Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-35-2017.pdf
PDF · 262.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou A. B. C. v spore žalobcov: 1/ B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXXX/X, XXX XX F. - G. H. I., 2/ B. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E. XXXX/X, XXX XX F. - G. H. I., obaja právne zastúpení J. K. D., advokátska kancelária s. r. o., so sídlom G. L. M., N. XX, XXX XX F. - E. O. L., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: C. G., P., so sídlom L. B. XXXX/X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 10.000,-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na prerušenie konania zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu vo výške 8,30 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rade 1/ a 2/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ podali dňa 23.05.2017 na Okresnom súde Žilina žalobu, ktorou sa domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.000,-eur od 26.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobcovia žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku č. 880 o výmere 3256 m2, trávne porasty, register „C", v okrese Žiar nad Hronom, obci R. G., k.ú. R. G., na LV č. XXX. Žalobcovia majú v blízkosti tejto parcely postavený rodinný dom. Pri návšteve dotknutého pozemku žalobcovia osobne zistili, že na území dotknutej parcely sa nachádza výkop v hĺbke cca 1 m a v dĺžke cca 50 m, následne zistili, že výkop vykonal žalovaný, ktorého ako stavebníka zastupovala spoločnosť E. N., C., so sídlom X, XXX XX C., IČO: XXXXX XXX. Žalovaný uskutočnil výkop na základe stavebného povolenia č.j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014, ktoré vydala S. Q. F. ako príslušný stavebný úrad podľa § 119 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, a ktorým stavebný úrad rozhodol o povolení stavby pod názvom „Železná Breznica, Hronská Dúbrava
- 22 kV prepoj VSOB" pre stavebníka na pozemku register „C" parcela č. XXX, XXX, XXX/X (register „E" parcela č. XXX/X, XXX/X), 882,880,1069,878, 849, 852, 864,1086 v k.ú. R. G., register „C" parcela č. 1352 (register „E" parcela č. XXX, XXX), 1569/3 (register „E" parcela č. XXX), 1568/2 (register „E" parcela č. XXX), 1568/1 (register „E" parcela č. XXX), 1292 (register „E" parcela č. 379,380,381/2, XXX/X,XXX, XXX/X), 1354/1 (register „E" parcela č. XXX/X), 1295/1 (register „E" parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX) v k.ú. Q. F.. Stavba bola umiestnená územným rozhodnutím č.j.
SÚ 975/2013-Če-rozh. zo dna 23.08.2013. Žalobcovia sa domáhajú úhrady jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme vo výške 10.000,-eur podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Podľa § 43 ods. 1 zákona o energetike, na ochranu zariadení sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. V zmysle § 11 ods. 12 zákona o energetike, „za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku." Z LV č. XXX pre k.ú. R. G. je predmetné vecné bremeno zapísané v časti C (ťarchy) pod č. Z 514/2017 takto: „Vecné bremeno zriadené podľa §11 ods. l písm. o) - g) a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. v prospech: C. N. - G., P. so sídlom L. B. XXXX/X, XXX XX Q., IČO: XX XXXXXX spočívajúce v práve priznania ochranného pásma a práva uloženia elektrického vedenia o trvalého prístupu k nemu v ktoromkoľvek čase a ročnom období za účelom prevádzky, vykonávania opráv a údržby v zmysle GP č.36639231-118/16 k parcele. CKN 880 diel č. 5 o výmere 112 m2 - pol. 29". Vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností žalobcom žalovaný ako držiteľ povolenia doposiaľ neoznámil, napriek jeho povinnosti stanovenej v § 11 ods. 12 zákona o energetike. Žalobcovia si u žalovaného uplatnili nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme v obvyklej miere listom zo dňa 23.11.2016 a vyzvali ho na zaplatenie primeranej jednorazovej náhrady. Žalovaný sa k uplatnenému nároku vyjadril listom zo dňa 10.01.2017, pričom sa vyjadril len k nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena (§ 11 ods. 9 zákona o energetike). V zmysle § 11 ods. 12 poslednej vety zákona o energetike, „ak sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia." Keďže žalovaný primeranú jednorazovú náhradu neuhradil, žalobca je nútený domáhať sa svojho práva podaním žaloby. Vzhľadom na to, že v bezprostredne] blízkosti elektrických vedení sa zriaďujú ochranné pásma v zmysle § 43 ods. 1 zákona o energetike, nebude v tejto oblasti ďalej možné plnohodnotné využívanie poľnohospodárskej pôdy. Žalobcovia poukázali na ust. § 47 ods. 7 zákona o energetike. Nútené obmedzenie užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme tak spočíva v nemožnosti pozemok ďalej využívať, a to aj v súvislosti so skutočnosťou, že dotknutý pozemok sa nachádza v priamej blízkosti pozemkov v intraviláne. Zriadením predmetného elektrického vedenia tak došlo k jeho úplnému znehodnoteniu, čo do možných stavebných, ale aj iných zámerov v budúcnosti. Výmera obmedzenia užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme predstavuje podľa zápisu vecného bremena na liste vlastníctva 112 m2. Žalovaný navyše nezvolil vedenie trasy elektrických vedení okrajom dotknutého pozemku, ale bez zrejmej príčiny zvolil variant uloženia vedení priečne cez dotknutý pozemok, čo rovnako znemožňuje možnosť poľnohospodárskeho, prípadne stavebného využitia celej parcely dotknutého pozemku. Za účelom preukázania miery obmedzenia obvyklého užívania pozemku žalobcovia navrhujú súdu, aby nariadil znalecké dokazovanie. Žalobcovia si uplatňujú aj príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania a to odo dňa uplynutia lehoty na úhradu uplatneného nároku. Žalobcovia si svoj nárok uplatnili dňa 25.11.2016, pričom určili žalovanému lehotu na úhradu 30 dní. Žalobcovia si preto uplatňujú úrok z omeškania od dňa 26.12.2016.
3. Žalovaný sa k žalobe žalobcov vyjadril podaním zo dňa 26.09.2017, v ktorom uviedol, že stavba: Q. F., R. G. - XX kV prepoj V 303 bola realizovaná na pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. R. G. P. Q. F., ktoré sa nachádzajú mimo zastaveného územia obce, na základe stavebného povolenia č.j. SÚ 3236/2013- Če-rozh. vydaného obcou Železná Breznica, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.02.2014. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike žalovaný ako držiteľ povolenia oprávneného na podnikanie v energetike alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme okrem iného zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) cit. zákona je žalovaný tiež oprávnený vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov. Podľa
odseku 8 uvedeného ustanovenia zákona povinnosti zodpovedajúce uvedeným oprávneniam sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti stavbou: Q. F., R. G. - XX kV prepoj V 303 je dotknutý pozemok parcela KNC č. XXX, trvalé trávne porasty o výmere 3256 m2, nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce, ktorý je evidovaný na LV č. XXX, k.ú. R. G. v prospech žalobcov a to uložením zemného káblového vedenia v rozsahu 112 m2 spolu s ochranným pásmom v zmysle platných právnych predpisov. Poznámka pod čiarou 6a) vzťahujúca sa na pojem „mimo zastavaného územia obce" odkazuje na § 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, v ktorom sa uvádza, že zastavaným územím obce je okrem iného aj súbor pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny. Ustanovenie nemožno vykladať bez nadväznosti na ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, v tejto súvislosti najmä zákon č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon a jeho vykonávacia vyhláška č. 461/2009 Z.z. Kataster nehnuteľností plní v Slovenskej republike funkciu zdroja hodnoverných informácií o nehnuteľnostiach a právach k nim, čo sa vzťahuje aj na informáciu o druhu pozemku. Podľa § 18 cit. vyhlášky sa pozemok eviduje v súbore geodetických informácií zobrazením na katastrálnej mape hranicou, parcelným číslom a spravidla značkou druhu pozemku. Podľa prílohy č. 5 k vyhláške č. 461/2009 Z.z. umiestnenie pozemku mimo zastavané územie obce je vyznačené pri príslušnej parcele kódom umiestnenia pozemku číslicou 2. Dňa 28.11.2016 žalovaný obdržal korešpondenciu, ktorou si žalobcovia uplatňovali nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme. Výška náhrady požadovaná žalobcami predstavovala sumu 60.000,-eur (t.j. 535,71 eur/m2). Dňa 10.01.2017 žalovaný zaslal žalobcom odpoveď, v ktorej okrem iného uviedol, že žiadosť žalobcov evidovaná a podklady na majetkovoprávne vysporiadanie vzťahov k pozemkom, ktoré sú realizáciou stavby: Q. F., R. G. - XX kV prepoj V 303 dotknuté sú v procese zabezpečovania (geometrický plán s vyznačením rozsahu vecného bremena). Vecné bremeno k pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce bude zapísané príslušným okresným úradom, katastrálnym odborom ako zákonné vecného bremeno a následne žalovaný vykoná úkony smerujúce k uzatvoreniu zmluvných vzťahov. Oznámenie o zápise vecného bremena žalovaný štandardne oznamuje všetkým vlastníkom pozemkov so zapísaným vecným bremenom po obdržaní rozhodnutia príslušného katastrálne odboru o vykonaní zápisu zákonného vecného bremena. Následne majú vlastníci týchto pozemkov právo uplatniť si u držiteľa povolenia - žalovaného primeranú jednorazovú náhradu v zmysle § 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Dňa 27.02.2017 žalovaný podal S. T., katastrálnemu odboru v Žiari nad Hronom návrh na vykonanie záznamu - zriadenie vecného bremena v súlade s § 11 ods. 1 a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 36639231 -118/16 vyhotoveným D. U., spol. C. dňa 09.01.2017. Na základe predložených dokladov katastrálny odbor vykonali zápis vecného bremena na príslušné listy vlastníctva. Dňa 03.05.2017 žalovaný obdržal oznámenie S. T., V. S. Q. H. R. o vykonaní zápisu do katastra nehnuteľností na základe záznamových listín, Z.z. 514/20177 pre k.ú. R. G.. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti má právo uplatniť si v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Žalovaný za týmto účelom zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku s vyčíslením všeobecnej hodnoty jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena a korešpondenciou zo dňa 19.06. 017 zaslal žalovaným Dohodu o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrade, na ktorú žalobcovia doteraz nereagovali. Majú za to, že výška jednorazovej náhrady požadovaná žalobcami je neprimerané vysoká a to s ohľadom na rozsah vecného bremena, ako aj obmedzenie užívania predmetnej nehnuteľnosti. Dávajú do pozorností znalecký posudok, kde bola výška jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania pozemku vo vlastníctve žalobcov stanovená v zmysle znaleckého posudku celkom na sumu 17,92 eur. Výška jednorazovej náhrady bola znalcom stanovená na 0,16 eur/m2, pričom rozsah vecného bremena na pozemku parcele KNC č. 880 v zmysle dielu č. 5 citovaného geometrického plánu predstavuje 112 m2. Žalovaný nesúhlasí s vyjadreniami žalobcov týkajúcimi sa oznámenia zápisu vecného bremena, nakoľko žalovaný už svojou korešpondenciou zo dňa 10.01.2017 žalobcom oznámil, že ich žiadosť eviduje a po zápise vecného bremena vykoná úkony smerujúce k uzatvoreniu zmluvných vzťahov a vyššie opísanými úkonmi toto aj splnil. Dňa 08.09.2017 žalovaný obdržal žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhajú zaplatenia sumy vo výške 10.000,-eur spolu s úrokmi z omeškania. Poukazujú na skutočnosť, že žalovaný realizoval stavbu: Železná Breznica, Hronská Dúbrava -22 kV prepoj V 303 na základe právoplatného stavebného povolenia v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný má záujem majetkoprávneho vysporiadania vzťahov k pozemkom, na ktorých je citovaná stavba umiestnená, čo je zrejmé už aj z nimi vykonaných úkonov. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz nečinnosti žalovaného, aby následne mohli svoj nárok uplatniť súdnou cestou. Žalovaný sa zo žaloby dozvedel o uplatňovaných
nárokoch žalobcov a považuje tieto nároky žalobcov s ohľadom na predložený vyhotovený znalecký posudok za neodôvodnené, neprimerane vysoké.
4. Žalobcovia podaním zo dňa 27.02.2018 podali návrh na zmenu (rozšírenie) žaloby, žiadali, aby súd pripustil zmenu žaloby, žalobcovia sa mienili v konaní domáhať okrem pôvodného nároku (nárok podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike) tiež primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena k nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike. Súd uznesením č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.12.2019 rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil.
5. V danej veci sa konalo pojednávanie dňa 25.09.2020, na ktorom sa strany sporu vyjadrili k predmetu sporu, bolo zo strany súdu dané predbežné právne posúdenie (na ktorom súd uviedol, že žalobcovia sa v tomto spore domáhajú priznania jednorazovej náhrady, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike a nie jednorazovej náhrady za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 10 zákona o energetike), pojednávanie bolo odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na návrh žalobcov.
6. Uznesením č.k. XX/XX/XXXX-XXX zo dňa 17.06.2021 bolo v danej veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, za znalca bol ustanovený M. L. R.. Úlohou znalca bolo určiť všeobecnú hodnotu vecného bremena práva existencie a údržby stavby „Železná Breznica, Hronská Dúbrava - 22 kV prepoj V303 ( ďalej ako „stavba“) situovanej na pozemku reg. „C“, parcela č. XXX - trvalý trávny porast o výmere 3256 m2, nachádzajúci sa v k.ú. R. G., obec R. G., S. Q. H. R., vedený S. T. Q. H. R., katastrálnym odborom, zapísanom na LV č. XXX pri uvažovaní existencie vecného bremena na dobu neurčitú v rozsahu záťaže stanovenom v súlade s § 43 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pri zohľadnení všetkých faktorov, ktoré v súčasnosti alebo do budúcna môžu vplývať na hodnotu.
7. Znalec v danej veci vypracoval znalecký posudok č. 22/2021 zo deňa 06.09.2021, stanovil výšku jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme vo výške 8,30 eur.
8. Žalovaný v podaní zo dňa 25.10.2021 sa vyjadril, že súhlasia so závermi znaleckého posudku č. 22/2021 vypracovaného znalcom M. L. R..
9. Žalobcovia v podaní zo dňa 15.12.2021 sa vyjadrili k znaleckému posudku, nesúhlasia so závermi, ani s metódami, predkladajú svoje výhrady, námietky. Predovšetkým namietajú použitú metódu pre určenie všeobecnej hodnoty, nesprávne vyvodenie záverov znalca z podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku, nevyčerpanie znaleckej úlohy, uchyľovanie sa k subjektívnym hodnotiacim úsudkom znalca a limitáciu rozsahu vecného bremena výlučne na ochranné pásmo. Použitie porovnávacej metódy - ako použitá metóda na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa uvádza metóda polohovej diferenciácie. Znalec použitie tejto metódy odôvodnil nedostatkom podkladov pre využitie inej metódy, a to metódy porovnávacej. Žalobcovia sú názoru, že v k.ú. R. G. sa nachádza dostatok podkladov v podobe kúpnych zmlúv, predmetom ktorých sú prevody vlastníckeho práva k pozemkom nachádzajúcich sa v zastavanom, ako aj mimo zastavaného územia obce, ktoré umožňujú určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Žalobcovia si dovoľujú poukázať okrem kúpnej zmluvy zo dňa 17.07.2015 (kúpna zmluva súčasťou spisu) na uvedené listy vlastníctva, na ktorých je uvedený ako titul nadobudnutia kúpna zmluva, pričom prevody nehnuteľností boli vykonané v nedávnej minulosti. Znalec mal pritom možnosť vyžiadať si od orgánov verejnej moci, aj okresného úradu, katastrálneho odboru, predloženie potrebných listín v podobe kúpnych zmlúv. Porovnávacia metóda, na rozdiel od metódy polohovej diferenciácie, sa v najväčšej miere približuje definícii všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, keďže vychádza z trhového princípu zohľadňujúc kúpne ceny za nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Metóda polohovej diferenciácie je na druhej strane založená na koeficiente diferenciácie, ktorý sa určuje prostredníctvom stanovených faktorov. Zjednodušene možno povedať, že sa určuje „tabuľkovo“, pričom vôbec nezohľadňuje trh s nehnuteľnosťami v určitej lokalite. Použitie metódy zohľadňujúcej vo väčšej miere trhovú cenu nehnuteľnosti by podľa žalobcov prispela k spravodlivejšiemu oceneniu vecného bremena. Žalobcovia sa domnievajú, že znalec pravdepodobne v najdôležitejšej časti znaleckého posudku, ktorou je určenie metódy na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, zvolil metódu polohovej diferenciácie, hoci pre použitie tejto metódy neexistovali dôvody. Znalec mohol použiť porovnávaciu metódu, ktorá najdôvernejšie korešponduje s trhovými cenami nehnuteľnosti. Použitie
ortofotomáp namiesto osobnej obhliadky - namietajú ich použitie ako podkladov pre vypracovanie znaleckého posudku. Znalec na základe ortofotomáp dospel v rozpore so skutočným stavom k záveru, že pozemok je na 70 % až 80 % svojej plochy porastený samonáletovými drevinami a krovím, spochybnil možnosti využitia pozemku na poľnohospodárske využitie alebo využitie na stavebné účely. Na ploche, ktorá sa na ortofotomape podľa znalca javí ako zarastená samonáletom, sa nachádzajú ovocné stromy, ktoré žalobcovia obhospodarujú. Žalobcovia vylučujú, že sa na ploche pozemku nachádzajú samo náletové dreviny a kroviny. Žalobcovia nerozumejú, ako mohol znalec dospieť k týmto úsudkom len na základe ortofotomapy, bez osobnej obhliadky pozemku. Žalobcovia sú názoru, že aktuálny stav pozemku, či už je zarastený samonáletom alebo sa na ňom nachádza anglický trávnik, je z hľadiska predmetu tohto konania irelevantný, keďže určenie náhrady za obmedzenie užívania pozemku by malo zohľadňovať potencionálne využitie pozemku v budúcnosti na zástavbu. Do ohodnocovania mal znalec zahrnúť aj časť pozemku, ktorá v dôsledku zriadenia líniovej stavby má, rovnako ako časť pozemku v ochrannom pásme, obmedzenú využiteľnosť. Znalec mal pozemok posudzovať ako potencionálnu stavebnú parcelu. Znalec argumentuje v neprospech zohľadnenia pozemku ako stavebnej parcely skutočnosťami: S. R. G. nemá schválený územný plán, v materiáloch obce s názvom „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2015-2021“ sa neuvažuje s použitím parcely na stavebné zámery a podľa schváleného projektu pozemkových úprav je pozemok podľa znalca určený na poľnohospodárske využitie. Ani jedna z uvedených skutočností nepredstavuje do budúcnosti nemožnosť využitia pozemku na stavebné účely. S. R. G. nedisponuje schváleným územným plánom obce, ktorý by definoval súbor pozemkov vymedzených na zastavanie. Ak obec nedisponuje územným plánom, potom sa určenie pozemku na zastavanie uskutočňuje na základe územného rozhodnutia, ktoré vydáva príslušný stavebný úrad vo vzťahu ku konkrétnemu pozemku. C. L. I. S. R. G. preto môže byť aj dotknutý pozemok žalobcov. Rovnako tak nemožno vnímať v minulosti schválený projekt pozemkových úprav, ktorý určil pozemok na poľnohospodárske využitie. Argumentácia znalca, že určenie pozemku v projekte pozemkových úprav na poľnohospodárske účely, ako aj absencia určenia pozemku ako stavebného v koncepcii rozvoja obce znamená do budúcna nemenný stav, je absurdná. Úlohou znalca bolo zohľadniť do ohodnotenia vecného bremena aj časť pozemku oddelenú líniovou stavbou od jeho zvyšku. V zmysle znaleckého posudku sú žalobcovia oprávnení napriek ochrannému pásmu pozemok poľnohospodársky využívať agrotechnickými operáciami ako kosba, mulčovanie a poberať agrodotácie. Žalobcovia sú názoru, že tieto činnosti sú explicitne vylúčené úpravou obsiahnutou v zákone o energetike. Z geometrického plánu vyplýva, že líniová stavba a jej ochranné pásmo rozdeľujú pozemok žalobcov na dve časti. Prístup na dotknutú menšiu časť v tvare trojuholníka je pritom pre žalobcov možný len prechodom cez ochranné pásmo, keďže táto menšia časť hraničí s parcelami, ktorých vlastnícke právo nepatrí žalobcom. Bez prechodu cez ochranné pásmo nie je rovnako možný ani prístup z prístupovej cesty, ktorá je majetkom obce. Teoreticky môžu žalobcovia na tejto časti vykonávať akékoľvek poľnohospodárske činnosti s použitím ťažkých mechanizmov. Fakticky tak časť pozemku, na ktorom sa nachádza ochranné pásmo, zdieľa režim s dotknutou menšou časťou v tvare trojuholníka, a preto by mala byť žalobcom priznaná aj náhrada za túto časť pozemku. Žalobcom podľa § 11 od. 12 patrí za obmedzenie v užívaní pozemku v ochrannom pásme náhrada zodpovedajúca miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku, miera obmedzenia obvyklého užívania pozemku sa musí vykladať vo vzťahu k celému pozemku, resp. k časti, ktorej užívanie bolo obmedzené nad rámec ochranného pásma. V opačnom prípade by vznikla nespravodlivá situácia, v zmysle ktorej by si žalobcovia podľa citovaného ustanovenia mohli nárokovať len náhradu za užívanie časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje ochranné pásmo, hoci zriadenie ochranného pásma priamo obmedzilo užívanie aj inej časti pozemku. Za súčasného stavu, kedy je líniová stavba vedená naprieč pozemkom namiesto po okraji, je potrebné zohľadniť pri posudzovaní výšky a rozsahu náhrady nielen časť pozemku nachádzajúcej sa v ochrannom pásme, ale aj časť, ktorá je vznikom ochranného pásma priamo dotknutá a zdieľa jej režim.
10. K námietkam žalobcov sa vyjadril znalec v podaní zo dňa 11.03.2022, čo sa týka použitia porovnávacej metódy uviedol - žalobcovia namietajú, že pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti dotknutého pozemku mal použiť porovnávaciu metódu. Ním zvolená metóda polohovej diferenciácie bola veľmi správne vybraná z dôvodu, že ním vybraná metóda podrobne zohľadňuje špecifiká, teda charakteristiku poľnohospodárskeho pozemku na parcele CKN č. XXX, druh pozemku - trvalý trávny porast v k.ú. R. G., okres Q. H. R. a to najmä vychádzajúc z bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (BPEJ) kód 0877462, ktorá charakterizuje pozemok takto: skupinu kvality 8., charakteristiku typologicko- produkčnej kategórie (TPK): subtyp T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty,- charakteristiku pre klimatický región kód 08 - mierne chladný, mierne vlhký, číselník a stručnú charakteristiku hlavných pôdnych jednotiek (HPJ) kód 77 - kambizeme plytké na vulkanických horninách, stredné ťažké,
charakteristiku a číselníky svahovitosti, expozície, kamenitosti a hĺbky pôdy, kód expozície E je 4 - mierny až výrazný svah, kód skeletovitosti K je 3 pôdy silné skeletovité (obsah skeletu 25 - 50%) kód hĺbky pôdy je 2 plytké pôdy (do 30 cm). Pre výpočet hodnoty pozemku boli použité koeficienty polohovej diferenciácie, ktoré zohľadňujú špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovanie výnosu, polohy pozemku, produkčnej schopnosti, dopravnej prístupnosti, svahovitosti, povyšujúcich a redukujúcich faktorov. Všetku túto odbornú charakteristiku predmetného pozemku žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu akosi opomenuli a zamerali sa len na porovnávaciu metódu, teda konštatuje (nikoho nepoučuje), že porovnávacia metóda túto špecifiku poľnohospodárskeho pozemku nezohľadňuje alebo len v malej miere (podrobná charakteristika pozemku je zohľadnená v bode 2. znaleckého posudku č. 22/2021 zo dňa 06.09.2022 vrátane bodu 2.1). Vypočítaná hodnota pozemku, následné vypočítaná hodnota nájmu pozemku a v konečnom dôsledku vypočítaná hodnota vecného bremená zohľadňuje najmä: skupinu kvality 8., čo je podľa typologicko-produkčnej kategórie subtyp T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty (tieto pôdy v danom regióne patria k podpriemerným kategóriám), ide o kambizeme plytké na vulkanických horninách, pôdy stredné ťažké na miernych až výrazných svahoch, silné skeletovité, plytké ap. Použitie ortofotomáp namiesto osobnej obhliadky - ohradzuje sa na namietanie žalobcov, že použitie ortofotomáp bolo použité pre vypracovanie znaleckého posudku, touto námietkou žalobcovia zavadzajú, preto dáva do pozornosti bod. 6 z III. časti posudku Záver, kde uvádza jednoznačné, že pre výpočet hodnoty (ceny) poľnohospodárskeho pozemku a v konečnom dôsledku výpočet vecného bremena (viď. bode X.X.X.X posudku), že tento výpočet bol vypracovaný pri zohľadnení východzej ceny pozemku pre daný kataster a druh pozemku (príloha č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z.) a ďalej pri zohľadnení prepočítavacích koeficientov, kde okrem iného bolo zohľadnene v prospech pozemku najmä možnosť jeho prenájmu pozemku, jeho dostupnosť a hlavné možnosť získania agrodotácií (koeficienty polohovej diferenciácie cituje vyššie). Pokiaľ ide o použitie poznatkov z ortofotomapy, tieto pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti (predmetného poľnohospodárskeho pozemku) poslúžili len k zisteniu údaju o BPEJ - kód 0877462 a taktiež z ortofotomapy bolo možne zistiť skutočnosť, že väčšia časť pozemku je porastená drevinami. Samozrejme, že z ortofotomapy nebolo možne rozlíšiť, či ide o náletové dreviny alebo ovocné dreviny, ak sú na časti pozemku vysadené ovocné dreviny, tak za to zle posúdenie sa ospravedlňuje. Skutočnosť, že na časti pozemku sú vysadené dreviny (či už také alebo onaké), táto skutočnosť nemala vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti . V tomto prípade konštatuje (nikoho nepoučuje), že ak na druhu pozemku - trvalý trávny porast na jeho časti boli vysadené ovocné dreviny, týmto došlo k zmene druhu pozemku a k charakteru jeho využitia, v takomto prípade vlastník (vlastníci) pozemku boli povinní požiadať príslušný orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy o vydanie súhlasu so zmenou druhu pozemku, teda vlastník (vlastníci) pozemku nesplnili si zákonnú povinnosť, čo je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania prostredia a na tejto časti pozemku naďalej pretrváva nezákonný stav. Opätovne uvádza, že menšia časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami, túto je možné naďalej využívať ako „verifikovanú" poľnohospodársku pôdu, druh pozemku - trvalý trávny porast agrotechnickými operáciami ako je kosba, mulčovanie alebo spásaním napr. hovädzím dobytkom, ovcami a poberať agrodotácie. Aj na základe uvedených skutočnosti nepovažoval za potrebné vykonať miestnu ohliadku. Znalec podrobne uviedol, z akých podkladov vychádzal. V žiadnom prípade sa neodklonil od úlohy nariadenej súdom, pretože pri výpočte hodnoty vychádzal najmä z geometrického plánu na zriadenie vecného bremena na pozemku KNC p. č. 645, 882, 880, 1069, 878, 849, 852, 864, 1086, a KN E p. č. XXX/X a XXX/X, číslo plánu 36639231-118/16, vyhotovený G.P.S. ZVOLEN, spol. s r.o., geodetické práce a služby, V:P: W. XX, XXX XX U., dňa 09.01.2017 a overený S. T. Q. H. R., katastrálny odbor zo dňa 02.02.2017, č. 16/17 a za použitia zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v ktorom je taxatívne uvedené ochranne pásmo. V posudku nevylúčil možnosť v budúcnosti iné využitie pozemku ako poľnohospodárske t.j. na stavebný účel, otázne však je, čo v prípade, ak pozemok v budúcnosti nebude použitý pre stavebný zámer, ale naďalej bude využívaný na základnú poľnohospodársku výrobu. Na túto alternatívu, teda využitia poľnohospodárskeho pozemku aj v budúcnosti na poľnohospodársky účel, na položené otázky súdu ako znalec z odboru poľnohospodárstvo odpovedal vyčerpávajúco, vecne a odborne, či už v posudku alebo v tomto vyjadrení. Trvám na tom (čo uviedol aj v posudku), že časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami a cez ktorú vedie líniová stavba je možné využívať ako poľnohospodársku pôdu, druh pozemku - ttp t.j. ako „verifikovanú plochu", pretože po vykonaní poklady kábla narušená poľnohospodárska pôda je následné urovnávaná a je vrátená do pôvodného stavu ako celok na ďalšie poľnohospodárske využitie, potom nič nebraní tomu, aby táto „verifikovaná plocha" bola v celistvosti aj využívaná na poľnohospodársky účel agrotechnickými operáciami t.j. kosbou, mulčovaním alebo spásaním a poberať agrodotácie na
celú túto verifikovanú plochu tak, ako je tomu aj pri iných líniových stavbách (vodovodoch, plynovodoch, optických kábloch). Tieto agrotechnické operácie sú vykonávané kolesovým traktormi a ich prejazdmi cez vedenie líniovej stavby nespôsobuje také zhutnenie pôdy, aby bolo narušené alebo poškodené vedenie podzemného kábla. V posudku konštatoval a na tomto konštatovaní naďalej trvá, že vlastníci pozemku ako účastníci, či už územného konania alebo stavebného konania, mali možnosť v týchto konaniach podávať námietky, alebo pripomienky, a ak niekto má výhrady k verejnej vyhláške, tak potom nepochopil inštitút verejnej vyhlášky. Ďalej sa ohradzuje k vyjadreniu právneho zástupcu cit. „na záver sa uchýlil k poučeniu žalobcov ...", nebolo by od veci, ak by si právny zástupca odpustil takéto znevažovanie osoby znalca, pretože on ako znalec nie je v postavení protistrany. Záverom vyhlasuje, že znalecký posudok č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021, ako aj vyjadrenie vypracoval ako znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy nestranne, nezaujato, za použitia platných právnych predpisov, odbornej literatúry, odborných poznatkov verejné dostupných a odbornej verejnosti veľmi dobre známych. To čo bolo v jeho kompetencii vyčerpávajúco použil pri vypracovaní posudku, vyjadrenia. Po opätovnom posúdení vypracovaného posudku a po preštudovaní vyjadrenia žalobcov dospel k záveru, že z jeho strany nebolo potrebné a ani nepristúpil k doplneniu, k prepracovaniu znaleckého posudku.
11. Žalovaný v podaní zo dňa 30.11.2022 uviedol, že sa stotožňujú so závermi znaleckého posudku č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021. Znalec je osoba odborne zdatná, spôsobilá k vypracovaniu znaleckého posudku, pričom oprávnenie k vyhotoveniam znaleckých posudkov získal na základe osobitného preskúšania a znalecký posudok znalec vypracoval na základe pokynov, podkladov zo strany súdu.
12. Následne žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 19.12.2022 uviedli, že znalec vypracoval znalecký posudok nedostatočne, nezohľadnil nasledovné faktory: predpoklad budúceho využitia pozemku na stavebné účely, znehodnotenie pozemku vzhľadom na vedenie stavby v rozpore so stavebným povolením, a tým vytvorenie tzv. „hluchej“ časti pozemku s obmedzenou využiteľnosťou, a predovšetkým zohľadnenie ceny porovnateľných pozemkov pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec sa podľa žalobcov nevysporiadal dostatočne s dôvodmi, pre ktoré faktory uvedené v znaleckej úlohe opomenul, znalec v znaleckom posudku poukazoval na irelevantné skutočnosti, znalec sa viackrát vyjadril k právnemu posúdeniu veci, znalec vo svojej argumentácii pôsobil nekonzistentne, jeho vyjadrenia obsahujú chyby v logických úsudkoch, miestami pôsobia zaujato, následkom čoho žalobcovia považujú znalecký posudok za neúplný, nedostatočne vypracovaný. Žalobcovia naďalej trvajú na návrhu, aby súd nariadil znalcovi znalecký posudok v zmysle výhrad a námietok uvedených v ich vyjadreniach doplniť a prepracovať.
13. Žalobcovia v priebehu konania podali návrh na prerušenie konania (vyjadrenie č.l. 250), v ktorom uviedli, že žalovaný sa zaoberá otázkou primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena v zmysle ust. § 11 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Tento druh zákonného vecného bremena spočíva v povinnosti žalobcov strpieť na svojej nehnuteľnosti (pozemku parcele č. 880 o výmere 3256 m2, k.ú. R. G.) výkon oprávnení žalovaného ako držiteľa povolenia na podnikanie v energetike vyplývajúcich z ust. § 11 ods. 1 zákona o energetike. Žalobcovia ako bezpodieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku však uvádzajú, že žalobou si neuplatňujú od žalovaného primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ale primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme v zmysle ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, ktorú si voči žalovanému uplatnili oznámením zo dňa 23.11.2016, doručeným žalovanému dňa 25.11.2016. Primeraná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme predchádza náhrade za zriadenie vecného bremena, tzn. že náhrada za zriadenie vecného bremena sa neposkytuje za výmeru, za ktorú patrí vlastníkovi primeraná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme. Túto skutočnosť potvrdzuje ust. § 11 ods. 9 zákona o energetike. Žalobcovia uviedli, že hoci ochranné pásmo zaberá 112 m2 pozemku, podzemné elektrické vedenie zriadené žalovaným je uložené priečne cez pozemok, čo znemožňuje možnosť poľnohospodárskeho, prípadne stavebného využitia podstatne väčšej časti pozemku. Elektrické vedenie v podstate rozdelilo pozemok žalobcov na dve časti a to časť zodpovedajúca cca trom štvrtinám pozemku, ktorá nie je elektrickým vedením významnejšie dotknutá a časť zaberajúca zvyšnú štvrtinu, ktorá je z tohto dôvodu využiteľná len minimálne (ide o časť pozemku parcela č. XXX medzi elektrickým vedením a hranicou pozemku s pozemkami parcela č. XXX, XXX P. XXX). Elektrické vedenie spolu s ochranným pásmom tak jednoducho odčlenilo z pozemku v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov územie v tvare trojuholníka, ktoré sa tak stalo prakticky nevyužiteľným. Navyše, pozemok parcela č. XXX v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov sa nachádza v priamej blízkosti pozemkov, ktoré patria do zastaveného územia obce (napr. pozemok parcela č. XXX/X o výmere 11267 m2), a patrí teda do územia, vo vzťahu ku ktorému možno v blízkej budúcnosti očakávať rozšírenie zastaveného územia obce. Znalecký posudok č. 293/2017 zo dňa 06.06.2017, ktorý predložil žalovaný síce slúži na vyčíslenie jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena vo výmere 112 m2 zahŕňajúcej aj ochranné pásmo v zmysle zákona, avšak je vypracovaný len metódou ocenenia hospodárskej ujmy z titulu obmedzenia možnosti vlastníka pozemku využívať výlučne len tie časti pozemkov, na ktorých sa nachádza elektrické vedenie a ochranné pásmo. A to nekorešponduje so zákonnou požiadavkou na ocenenie výšky náhrady podľa miery obmedzenia v obvyklom užívaní pozemku (§ 11 ods. 12), čo je podľa žalobcov potrebné vykladať tak, že sa má posudzovať nielen ujma vo vzťahu k časti pozemku dotknutému elektrickým vedením a jeho ochranným pásmom, ale ujma k pozemku ako takému (keďže zriadením elektrického vedenia vznikla na pozemku len minimálne využiteľná časť zodpovedajúca cca jednej štvrtine celkovej výmery pozemku), nielen hospodárska ujma, t.j. ujma spočívajúca v obmedzení vlastníka dotknutú časť pozemku prenajať, ale aj ujma inej povahy vyplývajúca z nemožnosti využívania pozemku na poľnohospodárske, ale napríklad aj stavebné alebo rekreačné účely (žalobcovia nemôžu na cca štvrtine pozemku postaviť stavbu v zmysluplnej výmere, ale ani napríklad detské ihrisko). Žalobcovia poukazujú na závery právnej vedy, ktorá pre účely vyčíslenia spravodlivej primeranej náhrady vyžaduje posúdenie, vyhodnotenie širšieho okruhu otázok než len jednej otázky spojenej s hospodárskou ujmou a len v rozsahu presnej výmery zaťaženej elektrickým vedením a ochranným pásmom. Na vyčíslenie primeranej jednorazovej náhrady je dôležité zhrnúť a vyhodnotiť vstupné podklady: a) identifikácia nehnuteľnosti, b) identifikácia povinnej osoby, c) identifikácia oprávnenej osoby, d) druh vecného bremena, e) obsah vecného bremena, f rozsah vecného bremena (treba stanoviť, aká veľká časť pozemku bude vecným bremenom vyvolaným vedením inžinierskej siete cez pozemok dotknutá), g) analýza listinných podkladov (poloha pozemku, charakteristika územia, záťaž, stavebné a regulačné podmienky, výsledok miestneho šetrenia, fotodokumentácia atď.), h) zistiť ďalšieho vecné bremena alebo iné obmedzenia, i) stanovenie výšky ročného úžitku, j) stanovenie druhu pozemku (nezávisle na druhu pozemku uvedenom v katastri nehnuteľností, je nutné pre účel odhadu trhovej ceny dotknutý pozemok považovať za stavebný pozemok; rovnako tak stavebný pozemok okrem súčasne zastavaného územia obce považujeme aj pozemky, ktoré sú určené územným plánom na zastavania), k) stanovenie ceny pozemku; je vhodnejšie presne stanoviť cenu pozemku, ktorá by viac reflektovala na trhové podmienky nielen okamžité, ale aj dlhodobejšej povahy; cenu stanovujeme ako porovnávacie kritérium, či nie je výhodnejšie pre oprávneného pozemok odkúpiť, l) stanovenie úrokovej miery pre kapitalizáciu ročného úžitku, m) stanovenie doby trvania vecného bremena spravidla 60-70 rokov, n) koeficient znehodnotenia/ zhodnotenia - je potrebné rovnako zvážiť, aké bude veľké znehodnotenie alebo zhodnotenie dotknutého pozemku, či vedenie inžinierskej siete a jej ochranné pásmo sa týka len okrajovo pozemku, alebo či ním prechádza tak, že znehodnocuje jeho podstatnú časť, čo ho robí nepredajným, o) tzv. hluché zvyšky pozemku - ide o časti pozemku, ktoré sa po prechode vedenia a jeho ochranného pásma stanú nevyužiteľnými, v dôsledku čoho ich treba započítať do plochy vecného bremena (Bradáč a kol., Vecné bremená od A po Z, K. L., 2009). Žalobcovia sa domnievajú, že znalecký posudok predložený žalovaným uvedené hľadiská nezohľadňuje. Nálezom sp. zn. L. T. XX/XXXX zo dňa 12.10.2016 Ústavný súd SR rozhodol o tom, že ust. § 10 ods. 5 druhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, § 10 ods. 10 prvá a tretia veta a § 10 ods. 12 prvá, druhá a štvrtá veta zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v rozsahu, v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová" v slovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada", nie sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný súd SR v citovanom náleze konštatoval, že koncept jednorazovej náhrady za obmedzenia verejnoprávnej povahy (v danom prípade v súvislosti so zriadením a existenciou teplárenských zariadení) nemožno považovať za súladný s právom na ochranu vlastníctva. Žalobcovia sú toho názoru, že rovnaké princípy aké zhrnul vo svojom náleze Ústavný súd SR majú platiť aj v prípade primeraných náhrad za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike, za zriadenie vecného bremena podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. Z hľadiska formálneho, majú spomenuté ustanovenia zákona o energetike takmer totožný obsah ako ustanovenia zákona o tepelnej energetike, ktoré Ústavný súd označil za rozporné s ústavou. Žalobcovia sa domnievajú, že priznanie primeranej náhrady za nútené obmedzenie v užívaní pozemku v ochrannom pásme žalovanému v podobe jednorazovej platby nebude v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, navrhli, aby súd konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 5, ust. ods. 9 a ods. 12 zákona o energetike v rozsahu, v akom sa v týchto
ustanoveniach používa slovo „jednorazová" v slovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada", s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu.
14. Žalovaný v podaní zo dňa 13.03.2023 sa vyjadril, že nesúhlasí s návrhom žalobcov na prerušenie konania. Predmetom konania je spor o výšku primeranej jednorazovej náhrady za obmedzenie užívania nehnuteľnosti a podanie na Ústavný súd SR, s tým spojené prerušenie konania ovplyvňuje hospodárnosť a efektívnosť súčasne prebiehajúceho konania, pričom nemá vplyv na rozhodovanie vo veci samej, nakoľko dôkazy ako aj vyjadrenia obdivoch strán sporu boli v tomto konaní už predložené. Žalovaný v tomto konaní sa pridržiava všetkých vyjadrení prezentovaných v konaní, ako aj predložených dôkazov. Dávajú do pozornosti, že žalovaný má záujem na vykonaní majetkovoprávneho vysporiadania vzťahov k pozemkom, na ktorých je citovaná stavba umiestnená, avšak zo strany žalovaných nie je objektívne, spravodlivé, ani právne správne požadovať náhradu vo výške 10.000,-eur (89,28 eur/m2), nakoľko táto výška je s ohľadom na doteraz v konaní predložené znalecké posudky nedôvodná a neprimerane vysoká.
15. Znalec vo vyjadrení zo dňa 21.07.2023 uviedol, že je som znalcom z odboru poľnohospodárstvo a takto bol aj vypracovaný znalecký posudok č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021. K vypracovaniu znaleckého posudku pristúpil z dôvodu, že ide o poľnohospodársky pozemok, druh pozemku - trvalý trávny porast (ttp) a tento pozemok je aj v schválenom Projekte pozemkových úprav pre obec Hronská Dúbrava, pozemok bol zaradený ako poľnohospodárska pôda, druh pozemku - ttp a teda pozemok je v prvom rade určený na poľnohospodárske využitie. Ďalej konštatuje, že obec Hronská Dúbrava v súčasnosti nemá schválený územný plán, obec R. G. disponuje materiálom s názvom „Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2015 - 2021", po preštudovaní tohto programu rozvoja obce dospel k záveru, že ani v tomto materiáli nie je uvažované s použitím parcely registra „C" č. 880 na nejaké stavebné zámery. V žiadnom prípade sa neodklonil od znaleckej úlohy, jeho úlohou bolo vypočítať hodnotu bremena a zaoberať sa využitím poľnohospodárskeho pozemku v budúcnosti po vykonaní poklady kábla. Znalec v tomto vyjadrení podrobne špecifikoval podklady, z ktorých pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal: spisový materiál Okresného súdu Žilina sp. zn. XX/XX/XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. R. G., kópia katastrálnej mapy, na ktorej sú uvedené údaje o parcelách registra „C" pre k.ú. R. G., obec R. G.. okres Q. H. R., mapový podklad - ortofotomapa pre k.ú. R. G., okres Q. H. R., obsahuje údaj - kód BPEJ (ortofotomapa prevzatá z pôdneho portálu, mapová služba H. - I. T. L. P. S. L. F.), kópia katastrálnej mapy, na ktorej sú uvedené údaje o parcelách registra „C" pre k.ú. R. G., hlavná refinančná operácia (hodnota základnej úrokovej sadzby) N. (0,00%) H. F. C. so stavom k 18.09.2019, daň z nehnuteľností/daň za pozemky, druh pozemkov
- orná pôda a TTP, zákona č. 2512012 Z.z. o energetike, ďalšie príslušné právne predpisy, odborná literatúra. Pre využitie poľnohospodárskeho pozemku do budúcna na poľnohospodársky účel znalec uviedol, že časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami a cez ktorú vedie líniová stavba je možne využívať ako poľnohospodársku pôdu, druh pozemku - ttp v celku (teda ako nerozdelený pozemok pre poľnohospodárske využitie) t.j. ako „verifikovanú plochu", pretože po vykonaní poklady kábla narušená poľnohospodárska pôda je následné urovnávaná a je vrátená do pôvodného stavu ako celok na ďalšie poľnohospodárske využitie, potom nič nebraní tomu, aby táto verifikovaná plocha bola v celistvosti aj využívaná na poľnohospodársky účel agrotechnickými operáciami t.j. kosbou, mulčovaním alebo spásaním a poberaním agrodotácie na celú túto verifikovanú plochu, tak ako je tomu aj pri vodovodoch, plynovodoch, optických kábloch. Tieto agrotechnické operácie sú vykonávané kolesovým traktormi a ich prejazdmi cez vedenie líniovej stavby nespôsobuje také zhutnenie pôdy, aby bolo narušené alebo poškodené vedenie podzemného kábla.. Metóda polohovej diferenciácie bola veľmi správne vybraná, z dôvodu, že zohľadňuje špecifiká, teda charakteristiku poľnohospodárskeho pozemku na parcele CKN č. XXX, druh pozemku - trvalý trávny porast v k.ú. R. G.. Pre výpočet hodnoty pozemku boli použité koeficienty metódy polohovej diferenciácie, ktoré zohľadňujú špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovanie výnosu, polohy pozemku, produkčnej schopnosti, dopravnej prístupnosti, svahovitosti, povyšujúcich a redukujúcich faktorov. Pri výpočte ceny pozemku použil koeficienty, ktorými bola východzia cena pozemku navyšovaná, napr. zohľadnil dobrý prístup k pozemku po poľnej ceste, využívanie poľnohospodárskej pôdy bez degradácie, možnosť získania dotácií z fondov, možnosť prenájmu poľnohospodárskej pôdy. Poznámka: výpočet ceny predmetného pozemku v eur/m2, bol vypracovaný pri zohľadnení východzej ceny pozemku pre daný kataster a druh pozemku - trvalý trávny porast (príloha č. 1 k zákonu č. 582/2004 Z.z.) a ďalej pri zohľadnení prepočítavacích koeficientov, kde bolo zohľadnené v prospech pozemku najmä možnosť jeho prenájmu pozemku, jeho dostupnosť a hlavné možnosť získania agrodotácií. Na výslednú cenu pozemku, okrem iného, vplýva jeho zaradenie
do 8. skupiny kvality, zaradenie do subtyp T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty, a že ide o hlavnú pôdnu jednotku, kód hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) je 77, sú to kambizeme plytké na vulkanických horninách, stredné ťažké, tieto pôdy z pohľadu ich vyžitia patria k podpriemerným kategóriám, tieto skutočnosti žalovaní akosi opomenuli (len pre porovnanie uviedol príklad: ak by cena pozemku bola napr. 2,-eur/m2, potom vypočítaná hodnota vecného bremena by predstavovala hodnotu 50,10 eur, požadovaná náhrada žalobcami je 10.000,-eur). Použitie ortofotomáp - pokiaľ ide o použitie poznatkov z ortofotomapy, tento mapový podklad poslúžil len pre zistenie údaju o BPEJ - kód 0877462 a lokalizáciu pozemku, taktiež z ortofotomapy bolo možné zistiť skutočnosť, že väčšia časť pozemku je porastená drevinami - nič viacej nič menej. Skutočnosť, že na časti pozemku sú vysadené dreviny (či už také alebo onaké), táto skutočnosť nemala vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty pozemku v eur. V predošlom odbornom vyjadrení konštatoval, že ak na druhu pozemku - trvalý trávny porast boli vysadené ovocné dreviny, resp. časť pozemku je porastená inými samonáletovými drevinami, týmto došlo na časti pozemku k zmene druhu pozemku, preto poukázal na túto zmenu druhu pozemku a na povinnosť vlastníka pozemku usporiadať tento stav (táto zákonná povinnosť pre vlastníka je taxatívne uvedená v ustanoveniach zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy), takže nevykonal žiadne právne posúdenie veci, len poukázal na príslušné ustanovenia vyplývajúce z cit. zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, nijaké právne závery nevykonal. Po opätovnom posúdení vypracovaného posudku a po preštudovaní vyjadrenia žalobcov zo dňa 19.12.2022, dospel k záveru, že z jeho strany nebolo potrebné, ani nepristúpil k doplneniu, prepracovaniu posudku. To, čo bolo v jeho kompetencii ako znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, použil pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku.
16. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.10.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol za prítomnosti žalobcu v rade 1/, právneho zástupcu žalobcov a žalovaného.
17. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že znalec sa nevysporiadal s celou znaleckou úlohou. Asi najväčšia výčitka voči znaleckému posudku je v tom, akú metódu znalec použil, pritom už aj v zadaní mal, že sa mal primárne sústrediť na porovnávaciu metódu, nie metódu polohovej diferenciácie, ktorá hodnovernejšie odzrkadľuje tú trhovú hodnotu pozemku, mal porovnávaciu metódu využiť a okrem týchto LV, kde si mohol vytiahnuť kúpne zmluvy, tak mohol použiť aj komerčnú inzerciu k podobným pozemkom v danej lehote. Celkovo tú hodnovernosť znaleckému posudku narúša ten postoj, nejaké také osobné vsuvky znalca. Nespochybňujú jeho odbornosť, avšak tie vytýkané nedostatky, v akom stave je tá parcela, len z fotomapy, ktorá vôbec nezodpovedá realite, z hľadiska nejakého určenia hodnoty tej nehnuteľnosti, tak sú to všetko také kúsky skladačky, ktoré pre nich robia ten znalecký posudok nedôveryhodný. Žalobcovia sú si vedomí toho, že zákon o energetike diferencuje medzi náhradou za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme podľa § 12 a potom zároveň aj podľa § 9, avšak žalobcovia majú za to, že to, akú metódu zvolí znalec v znaleckom posudku, ako k nemu pristúpi a aká vyjde hodnota celého pozemku, má vplyv aj na samotnú jednorazovú náhradu, pritom zdôrazňujú, že ide o jednorazovú náhradu zaťaženia, ktoré je v podstate trvalé, pretože nevedia si predstaviť, že by po nejakom čase 10-15 rokoch napríklad, sa žalovaný rozhodol vedenie vykopať a v podstate uviesť pozemok do predošlého stavu, predtým ešte ako tam ten kábel položil. Čiže výsledky alebo závery znaleckého posudku sú jednak relevantné, preto aká bude tá výška náhrady. Podľa ich názoru tie inštitúty podľa § 9 a § 12 sú v rámci nejakej subsidiarity, tak sa k tomu vyjadruje aj právna teória. Najprv je potrebné posúdiť to zaťaženie z pohľadu § 11 ods. 12 , avšak toto ustanovenie odkazuje na § 43, ktoré sa venuje ochranným pásmam a v ktorom sa jednak uvádza, čo je zakázané robiť pre povinného v tomto rozsahu, avšak ten § zároveň aj hovorí o tom, že sú tam obmedzenia vo vzťahu k ochrannému pásmu, aj k pozemku alebo častiam pozemku, ktoré sa nachádzajú za tým ochranným pásmom a napríklad, ak by chcel vlastník pozemku vykonávať nejakú stavebnú činnosť alebo nejakú činnosť v okolí ochranného pásma, nie v ochrannom pásme, tak sa toto podmieňuje súhlasom prevádzkovateľa siete a zároveň sa musí riadiť aj jeho nejakými ďalšími podmienkami, ako môže tú činnosť vykonávať, čiže zase je to len ďalšie obmedzenie vlastníka pozemku. Tá subsidiarita, tak najprv z dikcie zákona je treba sa venovať § 12 v ktorom sa hovorí o ochrannom pásme avšak s tým, ako bolo uložené vedenie a ako teraz vyzerá to ochranné pásmo, to sa týka priamo ochranného pásma, že tam vznikla hluchá časť pozemku, ktorú je potrebné považovať za nepoužiteľnú a to práve z dôvodu toho ochranného pásma, nie z dôvodu celkového zaťaženia pozemku nejakým káblom, ako je to v prípade posúdenia toho zaťaženia podľa § 9. Výška v znaleckom posudku toho zaťaženia, zohľadňuje výšku tej náhrady, čiže v tomto prípade je relevantná a zároveň, že netreba len izolovane posudzovať samotné ochranné pásmo, ale treba posudzovať aj to zaťaženie, ktoré z dôvodu tohto ochranného pásma vzniklo a potom
samozrejme, keď sa toto nejako vysporiada, urovná, tak prichádza do úvahy § 9, ktorý sám tvrdí, že vo zvyšku toho, za čo sa nepriznala jednorazová náhrada podľa ods. 12, tak vo zvyšku patrí vlastníkovi pozemku náhrada za zaťaženie pozemku ako takého. Žalobca v rade 1/ na pojednávaní uviedol, že zadanie, ktoré bolo znalcovi poslané, navádza znalca k tomu, akú metódu má použiť. Je pravda, že vo väčšine prípadov znalci používajú metódu polohovej diferenciácie, ale to vôbec neodzrkadľuje trhový stav a pre žalobcov je dôležitá trhová hodnota toho pozemku a nie nominálna, ktorá mimochodom pri stanovení všeobecnej hodnoty vychádza z východzej hodnoty, ktorá je daná zákonom od roku 2004 stále rovnaká, nie je valorizovaná, vôbec tam nie je premietnutá trhová situácia. Preto si myslí, že náhrada za obmedzenie spôsobené tým vecným bremenom je nedostatočná. To dokumentovali pri podaní žaloby kúpnopredajnou zmluvou, kde deklarovali, že ako sa asi pohybujú trhové ceny podobných pozemkov. Vecné bremeno, ktoré je zriadené na ich parcele, to vecné bremeno nie je dostatočne vysporiadané na celej línii stavby, na ich pozemku to vecné bremeno zo zákona je zriadené, na ostatných pozemkoch v intraviláne obce nie je zriadené, čiže aj to poukazuje na nejaké nezrovnalosti pri realizácii stavby.
18. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že majú za to, že znalec je osoba odborne zdatná, má oprávnenie na základe osobitných skúšok, takže zodpovedá za vyhotovenie znaleckého posudku. Úloha znela tak, že má vyčísliť hodnotu všeobecnej primeranej jednorazovej náhrady. Čo sa týka metódy, pri posudkoch, ktoré zabezpečujú aj pri ostatných obdobných prípadoch, kedy poskytujú primeranú jednorazovú náhradu, tak znalci postupujú obdobným spôsobom a majú za to, že v tomto prípade bola tá metóda použitá správne. Žalovaný má záujem na majetkovoprávnom vysporiadaní vzťahu k pozemku, ktorý je predmetom sporu, avšak za hodnotu, ktorá je stanovená znaleckým posudkom a tá výška, ktorú požaduje žalobca je naozaj neprimerane vysoká. Majú za to, že tá výška nezohľadňuje obmedzenie užívania toho pozemku a tá cena by bola iná v prípade, keby dochádzalo k prevodu pozemku. Žalovaný pri realizácii stavby postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a následne, ako držiteľ povolenia na podnikanie v energetike, vykonal zápis vecného bremena záznamom na príslušné listy vlastníctva, potom informoval o vykonanom zápise vlastníkov pozemku a dal teda možnosť na uplatnenie si primeranej jednorazovej náhrady. Následne pripravili dohodu, ktorá bola vlastníkom zaslaná, avšak vlastník pozemku nesúhlasil nimi navrhovaným poskytnutím výšky jednorazovej náhrady. Žalovaný si je vedomý svojej zákonnej povinnosti poskytnúť náhradu, avšak náhrada ktorá je požadovaná zo strany žalobcov, je neprimerane vysoká. Žalovaný je ochotný poskytnúť primeranú jednorazovú náhradu vo výške stanovenej znaleckým posudkom. Čo sa týka znaleckého posudku, majú za to, že znalec sa so zadanou úlohou vysporiadal dostatočným spôsobom, zhodnotil skutkový stav a vyčíslil tú výšku obmedzenia užívania nehnuteľnosti.
19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
20. Podľa § 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, tento zákon upravuje a) podmienky na podnikanie v energetike, b) prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike, c) opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom, d) práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike, e) výkon štátnej správy v energetike, f) výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme a) vstupovať a vchádzať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky energetických zariadení, ak tak po predchádzajúcej výzve neurobil ich vlastník; výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 3, c) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať trávnaté porasty, d) vstupovať a vchádzať po predchádzajúcom súhlase v súlade s osobitnými predpismi do uzavretých priestorov a zariadení E. S. C. B., E. I. C. B., S. C. C. B., L. U., U. I. P. A. C. C. B., C. M. C., Q. C. B. a H. F. T., e) vstupovať a vchádzať na pozemky alebo do objektov, v ktorých sú umiestnené osobitné telekomunikačné zariadenia a pridružené prostriedky v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, f) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich
ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia, g) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na elektroenergetických zariadeniach alebo na plynárenských zariadeniach potrebných na zabezpečenie prevádzky sústavy alebo siete, ktorých výstavba bola povolená podľa predpisov o výstavbe.
22. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ak sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti možno uplatniť u držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby do dvoch rokov odo dňa, keď sa o tom vlastník dozvedel, najneskôr však do troch rokov od vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak právo vlastníka na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.
23. Podľa § 11 ods. 8, 9 a 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike: (8) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je povinný podať držiteľ povolenia do troch mesiacov od oznámenia podľa odseku 2 alebo odo dňa vykonania oprávnenia podľa odseku 1 po prvýkrát; prílohou k návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je aj geometrický plán stanovujúci rozsah vecného bremena. (9) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu; náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12. (10) Nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena možno uplatniť u držiteľa povolenia do dvoch rokov odo dňa, keď sa vlastník nehnuteľnosti o uplatnení zákonného vecného bremena držiteľom povolenia dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia a pri zákonných vecných bremenách podľa odseku 1 písm. f) a g) odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia zaniká. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do jedného roka odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.
24. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Pri preložke elektroenergetického zariadenia a preložke plynárenského zariadenia je primeranú jednorazovú náhradu podľa tohto odseku povinný vlastníkovi pozemku vyplatiť ten, kto potrebu preložky vyvolal; držiteľ povolenia je povinný do 30 dní na žiadosť poskytnúť vlastníkovi pozemku identifikačné údaje toho, kto potrebu preložky vyvolal, v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo názov a sídlo, ak ide o právnickú osobu. Nárok na vyplatenie primeranej jednorazovej náhrady si musí vlastník pozemku uplatniť u držiteľa povolenia alebo u toho, kto potrebu preložky vyvolal, do dvoch rokov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení užívania pozemku dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Ak sa držiteľ povolenia alebo ten, kto potrebu preložky vyvolal, a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do dvoch rokov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia alebo u toho, kto potrebu preložky vyvolal.
25. Podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (platného a účinného v čase podania žaloby), za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Nárok na primeranú jednorazovú náhradu si musí vlastník pozemku uplatniť u držiteľa povolenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o nútenom obmedzení užívania pozemku dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa núteného obmedzenia užívania pozemku, inak právo na primeranú jednorazovú náhradu zanikne. Držiteľ povolenia je povinný písomne oznámiť vlastníkovi pozemku vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u držiteľa povolenia.
26. Podľa § 43 ods. 7 a 8 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike: (7) Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, b) 3 m pri napätí nad 110 kV. (8) V ochrannom pásme vonkajšieho podzemného elektrického vedenia a nad týmto vedením je okrem prípadov podľa odseku 14 zakázané a) zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzať trvalé porasty a používať osobitne ťažké mechanizmy, b) vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa elektrického vedenia zemné práce a iné činnosti, ktoré by mohli ohroziť elektrické vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky, prípadne sťažiť prístup k elektrickému vedeniu.
27. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd konanie preruší, ak b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
28. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
29. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali proti žalovanému zaplatenia primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme vo výške 10 000,-eur podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sú (boli aj v čas podania žaloby) bezpodieloví spoluvlastníci pozemku KNC č. 880, trvalý trávny porast o výmere 3256 m2, pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce, k.ú. R. G., obec R. G., S. Q. H. R.. Nesporným bolo, že žalovaný na pozemkoch nachádzajúcich sa v k.ú. R. G., aj na pozemku žalobcov, realizoval stavbu pod názvom Železná Breznica, Hronská Dúbrava - 22 kV, prepoj V303, a to na základe stavebného povolenia obce Železná Breznica, spoločný obecný úrad, odbor stavebnej správy č. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 (právoplatné dňa 20.02.2014) a územného rozhodnutia S. Q. F. zo dňa 23.08.2013. V stavebnom povolení zo dňa 14.01.2014 bolo uvedené, že obec Železná Breznica vydáva stavebné povolenie stavby pod názvom Železná Breznica, Hronská Dúbrava - 22 kV prepoj V303 na pozemkoch registra “C“ parciel č. XXX, XXX, XXX/X (register “E“ parcely č. XXX/X, XXX/X) č. 882, 880, 1069, 878, 849, 852, 864, 1086 v katastrálnom území R. G., register “C“ parcela č. 1352 (register “E“ parcely č. XXX, XXX), 1569/3 (register “E“ parcela č. XXX), 1568/2 (register “E“ parcela č. XXX), 1568/1 (register “E“ parcela č. XXX), 1292 (register “E“ parcely č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X), 1354/1 (register “E“ parcela č. XXX/X), 1295/2 (register “E“ parcela č. XXX/X), XXXX/X (register “E“ parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX), v katastrálnom území Q. F., stavba obsahuje: nové vedenie VN 22 kV vzdušným vedením s holými vodičmi a kábelové vedenie VN 22 kV v zemi, stavba je rozdelená na tri úseky, úsek č. 1 vedenia VN č. 303 - kábel v zemi, celková dĺžka vedenia kábla v úseku č. 1 bude 870 m, úsek č. 2 vedenia VN č. 303
- vzdušné vedenie vodičmi AlFe, celková dĺžka vzdušného vedenia v úseku č. 2 bude 960 m, úsek č. 3 vedenie VN č. 303 - kábel v zemi, celková dĺžka kábla v úseku č. 3 bude 105 m. Na pozemku žalobcov išlo o podzemné elektrické vedenie.
30. Dňa 27.02.2017 žalovaný podal na Okresný úrad, odbor katastrálny, Žiar nad Hronom, návrh na vykonanie záznamu - zriadenie vecného bremena v súlade s § 11 ods. 1 a ods. 8 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike. Uviedol, že ide o zriadenie vecného bremena na priznanie práva uloženia údržby a rekonštrukcie inžinierskych sietí (podzemného elektrického vedenia), vrátane jeho ochranného pásma, podľa platných právnych predpisov a právo vstupu a prístupu na pozemok KNC č. 645, 882, 880, 1069, 878, 849, 852, 864, 1086 a KNE č. XXX/X, XXX/X, k.ú. R. G. v prospech SSE-D, a.s. v rozsahu podľa geometrického plánu č. 36639231-118/2016 vyhotoveným dňa 09.01.2017, overený S. T. Q. H. R., katastrálnym odborom pod č. 16/2017. Žalovaný žiadal vecné bremeno zapísať na pozemky podľa geometrického plánu v prospech oprávneného z vecného bremena (žalovaného). S. T. Q. H. R., katastrálny odbor, vykonal zápis vecného bremena dňa 19.04.2017 na LV č. XXX, k.ú. R. G. v znení: „vecné bremeno zriadené podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 8 zákona č. 251/2012 Z.z. v prospech C. G., P. spočívajúce v práve priznania ochranného pásma a práva uloženia elektrického vedenia a trvalého prístupu k nemu v ktoromkoľvek čase a ročnom období za účelom prevádzky, vykonávania opráv a údržby, v zmysle geometrického plánu č. 36639231-118/16 k parcele CKN č. XXX, diel č. 5 o výmere 112 m2, v čase podania žaloby bolo vecné bremeno zapísané na liste vlastníctva.
31. Nesporným bolo, že si žalobcovia uplatnili u žalovaného nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena s poukazom na ust. § 11 ods. 9, 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a to listom zo dňa 23.11.2016. Žalobcovia si v tomto liste uplatnili nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 1 písm. f), g) vo výške 30 000,-eur a zároveň si uplatnili nárok na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania dotknutého pozemku v ochrannom pásme vo výške 30.000,-eur. Žalovaný žalobcom odpovedal listom zo dňa 10.01.2017, poukázal na primeranosť jednorazovej náhrady. Žalovaný spolu listom zo dňa 19.06.2017 zaslal žalobcom návrh dohody o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady v zmysle § 11 ods. 5, 9 a 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, uviedol spolu výšku náhrady v sume 17,92 eur. K podpisu tejto dohody medzi stranami sporu nedošlo, čo nebolo sporné.
32. Žalobcovia podali žalobu na súde dňa 23.05.2017. Súd konštatuje, že žaloba bola podaná v rámci zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu v zmysle § 11 ods. 12 zákona o energetike (platného a účinného v čase podania žaloby), lehota bola dodržaná, žaloba bola podaná včas. Žalovaný nespochybňoval nárok žalobcov na jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme s poukazom na to, že cez pozemok žalobcov vedie podzemné elektrické vedenie, čiže základ nároku žalobcov bol daný. Sporná medzi stranami sporu bola výška jednorazovej náhrady, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. V danej veci bolo na návrh žalobcov nariadené znalecké dokazovanie, znalcom z odboru poľnohospodárstvo. Súd poukazuje na to, že pred nariadením znaleckého dokazovania za účelom stanovenia jednorazovej náhrady, súd oslovil znalca z odboru stavebníctvo, aj znalca z odboru poľnohospodárstvo, ktorí sa vyjadrili, že nakoľko ide o pozemok - trvalý trávny porast, pozemok mimo zastavaného územia obce (v extraviláne), je potrebné, aby znalecké dokazovanie vypracoval znalec z odboru poľnohospodárstvo. Znalec M. L. R., znalec z odboru poľnohospodárstvo, vypracoval dňa 06.09.2021 znalecký posudok č. 22/2021, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v rozsahu záťaže, teda na stanovenie primeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. Znalec v znaleckom posudku stanovil hodnotu jednorazovej náhrady vo výške 8,30 eur (t.j. 0,074 eur za m2 x 112 m2), výmera ochranného pásma podľa geometrického plánu je 112 m2 na dotknutom pozemku. Znalec v znaleckom posudku vykonal analýzu polohy nehnuteľnosti, analýzu využitia nehnuteľnosti, analýzu pozemku podľa BPEJ a charakteristiku subtypu podľa typologicko-produkčnej kategórie. Použil metódu polohovej diferenciácie, poukázal na to, že ide o trvalý trávny porast, k.ú. R. G., ochranné pásmo vedenia, 8.skupina kvality. Znalec uviedol, že výška vypočítanej jednorazovej náhrady za obmedzené užívanie vyčlenenej časti pozemku predstavuje náhradu vo výške 0,074 eur za m2, vychádzajúc z geometrického plánu č. 36639231-118/16. Predmetom sporu bola časť parcely registra CKN č. XXX, na ktorej bola zrealizovaná pokladka podzemného kábla 22 kV vedenia a jeho ochranné pásmo. Na predmetnom geometrickom pláne v grafickej časti, je zakreslené ochranné pásmo kábla položeného do zeme, plocha ochranného pásma je označená dielom 5 a jeho výmera je 112 m2, teda len táto plocha spadá do ochranného pásma. Keďže predmetom výpočtu bola jednorazová náhrada za obmedzené užívanie vyčlenenej časti pozemku, kapitalizáciou hospodárskej ujmy, celková všeobecná hodnota je 8,30 eur (0,074 eur za m2 x 112 m2). K otázke využitia pozemku v budúcnosti ako stavebného pozemku, vychádzal znalec
zo skutkového stavu a konštatoval, že S. R. G. v súčasnosti nemá schválený územný plán, obec R. G. disponuje materiálom s názvom “Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2015 - 2021“, po preštudovaní tohto programu obce dospel k záveru, že ani v tomto materiáli nie je uvažované s použitím parcely CKN č. XXX na nejaké stavebné zámery, v obci Hronská Dúbrava bol schválený projekt pozemkových úprav, ktorý citovaný pozemok zaradil ako poľnohospodársku pôdu, druh pozemku trvalý trávny porast, teda pozemok je v prvom rade určený na poľnohospodárske využitie. Trasa vedenia 22 kV bola najprv schválená územným rozhodnutím, ďalej stavebným povolením, ktoré bolo vydané príslušnou obcou Železná Breznica, uvedené stavebné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2014 (toľko k poznámke, prečo trasa vedenia nebola situovaná po okraji pozemku). Ďalej znalec uviedol v znaleckom posudku, že pozemok síce svojou časťou hraničí so zastavaným územím obce, ale práve po tejto hranici so zastavaným územím je pozemok porastený samonáletom. Takmer 70-80% plochy pozemku je porastených samonáletovými drevinami a krovím, takáto plocha, ktorá je porastená samonáletovými drevinami v odbornej praxi je označovaná ako biela plocha, t.j. evidovaná poľnohospodárska pôda, ktorá je porastená samonáletovými drevinami a nie je možné jej poľnohospodárske využitie a taktiež je otázne aj využitie tejto časti pozemku pre stavebné zámery, preto je otázne, prečo tento poľnohospodársky pozemok je takýto. Menšia časť pozemku, ktorá nie je porastená samonáletom, sa dá využívať ako poľnohospodárska pôda, druh pozemku trvalý trávny porast, ide o tzv. verifikovanú plochu (cez túto verifikovanú pôdu vedia trasa podzemného vedenia 22 kV), ktorú je možné poľnohospodársky využívať agrotechnickými operáciami, ako je kosba, mulčovanie alebo spásanie napr. hovädzím dobytkom a podobne, poberať agrodotácie, ako je tomu aj pri vodovodoch, plynovodoch, optických kábloch. Po vykonaní poklady kábla narušená poľnohospodárska pôda je následne urovnávaná a je vrátané do pôvodného stavu ako celok na ďalšie poľnohospodárske využitie, potom nič nebráni tomu, aby táto verifikovaná plocha bola v celistvosti aj využívaná na poľnohospodársky účel, t.j. kosbou, mulčovaním alebo spásaním a poberať agrodotácie na celú túto verifikovanú plochu. Výpočet hodnoty (ceny) poľnohospodárskeho pozemku je uvedený v znaleckom posudku, tento výpočet ceny pozemku bol vypracovaní pri zohľadnení východzej ceny pozemku pre daný kataster a druh pozemku a ďalej pri zohľadnení prepočítavacích koeficientov, kde bolo zohľadnené v prospech pozemku, najmä možnosť jeho prenájmu, jeho dostupnosť a hlavne možnosť získania agrodotácii. Na výslednú cenu pozemku, okrem iného, vplýva jeho zaradenie do 8. skupiny kvality, zaradenie do subtypu T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty, a že ide o hlavnú pôdnu jednotku, kód hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) je 77, ide o kambizeme plytké na vulkanických horninách, stredne ťažké, tieto pôdy z hľadiska ich využitia patria k podpriemerným kategóriám.
33. Žalovaný súhlasil so znaleckým posudkom. Žalobcovia podali námietky proti znaleckému posudku, navrhovali, aby súd znalcovi nariadil doplnenie znaleckého dokazovania. Žalobcovia namietali použitú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti - metódu polohovej diferenciácie, namietali použitie ortofotomáp, mali za to, že znalec nevyčerpal znaleckú úlohu a mal zahrnúť aj časť pozemku, ktorá v dôsledku zriadenia líniovej stavby má, rovnako ako časť pozemku v ochrannom pásme, obmedzenú využiteľnosť s tým, že pozemok mal byť posudzovaný ako potencionálne stavebná parcela. Poukazovali na to, že časť pozemku, na ktorom sa nachádza ochranné pásmo, zdieľa režim s dotknutou menšou časťou v tvare trojuholníka, a preto by mala byť žalobcom priznaná aj náhrada za túto časť pozemku. Mali za to, že s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, žalobcom patrí obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme, náhrada zodpovedajúca miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku, pričom miera obmedzenia obvyklého užívania pozemku sa musí vykladať vo vzťahu k celému pozemku a to nad rámec ochranného pásma. V opačnom prípade, by vznikla podľa žalobcov nespravodlivá situácia, v zmysle ktorej by si žalobcovia podľa citovaného ustanovenia mohli nárokovať len na náhradu za užívanie časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje ochranné pásmo. Mali za to, že je potrebné zohľadniť pri posudzovaní výšky a rozsahu náhrady za vniknuté obmedzenie vlastníckeho práva nielen časť pozemku nachádzajúcu sa v ochrannom pásme, ale aj časť, ktorá je vznikom ochranného pásma priamo dotknutá. Mali za to, že znalec nezohľadnil faktory a to predpoklad budúceho využitia pozemku na stavebné účely, znehodnotenie pozemku vzhľadom na vedenie stavby v rozpore so stavebným povolením, vytvorenie tzv. hluchej časti pozemku s obmedzenou využiteľnosťou, zohľadnenie ceny porovnateľných pozemkov pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec sa podrobne vyjadril k námietkam žalobcov a to vo vyjadrení zo dňa 11.03.2022 a zo dňa 21.07.2023.
34. Súd mal za to, že znalec vyhotovil znalecký posudok s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, stanovil výšku primeranej jednorazovej náhrady zodpovedajúcej miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku v ochrannom pásme. Súd nezistil dôvody na nariadenie doplnenia
znaleckého dokazovania, ako navrhovali žalobcovia. Znalec sa následne vo svojich vyjadreniach vyjadril k námietkam žalobcov. Znalecký posudok súd považoval za dostatočne vypracovaný, odôvodnený, znalec stanovil výšku jednorazovej náhrady s poukazom na citované ustanovenie § 11 ods. 12 zákona o energetike. Žalobcovia žiadne iné dôkazy nenavrhli, nepredložili, nenavrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie (prípadne nepredložili súkromný znalecký posudok).
35. Súd poukazuje na zákonnú úpravu v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike. Zákon o energetike stanovuje dve kategórie primeraných náhrad poskytovaných ako kompenzáciu za obmedzenia vyplývajúce z realizácie oprávnení držiteľa povolenia a to podľa § 11 ods. 9, 10 a podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike a jednu osobitnú kategóriu predstavujúcu kompenzáciu za obmedzenia vyplývajúce z existencie ochranných pásiem a bezpečnostných pásiem energetických zariadení zriadených na základe zákona o energetike a to podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike.
36. Čo sa týka primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme a bezpečnostnom pásme podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike, zákon uvádza, že ako základný nástroj na kompenzáciu vlastníka treba vnímať primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a v bezpečnostnom pásme podľa § 80 zákona o energetike. Ochranné pásma a bezpečnostné pásma sú vymedzené priestorom v bezprostrednej blízkosti chránených energetických zariadení. Primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme možno priznať len v prípade, ak ide o ochranné pásmo alebo bezpečnostné pásmo zriadené po nadobudnutí účinnosti zákona o energetike, po 01.09.2012. Účelom ochranných pásiem (bezpečnostných pásiem) je ochrana príslušných energetických zariadení, života, zdravia a majetku osôb, čo znamená, že ochranné pásmo sa zriaďuje (vzniká priamo zo zákona) okamihom zriadenia príslušného energetického zariadenia. Existencia ochranných pásiem obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v obvyklom užívaní nehnuteľnosti tak, že mu zakazuje zriaďovať stavby alebo uskutočňovať niektoré ďalšie činnosti v ochranných pásmach a tieto činnosti podmieňuje predchádzajúcim súhlasom držiteľa povolenia. O ktoré konkrétne činnosti ide, vymedzuje ustanovenie § 43, § 79, § 87, § 80 zákona o energetike. Primeraná náhrada sa preto poskytuje len na účely kompenzácie vlastníka pozemku z dôvodu obmedzení, ktoré z uvedených zákonných ustanovení vyplývajú. Primeraná náhrada sa poskytuje vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti v podobe jednorazovej primeranej náhrady, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Otázku obmedzenia v užívaní pozemku v tomto prípade treba posudzovať výlučne len z hľadiska obmedzení, ktoré vznikli na tej časti pozemku, ktorá je zaťažená existenciou ochranného pásma (bezpečnostného pásma). Z tohto ustanovenia (§ 11 ods. 12) totiž jednoznačne vyplýva, že náhrada sa poskytuje za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme. Prípadné obmedzenia, ktoré z dôvodu zriadenia energetických zariadení vznikli na zvyšnej časti pozemku alebo majú povahu iných obmedzení než tých, ktoré sú spojené s existenciou ochranného pásma, možno kompenzovať ďalšími náhradami uvedenými v § 11 zákona o energetike. To rovnako platí aj o obmedzeniach nad rámec obmedzení v obvyklom užívaní pozemku. Primeranú jednorazovú náhradu treba uplatniť u držiteľa povolenia v rámci subjektívnej a objektívnej prekluzívnej lehoty, ako je uvedené v cit. ustanovení § 11 ods. 12 zákona o energetike. Podaniu na súd musí predchádzať uplatnenie si primeranej náhrady u držiteľa povolenia a absencia dohody o výške primeranej náhrady. V danom prípade si žalobcovia uplatnili u žalovaného ako u držiteľa povolenia nárok na jednorazovú náhradu, k dohode o výške primeranej náhrady nedošlo.
37. Súd považuje za dôležité poukázať aj na ust. § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike, podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti dotknutej zriadením zákonného vecného bremena si okrem primeranej náhrady za nútené obmedzenie v užívaní pozemku v ochrannom pásme, resp. bezpečnostnom pásme, môže voči držiteľovi povolenia uplatniť aj primeranú náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena a z toho vyplývajúcich obmedzení, ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike. Keďže primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena sa neposkytuje za výmeru pozemku, za ktorú patrí vlastníkovi primeraná náhrada za nútené obmedzenia v užívaní pozemku v ochrannom pásme, účelom tohto typu primeranej náhrady je kompenzácia ostatných obmedzení, ktoré v dôsledku zriadenia zákonných vecných bremien dotknutému vlastníkovi vznikli. Kompenzovať možno tak aj obmedzenia spôsobené znížením hodnoty alebo úplným znehodnotením pozemku. Kompenzácii by mala v prvom rade podliehať ujma spočívajúca v obmedzení vlastníka v obvyklom užívaní nehnuteľnosti vo vzťahu k tej jeho časti, na ktorej je zriadené príslušné energetické zariadenie. Zákon však nepoužíva pojem obmedzenie v obvyklom užívaní, a preto nie je vylúčené,
aby sa kompenzácia týkala aj ostatných obmedzení a aj vo zvyšnej časti nehnuteľnosti, v závislosti od skutočného obsahu zákonného vecného bremena. Obmedzenia, ktoré vzniknú pri zriadení podzemného elektrického vedenia, budú pravdepodobne menšie, než pri nadzemnom elektrickom vedení, a to nielen z hľadiska obmedzenia užívania časti pozemku zastavanej energetickým zariadením, ale aj z hľadiska existencie oprávnenia držiteľa povolenia vstupovať na pozemok pre účely výkonu povolenej činnosti (zabezpečovanie údržby, opravy). Kompenzácii by tak mala podliehať aj hospodárska ujma, t.j. ujma spočívajúca v obmedzení vlastníka prenajať dotknutú časť pozemku, či ujma inej povahy vyplývajúca z nemožnosti využívania pozemku na poľnohospodárske, ale napríklad aj na stavebné alebo rekreačné účely.
38. Súd poukazuje na to, že predmetom žaloby však nebol nárok žalobcov podľa § 11 ods. 9 a 10 zákona o energetike, ale iba uplatnený nárok podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. Zákonodarca pri jednorazovej primeranej náhrade podľa § 11 ods. 9, 10 uvádza, že pri vyčíslení spravodlivej primeranej náhrady sa vyžaduje posúdenie, vyhodnotenie podstatne širšieho okruhu otázok než len jednej otázky spojenej s hospodárskou ujmou a len v rozsahu presnej výmery zaťaženej energetickým zariadením. Podľa komentára P. (X. V. C.) k ust. § 11 ods. 9 a 10 zákona o energetike sa uvádza, že na vyčíslenie primeranej náhrady podľa tohto zákonného ustanovenia je dôležité vyhodnotiť aj vstupné podklady, ktorými sú: identifikácia nehnuteľnosti, identifikácia povinnej oprávnenej osoby, druh vecného bremena, obsah vecného bremena, rozsah vecného bremena, analýzu listinných podkladov (poloha pozemku, charakteristika územia, záťaž, stavebné a regulačné podmienky, fotodokumentácia atď.), zistiť ďalšie vecné bremená alebo ďalšie obmedzenia, určenie výšky ročného úžitku, určenie druhu pozemku, určenie ceny pozemku, určenie úrokovej miery pre kapitalizáciu ročného úžitku, určenie doby trvania vecného bremena, koeficient znehodnotenia, zhodnotenia pozemku, tzv. hluché zvyšky pozemku zohľadniť, ide o časti pozemku, ktoré sa po prechode vedenia a jeho ochranného pásma stanú nevyužiteľnými, v dôsledku čoho ich treba započítať do plochy vecného bremena (poukazujúc na Bradáč a kolektív: Vecné bremená od A po Z, K. L., a.s., 2009). Z uvedeného vyplýva, že uvedené faktory, na ktoré sa odvolávali aj žalobcovia (vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2017) je potrebné zohľadňovať pri uplatnení nároku podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike, teda, ak ide o primeranú jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena, nakoľko sa tu majú zohľadňovať kritéria, faktory týkajúce sa vecného bremena, uvedené faktory sa však nezohľadňujú pri nároku podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike (časť pozemku, ktorá je zaťažená existenciou ochranného pásma), bolo by to nad rámec zákonného ustanovenia § 11 ods. 12 zákona o energetike (ide tu o odlišné nároky).
39. Podľa zákona o energetike možno uplatniť aj nárok na primeranú jednorázovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike, ani tento nárok však nebol predmetom žaloby žalobcov. Podľa tohto ustanovenia je primeraná náhrada za nútené obmedzenie v užívaní nehnuteľnosti, na ktorú vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti právo v prípade a v rozsahu, v akom je obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Právo na túto primeranú náhradu však vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti len v prípade, ak sa mu neposkytuje primeraná náhrada za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme podľa § 11 ods. 12, ani primeraná náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 9, 10 (napríklad v prípade, ak sa jeho nehnuteľnosť využíva na zabezpečenie nevyhnutného prístupu k inej nehnuteľnosti, na ktorej sa nachádza príslušné energetické zariadenie alebo treba vykonať úpravu trávnatých porastov, či odstrániť stromy aj na pozemku, ktorý susedí s pozemkom, cez ktorý neprechádza nadzemné elektrické vedenie).
40. Čo sa týka znaleckého posudku, pokiaľ žalobcovia namietali, že znalec použil metódu polohovej diferenciácie a mal použiť porovnávaciu metódu, súd poukazuje na to, že k uvedenej námietke žalobcov sa podrobne vyjadril znalec vo vyjadreniach zo dňa 11.03.2022, 21.07.2023, v ktorých podrobne zdôvodnil použitie metódy polohovej diferenciácie. Znalec uviedol, že zvolená metóda polohovej diferenciácie je správne vybraná z dôvodu, že vybraná metóda podrobne zohľadňuje špecifiká, charakteristiku poľnohospodárskeho pozemku parcely CKN č. XXX, druh trvalé trávne porasty, k.ú. R. G. a to najmä vychádzajúc z bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (BPEJ), kód 0877462, ktorá charakterizuje pozemok: ako skupina kvality 8, charakteristiku typologicko-produkčnej kategórie subtyp T2 - menej produkčné trvalé trávne porasty, charakteristiku pre klimatický región kód 08 - mierne chladný, mierne vlhký, číselník a stručnú charakteristiku hlavný pôdnych jednotiek kód 77 - kambizeme plytké na vulkanických horninách, stredne ťažké, charakteristiku a číselníky svahovitosti, expozície, kamenitosti a hĺbky pôdy, kód expozície E je 4 - mierny, až výrazný svah, kód skeletovitosti K je 3 pôdy, silné skeletovité, kód hĺbky je 2 plytké pôdy. Znalec uviedol, že pre výpočet hodnoty pozemku boli použité
koeficienty polohovej diferenciácie, ktoré zohľadňujú špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, polohy pozemku, produkčnej schopnosti, dopravnej prístupnosti, svahovitosti, povyšujúcich a redukujúcich faktorov, pričom porovnávacia metóda toto špecifikum poľnohospodárskeho pozemku nezohľadňuje alebo len v malej miere. Súd poukazuje na to, že ide o znalecký posudok podaný znalcom, odborne spôsobilou osobou, znalcom zapísaným v zozname znalcov E. C. C., znalec z odboru poľnohospodárstvo, čiže ide o osobu, ktorá disponuje odbornými vedomosťami, zdatnosťami vo svojom odbore. Súd mal za to, že nie je zo strany žalobcov daný objektívny dôvod spochybňovať znalcom použitú a zvolenú metódu. Žalobcovia nie sú odborne spôsobilou osobou v danom odbore na posudzovanie odborných otázok, na určovanie toho, akú metódu má znalec zvoliť. Pokiaľ žalobca v rade 1/, resp. právny zástupca žalobcov poukazovali na to, že podľa zadania mal znalec pri vypracovaní znaleckého posudku použiť porovnávaciu metódu - súd k uvedenému konštatoval, že uvedené nevyplýva z uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania, zároveň súd nie je oprávnený určovať znalcom, akú metódu majú použiť pri vypracovávaní znaleckých posudkov. Pokiaľ žalobcovia namietali použitie ortofotomáp, k uvedenému sa taktiež podrobne vyjadril znalec vo svojich vyjadreniach zo dňa 11.03.2022, 21.07.2023. Znalec uviedol, že výpočet hodnoty (ceny) poľnohospodárskeho pozemku bol vypracovaný pri zohľadnení východzej ceny pozemku pre daný kataster a druh pozemku a pri zohľadnení prepočítavacích koeficientov, kde okrem iného, bolo zohľadnené v prospech pozemku najmä možnosť jeho prenájmu, jeho dostupnosť a hlavne možnosti získania agrodotácii. Pokiaľ ide o použitie poznatkov z ortofotomapy, tieto pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti poslúžili len k zisteniu údaju o BPEJ a taktiež z ortofotomapy bolo možné zistiť skutočnosť, že väčšia časť pozemku je porastená drevinami. Skutočnosť, že na časti pozemku sú vysadené dreviny (či také alebo onaké), táto skutočnosť nemala vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti. Znalec konštatoval, že ak na druhu pozemku trvalý trávny porast, na jeho časti, boli vysadené ovocné dreviny, týmto došlo k zmene druhu pozemku a charakteru jeho využitia, v takomto prípade vlastník pozemku bol povinný požiadať príslušný orgán o vydanie súhlasu so zmenou druhu pozemku. Menšia časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami, túto je možné naďalej využívať ako verifikovanú poľnohospodársku pôdu, druh pozemku trvalý trávny porast, agrotechnickými operáciami ako je kosba, mulčovanie alebo spásanie napríklad hovädzím dobytkom, ovcami a poberať agrodotácie. Tieto agrotechnické operácie sú vykonávané kolesovým traktormi a ich prejazdmi cez vedenie líniovej stavby nespôsobuje také zhutnenie pôdy, aby bolo narušené alebo poškodené vedenie podzemného kábla. Na základe uvedených skutočností znalec nepovažoval za potrebné vykonať miestnu obhliadku, pri vypracovaní posudku vychádzal z viacerých podkladov (znalec podrobne uviedol listiny, doklady z ktorých vychádzal pri vypracovaní posudku). Pokiaľ žalobcovia namietali, že žalovaný nezvolil vedenie trasy okrajom pozemku, ale priečne cez pozemok (súd poznamenáva, že uvedené bolo možné namietať v územnom, resp. stavebnom konaní), žalovaný realizoval stavbu pod názvom Železná Breznica, Hronská Dúbrava - 22kV prepoj V303 na základe územného rozhodnutia S. Q. F. zo dňa 23.08.2013 a na základe stavebného povolenia obce Železná Breznica zo dňa 14.01.2014.
41. Ďalej žalobcovia namietali, že do ohodnotenia mal znalec zahrnúť aj časť pozemku, ktorá v dôsledku zriadenia líniovej stavby má, rovnako ako časť pozemku v ochrannom pásme, obmedzenú využiteľnosť (tvar trojuholníka). Žalobcovia mali za to, že miera obmedzenia sa má vykladať vo vzťahu k celému pozemku. Znalec mal posudzovať pozemok ako potencionálnu stavebnú parcelu. Súd v prvom rade poukazuje na ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, z ktorého vyplýva, že otázku obmedzenia v užívaní pozemku treba posudzovať výlučne len z hľadiska obmedzení, ktoré vznikli na tej časti pozemku, ktorá je zaťažená existenciou ochranného pásma. Z tohto ustanovenia (§ 11 ods. 12) podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že náhrada sa poskytuje za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme, preto mieru obmedzenia nemožno posudzovať vo vzťahu k celému pozemku. Žalobcovia si podanou žalobou uplatnili nárok podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike, neuplatnili si nárok podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike. Teda žalobcovia si neuplatnili nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a z toho vyplývajúcich obmedzení. Súd poukazuje na to, že primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena sa neposkytuje len za výmeru pozemku, za ktorú patrí náhrada podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike, účelom ustanovenia § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike je kompenzácia ostatných obmedzení (ako obmedzenia spôsobené znížením hodnoty, znehodnotením pozemku atď.), v tomto prípade nie je vylúčené, aby sa kompenzácia týkala aj ostatných obmedzení a to vo zvyšnej časti nehnuteľnosti, nielen časti pozemku, kde je zriadené energetické zariadenie. Pokiaľ teda žalobcovia chceli, aby sa zohľadňoval celý pozemok, obmedzenia v užívaní vo vzťahu k celému pozemku (resp. aj zvyšná časť pozemku, tvar trojuholníka) a nielen iba časť pozemku zaťažená existenciou ochranného pásma, mali si uplatniť samostatnou žalobou nárok
podľa § 11 ods. 9 a 10, resp. podľa § 11 ods. 5 zákona o energetike (takýto nárok si však neuplatnili). Mieru obmedzenia užívania pozemku je možné posudzovať vo vzťahu k celému pozemku len podľa zákonnej úpravy v ust. § 11 ods. 9 zákona o energetike, ale nie podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike, ide tu o rozdielne nároky, miera obmedzení sa tu posudzuje odlišne. Iba na okraj súd poznamenáva, bolo nesporným, že žalobcovia si uplatnili u žalovaného nárok na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena s poukazom na ust. § 11 ods. 9, 10 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a to listom zo dňa 23.11.2016. Podanou žalobou zo dňa 20.05.2017 si však žalobcovia uplatnili nárok iba na jednorázovú náhradu podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike (nič im nebránilo podať žalobu/prípadne samostatnú žalobu aj ohľadne nároku podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike, súbežné uplatnenie oboch nárokov zákon nevylučuje, tieto ustanovenia nie sú podmienené tým, že by sa musel uplatniť najprv jeden nárok a až potom druhý nárok).
42. Pokiaľ žalobcovia sa vyjadrovali, že potencionálne môže ísť o stavebnú parcelu, súd poukazuje na to, že na LV č. XXX je pozemok KNC č. 880, v čase podania žaloby, ako aj v súčasnosti stále vedený ako trvalé trávne porasty. Je potrebné vychádzať z druhu pozemku, ako je zapísaný na LV. Žalobcovia nepreukázali, že ide/malo by ísť o stavebný pozemok, ide o poľnohospodársky pozemok, ako uviedol aj znalec v znaleckom posudku. Pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Znalec v znaleckom posudku poukázal na využitie tohto pozemku. Ide o pozemok trvalé trávne porasty, znalec uviedol, že časť pozemku, ktorá nie je porastená drevinami a cez ktorú vedia líniová stavba, je možné využívať ako poľnohospodársku pôdu, ako verifikovaná plocha, pretože po vykonaní poklady kábla, narušená poľnohospodárska pôda je následne urovnávaná a je vrátená do pôvodného stavu ako celok na ďalšie poľnohospodárske využitie. Nič nebráni tomu, aby táto verifikovaná pôda bola v celistvosti aj využívaná na poľnohospodársky účel agrotechnickými operáciami. Znalec vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2022 uviedol, že v znaleckom posudku nevylúčil ani možnosť v budúcnosti iné využitie pozemku ako poľnohospodárske, t.j. na stavebný účel, otázne však je, čo v prípade, ak pozemok v budúcnosti nebude použitý pre stavebný zámer, ale naďalej bude využívaný na základnú poľnohospodársku výrobu, teda na túto alternatívu využitia poľnohospodárskeho pozemku aj v budúcnosti na poľnohospodársky účel, na položené otázky, ako znalec z odboru poľnohospodárstvo odpovedal. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že pozemok v budúcnosti by mal slúžiť ako stavebný pozemok, ide o hypotetické konštatovanie žalobcov, bez preukázania uvedeného záveru. K otázke využitia pozemku v budúcnosti ako stavebného sa vyjadril aj znalec v znaleckom posudku, v ktorom konštatoval, že obec Hronská Dúbrava v súčasnosti nemá schválený územný plán obce a podľa Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce na roky 2015-2021, ani z tohto materiálu nie je uvažované s použitím parcely CKN č. XXX na nejaké stavebné zámery. V obci Hronská Dúbrava bol schválený projekt pozemkových úprav, ktorý citovaný pozemok zaradil ako poľnohospodársku pôdu, druh pozemku trvalý trávny porast, teda pozemok je v prvom rade určený na poľnohospodárske využitie. Súd mal teda za to, z ničoho nevyplýva, že pozemok v budúcnosti by mal byť určený na zástavbu ako stavebný pozemok, zo žiadnych listinných dôkazov uvedené nebolo preukázané. Takáto situácia (zmena využitia pozemku) ani v budúcnosti nemusí vôbec nastať. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že možno očakávať rozšírenie zastavaného územia obce, uvedené taktiež z ničoho nie je preukázané, z ničoho nevyplýva, predpoklad prípadného budúceho využitia pozemku na stavebné účely z ničoho nevyplýva, nebolo preukázané, ide iba o hypotetické tvrdenia žalobcov v rovine ničím nepodložených dôkazov, preto posudzovanie pozemku ako stavebného vo vzťahu k požadovanej náhrade je bezpredmetné, uvedené nevychádza z aktuálneho stavu pozemku, ohľadne uvedeného nie je potrebné dopĺňať znalecký posudok. S poukazom na uvedené skutočnosti súd námietky žalobcov k znaleckému posudku vyhodnotil ako nedôvodné, neopodstatnené, súd nezistil dôvody na nariadenie doplnenia znaleckého dokazovania, preto návrh žalobcov na nariadenie doplnenia znaleckého posudku zamietol, nakoľko tento návrh nepovažoval za dôvodný. Znalecký posudok súd považoval za dostatočne a riadne vypracovaný, odôvodnený, znalec stanovil výšku jednorazovej náhrady s poukazom na citované ustanovenie § 11 ods. 12 zákona o energetike.
43. Súd zamietol aj návrh žalovaného na výsluch znalca znaleckej organizácie U. C., nakoľko výsluch znalca danej znaleckej organizácie nepovažoval za potrebný, relevantný pre rozhodnutie vo veci samej, bolo by to nadbytočné. Aj sám žalovaný sa vyjadril, že ak by došlo k sporu medzi dvoma znaleckými posudkami, tak navrhujú výsluch znalca. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku č. 22/2021, ktorý vypracoval znalec z odboru poľnohospodárstvo M. L. R.. Pokiaľ aj žalovaný predložil spolu s vyjadrením k žalobe znalecký posudok č. 293/2017 vypracovaný znaleckou organizáciou
U. C., súd pri rozhodovaní nevychádzal z daného znaleckého posudku, preto výsluch znalca nebol potrebný (na pojednávaní dňa 25.09.2020 súd v rámci predbežného právneho posúdenia konštatoval, že uvedený znalecký posudok neobsahuje v zmysle § 209 ods. 2 CSP doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a keďže je tu sporná výška jednorázovej náhrady, súd pristúpi k nariadeniu znaleckého dokazovania na stanovenie jednorázovej náhrady podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike).
44. Súd zároveň poukazuje na to, že zákonná úprava v zákone č. 251/2012 Z.z. o energetike nevylučuje súbežné uplatnenie nárokov, čiže žalobcovia mali možnosť si súdnou cestou uplatniť nárok podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o energetike a zároveň aj nárok podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že primeraná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme predchádza náhrade za zriadenie vecného bremena, uvedené tvrdenie žalobcov zo zákonnej úpravy § 11 ods. 9, 10 a § 11 ods. 12 nevyplýva. Uvedené ustanovenia (inštitúty) nie sú v pomere subsidiarity, ako uvádzal právny zástupca žalobcov. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že znalec v znaleckom posudku zohľadnil mieru obmedzenia obvyklého užívania pozemku žalobcov v ochrannom pásme (výmera ochranného pásma 112 m2), vypočítal výšku jednorazovej náhrady. Súd s poukazom na ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike, vypracovaný znalecký posudok č. 22/2021 zo dňa 06.09.2021 vypracovaný znalcom M. L. R., znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, priznal žalobcom v rade 1/ a 2/ výšku primeranej jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie vlastníka pozemku (žalobcov) v užívaní pozemku v ochrannom pásme a to v sume 8,30 eur, vo zvyšnej časti žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.
45. Zároveň súd v danej veci mal za to, že žalobcom nevznikol nárok na úroky z omeškania, nakoľko, ak sa držiteľ povolenia a vlastník pozemku na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať návrh na súd, návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady. Teda určenie výšky náhrady závisí od rozhodnutia súdu, žalovaný sa tak nemohol dostať do omeškania. Žalobcovia si uplatnili u žalovaného nárok na jednorazovú primeranú náhradu podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike listom zo dňa 23.11.2016 (týmto listom si uplatnili nárok aj podľa § 11 ods. 9 a 10 zákona o energetike, uvedené však nebolo predmetom žaloby). Žalovaný odpovedal žalobcom listom zo dňa 10.01.2017, namietal výšku žalobcami požadovanej primeranej jednorazovej náhrady. Žalovaný predložil žalobcom návrh dohody o náhrade majetkovej ujmy a primeranej jednorazovej náhrady v zmysle § 11 ods. 5, 9, 12 zákona o energetike. Strany sporu, žalobcovia a žalovaný sa nedohodli na výške jednorazovej náhrady, žalobcovia následne podali žalobu na súd, aby s poukazom na ust. § 11 ods. 12 posledná veta zákona o energetike o výške jednorazovej primeranej náhrady rozhodol súd. Žalobcovia si uplatňovali úrok z omeškania vo výške 5% ročne z požadovanej sumy od 26.12.2016 do zaplatenia a to s poukazom na ich list zo dňa 23.11.2016, v ktorom žiadali vyplatiť od žalovaného jednorazovú náhradu do 30 dní od doručenia tejto výzvy žalovanému, výzva bola žalovanému doručená dňa 25.11.2016. S poukazom na to, že nedošlo k dohode medzi stranami sporu o výške jednorazovej náhrady, žalobcovia podali žalobu na súd - návrh na rozhodnutie o výške primeranej náhrady. S poukazom na uvedené sa teda žalovaný nedostal do omeškania s plnením, t.j. vyplatením jednorazovej primeranej náhrady žalobcom, preto súd priznal žalobcom iba sumu 8,30 eur (s poukazom na znalecký posudok), vo zvyšnej časti žalobu žalobcov zamietol a to v časti sumy nad priznanú sumu a v časti požadovaných úrokov z omeškania.
46. Súd na pojednávaní zároveň zamietol aj návrh žalobcov v rade 1/ a 2/ na prerušenie konania. Žalobcovia v danej veci podali návrh na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR s poukazom na § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. L. T. XX/XXXX zo dňa 12.10.2016, v ktorom Ústavný súd rozhodol o tom, že ust. § 10 ods. 5, druhá, tretia a štvrtá veta, § 10 ods. 9, ods. 10, prvá a tretia veta a § 10 ods. 12, prvá veta, druhá a štvrtá veta zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, v rozsahu v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“, slovným spojením „primeraná jednorazová náhrada“, nie sú v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález vyhlásený v zbierke zákonov 09.11.2016 pod č. 293/2016 Z.z.). Súd poukazuje na to, že konanie na Okresnom súde Žilina je vedené od 23.05.2017, teda viac ako šesť rokov. Žalobcovia a žalovaný podali vyjadrenie k meritu veci, bolo nariadené pojednávanie dňa 25.09.2020, kde sa strany sporu vyjadrili k predmetu sporu, kde súd uviedol predbežné právne posúdenie, zo strany právneho zástupcu žalobcov bol podaný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania a uvedené
pojednávanie bolo aj odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. Znalecké dokazovanie bolo nariadenie uznesením zo dňa 17.06.2021, znalec vypracovalo znalecký posudok č. 22/2021 dňa 06.09.2021. Strany sporu sa vyjadrili k znaleckému posudku, vzhľadom na dĺžku konania, hospodárnosť konania, vykonané dokazovanie (znalecké dokazovanie), súd procesný návrh žalobcov na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom SR neposúdil ako dôvodný. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ mali za to, že rovnaké princípy, ako zhrnul vo svojom náleze Ústavný súd SR, by mali platiť aj v prípade primeraných náhrad za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 11 ods. 5, za zriadenie vecného bremena § 11 ods. 9 a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike. S poukazom na to navrhli súdu, aby konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 5, § 11 ods. 9, § 11 ods. 12 zákona o energetike v rozsahu v akom sa v týchto ustanoveniach používa slovo „jednorazová“ v slovnom spojení „primeraná jednorazová náhrada“ s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a s čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd poukazuje na zákonnú úpravu uvedenú v ust. § 11 ods. 12 zákona o energetike v znení účinnom v roku 2017 (v čase podania žaloby), ako aj v súčasnosti, kde podľa tohto ustanovenia (prvá veta), za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 43, § 79, § 87 a bezpečnostnom pásme podľa § 80, zriadených po 1. septembri 2012 je držiteľ povolenia povinný vyplatiť vlastníkovi pozemku primeranú jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Ustanovenie § 11 ods. 12 prvá veta je v rovnakom znení (ako v roku 2017, tak aj v čase rozhodovania súdu). Súd poukazuje na to, že žalobcovia si v danej veci uplatnili nárok iba podľa § 11 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v návrhu na prerušenie konania žalobcovia poukazujú na nároky vyplývajúce z úplne iného právneho predpisu zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. L. T. XX/XXXX zo dňa 12.10.2016, teda ide o úplne iný nárok. Žalobcovia si žalobou uplatnili nárok iba podľa § 11 ods. 12 zákona o energetike, ohľadne ktorého nároku sa vykonalo aj dokazovanie. V návrhu na prerušenie konania žalobcovia navrhli, aby súd podal na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 11 ods. 5, § 11 ods. 9, § 11 ods. 12 zákona o energetike, čo sa týka pojmu „primeraná jednorazová náhrada“ s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Súd ale poukazuje na to, čo je podstatné, že žalobcovia si v danej veci žalobou neuplatnili nárok podľa § 11 ods. 5, ani nárok podľa § 11 ods. 9 zákona o energetike. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj vykonané dokazovanie v danej veci, dĺžku konania, zásadu hospodárnosti konania, súd uvedený procesný návrh žalobcov neposúdil ako dôvodný, tento procesný návrh žalobcov na prerušenie konania zamietol a to s poukazom na ust. § 162 ods. 3 CSP. Súd návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko nedospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych prepisov.
47. Zároveň súd poznamenáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. M. XXX/XX, M. XXX/XX, M. XXX/XX) základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami a skutočnosťami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.
48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP): (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
50. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Žalobcovia sa v danej veci domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z danej sumy od 26.12.2016 do zaplatenia, súd žalobcom priznal sumu 8,30 eur. S poukazom na výsledok konania, úspech žalobcov predstavoval iba 0,00083% (čo predstavuje podiel priznanej sumy a žiadanej sumy), teda v danom spore mal úspech žalovaný (neúspech iba v nepatrnej časti), preto súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (IV. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.