Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/111/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní, vo veci oprávneného: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, zastúpený: Advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky v sume 804,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -14 zo dňa 22.11.2011, takto jednomyseľne

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou č.k. -14 zo dňa 22.11.2011 okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní obsahuje neprijateľnú podmienku podľa a , a teda exekučný titul je v zmysle Exekučného poriadku v rozpore so zákonom. V odôvodnení okresný súd uviedol, že v exekučnom titule bola uložená povinnosť povinnému zaplatiť sumu 804,31 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške 49,92 eur, náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 136,87 eur. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že oprávnený dňa 05.04.2007 súhlasil so žiadosťou povinného a vydal mu platobnú kartu a poskytol úverový rámec vo výške 663,88 eur. Vzhľadom k tomu, že si povinný riadne a včas neplnil svoje povinnosti, oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde, pričom exekučný titul v predmetnom prípade predstavuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2011-496 zo dňa 28.03.2011.

Exekučný súd vyhodnotil, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa musia aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Normy spotrebiteľského práva sú špeciálnymi ustanovenia aj vo vzťahu k , preto sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou podľa zásady „lex specialis derogat legi generali“.

Podľa odseku 6 Vyjadrenia žiadateľa - držiteľa celkového úverového rámca žiadateľa - držiteľa dodatkovej Karty obsiahnutého v zmluve, sa povinný a oprávnený dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy alebo v súvislosti v ňou, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu.

V odôvodnení okresný súd ďalej uviedol, že v danej veci na základe vopred stanoveného rozsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd

zvolený oprávneným. Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je možné vyhodnotiť aj v exekučnom konaní, bola vyjadrená Súdnym dvorom v rozsudku C-40/08, podľa ktorého vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo zákonom ukladá (v tomto prípade ustanovením § 45 zákona o rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie a domáhal sa, aby bolo zrušené napadnuté uznesenie a aby bolo žiadosti súdneho exekútora vyhovené. Oprávnený súhlasí s argumentáciou, že rozhodcovská doložka by naplnila text zákonného ustanovenia . Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovskú doložku nie je možné označiť ako neprijateľnú podmienku. Rozhodcovská zmluva zodpovedá požiadavke zákona, aby práva spotrebiteľa boli chránené, keď právomoc okresných súdov, domáhajúc sa svojich práv vyplývajúcich z úverovej zmluvy nie je vylúčená a naopak ju rozhodcovská doložka priamo uvádza. Aplikáciou názoru súdu by došlo de facto k vylúčeniu akejkoľvek možnosti prejednať spory v spotrebiteľských veciach pred rozhodcovským súdom. Oprávnený namietal aj aplikáciu smernice, keďže tá nie je zdrojom právnej úpravy. Eurokonformný výklad je podľa oprávneného v rozpore s vnútroštátnym právom a zasahuje do zaručených práv a spôsobuje právnu neistotu. Dňa 17.01.2012 oprávnený doplnil odvolanie a pripojil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -45 zo dňa 30.09.2011.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa (ďalej len „“), predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol, že vyšší súdny úradník rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora - udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu. Z predložených listín nevyplýva, že banka si preukázateľne splnila zákonnú povinnosť poučiť klienta (povinného) o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy (doložky), nevyplýva ani oprávneným tvrdená skutočnosť, že povinný mal možnosť voľby vybrať si medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom - vychádzajúc z vyjadrenia žiadateľa úverového rámca a držiteľa kreditnej karty. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, súd prijal záver, že v danom prípade išlo o štandardnú formulárovú zmluvu a že oprávnený poskytol úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a túto službu povinný prijal ako spotrebiteľ. Znenie rozhodcovskej doložky, ktorá neobsahuje dodatok a možnosti riešenia sporov aj všeobecnými súdmi, môže u spotrebiteľa ako osoby neznalej práva evokovať, že všetky spory sa musia riešiť výlučne pred rozhodcovským súdom.

Krajský súd ako súd odvolací ( , ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. a

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje

aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Exekučný súd v každom štádiu konania skúma či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d), ako aj § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, môže byť exekučným titulom aj vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom súd je oprávnený preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodcovský súd prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul.

Odvolací súd poukazuje najmä na to, že oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 05.04.2007, pričom oprávnený zmluvu uzavrel ako podnikateľ v rámci predmetu svojho podnikania a povinný ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačne v súlade s ust. až 4 treba dotknutú zmluvu o úvere považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné.

Súd sa nestotožňuje v odvolaní namietanou nesprávnou aplikáciu úniového práva okresným súdom. Argumentácia eurokonformným výkladom, ako ju uviedol okresný súd, odkazujúc na znenie smernice, je len podporná. Okresný súd neuviedol, že by rozhodcovské doložky boli pre spotrebiteľské zmluvy neprijateľné vo všeobecnosti. Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky a čiastočne aj jej samotnej znenie. Rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaní. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, na ktoré rozhodcovská doložka odkazuje. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Ak za takéhoto stavu oprávnený poukazuje na nečinnosť spotrebiteľa, odvolací súd je toho názoru, že je to o nepochopení judikatúry súdneho dvora.

Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdneho dvora č. 40/2008 zo dňa 06.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL/Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom tento konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu

vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná.

Z uvedených dôvodov je rozhodcovská doložka neplatná, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc na vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je nulitným právnym aktom a ako taký nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými , kde v zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil súd prvého stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Odvolací súd uznáva, že znenie rozhodcovskej doložky nevylučuje konanie na súde, avšak okolnosti jej uzatvorenia (nevýrazná súčasť všeobecných obchodných podmienok) a jej znenie (nedostatočné poučenie o všetkých následkoch podrobenia sa rozhodcovskému konaniu) spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa, a teda v danom prípade je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa , a preto je podľa neplatná.

Odvolací súd poukazuje aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. : Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia o rozhodcovskom konaní napr. alebo tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a právnym ustanoveniam dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia, lebo rozhodcovský rozsudok vydal orgán, ktorý naň nemal právomoc a teda nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by mohla prebehnúť exekúcia. Správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto okresný súd neodňal opravnému možnosť konať pred súdom.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne

trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.