zastavené a následne súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III, v ktorom súd právoplatným rozsudkom zo dňa 5.4.2006 rozhodol, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 27.01.1999 je platná a účinná.

V spise správy katastra sa nachádza aj cit. rozhodnutie sp. zn. V-350/99 zo dňa 22.9.1999, ktorým vtedajší príslušný správny orgán konanie o povolenie vkladu vlastníctva navrhovateľky do katastra na základe darovacej zmluvy č. N 25/99, Nz 22/99 zo dňa 27.01.1999 zastavil s odôvodnením, že správnemu orgánu bola ešte pred povolením vkladu doručená listina darkyňou B. Q. o odstúpení a späťvzatí daru, s návrhom na zamietnutie vkladu. Rozhodnutím č. Vo-27/1999-Jč zo dňa 30.11.1999 potom odvolací správny orgán odvolanie navrhovateľky proti cit. rozhodnutiu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil; rozhodnutie nadobudlo podľa potvrdenia správneho orgánu právoplatnosť dňa 23.7.2008, po jeho doručení okrem navrhovateľky i M. Q., ako dedičovi pôvodnej účastníčky konania B. Q. (na základe v spise pripojeného uznesenia Okresného súdu Čadca č.k. D 1290/99-91, zo dňa 22.5.2008, vo veci konania o dedičstve po menovanej poručiteľke, zomrelej dňa 03.10.1999 - na základe ktorého celé dedičstvo po poručiteľke nadobudol jej syn M. Q., bez povinnosti vyplatenia navrhovateľky ako spoludedičky, vzhľadom na započítanie na jej podiel hodnoty daru, ktorý za života poručiteľky od nej dostala predmetnou darovacou zmluvou zo dňa 27.01.1999). Rovnako sa v spise nachádza i rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -268 zo dňa 05.4.2006, ktorým súd v konaní o návrhu navrhovateľky proti odporcovi M. Q. určil, že predmetná darovacia zmluva zo dňa 27.01.1999 je platná a účinná, ktorý v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -300 zo dňa 24.5.2007 v cit. výroku vo veci samej nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2007. Odvolací súd potvrdil správnosť záverov prvostupňového súdu - o existencii naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení podľa , vzhľadom na zastavenie konania o návrhu o povolenie vkladu sp. zn. V-350/99, o uzavretí spornej darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999 ako platného právneho úkonu, vzhľadom na nepreukázanie nespôsobilosti darkyne na takýto právny úkon v čase jeho spísania a naopak o neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od predmetnej darovacej zmluvy darkyňou a výzvu na vrátenie daru, nespĺňajúceho náležitosti platného právneho úkonu, vzhľadom na v súčinnosti so znalcami zistenú (duševnú) nespôsobilosť darkyne na takéto právne úkony.

Správa katastra Čadca konanie sp. zn. V-2079/2008 o cit. návrhu navrhovateľky najskôr prerušila uznesením zo dňa 01.8.2008, s odvolaním sa na ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) s odôvodnením potreby doplatenia správneho poplatku vo výške 2.000,- Sk a s konštatovaním, že návrh by mal podpísať i M. Q. B. M. S. H. B. Q., ktorý vstupuje do jej postavenia v katastrálnom konaní, s požiadavkou na predloženie cit. rozhodnutia o dedičstve č.k. D 1290/99-91 spolu s potvrdením o jeho právoplatnosti - pod následkom zastavenia konania v prípade neodstránenia nedostatkov v určenej (v rozhodnutí konkrétne neuvedenej) lehote; podľa poznámky sa malo cit. rozhodnutie správneho orgánu doručiť navrhovateľke a M. Q.. Správa katastra Čadca potom ďalším rozhodnutím zo dňa 30.01.2009 znovu rozhodla o prerušení konania z rovnakých dôvodov ako v predchádzajúcom prípade, tentoraz spolu s určením 30 dňovej lehoty na odstránenie uvádzaných nedostatkov návrhu na vklad (vrátane doplatenia správneho poplatku vo výške 66,- eur) pod následkom zastavenia konania, avizujúc súčasne v závere odôvodnenia rozhodnutia, že konanie bude prerušené do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Čadca sp. zn. D 1290/1999 vo veci prejednania dedičstva po nebohej B. Q.. Právny zástupca navrhovateľky listom zo dňa 13.3.2009, doručeným Správe katastra Čadca dňa 16.3.2009, požiadal správny orgán, aby v súlade s právnou úpravou a písomným plnomocenstvom, predloženým spolu s návrhom na vklad, doručoval všetky písomnosti adresované navrhovateľke jemu ako jej splnomocnenému zástupcovi - advokátovi. Nasledujúcim podaním zo dňa 07.4.2009, doručeným Správe katastra Čadca dňa 14.4.2009, spolu s doplatením správneho poplatku žiadal rozhodnúť o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, namietajúc proti prerušeniu správneho konania vyššie citovanými dvoma rozhodnutiami, popierajúc existenciu dôvodu prerušenia konania podľa katastrálneho zákona, keďže M. Q. nebol účastníkom predloženej darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999 a predbežná otázka významná pre rozhodnutie o povolení vkladu sa nerieši ani v dedičskom konaní po poručiteľke B. Q., ale bola riešená už v právoplatne skončenom konaní Okresného súdu Bratislava III sp. zn. . Opätovne navrhovateľka požiadala prvostupňový správny orgán o rozhodnutie o povolení vkladu jej vlastníctva do katastra prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 13.6.2010, doručeným správnemu orgánu dňa 19.7.2010, zopakujúc svoje predchádzajúce stanovisko k existencii a vyriešeniu predbežnej otázky ako dôvodu na prerušenie konania, s odkazom na predložené rovnopisy právoplatných cit. rozhodnutí súdov v sporovej veci, v prípade výzvy na doplatenie správneho poplatku uvádzajúc, že takýto dôvod už nie je daný, keďže správny poplatok bol už v plnej výške zaplatený. Listom zo dňa 17.01.2011 sa právny zástupca navrhovateľky obrátil so žiadosťou o vydanie pokynu príslušnému pracovníkovi na vydanie rozhodnutia o povolení vkladu na riaditeľa Správy katastra Čadca.

Prvostupňový správny orgán následne vo veci rozhodol sporným rozhodnutím č. V 2079/2008 zo dňa 27.01.2011, ktorým konanie o povolenie vkladu predmetnej darovacej zmluvy zastavil s odkazom na ust. § 31b písm. b) katastrálneho zákona, vzhľadom na zistené okolnosti veci a považujúc toto konanie za nové konanie, nezávislé od predchádzajúceho konania sp. zn. V 350/1999 a začaté už po uplynutí zákonnej trojročnej lehoty po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999 s prihliadnutím na ust. § 47 ods.2 Obč. zákonníka majúc za to, že účastníci konania od darovacej zmluvy odstúpili. Na odvolanie navrhovateľky - podaním jej právneho zástupcu zo dňa 18.02.2011 - namietajúcej závery prvostupňového správneho orgánu, súčasne tiež jeho nedôvodnú dlhodobú nečinnosť v konaní. Katastrálny úrad v Žiline ako odvolací správny orgán rozhodnutím sp. zn. Vo-11/2011-Hu zo dňa 03.5.2011 (právoplatným dňa 10.5.2011) citované napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem chronologického opisu priebehu konania (vrátane predchádzajúceho konania sp. zn. V-350/1999) a súvisiacich konaní (v dedičskej veci po poručiteľke B. Q., sp. zn. D 1290/99 a v sporovej veci sp. zn. PK-5C 405/00) vo vzťahu k postupu prvostupňového správneho orgánu, menovite k dôvodom, pre ktoré prerušil konanie dvoma cit. rozhodnutiami zo dňa 01.8.2008 a potom zo dňa 30.01.2009, konštatoval nesprávne požadovanie podpísania návrhu navrhovateľky aj druhým účastníkom konania, vzhľadom na ust. § 30 ods.2 katastrálneho zákona, nesprávne posúdenie konania o dedičstve po poručiteľke B. Q. ako konania, v ktorom sa rieši právne relevantná otázka pre rozhodnutie o vklade do katastra, vzhľadom na viazanosť M. Q. ako právneho nástupcu účastníčky zmluvy B. Q. v konaní prejavom jej vôle v platnej a účinnej darovacej zmluve, s poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 28.02.2006 a nakoniec uvádzajúc, že požiadavka na doplatenie správneho poplatku bola navrhovateľkou splnená už dňa 14.4.2009. Odvolací správny orgán rovnako označil za nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu,

ak napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.01.2011 zastavil konanie i na základe záveru, že účastníci odstúpili od zmluvy za podmienok ust. § 47 ods.2 Obč. zákonníka. Poukázal pritom na existenciu právoplatného citovaného rozhodnutia súdu v konaní Okresného súdu Bratislava III so záverom, že predmetná zmluva je platná a účinná a pre jej účinnosť nebolo potrebné rozhodnutie žiadneho orgánu. Nastali jej obligačno-právne účinky a účastníci zmluvy resp. ich právni nástupcovia sú svojimi prejavmi vôle viazaní, zatiaľ čo rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu má len vecno-právne účinky a nie je rozhodnutím podľa ust. , ktoré vyžaduje ust. Obč. zákonníka, čo znamená, že účastníci od zmluvy neodstúpili a podľa záveru odvolacieho správneho orgánu preto nebol naplnený dôvod na zastavenie konania o návrhu na vklad na základe darovacej zmluvy, uvedený v ust. katastrálneho zákona účinného do 31.8.2009. Uviedol, že daná problematika výkladu ust. a Obč. zákonníka, vo vzťahu k ust. Obč. , vydávanom Úradom geodézie, kartografie a katastra. Odvolací správny orgán nakoniec prvostupňovému vytkol i niektoré ďalšie nedostatky procesnej povahy - pri doručovaní písomností, ktoré v zmysle ust. správneho poriadku mal doručovať len právnemu zástupcovi navrhovateľky ako účastníčky konania, či použitím niektorých nesprávnych formulácií v odkazoch na príslušnú právnu úpravu vo výrokovej časti a poučení v napadnutom cit. rozhodnutí zo dňa 27.01.2011.

Ako súd zistil zo zhodných vyjadrení oboch strán sporu ( ) i podľa aktuálneho stavu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností pre katastrálne územie Skalité, okres Čadca na LV č. 958, ako súd zistil prostredníctvom verejného katastrálneho portálu, je navrhovateľka v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci zapísaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, vo vzťahu k podielu 1/2 titulom dedenia, na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 67/99 a vo vzťahu k podielu 1/2 titulom predmetnej darovacej zmluvy z r. 1999, na základe ktorej bol vklad jej vlastníctva v spornom konaní sp. zn. V-2079/2008 do katastra povolený dňa 19.5.2011.

Navrhovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 10.6.2011 obrátila na Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky s návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 11.700,- Kč a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 2.000,- eur, z dôvodov identických s dôvodmi uvedenými v cit. návrhu na začatie konania v tejto sporovej veci, vrátane i v tomto konaní predložených príloh (na preukázanie výšky požadovanej náhrady škody) - vyúčtovania odmeny za právne zastupovanie navrhovateľky v predmetnom katastrálnom konaní zo dňa 07.6.2011, vykonaného podľa vyhl. č. 177/1996 Sb. v rozsahu celkom deviatich úkonov právnych služieb s odmenou podľa § 7, § 10 ods.1 v spojení s § 11 ods.1 písm. a), d) a k) cit. vyhl. á 1.000,- Kč a s paušálnou náhradou režijných výdavkov podľa § 13 ods.3 á 300,- Kč za každý úkon a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 08.6.2011 o zaplatení takto vyúčtovanej sumy trov právneho zastúpenia navrhovateľkou svojmu právnemu zástupcovi v plnej výške; Úrad geodézie, kartografie a katastra SR ako príslušný orgán návrhu navrhovateľky nevyhovel a takto uplatnený nárok ani čiastočne neuspokojil (čo rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné).

Na základe takto vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu veci, hodnotiac citované vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc pritom na citované vyjadrenia a právnu argumentáciu oboch strán sporu a všetko, čo v priebehu dokazovania vyšlo najavo ( ), súd dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých vo veci rozhodol:

Súd konštatuje, že z hľadiska dodržania postupu pre uplatnenie práva z titulu zodpovednosti štátu podľa cit. na súde návrhom podaným dňa 21.9.2011 navrhovateľka preukázala splnenie podmienok podľa ust. § a 16 v spojení s ust. cit. zákona - po predchádzajúcom predbežnom prerokovaní nároku na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 10.6.2011 s príslušným orgánom konajúcim v mene štátu ( cit. zákona), ktorý takto uplatnený a vyčíslený nárok odmietol čo i len čiastočne uspokojiť.

Pretože odporca okrem iného vo svojej obrane proti uplatnenému nároku navrhovateľky uplatnil i námietku premlčania, v ktorom prípade úspešného dovolania sa premlčania by na základe takejto

námietky odporcu súd nemohol hoci existujúce, ale premlčané právo navrhovateľke priznať ( Obč. zák. v spojení s ), súd sa musel najskôr vysporiadať s touto časťou obrany odporcu.

Citovaný ako osobitný právny predpis má samostatnú úpravu premlčacích lehôt pre uplatnenie práva na náhradu škody v ust. , vrátane úpravy spočívania plynutia premlčacej lehoty počas predbežného prerokovania nároku podľa , v ust. cit. zákona. Podľa názoru súdu, vychádzajúc zo systematiky cit. zákona a zaradenia inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v ust. , tzn. v rámci spoločných ustanovení §, 18 o spôsobe a rozsahu náhrady škody, sa predmetné ustanovenie o premlčacích lehotách, tak ako aj ostatné ustanovenia cit. zákona primerane vzťahuje i na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktoré sa, ako právo majetkovej povahy (ak ide o zadosťučinenie v peniazoch) rovnako ako právo na náhradu škody premlčuje (k tomu súd poukazuje i na takýto právny názor, vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Bez ohľadu na odlišnú právnu úpravu pre posúdenie podmienok premlčania nároku navrhovateľky proti odporcovi súd predovšetkým z hľadiska predmetu uplatneného práva na rozdiel od odporcu nepovažuje za začiatok subjektívnej trojročnej premlčacej doby (podľa ust. ) deň uzavretia darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999, ktorej uzavretie jej účastníkmi ako súkromnými osobami samo osebe nemá s uplatneným právom (z titulu zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci) nič spoločné, ale deň doručenia cit. rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu sp. zn. Vo-11/2011-Hu zo dňa 03.5.2011 právnemu zástupcovi navrhovateľky (podľa vrátenej doručenky v spise odvolacieho správneho orgánu dňa 09.5.2011), kedy najneskôr sa vzhľadom na okolnosti vzniku a predmet uplatneného nároku navrhovateľka ako poškodená dozvedela o škode (vrátane vzniku nemajetkovej ujmy). Jej právo preto v čase jeho uplatnenia podaním návrhu na začatie konania na súde v tejto veci premlčané nebolo.

Navrhovateľka vo svojom návrhu v tejto veci označila za nezákonné rozhodnutie cit. rozhodnutie Správy katastra Čadca č. V 2079/2008 zo dňa 27.01.2011, ktorým prvostupňový správny orgán zastavil konanie o povolenie vkladu predmetnej darovacej zmluvy, neskôr na základe odvolania navrhovateľky zrušené vyššie citovaným rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu. Právna úprava práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v ust. § a nasl. podmieňuje zodpovednosť štátu existenciou právoplatného rozhodnutia, ktorým bola škoda spôsobená, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom ( cit. zák.), alebo vykonateľného rozhodnutia (bez ohľadu na jeho právoplatnosť), ak takéto nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku ( cit. zák.).

Navrhovateľkou označené rozhodnutie je rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vydaným v konaní o povolenie vkladu do katastra podľa ust. §§ 28 a nasl. katastrálneho zákona, proti ktorému - keďže ide o rozhodnutie, ktorým správny orgán rozhodol o zastavení konania podľa § 31b ods.1 písm. b) katastrálneho zákona, je vzhľadom na ust. katastrálneho zákona prípustný riadny opravný prostriedok, v prípade ktorého posúdenie podmienok zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie preto prichádza do úvahy len v zmysle ust. Pretože katastrálny zákon neobsahuje osobitnú úpravu vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, je potrebné v zmysle ust. katastrálneho zákona vychádzať zo všeobecného predpisu upravujúceho správne konanie, ktorým je o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, z jeho ustanovení §, v spojení s ust. správneho poriadku.

V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je katastrálne konanie o povolenie vkladu do katastra (s výnimkou osobitnej úpravy vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorý prvostupňový správny orgán návrhu vyhovie a vklad do katastra povolí) konaním dvojstupňovým (tzv. dvojinštančným), v ktorom je proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu prípustný riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje nadriadený správny orgán druhého stupňa. Takéto dvojstupňové konanie je potrebné - konkrétne i z hľadiska účelu právnej úpravy v - posudzovať ako celok, na čom je založená i právna konštrukcia zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie podľa cit. právnej úpravy (v opačnom prípade, keby sa nebral zreteľ na to, že rozhodnutie je na základe riadneho opravného prostriedku preskúmateľné nadriadeným orgánom, by každé neprávoplatné, nevykonateľné rozhodnutie orgánu

verejnej moci, ktoré dovtedy samo osebe nespôsobuje žiadne právne následky a ktoré možno na základe riadneho opravného prostriedku „napraviť“, uviesť do súladu so zákonom druhostupňovým orgánom, v prípade jeho neskoršej zmeny alebo zrušenia v konaní o riadnom opravnom prostriedku malo ako nezákonné za následok zodpovednosť štátu). V danom prípade navrhovateľkou tvrdeného titulu zodpovednosti štátu (na základe nezákonného rozhodnutia) preto súd, stotožňujúc sa v tomto smere s právnou argumentáciou odporcu v jeho cit. vyjadrení k návrhu navrhovateľky, dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, ako ho definuje v ust. , ako základná hmotnoprávna podmienka pre uplatnenie nároku z titulu zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, z ktorého titulu preto súd návrhu navrhovateľky vyhovieť nemohol.

Navrhovateľka však súčasne uplatnila svoj (ten istý) nárok proti odporcovi i z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci v predmetnom správnom - katastrálnom konaní. Súd preto ďalej skúmal možnú zodpovednosť odporcu i z hľadiska ust. cit. , ktoré príkladmo definuje nesprávny úradný postup aj ako „porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb“, majúc za to, že v ust. výslovne uvedené právo na náhradu škody osoby, ktorej bola takýmto postupom spôsobená škoda, treba z už skôr zmienených dôvodov o účele a systematike tejto osobitnej právnej úpravy vzťahovať i na právo na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. cit. zákona.

Bez toho, aby súd sám hodnotil jednotlivé procesné pochybenia v postupe prvostupňového správneho orgánu z hľadiska ustanovení katastrálneho zákona a správneho poriadku (ktoré v prípade neopodstatneného prerušenia konania možno považovať i za nečinnosť správneho orgánu, spôsobujúcu zbytočné prieťahy v konaní) - tak ako ich nakoniec podrobne vymenoval a zhodnotil odvolací správny orgán v cit. rozhodnutí sp. zn. Vo-11/2011-Hu zo dňa 03.5.2011, na ktorého odôvodnenie súd na tomto mieste v podrobnostiach odkazuje, v nadväznosti na tieto dôvody a so zreteľom na predmet posudzovaného správneho konania (o návrhu navrhovateľky na povolenie vkladu jej vlastníctva do katastra nehnuteľností, podanom správnemu orgánu dňa 07.4.2008, v spojení s doplňujúcim podaním zo dňa 29.5.2008 a po splnení podmienok konania o jej návrhu po dodatočnom doplatení správneho poplatku dňa 14.4.2009) a jeho konečný výsledok (ktorým bolo vyhovenie jej návrhu dňa 19.5.2011), rozhodujúcou pre záver súdu o nesprávnosti úradného postupu príslušného správneho orgánu v konaní sp. zn. V 2079/2008 je v tomto prípade preukázanie tvrdenia navrhovateľky, že o jej návrhu tak bolo v správnom - katastrálnom konaní podľa ust. §§ 28 a nasl. katastrálneho zákona právoplatne rozhodnuté (povolením vkladu jej vlastníctva do katastra) namiesto katastrálnym zákonom v ust. § 32 ods.1 katastrálneho zákona určenej lehote objektívne až so značným oneskorením, viac ako tri roky od začatia konania. Uvedené platí i v prípade, ak za začiatok lehoty na rozhodnutie správneho orgánu o návrhu navrhovateľky bude považovaný deň úplného splnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľkou

- viac ako rok po podaní návrhu na vklad, ktoré oneskorenie pri splnení poplatkovej povinnosti však, vzhľadom na konštatované procesné pochybenie prvostupňového správneho orgánu pri počiatočnom doručovaní navrhovateľke, rovnako možno pripísať na vrub v podstatnej miere správnemu orgánu.

Obrana odporcu v tomto konaní, založená na obhajobe zisteného postupu prvostupňového správneho orgánu s odvolaním sa na v tom čase rozdielne posudzovanie účinkov smrti účastníka zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti pred povolením vkladu do katastra na ďalšie pokračovanie takéhoto katastrálneho konania - v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. (z ktorého vychádzal prvostupňový správny orgán) a sp. zn. (z ktorého vychádzal a na ktoré sa i výslovne odvolal v odôvodnení svojho rozhodnutia druhostupňový správny orgán), keďže judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je právne všeobecne záväzným prameňom práva v Slovenskej republike, právne neobstojí z dôvodov, ktoré uviedla navrhovateľka vo svojom návrhu v tejto veci. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci za splnenia podmienok uvedených v príslušných ustanoveniach je v zmysle ust. cit. zák. zodpovednosťou objektívnou a nemožno sa jej preto zbaviť. Odporca vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti predmetného správneho konania zodpovedá navrhovateľke za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za splnenia podmienok podľa ust. ,

Vzhľadom na súdom zistené a konštatované splnenie podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup a zmienený objektívny charakter tejto zodpovednosti odporcu (ktorého zavinenie sa preto predpokladá priamo zo zákona) zostávajúcimi predpokladmi priznania uplatneného nároku navrhovateľke v časti nároku na náhradu škody sú preukázanie vzniku (skutočnej) škody, ako ujmy v majetkovej sfére navrhovateľky a priamej príčinnej súvislosti medzi touto škodou a (zavineným) konaním

- nesprávnym úradným postupom odporcu.

Predmetom nároku v časti o náhradu škody je výlučne náhrada trov konania, ktoré navrhovateľke ako poškodenej z titulu jej právneho zastúpenia advokátom vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, tzn. v konaní Správy katastra Čadca sp. zn. V 2079/2008 - ako výslovne takýto nárok poškodeným priznáva v ust. , . I keď citovaná právna úprava odkazuje vo vzťahu k výške trov právneho zastúpenia na osobitný právny predpis pre odmeňovanie a náhradu hotových výdavkov advokátov za poskytovanie právnych služieb platný v Slovenskej republike, ako na to poukazoval vo svojej obrane voči výške uplatneného nároku i odporca, z hľadiska spravodlivého usporiadania veci súd zastáva názor, že ak platná právna úprava ( o advokácii v znení neskorších predpisov) umožňuje advokátovi z iného členského štátu Európskej únie poskytovať klientovi právne služby aj v konaní pred príslušnými orgánmi v Slovenskej republiky, nie je potom vo vzťahu k povahe a účelu právneho inštitútu náhrady skutočnej škody (tzn. náhrady toho, o koľko sa zmenšil majetok poškodeného v príčinnej súvislosti so zodpovednostným konaním - v čom súd zastáva názor zhodný s navrhovateľkou) v zmysle cit. (na rozdiel od prípadov rozhodovania o náhrade trov konania účastníkovi priamo v konaní, vo vzťahu k druhému účastníkovi konania, podľa procesných predpisovo trovách konania) a obzvlášť ak ide o klienta, štátneho príslušníka toho istého (členského) štátu, v ktorom vyhľadal právne služby advokáta daný legitímny dôvod, aby súd nepriznal ako náhradu skutočnej škody, predstavujúcej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej právnemu predpisu, podľa ktorého a v súlade s ktorým advokát odmenu a náhradu hotových výdavkov klientovi skutočne vyúčtoval a klient zaplatil, tzn. v danom prípade v zmysle cit. vyhl. MS č. 177/1996 Sb., upravujúca odmeňovanie a náhrady advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), platnej v Českej republike.

Z toho istého zákonného hľadiska zistenia skutočnej škody - spomedzi celkom deviatich úkonov právnych služieb, vyúčtovaných v predloženom vyúčtovaní zo dňa 07.6.2011 navrhovateľka v priebehu konania nepreukázala ( ), ani súd sám nezistil z obsahu pripojených spisov správnych orgánov vykonanie dvoch z vyúčtovaných úkonov z r. 2008, menovite bližšie nešpecifikovaného listu zo dňa 30.4.2008, adresovaného Správe katastra Čadca a tiež urgencie zo dňa 21.8.2008, adresovanej Správe katastra Čadca. Náhradu škody vo forme trov právneho zastúpenia za takéto nepreukázané úkony právnych služieb preto súd nemohol priznať. Pri posudzovaní zostávajúcich siedmich vyúčtovaných (v konaní preukázaných) úkonov právnej služby z hľadiska priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, v zmysle (a s poukazom i na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) súd ďalej konštatuje nedostatok takejto zákonnej podmienky pre priznanie práva na náhradu škody vo vzťahu k prvým dvom vyúčtovaným úkonom právnych služieb (prevzatiu a príprave zastúpenia a spísaniu návrhu na začatie správneho konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, oboch zo dňa 31.3.2008), ako úkony, pokiaľ navrhovateľka využila svoje právo na právne zastúpenie v konaní, nevyhnutné na iniciovanie začatia konania správneho orgánu, bez akejkoľvek súvislosti s jeho neskorším nesprávnym úradným postupom. Preto súd priznal navrhovateľke právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle ust. v spojení s a , , z titulu trov konania - právneho zastúpenia, ktoré ako poškodená preukázane bola nútená vynaložiť v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporcu, len v rozsahu zodpovedajúcom trovám právneho zastúpenia za zostávajúcich päť úkonov právnej služby, v zmysle vyúčtovania jej právneho zástupcu, tzn. spolu v sume 6.500,- Kč a v zostávajúcej časti jej návrh v časti nároku o náhradu škody ako nedôvodný zamietol.

Ako ďalší uplatnený nárok navrhovateľky z titulu súdom konštatovaného nesprávneho úradného postupu súd posudzoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Právny inštitút náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v ust. je (obdobne ako v prípade právnej úpravy prostriedkov

ochrany osobnostných práv v ust. § a nasl. Obč. zák.) súčasťou právneho inštitútu zadosťučinenia (satisfakcie) a tak ako i v Obč. zák. predpokladá a preferuje (v ust. ) primárne morálne zadosťučinenie - v tomto prípade konštatovaním porušenia práva dotknutej osoby, poškodenej nesprávnym úradným postupom a len ak takéto samotné konštatovanie porušenia práva vzhľadom na spôsobenú ujmu nie je dostatočným zadosťučinením, možno subsidiárne a skôr výnimočne ako spravidla (k tomu súd primerane poukazuje napr. i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ) uhradiť nemajetkovú ujmu i v peniazoch. Pre úvahu súdu ( ) o určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch cit. zákon potom v ust. demonštratívne vymenúva základné hľadiská, na ktoré by mal súd so zreteľom na zistené okolnosti konkrétnej veci prihliadať a ktoré by mal predovšetkým posudzovať. Na vysvetlenie i súdom v tejto veci aplikovaného reštriktívneho prístupu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch súd dodáva, že cieľom inštitútu zadosťučinenia v citovanej platnej právnej úprave nie je pritom ani v dnešnej značne materiálne založenej spoločnosti primárne poskytnutie peňažnej náhrady, čo by znamenalo relativizáciu tohto svojou povahou i historicky predovšetkým morálneho inštitútu, pričom ani v prípade zistenia podmienok pre poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch jeho cieľom nie je a nemožno ho preto ani zamieňať s inštitútom náhrady škody ako majetkovej ujmy (k tomu napr. súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. ).

V zmysle vyššie citovaných záverov súd nemohol ponechať bez povšimnutia, že navrhovateľka sa zadosťučinenia v uvedenej zákonom primárne predpokladanej a preferovanej forme, konštatovaním porušenia svojho práva, vôbec nedomáhala a vo svojom návrhu neuvádza ani konkrétne dôvody (zisťované potom ďalej súdom vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľky na pojednávaní), pre ktoré by takéto zadosťučinenie bolo nedostatočným a mali by byť preto splnené podmienky na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Obsahom medzinárodnými dohovormi, č. v znení neskorších zmien a doplnení a zákonom (v § a súvisiacich ust. Obč. zák.) zaručeného a chráneného vlastníckeho práva každého vlastníka je jeho oprávnenie v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Možno súhlasiť s navrhovateľkou v tom, že i (avšak nielen) počas v neprimeranej dĺžke trvajúceho (ako dôsledku nesprávneho úradného postupu) správneho - katastrálneho konania o povolenie vkladu jej vlastníctva do katastra nehnuteľností, bola čiastočne fakticky a právne obmedzená v prípade navrhovateľkou v konaní len deklarovaného, nie preukázaného, záujmu o eventuálny výkon práva nakladať s predmetom svojho vlastníctva (vzhľadom na neexistenciu zápisu nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam titulom darovacej zmluvy uzavretej ešte dňa 27.01.1999). Inak, ako vyplýva z obsahu výpovede navrhovateľky, predmetné nehnuteľnosti ako predmet svojho vlastníctva - ku ktorým bolo zapísané už jej vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1/2 titulom dedenia po matke (sp. zn. D 67/99), pričom vlastníctvo k zostávajúcemu podielu 1/2, ku ktorému navrhovateľka disponovala predmetnou darovacou zmluvou od starej matky, ako platným a účinným nadobúdacím titulom, bolo zatiaľ v katastri stále zapísané na nebohú starú matku a tieto nehnuteľnosti neboli predmetom prejednania dedičstva po nej (v konaní sp. zn. D 129/1999) - fakticky po celý tento čas sama držala, užívala, požívajúc tak jeho plody a úžitky a prirodzene znášajúc pritom i náklady nevyhnutné na údržbu a zachovanie ich podstaty, na čo súd prihliadol pri posúdení závažnosti takejto ujmy navrhovateľky, svojou povahou skôr majetkovej, po doplnení konkrétnych skutočností vyčísliteľnej v rámci nároku na náhradu škody.

Za ďalšie podstatné okolnosti - popri nevyužití práva na morálne, nepeňažné zadosťučinenie navrhovateľkou a nedostatočnom preukázaní skutočností nasvedčujúcich vzniku inej konkrétnej nemajetkovej ujmy, okrem vyššie uvedeného čiastočného obmedzenia pri výkone vlastníckeho práva

- pre ktoré súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie zadosťučinenia náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd považuje predovšetkým zistené okolnosti, za ktorých došlo k takejto nemajetkovej ujme a nakoniec i konanie samotnej navrhovateľky ako účastníčky predmetného správneho konania, hoci nepochybne poškodenej nesprávnym úradným postupom. Súd po oboznámení sa s celým priebehom zistených skutkových okolností veci, správnych a súdneho konania nasledujúcich v čase po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 27.01.1999 až po povolenie vkladu vlastníctva navrhovateľky titulom predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 19.5.2011

nevyhnutne konštatuje, že pôvod vzniku navrhovateľkou tvrdenej nemajetkovej ujmy pramení v podstatnej miere mimo konania i nesprávneho úradného postupu Správy katastra Čadca vo veci jej návrhu o povolenie vkladu do katastra zo dňa 07.4.2008, za ktorý zodpovedá odporca. I keď navrhovateľka ako účastníčka konania bola poškodená nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, sama, napriek svojmu právnemu zastúpeniu v konaní, nevyužila v priebehu viac ako troch rokov trvania konania (obdobne v predchádzajúcom konaní o povolenie vkladu do katastra) všetky dostupné procesné právne prostriedky, poskytované právnym poriadkom na ochranu i pred nesprávnymi postupmi správnych orgánov, vrátane ich nečinnosti, okrem iných najmä v konaní podľa ustanovení § a nasl. o správnom súdnictve.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd, pre nesplnenie podmienok pre priznanie zadosťučinenia navrhovateľke za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa citovanej právnej úpravy, jej návrh v tejto časti ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , vzhľadom na len čiastočnú úspešnosť oboch strán v občianskom sporovom súdnom konaní nepriznajúc právo na náhradu trov konania ani jednému z nich - tzn. tak vo väčšej miere neúspešnej navrhovateľke, takýto procesný nárok uplatňujúcej, ako ani prevažne úspešnejšiemu odporcovi, ktorý však právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho

písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu

v Žiline (, ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný ( ). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom

stave, je záväzný pre každého ( ). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie ( ). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. ) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).