Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Nt-4-2012.pdf
PDF · 81.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-9Nt/4/2012
Uznesenie
Senát Okresného súdu Dolný Kubín, v zložení z predsedu senátu JUDr. Rastislava Stieranku a z prísediacich PhDr. Oľgy Váňovej a Marty Varečkovej v trestnej veci odsúdeného N. W. o jeho návrhu na povolenie obnovy konania v Dolnom Kubíne dňa 26.07.2012 takto
rozhodol:
Súd podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamieta návrh odsúdeného N. W., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom T. Č.. XXX, t.č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2T/174/2006.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č.k. 2T/174/2006-279 zo dňa 17.03.2008 uznal odsúdeného vinným zo spáchania trestného činu „Násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi“ podľa § 197a ods. 1, ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005 a zo spáchania trestného činu „Vydieranie“ podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení platnom do 31.12.2005. Tieto trestné činy odsúdený spáchal dňa 20.06.2005, keď sa v svojom rodinnom dome v obci T. vyhrážal bývalej manželke zabitím, likvidáciou a zničením a dňa 03.11.2005, keď okolo obeda pred budovou pošty v Q. hrozil svojmu synovi D., že ak sa s ním nebude stretávať, tak príde k nim domov a porozbíja polovicu domu. Za takéto konanie bol odsúdenému za použitia tzv. asperačnej zásady uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace. Tento rozsudok okresného súdu Krajský súd v Žiline dňa 08.07.2008 potvrdil, keďže zamietol odvolanie odsúdeného (č.l. 299). Odsúdený bol do výkonu trestu odňatia slobody dodaný až dňa 21.02.2011, kedy bol zatknutý. Dňa 15.02.2012 podal odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci. V návrhu odsúdený poukazoval na skutočnosť, že vo veci vyšiel najavo nový dôkaz, ktorý bol jemu aj súdu skôr neznámy. Dodatočne totiž zistil, že svedok G. W. videl a počul priebeh skutku č. 2 a jeho výpoveď by mohla zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu o vine odsúdeného vo vzťahu k tomuto skutku a tým aj rozhodnutie o treste. K návrhu odsúdený pripojil čestné vyhlásenie novo objaveného svedka zo dňa 26.10.2011, v ktorom tento vyhlásil, že v novembri r. 2005 sa zdržiaval v Námestove pred budovou pošty, pričom v čase, keď fajčil pri svojom odstavenom aute, si vypočul celý rozhovor medzi odsúdeným a jeho synom. Odsúdený svojmu synovi o.i. vravel, že nemôže prísť za ním domov, pretože jeho matka (manželka odsúdeného) bude robiť bodrel. Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Podľa § 402 ods. 2 veta druhá Tr. por. môže súd návrh na obnovu konania odmietnuť aj na neverejnom zasadnutí, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli právoplatne zamietnuté a nanovo podaný návrh je len jeho opakovaním. Na verejnom zasadnutí konanom v dňoch 17.05.2012, 07.06.2012 a 26.07.2012 súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že novo objavený svedok je bratom jeho otca, t.j. jeho strýko. Tento sa o jeho problémoch s bývalou manželkou dozvedel až keď už bol odsúdený vo väzení. Strýko totiž prišiel za svojou neterou (sestra odsúdeného), ktorá mu rozpovedala, kvôli čomu je odsúdený vo väzení. Až vtedy jej strýko povedal, že skutok č. 2 sa tak neodohral, keďže odsúdený sa synovi nevyhrážal. Odsúdený v rámci konania o jeho návrhu zopakoval v zhode s jeho výpoveďami v pôvodnom konaní, že skutok č.2 voči synovi nespáchal, t.j. tvrdil, že sa synovi v tom čase nevyhrážal. Svedok G. W. na verejnom zasadnutím potvrdil, že je bratom otca odsúdeného. S jeho rodinou vychádzajú normálne, pričom bratove deti (vrátane odsúdeného) ho označujú slovom strýko. Svedok uviedol, že v čase spáchania skutku bol v Q., pričom bol na miestnej pošte podať športku a keď sa vrátil k svojmu autu, pri ktorom chvíľu fajčil, zbadal odsúdeného, ako prichádza na aute k svojmu synovi. Videl ako odsúdený z auta vystúpil a prišiel k synovi, s ktorým sa začal rozprávať. Svedok počul celý ich rozhovor, pretože stál blízko nich, vo vzdialenosti 2 až 3 metre. Počul, ako odsúdený svojmu synovi hovorí, že nemôže prísť za ním domov, lebo jeho matka urobí bordel. Na synovi odsúdeného videl, že má z odsúdeného strach. Svedok-poškodený D. W. na verejnom zasadnutí v prítomnosti odsúdeného zopakoval svoju výpoveď z prípravného konania ohľadom skutku č. 2. Uviedol, že v ten deň sa mu odsúdený vyhrážal tým, že ak sa nebude s ním stretávať, príde domov a urobí bodrel. Doslova odsúdený povedal, že rozbije polovicu domu. Svedok potvrdil, že pozná svedka G. W., ktorý je strýkom odsúdeného, ale v rodine ho aj oni, ako deti odsúdeného, volajú strýko. Tohto svedka však v tom čase nikde v blízosti nevidel. Z hrozieb odsúdeného mal vtedy strach, keďže už predtým zažil nejedno jeho agresívne konanie. Vedel teda, že odsúdený je schopný svoje vyhrážky splniť. Okrem toho videl mnohé hádky medzi odsúdeným a svojou matkou, pričom neraz hádka prerástla do fyzického napádania, ktoré síce bolo vzájomné zo strany oboch rodičov, ale napokon takúto „hádku“ odsúdený zakončil brutálnym násilím voči matke zakončil. Po tomto stretnutí sa už snažil odsúdenému vyhýbať. Svedok potvrdil, že si spomína na svoju výpoveď na polícii, ktorá bola zaznamenaná aj na video, pričom na svojich vtedajších vyjadreniach zotrval. Odsúdený aj obaja svedkovia na verejnom zasadnutí prakticky zhodne opísali mesto, kde došlo k stretnutiu odsúdeného so svojím synom, pričom o situácii tohto miesta každý z nich vyhotovil vlastnoručný náčrt. Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín č. 2T/174/2006 mal súd preukázaný stav tohto trestného konania tak, ako je uvedené v úvode odôvodnenia tohto uznesenia. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že podaný návrh na povolenie obnovy konania nie je dôvodný. Z obsahu podaného návrhu na povolenie obnovy konania, v spojení s vyjadreniami odsúdeného a jeho obhajcu na verejnom zasadnutí, mal súd preukázané, že podaný návrh smeruje voči nesprávnosti pôvodného rozhodnutia o vine odsúdeného vo vzťahu k skutku č. 2, a tým aj voči výroku o treste. Pôvodné právoplatné rozhodnutie vychádzalo z viacerých dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Je pravdou, že vo vzťahu ku skutku č. 2 bola korunným dôkazom výpoveď očitého svedka, poškodeného D. W., ktorý mal v čase spáchania tohto skutku 13 rokov. Jeho výpoveď z č.l. 121 pripojeného spisu (zaznamenaná aj vo forme videozáznamu) však súd v pôvodnom konaní vyhodnotil ako hodnovernú. Súd pritom vychádzal aj zo znaleckého posudku vypracovaného tromi znalcami (č.l. 14 pripoj. spisu). Na hodnovernosti výpovede tohto svedka nič neubrala ani skutočnosť, že svedok následne (pred súdom) odmietol v tejto veci vypovedať, poukazujúc pritom na svoj blízky príbuzenský vzťah k odsúdenému (č.l. 225 prip. spisu). Odsúdenie odsúdeného za skutok č. 2 na základe takéhoto jediného priameho dôkazu bolo v súlade s ustálenou judikatúrou (viď. rozh. KS Žilina č. Jtk-11/09). Počas konania o návrhu na povolenie obnovy konania tento očitý svedok (poškodený) k veci opäť vypovedal a pred súdom zotrval na svojom vyjadrení z prípravného konania. Svedok (poškodený) pritom takto vypovedal zoči-voči odsúdenému (svojmu otcovi), ktorý bol počas jeho výpovede prítomný v pojednávacej miestnosti. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali hodnovernosť výpovede tohto svedka (poškodeného). Tu však treba poznamenať, že výpoveď svedka D. W. nebola novým dôkazom, a tak ani nepodliehala opätovnému preskúmavaniu hodnovernosti.
Na rozdiel od výpovede poškodeného výpoveď novo objaveného svedka G. W. nemá znaky jednoznačného a hodnoverného dôkazu. Nemožno prehliadať blízky príbuzenský vzťah medzi týmto svedkom a odsúdeným, ktorý by však sám osebe samozrejme nepostačoval na spochybnenie hodnovernosti jeho výpovede. V kontexte s ostatnými pochybnosťami však dotvára takýto obraz o tomto novo objavenom dôkaze. Tento svedok totiž aj po takmer siedmych rokoch dokázal zarážajúco presne vypovedať o detailoch prežitého bežného dňa, ba dokonca reprodukovať presný obsah náhodne vypočutého rozhovoru, ktorého sa priamo nezúčastnil. Ďalšou pochybnosť vyvolávajúcou okolnosťou je skutočnosť, že hoci sa tento novoobjavený svedok mal podľa vlastného vyjadrenia zdržiavať počas páchania skutku č. 2 vo vzdialenosti 2 až 3 metrov od odsúdeného a poškodeného, nikto z nich ho na mieste samom nevidel, nikto z nich o jeho prítomnosti predtým nevypovedal. Ani navlas zhodné opísanie miesta, kde došlo k rozhovoru medzi odsúdeným a jeho synom (vzhľadom na mnohoročný odstup času), nijako nenasvedčuje hodnovernosti takejto výpovede. Napokon pochybnosti vyvoláva aj tá skutočnosť, že svedok neponúkol svoju výpoveď odsúdenému už skôr, hoci vedel o obsahu vypočutého rozhovoru, a zároveň vedel o bližšie nešpecifikovaných problémoch, ktoré mal mať odsúdený so svojou bývalou manželkou. V zmysle ustálenej judikatúry (rozh. NS ČR č. 4Tz/111/2006; Rt-72/1980; rozh. NS SR č. 5Tost/20/2011) je súd konajúci o návrhu na povolenie obnovy konania oprávnený a povinný skúmať a hodnotiť, či existencia nových skutočností (dôkazov) je spôsobilá sama o sebe alebo v spojení s už známymi dôkazmi (skutočnosťami), odôvodniť iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie. Toto skúmanie nemožno procesne vykonať inak, než hodnotením dôkazov (§ 2 ods. 12 Tr. por.), t.j. porovnaním už skôr vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia s dôkazným významom nových skutočností (dôkazov). Súd konajúci o návrhu na obnovu konania sa nemôže obmedziť len na nekritické konštatovanie novosti a existencie predloženého dôkazu s tým, že hodnotenie takého dôkazu súd vykoná až po povolení obnovy konania. Takýto prístup by v praxi znamenal rezignáciu súdu na svoju hodnotiacu činnosť zverenú zákonom výlučne jemu, a každá nová skutočnosť či novo navrhnutý dôkaz, by nutne viedla k automatickému zrušeniu pôvodného rozhodnutia. To by bol zásadný prielom zákonom upravenej skutočnosti, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Úloha súdu by v tomto type konania bola devalvovaná len na registrovanie novo označených skutočností a dôkazov, pričom by bola celkom popretá jedna zo základných zásad trestného konania <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6bopjqww3dbmrxgsx32mfzwczdzl52hezltorxgs2dpl5zgs6tfnzuq&conversationI
- zásada voľného hodnotenia dôkaz <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6bopjqxgylemfpxm33mnzswq327nbxwi3tpmnsw42k7mr2wwyl2ou&conversatio upravená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.
Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti okresný súd konštatuje, že novo objavená výpoveď svedka G. W. nie je spôsobilá privodiť zmenu právoplatného odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 2T/174/2006, a preto návrh odsúdeného zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať na Okresnom súde Dolný Kubín sťažnosť, a to v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia.