Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/117/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Jána Slovinského a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2023, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.10.2023 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a zločinom znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 02.04.2023 v časovom rozmedzí od 04.10 do 05.00 hod. v meste C. na ulici D. pri rodinnom dome E. XXXX/X pristúpil k poškodenej F. D., ktorá sa v uvedenom čase sama vracala domov z rodinnej oslavy na adresu jej trvalého pobytu D. E. XXXX/XX, C., a kráčala po chodníku, a po zistení, že za ňou ide nejaká osoba mužského pohlavia a dobieha ju, pridala do kroku, pričom obžalovaný A. B. F. D. aj napriek tomu dobehol, táto sa k nemu otočila a on sa jej opýtal, či nemá cigaretu alebo nejaké drobné, na čo mu F. D. odpovedala, že nemá žiadne peniaze ani nič iné, kde následne obžalovaný chytil svojou rukou remienky jej kabelky, ktorú mala zavesenú cez plece, a v úmysle odcudziť jej kabelku túto začal od F. D. ťahať, pričom tá mu kabelku nechcela dať, a pri tomto obojstrannom naťahovaní obidvaja spadli na zem, následne obžalovaný A. B. F. D. postavil zo zeme a keď stála na nohách, tak ju chytil rukami okolo pása pri sedacej časti tela, zodvihol ju, prehol cez svoje plece a odniesol ju bez jej súhlasu na druhú stranu ulice cez cestu na voľne prístupný neoplotený pozemok, nachádzajúci sa oproti rodinnému domu č. XXXX/X na ulici D. v meste C., kde ju zložil na zem na jej nohy, ale F. D. ihneď spadla do trávnatého porastu, obžalovaný A. B. ju potom na zemi otočil na chrbát a ihneď si na ňu ľahol z dôvodu, že s ňou chcel mať pohlavný styk, pričom popri tom jej držal ruky pri hlave, začal ju obchytkávať za prsia a za sedaciu časť tela a chcel ju vyzliecť, avšak F. D. sa pri tom bránila a hádzala so sebou a hovorila mu, že má doma dve deti a jedno je v jeho veku, čo obžalovaného A. B. od jeho ďalšieho konania odradilo, pričom F. D. aj napriek tomu kričala, preto jej obžalovaný A. B. rukou zakryl ústa, otočil ju na bok a sedel na nej, aby sa nemohla brániť, kde potom ako sa upokojila, tak z nej zišiel dole, ale neustále ju jednou rukou držal a druhou rukou jej začal prehľadávať kabelku, ktorú mala na zemi pri sebe a z tejto jej následne vzal jednu plnú krabičku cigariet značky Winston XS pression, potom medzi oboma ešte prebehla krátka komunikácia ohľadom mobilného telefónu F. D., ktorý jej z kabelky vypadol a obžalovaný ho následne našiel a vrátil F. D., ktorej sa zároveň za svoje konanie ospravedlnil a chcel ju odprevadiť domov, čo ona odmietla a on od nej následne odišiel preč, pričom keď F. D. došla domov, tak začala pociťovať bolesti a svrbenie po tele, na stehnách, na rukách a na krížoch, ako aj okolo vagíny a v podbrušku okolo vaječníkov a taktiež okolo análneho otvoru, pričom jej lekárskym vyšetrením u službukonajúceho gynekológa G. H. C. v NsP Trebišov sa nezistili na jej ohanbí a pošvovom vchode žiadne čerstvé odreniny a podliatiny a následným znaleckým dokazovaním

prostredníctvom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia a úrazová chirurgia, sa zistilo, že F. D. utrpela ľahké zranenia, a to pomliaždenie a odreninu brady vpravo, pomliaždenie ľavého zápästia, pomliaždenie chrbta ľavej ruky, pomliaždenie sedacej oblasti vľavo a pomliaždenie kolena vľavo, so stanovenou dobou liečenia do 7 dní, a zároveň bola F. D. spôsobená majetková škoda vo výške 4,40 eur, zodpovedajúca hodnote krabičky cigariet značky Winston XS pression, ktorú jej obžalovaný A. B. vzal.

Bol mu za to uložený podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol (sedem a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný A. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní čo do výroku o treste a výroku o vine pre pokus znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák, § 14 Tr. zák, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o vinu, tak sa odvolal len vo vzťahu k uznaniu viny za pokus znásilnenia. Pokiaľ ide o lúpež, k tomu výhrady nemal. V odvolaní napáda právnu kvalifikáciu skutku a tým aj vinu a trest v súvislosti s tým, že bol uznaný za vinného zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu, a to z toho dôvodu, že vykonaným dokazovaním, pred prvostupňovým súdom, nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi a dôkaznými prostriedkami, že by sa pokúsil znásilniť poškodenú.

Poukázal na to, že v priebehu prípravného konania samotná poškodená nijakým spôsobom neprodukovala tvrdenia, že by sa mal pokúsiť ju znásilniť, pretože podľa jej tvrdenia nevykonával žiadne konanie, ktoré by smerovalo k pokusu ju znásilniť ba práve naopak, jeho konanie smerovalo k tomu, že ju chcel olúpiť, odcudziť jej kabelku, cigarety a pod. K zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. sa nielenže priznal na hlavnom pojednávaní, aj v prípravnom konaní, ale boli zistené aj ďalšie dôkazy, z ktorých vyplynulo, že mal úmysel poškodenú olúpiť.

Avšak v súvislosti s pokusom zločinu činu znásilnenia podľa § 199 ods. l Tr. zák. v štádiu pokusu poukázal na to, že v podstate je to tvrdenie poškodenej voči jeho tvrdeniu. Nebol produkovaný žiaden iný dôkaz, ktorý by objektivizoval ucelený obraz o priebehu skutku, teda ktorý by smeroval k tomu, že by mal konať v úmysle pokúsiť sa takého konania, ktoré by smerovalo k tomu, aby mal úmysel donútiť ženu - poškodenú k súloži a ani sa o to nepokúšal. Zvlášť poukázal na to, že poškodená v podstate v prípravnom konaní si na žiadne podstatné okolnosti, týkajúce sa skutku, nepamätala, v čase skutku bola pod vplyvom alkoholu ( 0, 47 mg/l). Samotná znalkyňa z odboru psychológie konštatovala výpadky pamäte v dôsledku požitia alkoholu.

Na strane druhej na hlavnom pojednávaní po období 6 mesiacov od skutku v podstate poškodená popisovala skutok a usvedčovala ho z konania, ktoré si 2 dni po skutku nepamätala a teda je zrejmé, že si účelovo vytvorila obraz o skutku, ktorý si právne relevantne nevie ani preukázať a ani odôvodniť, z akého dôvodu rozporuplne vypovedala v prípravnom konaní a po časovom odstupe na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľ v napadnutom rozsudku sa konštatuje, že mal naplniť aj všetky pojmové znaky zločinu znásilnenia § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu, s tvrdením súdu, že záver o vine prvostupňový súd oprel o výpoveď obžalovaného z prípravného konania, výpoveď poškodenej D., ako aj ohodnotenie celkového správania sa na mieste činu v tejto súvislosti dodáva, že nebolo preukázané skutkovo, aby vykonal akékoľvek konanie, že by mal chcieť poškodenú vyzliecť, obchytkávať, poprípade vykonávať iné konanie v snahe sa pokúsiť poškodenú donútiť k súloži. V skutočnosti takéto konanie nevyplynulo z dokazovania pred súdom prvého stupňa, pretože bolo preukázané, že s poškodenou sa naťahoval o kabelku na ulici a aj ďalej na mieste skutku a tzv. prenesenie poškodenej na druhú stranu cesty nemôže svedčiť o jeho úmysle pokúsiť sa ju znásilniť, pretože o takomto úmysle absentujú akékoľvek dôkazy.

Na základe uvedeného konštatuje, že v súvislosti s právnou kvalifikáciou trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu, súdom prvého stupňa jednoznačne neboli preukázané dôkazy, ktoré by činili súhrn uceleného celku pre kvalifikáciu skutku ako pokusu trestného činu znásilnenia, z dôkazov vykonaných

totiž nevyplynulo, aby sa pokúsil akýmkoľvek konaním znásilniť poškodenú, a teda absentuje akýkoľvek právne relevantný dôkaz, ktorý by smeroval ku kvalifikácii zločinu znásilnenia v štádiu pokusu.

V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho tvrdenia sú nejasné a neúplné, nebolo zistené aké okolnosti a aké konanie majú svedčiť o tom, že sa pokúsil znásilniť poškodenú, pretože v tvrdeniach jeho a poškodenej sú zrejmé rozpory, ktoré doposiaľ neboli odstránené, skutkové tvrdenia prvostupňového súdu sú neúplne a nejasné, čím sa dá konštatovať, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Na základe uvedeného má za to, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vyhodnotil dôkazy, pokiaľ ho uznal za vinného aj zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu a preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, podľa zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa kvalifikácie skutku ako trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu a v zmysle vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov vyplýva, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vydaný v súlade s právnymi predpismi, pričom v odôvodnení je uvedená podrobná argumentácia, na podklade ktorej došiel súd k rozhodnutiu a jeho výrokom. Argumenty uvádzané obžalovaným nie sú právne relevantné a rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom odpovedá na rozhodujúce otázky, ktoré v priebehu trestného konania vyvstali, pričom vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky rozhodujúce okolnosti odôvodňujúce odsudzujúce rozhodnutie voči obžalovanému vrátane uloženia trestu, a to pokiaľ ide o všetky trestné činy, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu. Navrhol preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením vykonal okresný súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením dostatočne vyložil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného B. B., svedkyne - poškodenej F. D., znaleckého posudku Znaleckej organizácie Forenza, znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, znaleckého odboru znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného A. B. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými dôkazmi za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana obžalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.

Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., pretože obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.

Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a 1 roka so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (správne aplikujúc ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.) aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie trestu uvedeným v § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods.4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerom trestu, aký mu bol uložený súdom prvého stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné podľa zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.