Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/84/2023

Potvrdené rozhodnutím 6To/117/2023
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.10.2023 sp. zn. 3T/84/2023 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B.."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.10.2023 v Trebišove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

A. B. , nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom C., D. XXXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVVa ÚVTOS Košice,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa XX.XX.XXXX v časovom rozmedzí od 04.10 do 05.00 hod. v meste C. na ulici E. pri rodinnom dome č. XXXX/X pristúpil k poškodenej F. E., ktorá sa v uvedenom čase sama vracala domov z rodinnej oslavy na adresu jej trvalého pobytu E. G. XXXX/XX, C., a kráčala po chodníku, a po zistení, že za ňou ide nejaká osoba mužského pohlavia a dobieha ju, pridala do kroku, pričom obžalovaný A. B. F. E. aj napriek tomu dobehol, táto sa k nemu otočila a on sa jej opýtal, či nemá cigaretu alebo nejaké drobné, na čo mu F. E. odpovedala, že nemá žiadne peniaze ani nič iné, kde následne obžalovaný chytil svojou rukou remienky jej kabelky, ktorú mala zavesenú cez plece, a v úmysle odcudziť jej kabelku túto začal od F. E. ťahať, pričom tá mu kabelku nechcela dať, a pri tomto obojstrannom naťahovaní obidvaja spadli na zem, následne obžalovaný A. B. F. E. postavil zo zeme a keď stála na nohách, tak ju chytil rukami okolo pása pri sedacej časti tela, zodvihol ju, prehol cez svoje plece a odniesol ju bez jej súhlasu na druhú stranu ulice cez cestu na voľne prístupný neoplotený pozemok, nachádzajúci sa oproti rodinnému domu č. XXXX/X na ulici E. v meste C., kde ju zložil na zem na jej nohy, ale F. E. ihneď spadla do trávnatého porastu, obžalovaný A. B. ju potom na zemi otočil na chrbát a ihneď si na ňu ľahol z dôvodu, že s ňou chcel mať pohlavný styk, pričom popri tom jej držal ruky pri hlave, začal ju obchytkávať za prsia a za sedaciu časť tela a chcel ju vyzliecť, avšak F. E. sa pri tom bránila a hádzala so sebou a hovorila mu, že má doma dve deti a jedno je v jeho veku, čo obžalovaného A. B. od jeho ďalšieho konania odradilo, pričom F. E. aj napriek tomu kričala, preto jej obžalovaný A. B. rukou zakryl ústa, otočil ju na bok a sedel na nej, aby sa nemohla brániť, kde potom ako sa upokojila, tak z nej zišiel dole, ale neustále ju jednou rukou držal a druhou rukou jej začal prehľadávať kabelku, ktorú mala na zemi pri sebe a z tejto jej následne vzal jednu plnú krabičku cigariet značky Winston XS pression, potom medzi oboma ešte prebehla krátka komunikácia ohľadom mobilného telefónu F. E., ktorý jej z kabelky vypadol a obžalovaný ho následne našiel a vrátil F. E., ktorej sa zároveň za svoje konanie ospravedlnil a chcel ju odprevadiť domov, čo ona odmietla a on od nej následne odišiel preč, pričom keď F. E. došla domov, tak začala pociťovať bolesti a svrbenie po tele, na stehnách, na rukách a na krížoch, ako aj okolo vagíny a v podbrušku okolo vaječníkov a taktiež okolo análneho otvoru, pričom jej lekárskym vyšetrením u službukonajúceho gynekológa H. I. C. v NsP Trebišov sa nezistili na jej ohanbí a pošvovom vchode žiadne čerstvé odreniny a podliatiny a následným znaleckým dokazovaním prostredníctvom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia a úrazová chirurgia, sa zistilo, že F. E. utrpela ľahké zranenia, a to pomliaždenie a odreninu brady vpravo, pomliaždenie ľavého zápästia, pomliaždenie chrbta ľavej ruky, pomliaždenie sedacej oblasti vľavo a pomliaždenie kolena vľavo, so stanovenou dobou liečenia do 7 dní, a zároveň bola F. E. spôsobená majetková škoda vo výške

4,40 €, zodpovedajúca hodnote krabičky cigariet značky Winston XSpression, ktorú jej obžalovaný A. B. vzal,

t e d a

- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona,

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol (sedem a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Na obžalovaného A. B. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko obžalovaný v rámci vyhlásenia podľa pred súdom vyhlásil, že je vinný z trestného činu lúpeže, ale cíti sa byť nevinný z trestného činu znásilnenia (obžalovaný teda urobil vyhlásenie nie k spáchaniu skutku, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu, ale k jeho právnej kvalifikácii), bolo potrebné na podklade podanej obžaloby na hlavnom pojednávaní vykonať dokazovanie, z ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný vo svojej výpovedi pred súdom skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, opísal tak, že ráno okolo 4.10 hod. si chcel ísť domov nabiť svoj telefón. Keď prechádzal okolo starej pekárne, tak sa rozhodol, že zabočí po ceste. Potom si všimol poškodenú, okolo ktorej najskôr rýchlym krokom prešiel, ale potom sa k nej vrátil s tým, že sa jej opýtal, že či nemá nejaké cigarety. Poškodená mu na to povedala, že cigarety nemá. Potom išiel ku nej a začal jej ťahať kabelku. Ona ťahala kabelku od neho a on ťahal kabelku od nej. Poškodená nejako založila svoju nohu o jeho nohu, v dôsledku čoho obaja spadli na zem. Obžalovaný následne poškodenú zo zeme dvihol a preniesol ju na druhú stranu cesty kvôli tomu, aby ich nevideli autá alebo ľudia, pokiaľ by išli do práce. Tam poškodená spadla na zem. On si ku nej kľakol a jednou rukou ju držal a druhou rukou jej prehľadával kabelku. Potom z kabelky vybral cigarety, pričom zvyšné cigarety, čo tam mala, jej tam nechal. Poškodená následne vytiahla zo svojej kabelky voňavku s tým, že si ju môže nechať, ale on si ju od nej nezobral, keďže to bola ženská voňavka a on ženskú voňavku nepotreboval. Poškodená mu začala rozprávať o svojich deťoch a prosila ho, aby jej neublížil, na čo jej povedal, že jej ubližovať nebude. Potom mu napadlo, že či má poškodená všetky veci pri sebe, pretože si všimol, že nemala na nohe jednu topánku. Tak sa jej opýtal, že či má pri sebe všetky veci, na čo mu poškodená povedala, že nemá telefón. Obžalovaný si zapol svoj telefón a išiel hľadať telefón poškodenej v tráve, či ho náhodou nestratila na tom mieste, kde boli predtým. Potom išiel späť k poškodenej a opýtal sa jej, či bude taká dobrá a dá mu svoje telefónne číslo, aby jej prezvonil na telefón a takýmto spôsobom aby jej telefón našli. Ona mu však diktovala stále iba 0940 a nič viacej. Poškodenej na to povedal, že jej chce pomôcť, ale tak jej pomôcť nevie, keď nevie jej celé číslo. Napadlo mu ešte, či telefón nebude tam, kde ju predtým dvihol zo zeme alebo tam, kde spolu spadli. Ani tam však telefón nebol, nakoniec ho našiel na tom mieste, kde ako keby poškodenú šmyklo, ako padala na zem, keďže bola vtedy opitá, čo si všimol podľa jej chôdze a aj podľa toho, ako sa s ním rozprávala. Na tomto mieste

bolo okrem telefónu aj puzdro a tiež jej topánka. Poškodenej tieto veci odniesol a ona si ich od neho zobrala a ďakovala mu hlavne za telefón s tým, že ona nič nechce, len telefón, lebo tam mala svoje veci. Potom sa poškodenej ešte opýtal, či jej pomôže s topánkou, obuť ju, na čo mu poškodená poďakovala, že nemusí. Tak ju zdvihol zo zeme, dal jej ruku na svoje rameno, a znova sa jej opýtal, či má pri sebe všetky svoje veci. Poškodená si však znova myslela, že stratila telefón, keďže mu povedala, že nevie, či má pri sebe telefón. Na to sa jej opýtal, či jej môže siahnuť do vreca a skontrolovať, či tam má telefón, čo mu ona aj dovolila, preto jej svojou rukou siahol do pravého vrecka vetrovky, nahmatal tam telefón, ktorý z vrecka vybral a vložil ho do kabelky poškodenej. Potom sa poškodenej ospravedlnil a povedal jej, že mu to je veľmi ľúto. Poškodenú dal na chodník, aby nešla po ceste a opýtal sa jej, či ju nemá odprevadiť domov, na čo mu ona odpovedala, že nemusí, že ona už pôjde sama, na čo potom obaja odišli domov.

Čo sa týka znásilnenia, tak zo znásilnenia sa necíti byť vinný, nakoľko poškodenú vôbec neobchytkával. Lákalo ho to síce mať s ňou pohlavný styk, ale keď mu poškodená povedala, že má doma dve veľké deti, z nich jedno v jeho veku, tak potom s ňou pohlavný styk už mať nechcel. Poškodenej sa dotkol iba vtedy, keď sa naťahovali o kabelku, keď ju potom preniesol na druhú stranu cesty a potom ešte keď ju dvíhal zo zeme. A ešte raz ju potom držal za pravú ruku vtedy, keď jej hľadal v kabelke cigarety, Čiže sa priznáva len k lúpeži v plnom rozsahu, keďže je pravdou, že u poškodenej išiel po cigaretách, pričom si od nej cigarety aj pýtal. Vtedy si od nej pýtal aj drobné, k čomu mu poškodená povedala, že ona žiadne drobné nemá, a že má iba kartu, nakoľko zvykne platiť iba kartou. Poškodenú určite nechcel znásilniť, takže časť skutku, ktorá sa týka znásilnenia, ktoré sa mu tiež kladie za vinu v obžalobe, pravdivá nie je. Pokiaľ na polícii vo vzťahu k trestnému činu znásilnenia vypovedal inak, tak vypovedal pod nátlakom a to, čo vypovedal na polícii vo vzťahu k znásilneniu, nie je pravda. Pokiaľ by chcel poškodenú znásilniť, tak by tak urobil hneď po tom, čo ju zobral na druhú stranu cesty, ale naozaj poškodenú znásilniť nechcel. K znásilneniu sa na polícii teda priznal pod nátlakom, pričom pri výsluchu si vtedy povedal, že policajtom povie aj to, čo nie je pravda a tak aj urobil, a to z toho dôvodu, aby sa ešte v ten deň dostal domov. Nakoniec sa však domov nedostal, keďže bol vzatý najskôr do CPZ a potom do väzby. Trvá teda na tom, čo vypovedal na súde, že sa žiadneho pokusu znásilnenia nedopustil, a že pravdivá je jeho výpoveď pred súdom.

Obžalovaný opakovane pred súdom potvrdil, že ho lákalo mať s poškodenou pohlavný styk, avšak nad tým iba rozmýšľal, ale nič pre to nespravil, nakoľko keď mu poškodená povedala, že má doma dve deti, z nich jedno v jeho veku, tak si uvedomil, že by poškodená mohla byť jeho matkou a to ho odradilo. Pri stretnutí s poškodenou mal na hlave kapucňu, pričom poškodená mu povedala, aby si dal kapucňu dole a aby jej ukázal tvár. On to nespravil, na čo sa ho poškodená spýtala, že koľko má rokov. On jej na to povedal, že má 21 rokov, na čo poškodená zareagovala tak, že mu začala hovoriť, že má doma dve deti, z toho jedno v jeho veku. Potom jej začalo ísť do plaču a povedala mu „prosím ťa, neubližuj mi“. Na to ho už nič nelákalo, poškodenej sa ešte opýtal, či má pri sebe všetky veci a potom jej chcel už len pomôcť. Poškodená počas celého priebehu skutku vôbec nekričala, hovorila na neho normálnym hlasom, a pokiaľ sa spolu nejak naťahovali, tak len vtedy, keď jej chcel zobrať kabelku, čiže naťahovali sa spolu iba o kabelku. Poškodená sa bránila iba tak, že mu nechcela dať kabelku, iným spôsobom sa vtedy nebránila.

Svedkyňa – poškodená F. E. na hlavnom pojednávaní priebeh skutku opísala odlišne od obžalovaného, keď vypovedala, že dňa 2.4.2023 asi o 04.00 hod. ráno sa vracala z oslavy, kde požila aj nejaké alkoholické nápoje, a to vodku s džúsom. Išla sama smerom z I. ulice na ulicu C. popri Špeciálnej škole a keď prechádzala smerom na E. ulicu, kde býva, tak za sebou začula kroky. Zrýchlila, ale odrazu sa ku nej zozadu priblížil obžalovaný. Pokiaľ si dobre pamätá, tak obžalovaný od nej najskôr pýtal cigarety, na čo mu povedala, nakoľko sa ho veľmi zľakla, že nemá pri sebe žiadne peniaze, že má pri sebe iba cigarety a mobil. Cez mala plece prevesenú kabelku, ktorú sa jej potom obžalovaný snažil strhnúť, čo sa mu aj podarilo, keďže v dôsledku toho, že jej obžalovaný kabelku ťahal z ramena, sa na nej odtrhlo putko. Potom začala kričať, aby jej obžalovaný dal pokoj, aby jej neubližoval. Následne obaja spadli na zem, ale nevie sa vyjadriť, ako sa to stalo, či sa jeden o druhého potkli alebo niečo podobné. Ďalej si pamätá, že obžalovaný ju zrejme v dôsledku toho, že už po ceste chodili autá, čoho sa asi obžalovaný zľakol, preniesol cez cestu na druhú stranu, kde ju zložil na jednom opustenom pozemku. Potom zrejme mala nejaký výpadok pamäte alebo niečo také, pretože si už pamätá len na to, že ležala na zemi na chrbte a obžalovaný bol hore na nej, kde na nej v podstate kľačal a ona sa nachádzala ležiaca pod ním. Vtedy ju obžalovaný chytal za prsia a snažil sa jej aj rozopnúť opasok, ktorý potom našla mimo nohavíc pohodený na zemi. Na obžalovaného vtedy aj kričala, aby jej dal pokoj, aby ju neznásilňoval,

nezabil, že má doma dvoch synov, z ktorých je jeden v jeho veku. Ďalej si pamätá, že obžalovaný jej držal svoju ruku na ústach, keď sa snažil zabrániť tomu, aby kričala, teda aby ju nikto z ulice nepočul. Na ústach od toho mala potom modrinu. Snažila sa aj nejakým spôsobom brániť, keď bol obžalovaný na nej, tak kopala nohami a bránila sa aj rukami, snažila sa, aby jej obžalovaný neublížil. Potom sa obžalovaný postavil a zapálil si cigaretu. Obžalovaný chcel ešte od nej aj mobil, ale keď ho už mal v ruke, tak mu povedala, nech jej ho neberie, pretože mu bude zbytočný, lebo sa do neho nedostane, keďže je chránený odtlačkom prsta a asi z toho dôvodu jej mobil obžalovaný vrátil. Potom si ešte pamätá, že sa zo zeme postavila a obžalovaný išiel svojim smerom a ona išla opačným smerom k domu, kde býva. Pri následnom lekárskom vyšetrení na traumatológii a gynekológii sa zistilo, že mala podliatinu pod bradou, v ústach mala rozťaté podnebie a taktiež mala modriny na ľavej ruke v oblasti zápästia, na pravej nohe na kolene a aj na zadku.

Z výpovede poškodenej taktiež vyplýva, že si pamätá, že ju obžalovaný určite chytal za prsia a musel sa pokúšať ju chytať aj na iných miestach, nakoľko svoj opasok nemala na nohaviciach, ale našla ho mimo niekde na zemi. Z toho usudzuje, že obžalovaný sa jej určite pokúšal rozopnúť opasok. Keďže však opasok našla doma v kabelke, tak pripúšťa, že ak obžalovaný tvrdí, že opasok už mala v ruke, keď sa stretli na ulici, tak to mohlo byť aj takto. Spomína si tiež, že obžalovaný sa pokúšal o to, aby roztiahla nohy a hovoril jej, aby rozkročila alebo roztiahla nohy. Nevie sa však vyjadriť, či sa jej obžalovaný pokúšal rozopnúť aj nohavice, na toto si nepamätá. Pokiaľ k niektorým detailom vypovedala vo svojich výpovediach v prípravnom konaní odlišne, bolo to z toho dôvodu, že jej prvotná výpoveď zo dňa 2.4.2023 bola urobená krátko po tom, čo ešte v ranných hodinách bola pod vplyvom alkoholu a na viaceré detaily si v tento deň ešte nepamätala. S odstupom času sa jej však začali niektoré detaily vybavovať a po čase si na niektoré veci spomenula lepšie, ako krátko po predmetnom incidente. Pokiaľ pred súdom uvádzala, že obžalovaný jej hovoril, resp. po nej kričal, aby roztiahla alebo roztvorila nohy, tak na tomto trvá, že to skutočne tak bolo, avšak pripúšťa, že obžalovaný jej mohol hovoriť aj niečo v tom zmysle, a vyjadriť sa aj tak, že sa má uvoľniť. Takisto trvá aj na tom, že obžalovaný ju vtedy chytal za prsia, vetrovku mala celý čas zapnutú, takže ju chytal cez oblečenie. Taktiež trvá aj na tom, že obžalovaný sa jej určite snažil rozopnúť aj nohavice. Dôvodom prečo tieto skutočnosti neuvádzala vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom, resp. sa o niektorých týchto skutočnostiach vyjadrovala inak, je to, že sa na celú záležitosť postupne rozpamätávala a s krátkym časovým odstupom, keď bola vypočutá najskôr 2.4.2023 a potom 4.4.2023, sa jej niektoré skutočnosti ešte nevybavili, stále v tom čase bola ako keby v šoku z toho, čo sa stalo. Čo sa týka napríklad bolestí, ktoré uvádzala vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, konkrétne bolesti v pošve, tak tieto skutočne mala, ale lekárskym vyšetrením sa nepotvrdilo, že by mala byť znásilnená. Na to, čo sa stalo, si bude určite pamätať do konca života, z toho všetkého mala niekoľko dní aj psychickú traumu a šok, nechodila týždeň do práce a niekoľko dní vôbec nejedla. Preto dňa 2.4.2023 aj 4.4.2023 vypovedala na polícii tak, ako vypovedala. Trvá však na tom, že to, čo vypovedala pred súdom na pojednávaní, je pravda, ako aj na tom, že obžalovaný sa ju vtedy pokúsil znásilniť.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané aj znalecké posudky zabezpečené v prípravnom konaní.

Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie FORENZA vyplýva, že v prípade obžalovaného sa jedná o simplexnú osobnosť s intelektom v podpriemernom pásme, pričom vyšetrením duševného stavu obžalovaného neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku. Obžalovaný v čase spáchania skutku nebol pod vplyvom žiadnej psychotropnej látky a jeho konanie nebolo motivované duševnou chorobou ani sexuálnou poruchou alebo úchylkou.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia je zrejmé, že poškodená F. E. je schopná objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Psychologickým vyšetrením sa u nej nemanifestovala konfabulačná tvorba ani sklony ku skresľovaniu skutočnosti. Tzv. „L-lži „ skóre je u poškodenej taktiež v norme. Jej všeobecná vierohodnosť je v norme, intelektové aj pamäťové schopnosti sú taktiež v norme, bez zníženia. Jej špecifická vierohodnosť sa tiež dá považovať za primeranú, poškodená v podstatných veciach nemení svoju výpoveď a jej výpoveď v hrubých rysoch zodpovedá výpovedi obžalovaného. Je však fakt, že na určité veci sa poškodená nepamätá, čo sa dá podľa znalkyne odôvodniť tým, že bola na oslave až do skorého rána a mala vypité alkoholické nápoje, čo znižuje jej pamäťový výkon. Znalkyňa taktiež konštatuje, že v dôsledku predmetného skutku nedošlo u poškodenej k zmene v afektívnej oblasti, okrem začiatočného úľaku s následnou úzkostlivosťou, ktorá však o niekoľko dní spontánne zanikla. Výpoveď poškodenej nie je výplodom jej fantázie, prípadne iných

vplyvov, pričom znalkyňa nezistila žiadne faktory, ktoré by mohli ovplyvniť vierohodnosť jej výpovede. Konanie obžalovaného vyvolalo u poškodenej úľakovú reakciu s následnou úzkosťou, ktorá sa prejavila hlavne poruchami stravovania a nechutenstvom, tieto zmeny jej psychického stavu však mali len krátkodobé trvanie a spontánne zanikli.

Znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia boli špecifikované zranenia poškodenej F. E. tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom v danom prípade sa podľa znalca u poškodenej jedná o úraz ľahkého stupňa.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice súd zistil, že na jednotlivých stopách, ktoré boli predložené na znalecké skúmanie (oblečenie a jeho súčasti patriace obžalovanému a poškodenej ako aj stery odobraté gynekologickým lekárom z tela poškodenej) nebola zistená prítomnosť spermy. Pri jednotlivých stopách bolo s určitosťou preukázané len to, že sa na nich nachádzal biologický materiál, ktorého pôvodcom bola iba osoba, ktorá danú vec mala na sebe.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu so súvisiacou fotodokumentáciou, odborným vyjadrením, ktorým bola stanovená hodnota krabičky cigariet značky Winston XSpression, lekárskymi správami poškodenej z gynekologickej a traumatologickej ambulancie ako aj záznamami z vykonaných dychových skúšok, z ktorých je zrejmé, že u poškodenej F. E. bola dňa 2.4.2023 o 15.42 hod. nameraná hodnota alkoholu 0,47 mg/l, teda 0,98 promile.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného súd zistil, že obžalovaný je slobodný, býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a siedmymi súrodencami. Pred vzatím do väzby bol bez pracovného pomeru, nebol však evidovaný v evidencii nezamestnaných a nepoberal žiadne sociálne dávky. Doposiaľ bol 2x súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 9.12.2020 sp.zn. bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s probačným dohľadom. Následne bol obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 24.3.2022 sp.zn. za prečin poškodovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky s probačným dohľadom, za súčasného zrušenia výroku o treste z jeho predchádzajúceho odsúdenia. Stanovená skúšobná doba obžalovanému plynie do 30.12.2024. V ústrednej evidencii priestupkov má obžalovaný celkovo 14 záznamov za spáchanie priestupkov rôznorodého charakteru, pričom posledných troch priestupkov sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe vyššie uvedeného podmienečného odsúdenia (naposledy bol postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona, keď sa 21.2.2023 dopustil krádeže drevnej hmoty).

Na hlavnom pojednávaní boli prehraté aj kamerové záznamy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, z ktorých však nevyplynuli žiadne skutočnosti relevantné pre posúdenie viny obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Vykonanými dôkazmi bol podľa názoru súdu spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností zistený a preukázaný skutkový stav v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Konaním obžalovaného, napĺňajúcim skutkovú podstatu zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona sa súd nebude podrobnejšie zaoberať, keďže spáchanie tohto trestného činu obžalovaný v celom rozsahu priznal na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní, pričom jeho priznanie je objektivizované výpoveďou poškodenej F. E..

Vo vzťahu ku konaniu obžalovaného, ktorým obžalovaný naplnil aj všetky pojmové znaky zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, súd uvádza, že záver o vine obžalovaného zo spáchania uvedeného trestného činu súd oprel predovšetkým o výpovede obžalovaného z prípravného konania, výpoveď poškodenej F. E., ako aj o hodnotenie celkového správania sa obžalovaného na mieste činu.

Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie zločinu znásilnenia, z jeho výpovede z prípravného konania pred vyšetrovateľom však vyplýva, že sa k pokusu o znásilnenie poškodenej

priznal, keď vo svojej výpovedi opakovane uviedol, že poškodenú chcel aj znásilniť, resp. že s ňou chcel mať sex, teda pohlavný styk, a že ju chcel pretiahnuť. Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol aj to, že poškodenú chcel vyzliecť, avšak poškodená sa bránila, pričom od sexu s ňou ho nakoniec odradilo to, že mu poškodená povedala, že doma má dve deti, z toho jedno je v jeho veku (v podstate zhodne sa v uvedenom smere obžalovaný vyjadroval aj v rámci výsluchu pred súdom pri rozhodovaní o jeho väzbe). Vysvetlenie obžalovaného k dôvodom rozporov v jeho výpovediach súd v kontexte ostatných vykonaných dôkazov nepovažoval za dostatočne presvedčivé, keď obžalovaný ako dôvod odlišných výpovedí uvádzal, že sa k znásilneniu priznal pod nátlakom ako aj z toho dôvodu, aby sa nedostal do väzby.

Obžalovaného z pokusu o znásilnenie poškodenej usvedčuje aj výpoveď samotnej poškodenej F. E., ktorá sa síce na priebeh skutkového deja nepamätala úplne detailne a v jej výpovediach pred súdom a v prípravnom konaní sa vyskytli viaceré rozpory, dôvod týchto rozporov však poškodená podľa názoru súdu dostatočne hodnoverne vysvetlila, pričom použiteľnosť a hodnovernosť jej výpovedí je podporená aj znaleckým posudkom znalkyne z odboru psychológia.

Zároveň je zrejmé, že voči konaniu obžalovaného sa poškodená aktívne bránila, čo je preukázané nielen skutočnosťami vyplývajúcimi z jej výpovede, ale aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia.

Súd považuje za potrebné poukázať aj na celkové správanie sa obžalovaného na mieste činu, ktoré vylučuje jeho verziu prezentovanú pred súdom, že nemal v úmysle pokúsiť sa znásilniť poškodenú, ktorú po tom, čo sa s ňou naťahoval o kabelku na ulici, preniesol na druhú stranu cesty na opustený pozemok, a to kvôli tomu, aby ich nevideli autá alebo ľudia, pokiaľ by išli do práce, čo obžalovaný uviedol aj vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Práve tento okamih v konaní obžalovaného jednoznačne nasvedčuje jeho úmyslu nie len násilím sa zmocniť obsahu kabelky poškodenej, k čomu logicky obžalovaný nepotreboval poškodenú prenášať na opustený pozemok mimo dohľad okoloidúcich áut a ľudí, ale poškodenú aj znásilniť, od čoho nakoniec z dôvodu, že mu poškodená povedala, že doma má dve deti, z toho jedno v jeho veku, obžalovaný upustil.

Súd taktiež poukazuje aj na tú skutočnosť, že obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní poprel, že by chcel poškodenú znásilniť, avšak zároveň sa opakovane vyjadril, že ho lákalo mať s poškodenou sex, a že nad tým rozmýšľal.

Vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne podľa názoru súdu vedú k jednoznačnému a nepochybnému záveru, že sa žalovaný skutok stal tak, ako je konkretizovaný v podanej obžalobe, a že ho spáchal obžalovaný, ktorý z právneho hľadiska svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona ako aj zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zákona, keď proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a súčasne sa pokúsil násilím donútiť ženu k súloži, pričom k dokonaniu trestného činu znásilnenia nedošlo. Na týchto skutkových a právnych záveroch nič nemení ani následné správanie sa k obžalovaného k poškodenej, ktoré možno hodnotiť ako neštandardné (v pozitívnom slova zmysle) pri páchateľoch obdobnej trestnej činnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu konal obžalovaný pri oboch trestných činoch s priamym úmyslom v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri pokuse trestného činu znásilnenia súd bral zreteľ aj na to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu tohto trestného činu nedošlo. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a podstatný význam pri výmere ukladaného trestu obžalovanému mal nakoniec aj ten fakt, že u obžalovaného sa jedná o opätovné spáchanie zločinu.

Súd u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti, a to spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a predchádzajúce odsúdenie pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Poľahčujúce okolnosti u neho zistené neboli.

Berúc do úvahy vyššie uvedené kritéria a skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie u obžalovaného postačujúce uloženie trestu odňatia slobody na dolnej zákonom ustanovenej hranici trestnej sadzby. Trest bol obžalovanému uložený ako trest úhrnný za súbeh dvoch zločinov podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich prísnejšie trestný (t.j. trestný čin znásilnenia), a to v trestnej sadzbe, ktorej dolná hranica bola zvýšená podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona z dôvodu opätovného spáchania zločinu o jednu polovicu (trest bol v zmysle vyššie uvedenej zákonnej úpravy obžalovanému ukladaný vo zvýšenej trestnej sadzbe s jej dolnou hranicou 7 a pol roka) a súčasne zvýšenej aj podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona tzv. asperačnou zásadou, v zmysle ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody prísnejšieho trestného činu o jednu tretinu.

Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá kritériám v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, teda skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pre úplnosť možno uviesť, že nakoľko si poškodená F. E. voči obžalovanému v prípravnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnila, súd v tzv. adhéznom konaní na hlavnom pojednávaní o náhrade spôsobenej škody nerozhodoval.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.