Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/85/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD, v trestnej veci obžalovaných: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX a 2) ml. C. B., nar. XX.XX.XXXX pre pokračovací zločin podvodu podľa , písmeno a), písmeno c), písmeno d) s poukazom na , , , sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa , o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03.05.2024, č. k. -2997, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.8.2024, takto

rozhodol:

I. Podľa , , sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výrokoch o treste a spôsobe ich výkonu.

II. Podľa sa

1) obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko: C. E. XXXX/XX, XXX XX D., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,

2) obžalovaný ml. C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvalé bydlisko: F., adresa na doručovanie písomností: G. H. XXX/X, XXX XX D. t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov,

o d s u d z u j ú

1) obžalovaný A. B.,

Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 s použitím v znení účinnom od 6.8.2024, v znení účinnom od 6.8.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 v spojení s v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 v spojení s v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá zákaz stretávania sa so

spoluobžalovaným ml. C. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom: F., adresa na doručovanie písomností: G. H. XXX/X, XXX XX D.. Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 v spojení s v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 v spojení s v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

2) obžalovaný ml. C. B.

Podľa v znení účinnom od 6.8.2024, v znení účinnom od 6.8.2024, s použitím v znení účinnom od 6.8.2024, v znení účinnom od 6.8.2024 na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa v znení účinnom od 6.8.2024, v znení účinnom od 6.8.2024, sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému pri určení probačného dohľadu ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 v spojení s v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá zákaz stretávania sa so spoluobžalovaným A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom: C. E. XXXX/XX, XXX XX D..

Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 v spojení s v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa v znení účinnom od 6.8.2024 v spojení s v znení účinnom od 6.8.2024 sa obžalovanému ukladá primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len prvostupňový súd v príslušnom gramatickom tvare) zo dňa 03.05.2024, č. k. -2997 boli obžalovaní A. B. a ml. C. B. uznaní za vinných, že po tom ako na presne nezistenom mieste a v presne nezistenom čase najmenej piati páchatelia tvoriaci skupinu, z toho jeden A. B. a druhý C. B. si za účelom získania majetkového prospechu dohodli spoločný postup s rozdelením konkrétnych úloh pre každého zúčastneného páchateľa tak, že jeden z tejto skupiny páchateľov - navolávač kontaktoval vopred vytypovanú osobu dosahujúcu vek najmenej 60 rokov jej veku, uviedol nepravdivé skutočnosti o núdzi jej blízkej osoby a pod vplyvom tejto nepravdivej predstavy ju presvedčil o tom, aby odovzdala požadovanú finančnú hotovosť inej, pre ňu neznámej osobe, čím reálne pomôže svojej blízkej osobe, ďalší z tejto skupiny páchateľov - navádzač mal presne nezisteným spôsobom, spravidla prostredníctvom mobilnej komunikácie usmerňovať ďalšieho do tejto skupiny patriaceho páchateľa - preberača za účelom dostavenia sa na miesto stretnutia s vytypovanou osobou a k prevzatiu alebo vyzdvihnutiu finančnej hotovosti, preberač mal plniť pokyny od navádzača za účelom fyzického prevzatia požadovanej finančnej hotovosti od vytypovanej osoby alebo jej vyzdvihnutie na určitom mieste, táto skupina páchateľov zrealizovala: 1) dňa 03.01.2023 v čase o 13.25 hod doposiaľ nezistený páchateľ - navolávač za účelom vylákania finančnej hotovosti z presne nezisteného miesta prostredníctvom nemeckého telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXXX evidovaného na meno B. I. J., nar. XX.X.XXXX, bytom B., K.. L. X kontaktoval poškodenú J. M., nar. 1939, v mieste jej trvalého bydliska v J. N. O. M. J. L. XXXX/XX na telefónne číslo pevnej linky XXX/XXXXXXX a uviedol, že je z polície a že má ísť do banky vybrať peniaze, lebo ich finančné prostriedky uložené v banke sú v ohrození, že všade sú podvodníci a aj v banke a že ju sledujú, čo v nej vyvolalo obavu a strach, za účelom ďalšej komunikácie mu na jeho žiadosť poskytla svoje telefónne číslo na mobil XXXX XXX XXX a odišla do pobočky A. nachádzajúcej sa na N. K. A.

J., kde o 14.11 hod vybrala zo svojho účtu všetky svoje úspory vo výške 9 000,-€, obálku s peniazmi vložila do kabelky a podľa pokynov navolávača ju vložila do smetného koša nachádzajúceho sa pred OC Galéria na Námestí SNP v Martine a odišla k predajni obuvi do OC Galéria, medzitým C. B. ako preberač, ktorého navigoval doposiaľ nezistený páchateľ - navádzač, prišiel na určené miesto k danému smetnému košu, vytiahol z neho kabelku, z nej vybral obálku s peniazmi a kabelku vložil naspäť do smetného koša, pričom počas tejto doby A. B., ktorý prišiel do Martina spolu s C. B., sledoval okolie, po vyzdvihnutí peňazí obaja z miesta odišli, následne navolávač dal poškodenej pokyn, že sa môže vrátiť k smetnému košu, čo aj urobila a z neho vytiahla kabelku, v ktorej zostali všetky jej veci okrem obálky s finančnou hotovosťou, po prevzatí finančnej hotovosti A. B. s C. B. z miesta odišli a peniaze podľa predchádzajúcej dohody rozdelili na štyri časti podľa počtu zúčastnených páchateľov, čím J. M. spôsobili škodu vo výške 9 000,- € 2) dňa 09.01.2023 v čase o 11.18 hod doposiaľ nezistený páchateľ - navolávač za účelom vylákania finančnej hotovosti z presne nezisteného miesta prostredníctvom nemeckého telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX evidovaného na meno P. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bez pobytu v Nemecku, kontaktoval poškodenú J. R., nar. 1943, v mieste jej trvalého bydliska v S. N. O. Q. M. L. XXXX/X na telefónne číslo pevnej linky XXX/XXX XXXX, predstavil sa ako K. z policajného zboru a uviedol, že syn mal autonehodu, keď mu povedala, že syna nemá, ale zaťa, oznámil jej, že zať, ktorého zámerne nemenoval, zavinil dopravnú nehodu a zrazil manželov s 5 ročným synom, ktorý je ťažko zranený, krváca do mozgu a je operovaný, že jeho rodiča sú chudobní a plačú, že nemajú na operáciu a dieta im umiera, že zať je zaistený v policajnej cele, keď chcela hovoriť so zaťom, povedal, že má narazenú sánku a nemôže hovoriť, následnej jej dal k telefónu ďalšieho doposiaľ nezisteného páchateľa patriaceho do tejto skupiny páchateľov, ten vydával len neidentifikovateľné zvuky, pričom vyrozumela len to, že ho niečo bolí, následne jej navolávač povedal, že zať potrebuje finančnú pomoc a že ak sa to dostane do médií, nebude sa dať s tým už nič robiť, za účelom ďalšej komunikácie mu na jeho žiadosť poskytla svoje telefónne číslo na mobil XXXXXXXXXX, kedy počas ďalšieho rozhovoru jej povedal, že zať je v cele a záleží len na ňom, či ho pustia zo zadržania, ale k tomu potrebuje 8 000,- € na kauciu, spýtal sa jej či má peniaze doma, na čo mu povedala, že ich má v S. B., takýmto spôsobom utvrdzovali poškodenú v omyle a tým aj v obavách o blízku osobu, preto sa rozhodla ísť do banky, pričom ju navolávač upozorňoval, že nemá nikomu volať, s nikým hovoriť, inak dohoda padne, v pobočke S. B. T. nachádzajúcej sa na U. O. v Pezinku o 13.32 hod vybrala zo svojho účtu 8000,- € a podľa pokynov navolávača, s ktorým bola v neustálom kontakte, išla k budove Panorama na Moyzesovej ulici v Pezinku, kedy jej oznámil, že pre peniaze nepríde on osobne, ale niekoho pošle, pričom na miesto prevzatia peňazí sa dostavil A. B. ako preberač, ktorého na miesto navigoval doposiaľ nezistený páchateľ - navádzač a poškodená mu odovzdala finančnú hotovosť v zelenej obálke, pričom C. B., ktorý prišiel do Pezinka spolu s A. B., počas odovzdávania peňazí sledoval okolie, po odovzdaní peňazí poškodená na pokyn navolávača odcestovala autobusom do Bratislavy, ku Krajskému riaditeľstvu PZ, kde sa mala stretnúť so zaťom, ktorý však neprišiel a preto odišla domov, po prevzatí finančnej hotovosti A. B. s C. B. z miesta odišli a peniaze podľa predchádzajúcej dohody rozdelili na štyri časti podľa počtu zúčastnených páchateľov, čím J. R. spôsobili škodu vo výške 8000,- € 3) dňa 24.01.2023 v čase o 10.38 hod doposiaľ nezistený páchateľ - navolávač za účelom vylákania finančnej hotovosti z presne nezisteného miesta prostredníctvom nemeckého telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXXX evidovaného na meno T. N. F. V. J., nar. XX.X.XXXX s registrovaným pobytom W., V. L. X, kontaktoval poškodenú T. Q., nar. 1942 v mieste jej trvalého bydliska v J. N. U. L. XXXX/XX na telefónne číslo pevnej linky XXX/XXXXXXX a uviedol, že je z polície, že jej syn mal autonehodu, pri ktorej utrpel zranenie nosa a čeľuste a preto nemôže rozprávať, že mal nehodu s iným vozidlom, v ktorom bol manželský pár s dieťaťom, ktoré je vážne zranené a vrtuľníkom bolo prevezené do Košíc, po týchto slovách prišlo T. Q. nevoľno a preto ho požiadala, aby jej zavolal na mobil s číslom XXXX XXX XXX, keď sa následne ozval, uviedol, že na polícii pracuje 20 rokov a vedel by synovi pomôcť, inak by mohol ísť do basy na 5-6 rokov, že by sa s manželmi dohodol na odškodnení a keď zaplatí 15 000,- €, syn nepôjde do basy, počas rozhovoru ju viackrát upozornil, že nemá o tom nikomu hovoriť ani nikomu volať, nemá chodiť k oknu, aby ju nevideli novinári a televízia a to čo robí je tajné, lebo by mohol prísť o prácu, keď mu povedala, že doma má len 12 000,- € uviedol, že aj to stačí a zvyšok mu dá potom a že pre peniaze príde pracovníčka v civile, následne na jeho pokyn vložila peniaze do bielej obálky, na ktorú napísala 12 000, prelepila lepiacou páskou, vložila do bielej igelitovej tašky, ktorú previazala zeleným špagátom a vyhodila cez kuchynské okno, pričom obálka dopadla ku vchodu do bytovky, následne sa podľa pokynu doposiaľ nezisteného páchateľa patriaceho do tejto skupiny páchateľov - navádzača dostavil na miesto A. B. a C. B. za účelom vyzdvihnutia peňazí, avšak krátko predtým balíček s peniazmi náhodne našla

a zobrala domov suseda E. E. E., ktorá ich vrátila T. Q., týmto konaním jej mohla byť spôsobená škoda vo výške 12 000,- € 4) dňa 01.02.2023 o 10.46 hod doposiaľ nezistený páchateľ - navolávač za účelom vylákania finančnej hotovosti z presne nezisteného miesta prostredníctvom nemeckého telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXXX evidovaného na meno Q. T. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, W., kontaktoval poškodenú J. X., nar. 1938, v mieste jej trvalého bydliska v S., S. N. L. XX na telefónne číslo pevnej linky XXX/XXXXXXX, uviedol, že je z polície a že jej syn, ktorého zámerne nemenoval, narazil do auta, v ktorom boli manželia s 5 ročným synom, ktorý je vo vážnom stave, že na mieste sú médiá a syna zobrali na políciu, lebo pôjde pred sudcu a bude zatvorený, za účelom ďalšej komunikácie mu na jeho žiadosť poskytla svoje telefónne číslo na mobil XXXXXXXXXX, následne chcela hovoriť so synom, preto jej dal k telefónu ďalšieho doposiaľ nezisteného páchateľa patriaceho do tejto skupiny páchateľov, ten nič nepovedal, len plakal a navolávač uviedol, že syn nemôže hovoriť, lebo má zlomenú ruku, nohu a sánku, do rozhovoru sa zapojil ďalší doposiaľ nezistený páchateľ patriaci do tejto skupiny páchateľov a uviedol, že synovi pomôže, ale všetko sa musí odohrať v tajnosti, lebo na polícii pracuje 20 rokov a mohli by ho vyhodiť, následne navolávač uviedol, že bude rozprávať s manželmi a možno sa mu podarí vybaviť mimosúdne vyrovnanie, takýmto spôsobom poškodenú utvrdzovali v omyle a tým aj v obavách o blízku osobu, keď sa spýtala koľko peňazí treba dať, uviedol, že 10 000,- €, načo mu povedala, že toľko nemá a on uviedol, že ak má nejaké zlato, aby ho pridala k peniazom, následne odišla do pobočky K. nachádzajúcej sa na J. O. L. XX A. S., kde o 11.18 hod vybrala zo svojho účtu 5 000,- € a vložila do bielej obálky, v ktorej už mala 1 000,- €, ktoré zobrala z domu, pričom so sebou zobrala aj 2 zlaté náušnice, 1 pánsky prsteň, 1 zlatý prívesok, 1 zlatý krížik na zlatej retiazke, zlatá retiazka točená všetko zo žltého kovu v celkovej hodnote 2 000,- €, ktoré dala do igelitky a podľa pokynov navolávača prišla ku Katedrále sv. Mikuláša na Hlavnej ulici v Prešove, kde ich mala vložiť do smetného koša nachádzajúceho sa pri hlavnom vchode katedrály, čo odmietla stým, že peniaze a vyššie uvedené predmety zo žltého kovu odovzdá osobne, načo jej povedal, že to nie je možné, lebo ju sledujú médiá, čím ju presvedčil a následne ich vložila do určeného smetného koša a podľa pokynov odišla domov, pričom bola s ním neustále v kontakte a po príchode domov ju pochválil ako všetko dobre zvládla, medzitým C. B. ako preberač, ktorého navigoval doposiaľ nezistený páchateľ - navádzač k určenému miestu, zo smetného koša vybral obálku s peniazmi a igelitku s predmetmi zo žltého kovu a z miesta odišiel, šperky predal doposiaľ nezistenej osobe za 1700,- € a podľa predchádzajúcej dohody peniaze rozdelil na tretiny podľa počtu zúčastnených páchateľov, čím J. X. spôsobili škodu v celkovej výške 8 000,- € 5) v čase približne o 10:12 hodine dňa 31.03.2023 z presne nezisteného miesta, zatiaľ presne neustálený páchateľ ako „navolávač“, telefonicky, prostredníctvom telefónneho čísla XXX XXXX XXX XXX kontaktoval na telefónne číslo XXXX XXX XXX v mieste bydliska v V., N. O. A. H. XX, jeho užívateľku, J. J., narodenú v roku 1948, ktorú, vydávajúc sa za pracovníka presne nekonkretizovaného súdu, začal presviedčať o tom, že jej syn, ktorého zámerne presne nemenoval, spôsobil v Trnave dopravnú nehodu, pri ktorej zranil presne nekonkretizované maloleté dieťa presne nemenovaných manželov tak, že je v bližšie nekonkretizovanom kritickom stave, a aby sa jej syn vyhol trestu, je potrebné zaplatiť kauciu vo výške 15.000,- €, a ako mu J. J. potvrdila, že peniaze má doma, tak „navolávač“ jej ihneď prikázala, aby ich nahlas spočítala, potom vložila do mikroténového vrecka a to ešte do červenej igelitky, ktorú však nemá nosiť na Okresný súd Trnava, lebo tam sú novinári a televízia J., preto aby toto priniesla medzi vchody číslo XX a číslo XX na ulici A. H. A. V., následne ju „navolávač“ navigoval tak, aby išla smerom k predajni športových vecí Demi šport +, v Trnave na ulici Juraja Slotu 47, kde k nej pristúpil „preberač“, A. B., ktorý sa jej predstavil ako M. M., aj keď to nebola pravda, a následne podľa pokynov, ktoré preberal cez spojenie prostredníctvom mobilného telefónu od ďalšieho, zatiaľ presne neustáleného páchateľa, plniaceho úlohy „navádzača“, prevzal J. J. prinesenú finančnú hotovosť, ktorá mu túto odovzdala na pokyn „navolávača“, aj keď ho nepoznala, po čom A. B., aby splnil ďalšiu jeho úlohu, odovzdanie podľa vopred dohodnutého pomeru časti získanej finančnej hotovosti zodpovedajúcej počtu ostatných, na tomto čine zúčastnených páchateľov, odišiel s touto finančnou hotovosťou na iné, presne nezistené miesto, a to aj napriek tomu, že po celý čas stál na dohľad jej manžel J. J., pretože jeho pozornosť rozptýlilo volanie iného neznámeho páchateľa majúceho hlas zodpovedajúci ženskému pohlaviu, ktorý ho informoval o dopravnej nehode, ktorá sa stala ich synovi, J. J. pokračovala v nepretržitom telefonickom kontakte s „navolávačom“, podľa pokynov ktorého čakala najskôr na taxík a potom na policajné motorové vozidlo, ktoré ju malo odviezť pred Okresný súd Trnava, kde mala dostať potvrdenie o zaplatení kaucie, pričom počas toho, v čase asi o 11:57 hodine toho istého dňa, „navolávač“ telefonický hovor s J. J. ukončil s vyjadrením, že zavolá neskôr, čo však už neurobil, čím títo páchatelia najmenej J. J., narodenej v roku 1948, bytom v V., spôsobili škodu vo výške 15.000,- €,

6) v čase približne od 12:13 hodiny do 14:17 hodiny dňa 28.04.2023 z presne nezisteného miesta, zatiaľ presne neustálený páchateľ ako „navolávač“, telefonicky, prostredníctvom zatiaľ presne neustáleného telefónneho čísla kontaktoval na telefónne číslo tzv. pevnej linky XXX/XXXXXXX v mieste jeho lokalizácie a súčasne aj miesta bydliska v V., N. O. F. A. L.X, jeho užívateľku, Y. Z., narodenú v roku 1944, ktorú, vydávajúc sa za príslušníka Policajného zboru s menom „M.“, začal presviedčať o tom, že jej syn, ktorého zámerne presne nemenoval, spôsobil v Trnave na ulici Hospodárska dopravnú nehodu, pri ktorej mal presne nekonkretizovanému maloletému dieťaťu spôsobiť presne nekonkretizované zranenie hlavy a sebe nekonkretizované poranenie ruky, nohy a brady, v dôsledku čoho nemohol v tom čase rozprávať, a aby sa syn vyhol trestu je potrebné zaplatiť sudcovi kauciu vo výške 6.000,- €, a keďže tomuto Y. Z. odmietala uveriť, tak na vyvolanie presvedčivosti týchto nepravdivých tvrdení hlas inej, ďalšej presne neustálenej osoby patriacej do tejto skupiny páchateľov, vydávajúc sa za hlas jej syna, žiadal Y. Z. o pomoc, čím Y. Z. napokon utvrdil v jej omyle a týmto omylom aj hneď vo vyvolaných obavách o jej blízku osobu, po čom sa „navolávač“ Y. Z. hneď spýtal, či má peniaze doma alebo v banke, a keďže mu uviedla, že peniaze má v banke a synovi pomôže, tak ju naviedol, aby s nikým nerozprávala, aby nešla na dopravný inšpektorát, lebo tam sú novinári a televízia, aby mu hlásila, kde sa nachádza a že ju budú sledovať, k čomu Y. Z. poskytla jej číslo mobilného telefónu XXXX/XXX XXX, na ktoré „navolávač“ hneď zavolal z telefónneho čísla XXXXXXX XXXXXX, následne, keď Y. Z. v presne nezistený čas toho istého dňa v pobočke K. K., T., so sídlom v V. N. O. F. O., vybrala z jej bankového účtu požadovanú finančnú hotovosť a o tomto informovala „navolávača“ v stále prebiehajúcom telefonickom hovore, „navolávač“ ju začal navigovať na trasu, na ktorej mala ísť v Trnave po ulici Bradlanská a aby tam peniaze vložila do kríkov, ktoré sa tam skutočne nachádzali, čo keď Y. Z. na určenom mieste odmietla, pretože sa v tom čase pri tomto mieste práve zastavilo neznáme motorové vozidlo, „navolávač“ ju navigoval, aby peniaze vložila do kontajnera na papier pred rodinným domom na ulici B. L. X tak, aby ich tam nezapadli medzi ostatný odpad, a hneď ako to vykonala, na odpútanie pozornosti od C. B. ako „preberača“, ju „navolávač“ navigoval, aby išla hneď domov bez toho, aby sa obzerala, a ako po tomto „preberač“, C. B., ktorý Y. Z. pozoroval najmenej počas toho, ako požadovanú finančnú hotovosť priniesla a zanechala v kontajneri na papier zabalenú do obálky s označením K. K., túto podľa jemu uloženej úlohy z tohto kontajnera vybral a hneď odišiel v Trnave odniesol na presne nezistené miesto za účelom jeho odchodu z Trnavy a k splneniu ďalšej jeho úlohy, odovzdaniu podľa vopred dohodnutého pomeru časti získanej finančnej hotovosti zodpovedajúcej počtu ostatných, na tomto činu zúčastnených páchateľov, „navolávač“ Y. Z. oznámil, že je všetko v poriadku a syna jej dovezú domov a hovor v čase asi o 14:17 hodine ukončil, čím títo páchatelia Y. Z., narodenej v roku 1944, bytom v V., spôsobili škodu vo výške 6.000,- € 7) v čase približne o 13:18 hodine dňa 08.06.2023 z presne nezisteného miesta, zatiaľ presne neustálený páchateľ ako „navolávač“, telefonicky, prostredníctvom telefónneho čísla XXX XXX XXX XX XX, kontaktoval na telefónne číslo tzv. pevnej linky XXX/XXXXXXX v mieste jeho lokalizácie a súčasne aj miesta bydliska v V., N. O. W. B. XXXX/X, jeho užívateľku, U. S., narodenú v roku 1942, ktorú, vydávajúc sa za príslušníka Policajného zboru, začal presviedčať o tom, že jej syn, ktorého zámerne presne nemenoval, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej zranil presne nekonkretizované maloleté dieťa presne nemenovaných manželov, k čomu na vyvolanie presvedčivosti týchto nepravdivých tvrdení hlas inej, ďalšej presne neustálenej osoby patriacej do tejto skupiny páchateľov, začal vydávať ľútosť vyvolávajúce zvuky a súčasne plačlivým spôsobom stupňoval reálnosť pocitu úzkosti a obáv z toho, že niečo zavinila a preto pritom súčasne prosila o pomoc, čím U. S., utvrdil v jej omyle a týmto omylom vo vyvolaných obavách o jej blízku osobu tým, že na jej otázku „S., si to ty?“, táto neznáma osoba stále plačlivým hlasom potvrdila tento jej omyl odpoveďou: „Áno“, po čom ihneď „navolávač“ U. S. oznámil, že rodičia za zranenie ich dieťaťa požadujú finančnú náhradu vo výške najmenej 7.000,- €, inak syn U. S. „S. pôjde do basy“, na čo U. S. v presvedčení, že vyvolaná situácia je reálna a pravdivá, prisľúbila poskytnutie požadovanej finančnej hotovosti, k čomu na tento účel „navolávačovi“ uviedla jej mobilné telefónne číslo XXXX XXX XXX, po čom „navolávač“ v čase asi o 13:46 hodine toho istého dňa, na toto telefónne číslo prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXXXXXX bezodkladne opäť kontaktoval U. S. a začal ju inštruovať, aby neprerušila hovor a čo má ďalej konať a ako sa má pri tom správať, počas čoho ju navigoval k miestu pred Západoslovenské múzeu v Trnave, kde mala odovzdať požadovanú finančnú hotovosť, čo U. S. začala plniť, počas čoho A. B., ako „preberač“, čakajúci na vopred určenom mieste v meste Trnava, podľa pokynov, ktoré preberal cez spojenie prostredníctvom mobilného telefónu od ďalšieho, zatiaľ presne neustáleného páchateľa, plniaceho úlohy „navádzača“, prišiel pred hlavný vchod Západoslovenského múzea v Trnave, kde sa podľa jemu uloženej úlohy U. S. predstavil ako policajt aj napriek tomu, že to nebola pravda, po čom následne podľa jemu uloženej úlohy od U. S. prevzal uvedenú vyžiadanú finančnú hotovosť, ktorú mu odovzdala v modrej obálke, po čom na odpútanie pozornosti od fiktívneho policajta A. B., „navolávač“ U. S. dával pokyny na ďalšie jej konanie, na základe

ktorých išla do Fakultnej nemocnice v Trnave, kde sa mal podľa tvrdenia „navolávača“ nachádzať jej syn, kedy „navolávač“ bez konkrétneho dôvodu dovtedy nepretržitý telefonický hovor ukončil, počas čoho „preberač“ A. B. s prevzatou finančnou hotovosťou odišiel v Trnave v smere k OC City Aréna a ďalej na iné, presne nezistené miesto za účelom jeho odchodu z Trnavy a k splneniu ďalšej jeho úlohy, odovzdaniu podľa vopred dohodnutého pomeru časti získanej finančnej hotovosti zodpovedajúcej počtu ostatných, na tomto činu zúčastnených páchateľov, čím títo páchatelia U. S., narodenej v roku 1942, bytom v V., spôsobili škodu vo výške 7.000,- € 8) dňa 23.06.2023 v čase o 10.09 hod doposiaľ nezistený páchateľ - navolávač za účelom vylákania finančnej hotovosti z presne nezisteného miesta prostredníctvom nemeckého telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXXX evidované na nestotožnenú osobu kontaktoval poškodenú J. T. S., nar. 1950 v mieste jej trvalého bydliska v S. N. O. S. L. XXXX/XX na telefónne číslo pevnej linky XXX/XXXXXXX a uviedol, že jej syn spôsobil autonehodu, nedal prednosť inému vozidlu, v ktorom bol manželský pár s 5 ročným chlapcom, ktorý je vo vážnom stave a vrtuľníkom bol odvezený do nemocnice v Košiciach, kde má byť operovaný, že synovi za poškodenie vozidla a za ublíženie na zdraví hrozí väzenie 3-5 rokov a keďže sa vyjadril, že by vo väzení nevydržal, dohodol sa s manželmi na mimosúdnom vyrovnaní a preto ona musí priniesť na oddelenie dopravy krajského riaditeľstva 8 500,- €, na čo mu povedala, že musí ísť pre peniaze do banky a za účelom ďalšej komunikácie mu na jeho žiadosť poskytla telefónne číslo na mobil XXXX XXX XXX, pričom počas ďalšieho rozhovoru ju upozornil, že nesmie s nikým telefonovať, nikomu nič povedať ani manželovi, následne išla do pobočky V. nachádzajúcej sa v OC Nóvum na Námestí legionárov č. 1 v Prešove, kam prišla aj so svojím manželom J. M. S., ktorý sa k nej pridal pred bytovým domom a keďže na pokyn navolávača ho mala stále na linke, manželovi len potichu povedala, že syn mal nehodu a musia ísť do banky pre peniaze, medzitým sa A. B. a C. B. dostavili na pokyn doposiaľ nezisteného páchateľa patriaceho do tejto skupiny páchateľov - navádzača do OC Nóvum v Prešove za účelom prevzatia peňazí, kde sledovali poškodenú a okolie, v banke pracovníčka po rozhovore s poškodenou nadobudla podozrenie, že sa môže jednať o podvod a preto jej odporučila prerušiť spojenie, čo poškodená aj urobila a k výberu peňazí a následnému odovzdaniu nedošlo, týmto konaním mohla byť J. T. S. spôsobená škoda vo výške 8 500,- € 9) dňa 10.07.2023 v čase cca 14.30 hod doposiaľ nezistený páchateľ-navolávač vystupujúci pod menom J. za účelom vylákania finančnej hotovosti z presne nezisteného miesta prostredníctvom doposiaľ presne nezisteného telefónneho čísla kontaktoval poškodenú W. C. R. W., H., nar. 1942 v mieste jej bydliska v B. N. M. L. X na telefónne číslo XXXX XXX XXX, uviedol, že je z polície a že jej synovec, ktorého nemenoval, zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej zranil dieťa a rodinu, poškodil im auto a potrebuje 15 000,- € na zaplatenie škody a zaplatenia kaucie za prepustenie, inak pôjde sedieť minimálne na 9 rokov, na čo mu povedala, že toľko peňazí doma nemá, nato jej povedal, aby sa pokúsila' priniesť z banky, keď chcela hovoriť so synovcom, dal jej k telefónu doposiaľ nezisteného páchateľa patriaceho do tejto skupiny páchateľov, ktorý nič nepovedal, len zúfalo plakal, takýmto spôsobom poškodenú utvrdzovali v omyle a tým aj v obavách o blízku osobu, preto sa rozhodla ísť do S. B. vybrať peniaze, na čo jej uviedol, že toľko peňazí jej tam nedajú, ďalej povedal, že s kolegyňou sprostredkujú platbu dotyčnej rodine, ktorá nebude požadovať ďalšie odškodné a zaplatia za synovca kauciu, aby ho prepustili domov, následne poškodená zobrala z domu 4 400,- € a autobusom prišla do OC Centrál na Metodovej ulici č. 6 v Bratislave, pričom bola s navolávačom v neustálom kontakte, v S. B. o 16.10 hod vybrala zo svojho účtu 10 800,- €, peniaze vložila do plátennej tašky a podľa pokynov navolávača prešla k zadnému vchodu OC Centrál, odtiaľ vyšla von na Jelačičovu ulicu, kde pri dome č. X vložila plátennú tašku s peniazmi do zeleného koša na psie výkaly a musela sa vrátiť späť do obchodného centra, vtedy jej oznámil, že pracovníčka peniaze vyzdvihla, že dotyčná rodina si ich prevzala a synovca žalovať nebudú a že môže prísť pre neho do kaviarne ku Krajskému riaditeľstvu PZ Bratislava, kam aj išla, avšak tam nikto nebol, vtedy jej navolávač povedal, že si to rozmysleli a synovca odvezú na M. O., preto išla domov, medzitým C. B. ako preberač, ktorého navigovala doposiaľ nezistená páchateľka patriaca do tejto skupiny páchateľov k určenému miestu, zo zeleného koša vybral peniaze a z miesta odišiel, pričom peniaze podľa predchádzajúcej dohody rozdelil na tri časti podľa počtu zúčastnených páchateľov, čím W. C. R. W., H. spôsobili škodu vo výške 15 200,- €, čím spáchali obžalovaný A. B. pokračovací zločin podvodu podľa , písmeno a), písmeno c), písmeno d) s poukazom na , , sčasti v skutku č. 1, č. 2, č. 5 a č. 7 obžaloby dokonaný a sčasti v skutku č. 3 a č. 8 v štádiu pokusu podľa , obžalovaný ml. C. B.

pokračovací zločin podvodu podľa , písmeno a), písmeno c), písmeno d) s poukazom na , , sčasti v skutku č. 1, č. 2, č. 4, č. 6 a č. 9 obžaloby dokonaný a sčasti v skutku č. 3 a č. 8 v štádiu pokusu podľa , a za to im boli uložené nasledovné tresty: Obžalovanému A. B., podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., , Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pričom výkon trestu odňatia slobody bol podľa Tr. zák. v spojení s Tr. zák. obžalovanému podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a určením skúšobnej doby v trvaní 5 (päť) rokov. V rámci postupu podľa a nasl. , boli obžalovanému uložené primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným ml. C. B. a príkaz podľa svojich schopností nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe. Obžalovanému ml. C. B. podľa Tr. zák., Tr. zák., s použitím Tr. zák., , Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody bol podľa Tr. zák. a Tr. zák. obžalovanému podmienečne odložený s nariadením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného a určením skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky. V rámci postupu podľa a nasl. , boli obžalovanému uložené primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovaným A. B., príkaz podľa svojich schopností nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a príkaz zamestnať sa v skúšobnej dobe. Podľa boli obaja obžalovaní zaviazaní nahradiť spoločne a nerozdielne škodu poškodeným nasledovne:

- J. M., nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom J. - S., M. J. XXXX/XX škodu v sume 9 000 eur,

- J. R., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom S., Q. M. XXXX/X škodu v sume 8 000 eur,

- J. X., nar. XX.X.XXXX v [., okres Prešov, trvale bytom S. N. L. XXXX/XX S. škodu v sume 8 000 eur,

- J. J., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom A. H. L. XX V., škodu v sume 15 000 eur,

- Y. Z., nar. XX.X.XXXX v V., trvale bytom V., O. F. A. L. XXXX/X škodu v sume 6 000 eur,

- U. S., nar. XX.X.XXXX v B. N. V., trvale bytom V., W. B. L. XXXX/X škodu v sume 7 000 eur,

- W. C. R. W. H., nar. XX.XX.XXXX v B., M. X B. škodu v sume 15 200 eur. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, a to proti výroku o treste vo vzťahu k obom obžalovaným. Podané odvolanie následne písomne odôvodnila podaním zo dňa 28.05.2024 nasledovne (skrátene): 2.1. Prokurátorka považuje napadnutý rozsudok za nezákonný vo výroku o treste z viacerých dôvodov. Súd argumentoval pri ukladaní trestu tým, že obžalovaní prijali kajúcny postoj k trestnej činnosti, uznali škodu a nejde o kriminálne narušene osoby. Uloženie nepodmienečného trestu by podľa názoru sudu pôsobilo na obžalovaných demoralizujúco, a nie výchovne, a bolo by v zjavnom nepomere k záväznosti skutku. 2.2. S takýto odôvodnením súdu sa nie je možné stotožniť, nakoľko podľa trest ma zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabraní v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedenej definície možno vyvodiť 3 zložky trestu - ochranná, represívna a preventívna zložka. Súdom uložený trest pritom nespĺňa ani funkciu represie, ani generálnej prevencie. 2.3. Obžalovaní boli počas prípravného konania opakovane vypočúvaní, vo všetkých prípadoch odmietli ku skutku vypovedať. Ich následné vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní tak bolo zrejme motivované predovšetkým dosiahnutím zníženia hroziaceho trestu, nakoľko dôkazná situácia bola v zásade jednoznačná. Je preto otázne, či ide o skutočne kajúcny postoj k trestnej činnosti, alebo o formálne priznanie vykonané pod ťarchou dôkazov s cieľom uloženia priaznivého trestu. 2.4. Pokiaľ ide o osoby obžalovaných, hoci neboli doposiaľ súdne trestané - osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, a nie iba lustráciou registra trestov. Obaja obžalovaní majú skončenú iba základnú školu, pred spáchaním skutku boli nezamestnaní, neboli ani evidovaní na úrade práce a uvedená trestná činnosť u nich predstavovala jednoduchý spôsob zadovažovania finančných prostriedkov. Obžalovaní spáchali skutok ako členovia organizovanej skupiny, kontinuálne v rozmedzí trištvrte roka, na jednej z najviac zraniteľnej skupine osôb, pričom v súhrne spôsobili škodu takmer 70 000 Eur, a to iba pri dokonaných trestných činoch. V prípade nedokonaných trestných činov, kedy iba vzácnou zhodou okolnosti a duchaprítomnosťou náhodných svedkov k dokonaniu pokusu trestného činu nedošlo, možno hovoriť o ďalšej sume cca 20 000 Eur. S poukazom na osobu obžalovaných,

výšku škody, vysoký vek poškodených osôb, ako aj štruktúru organizovanej skupiny, kedy finančne prostriedky boli prerozdelene ďalším osobám, s pravdepodobnostnou hraničiacou s istotou k náhrade škody poškodeným osobám nedôjde, hoci k nej boli obžalovaní zaviazaní spoločne a nerozdielne. Obžalovaným bola v rámci probačného dohľadu uložená náhrada škody podľa ich schopností, nie v celom rozsahu. Hoci ustanovuje demonštratívny výpočet primeraných obmedzení a povinností, a teda nič nebránilo sudu uložiť takúto povinnosť, aj takáto formulácia znižuje pravdepodobnosť, že sa poškodení dočkajú vrátenia svojich peňažných prostriedkov. 2.5. Obžalovaní teda nepochybne prišli k finančným prostriedkom, možnosť ich vrátenia poškodeným je v podstate mizivá, pričom za takéto konanie im bol uložený iba podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaní, s výnimkou väzobného trestného stíhania, tak v zásade nepocítili nijaké dôsledky svojho konania. Prokuratúrou navrhovaný nepodmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej hranici trestnej sadzby možnou považovať za ústretový krok za priznanie spáchania skutku a ,,zjednodušenie“ dokazovania, avšak uloženie podmienečného trestu v žiadnom prípade nemožno akceptovať. 2.6. Tiež je nutné brať do úvahy, aký signál takýto benevolentný a mierny trest vyvolá nielen u poškodených, ale aj u iných potenciálnych páchateľov. V prípade poškodených ide o dôchodcov, ktorí svoje celoživotne úspory odovzdali v úmysle pomoci svojim najbližším. Namiesto toho o svoje značné finančne prostriedky prišli, pričom páchatelia skutku obišli iba so zhovievavým trestom, čo podľa názoru prokuratúry neposilní dôveru k justícii a organom činným v trestnom konaní a v žiadnom prípade nemožno hovoriť ani o splnení požiadavky generálnej prevencie. 2.7. Požiadavka, aby uloženým trestom za trestný čin bolo účinne pôsobene aj na ostatných členov spoločností, je zvlášť zdôraznená v takých prepadoch, kde bol zavinený ťažký, prípadne neodstrániteľný následok, čo je nepochybne aj uvedený prípad. Súd bagatelizuje závažnosť skutku, a vôbec nezohľadňuje následky skutku na poškodených. S tvrdením sudu, že nepodmienečný trest odňatia slobody by pôsobil na obžalovaných demoralizujúco, sa nemožno stotožniť, pravé naopak, nízky trest uložený súdom môže vzbudiť dojem, že takéto protiprávne konanie, kedy za spôsobenie 90 000 Eurovej škody v prípade priznania hrozí uloženie iba podmienečného trestu, sa v zásade ,,oplatí". Uloženie nepodmieneného trestu by však bolo výstrahou voči ostatným členom skupiny, v rámci ktorej sa obžalovaní pohybujú, ako aj voči ostatným organizovaným skupinám s obdobným modus operandi operujúcim na území Slovenskej republiky. Účel trestu z hľadiska všetkých jeho zložiek u obžalovaných môže byť splnený iba primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody. 2.8. Vzhľadom na vyššie uvedene skutočnosti je prokurátorka presvedčená, že prevýchovu obžalovaných a ochranu spoločnosti je v ich prípade možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom takto uložený trest nebude predstavovať neprimeraný prielom do zásady personality a humanity trestu, z ktorej vyplýva zákaz ukladania neprimerane prísnych sankcii. 2.9. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla prokurátorka, aby odvolací súd podľa v spojení s zrušil napadnutý rozsudok prvostupňového súd vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému A. B. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, a obžalovanému ml. C. B. uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. 3. Obžalovaní ml. C. B. a A. B. sa k odvolaniu prokurátorky vyjadrili prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa 06.06.2024 nasledovne (skrátene) : 3.1. Obhajoba nesúhlasí s odvolaním prokurátorky a toto považuje za neopodstatnené. 3.2. Okresný sud Trnava v odôvodnení svojho rozhodnutia správne poukázal na to, že pri rozhodovaní o určení druhu a výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania činu, zavinenie, následok, pohnútku, osobu toho ktorého obžalovaného, pomery a možnosti ich nápravy ako aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a dospel k spravodlivému záveru, že obidvom obžalovaným uloží trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu. 3.3. V plnej miere sa obhajoba stotožňuje s konštatovaním súdu, že obžalovaní prijali kajúcny postoj k predmetnej trestnej činnosti, svoje konanie oľutovali, uznali základ i výšku škody, ktorú si uplatnili poškodení. Čo sa týka možnosti nápravy, obžalovaní nie sú kriminálne narušené osoby, ide o prvopáchateľov trestnej činnosti, teda podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom postačuje na ich prevýchovu, účel trestu bude naplnený, najmä z hľadiska individuálnej prevencie. 3.4. Obhajoba poukazuje na vek obžalovaných, ako aj na fakt, že boli naivní, ľahko ovplyvniteľní, vzhľadom aj na sociálne prostredie, z ktorého pochádzajú. V predmetnej trestnej veci zrejme ide o organizovaný zločin, pričom obžalovaní stáli na najnižšej úrovni hierarchicky usporiadanej skupiny, boli len preberačmi peňažných prostriedkov, poškodených do omylu uviedol ,,navolávač“ resp. ,,navolávači“. Obžalovaní vzhľadom aj na ich vek, vzdelanie, sociálne a rodinné prostredie, v ktorom vyrástli,

majetkové pomery, by sa sami nevedeli dostaviť k poškodeným, nevedeli by sa dopátrať ani k ich telefónnym číslam. Obžalovaní sú z určitého hľadiska takisto poškodenými, osoba/osoby organizujúce celu trestnú činnosť ich zrejme uviedli do omylu, boli zneužití na spáchanie protiprávnej činnosti a pri preberaní peňazí od poškodených zrejme ani nevedeli, že tieto peniaze sú neoprávnene vylákané od poškodených podvodom. 3.5. Vzhľadom na uvedené ako aj na to, že odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu je spravodlivý, v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, zohľadňuje všetky príslušné ustanovenia i , všetky okolnosti prípadu i možnosti nápravy obžalovaných, ktorí sú prvotrestancami, navrhuje obhajoba odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava zamietnuť ako bezdôvodné. 4. Obžalovaný A. B. sa k odvolaniu prokurátorky vyjadril prostredníctvom obhajcu aj podaním zo dňa 29.07.2024 nasledovne (skrátene): 4.1. Priznanie obžalovaného bolo nepochybne motivované seba-kajúcnym postojom k spáchanej trestnej činnosti, pričom obhajoba poukazuje na nález ÚS SR, sp. zn.: , z ktorého vyplýva, že len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. Obhajoba ďalej poukazuje na právny názor NS SR, formulovaný v texte rozsudku sp. zn.: (zo dňa 16.04.2013), ktorý podrobne odôvodňuje, prečo musí byť uložený trest primeraný a nie príliš mierny alebo príliš prísny. U obžalovaného prevládol kajúci postoj a ani neistota uloženia trestu jeho osoby neprevážila nad priznaním a reálnou snahou nikdy viac trestnú činnosť neopakovať. 4.2. Obžalovaný dobrovoľne prijal právne následky vyhlásenia viny. Uložený trest pouvažuje obhajoba za spravodlivý a zákonný, pričom podmienečná doba 5 rokov je naozaj dlhá a postačuje aj 1 priestupok alebo zlyhanie v snahe zamestnať sa a vykoná si celý trest, čo samozrejme nechce a želá si, aby mohol pracovať a starať sa o svojho ZŤP brata. 4.3. Taktiež si nemyslí, že ho k priznaniu dohnala ťarcha dôkazov, nakoľko tieto neboli vôbec jednoznačné a boli len nepriame, no aj tak sa rozhodol k trestnej činnosti priznať a odbremeniť štát od rozsiahleho dokazovania. Nevie si predstaviť iný, spravodlivejší trest, keďže u jeho osoby ide o osobu blízku veku mladistvého, doteraz netrestaného, ktorý vyhlásil vinu, navyše v skupine zastával tú najnižšiu funkciu – preberač. 4.4. S poukazom na uvedené žiada, aby sťažnostný súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste ako vecne správny a zákonný potvrdil a odvolanie prokurátorky postupom podľa ako nedôvodné zamietol. 5. Odvolací súd na rozhodnutie o podanom odvolaní nariadil termín verejného zasadnutia na deň 15.8.2024, ktorého sa zúčastnili obžalovaní, ich obhajcovia, zástupca ÚPSVaR a prokurátor. Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že keďže dňa 6.8.2024 nadobudla účinnosť novela , ktorá je pre obžalovaných priaznivejšia ako pred nadobudnutím účinnosti, modifikuje návrh uvedený v odôvodnení odvolania tak, že navrhuje napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť v celom rozsahu a rozhodnúť o vine obžalovaných na skutkovom základe uvedenom v rozsudku Okresného súdu Trnava, pričom dielčie skutky navrhuje právne kvalifikovať podľa aktuálne účinného a obžalovanému A. B. navrhuje podľa s použitím uložiť trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obž. ml. C. B. navrhuje podľa , s použitím uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a 6 mesiacov taktiež so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zástupca ÚPSVaR na verejnom zasadnutí uviedol, že vzhľadom na to, že ml. C. B. nadobudol plnoletosť, výšku trestu ponecháva na úvahe súdu, pričom navrhuje súdu, aby uložil mladistvému povinnosť nahradiť škodu poškodeným stranám. Obhajca doc. JUDr. Štefan Kočan PhD. na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť písomné odvolanie prokurátora a rozhodnúť v zmysle novely a jeho klientovi uložiť podmienečný trest odňatia slobody. Obhajca JUDr. Ladislav Pongrácz na verejnom zasadnutí uviedol, že navrhuje, aby boli obžalovaným uložené podmienečné tresty v zmysle novely . Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí požiadal o uloženie podmienečného trestu. Obžalovaný ml. C. B. sa na verejnom zasadnutí pridržal prednesu jeho advokáta. 6. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 8. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je čiastočne dôvodné. 9. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátorky čo do výrokov o treste a aj vzhľadom na vyhlásenia obžalovaných o vine a prijatí takýchto vyhlásení súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutých výrokoch o treste. 10. Obžalovaní boli uznaní za vinných zo spáchania pokračovacieho zločinu podvodu podľa , písmeno a), písmeno c), písmeno d) s poukazom na , , účinného do 05.08.2024, pričom dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela , ktorá sa dotkla aj trestného činu, pre ktorý boli obžalovaní uznaní vinnými, pričom táto zmena je pre obžalovaných priaznivejšia. Skutok, pre ktorý boli obžalovaní uznaní vinnými možno aktuálne právne kvalifikovať ako pokračovací zločin podvodu podľa , , , účinného od 06.08.2024 s poukazom na , , účinného od 06.08.2024, pri ktorom je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov. 11. Prokurátorka na verejnom zasadnutí navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a rozhodol o vine obžalovaných na skutkovom základe uvedenom v rozsudku Okresného súdu Trnava, pričom dielčie skutky navrhuje právne kvalifikovať a trest ukladať podľa aktuálne účinného . 12. Špecifikom prejednávaného prípadu je skutočnosť, že prokurátor podaným odvolaním nenapadol výroky o vine, ale len výroky o treste. Predmetom právneho posúdenia odvolacieho súdu bola tá

skutočnosť, či v dôsledku novelizácie v znení účinnom od 6.8.2024, možno tieto ustanovenia aplikovať na prejednávaný prípad a v akom rozsahu (výrok o vine, výrok o treste), keďže nové znenie právnej úpravy je pre obžalovaných priaznivejšie. 13. Odvolací súd zároveň vychádza z právneho názoru, že pre jeho závery je irelevantné, či výrok o vine nebol napadnutý z dôvodu nemožnosti podania odvolania obžalovanými voči výroku o vine (prijatie vyhlásenia o vine obžalovaných súdom) alebo z dôvodu nevyužitia práva obžalovaného alebo prokurátora podať odvolanie voči výroku o vine v zákonnej lehote. Podstatné je, že napadnutý rozsudok bol súdom prvého stupňa vyhlásený a odvolanie voči nemu bolo podané len proti výrokom o treste. 14. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že výrok o vine nie je závislým výrokom vo vzťahu k výroku o treste (rovnako ako k výroku o ochrannom opatrení, či výroku o náhrade škody), a preto prípadné zrušenie výroku o treste nemá za následok potrebu zrušenia výroku o vine, ako je tomu v opačnom prípade (viď. ). 15. Ustanovenia pri odvolacom konaní upravujú dve základné procesné ustanovenia, a to rozhodovanie odvolacieho súdu podľa a procesný postup odvolacieho súdu podľa . 16. V ustanovení sú uvedené taxatívne špecifikované chyby konania, ktoré majú, v prípade ich zistenia odvolacím súdom, za následok povinnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnutý rozsudok (v celom rozsahu) a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že sa jedná o dovolacie dôvody podľa , , , , aj keď dovolací dôvod podľa je formulovaný širšie ako dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . V rámci tohto procesného postupu odvolacieho súdu je irelevantné, voči ktorému výroku bolo podané odvolanie (výrok o vine, výrok o treste), pretože zákonodarca, po zistení niektorej z taxatívne uvedených chýb konania, ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 17. V ustanovení je upravený procesný postup odvolacieho súdu, ktorý je založený na tzv. obmedzenom revíznom princípe. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia predpokladá nesplnenie podmienok na postup podľa , . Aj z gramatického výkladu ustanovenia je zrejmé, že hovorí o nezrušení rozsudku podľa a následne o prieskume zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku (užší pojem ako pojem rozsudok, ktorým treba rozumieť všetky výroky, ktoré rozsudok obsahuje), proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Predmetné zákonné ustanovenie v druhej vete používa aj pojem chyba a rozlišuje medzi chybami, ktoré odvolateľ vytýka a chybami, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa . 18. Z dôvodu potreby rozlišovania medzi napadnutými výrokmi a chybami napadnutých výrokov má odvolanie z obsahového hľadiska dve časti, a to tzv. kvantitatívnu časť odvolania, ktorej zodpovedá povinnosť odvolateľa špecifikovať, ktoré výroky rozsudku napáda a či napáda aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo (viď. ) a následne kvalitatívnu časť odvolania, teda povinnosť (s výnimkou obžalovaného a poškodeného) označiť chyby, ktoré podľa jeho názoru napadnuté výroky obsahujú (viď. ). 19. Obmedzený revízny princíp znamená, že odvolací súd je oprávnený v odvolacom konaní preskúmať len výroky, ktoré odvolateľ odvolaním napadol a následne zistiť, či tieto výroky neobsahujú chyby, ktoré by zakladali niektorý z dovolacích dôvodov podľa (s výnimkou , , ktoré sú totožné s dôvodmi na zrušenie rozsudku podľa , ) alebo chyby, ktoré odvolateľ v podanom odvolaní vytýka. V prípade ak odvolateľ označí výrok, proti ktorému odvolanie podáva, avšak neoznačí jeho chyby, odvolací súd napadnutý výrok preskúma len z hľadiska existencie dovolacích dôvodov podľa . Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade ak je napadnutým výrokom len výrok o vine, je odvolací súd v zmysle povinný preskúmať (minimálne z dovolacích dôvodov podľa ) aj výrok o treste a ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. 20. Tento záver vyplýva aj z ustanovenia , , ktoré označuje minimálne dva dovolacie dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť celý rozsudok a to bez ohľadu na výrok, ktorý je podaným odvolaním napadnutý a bez ohľadu na chyby, ktoré sú napadnutému rozsudku odvolateľom vytýkané. V prípade, ak by mali všetky chyby napadnutého rozsudku, ktoré zakladajú dôvod na podanie dovolania podľa (minimálne tie, ktoré sa týkajú konania, ktoré rozsudku predchádzalo alebo výroku o vine) byť dôvodom na zrušenie celého rozsudku, teda

aj výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, museli by byť uvedené v , pretože sa jedná o taxatívny výpočet zákonodarcu. 21. Zároveň oprávnenie odvolacieho súdu po postupe podľa zrušiť len napadnutý výrok (príp. výroky, ktoré na zrušený výrok nadväzujú) vyplýva aj z ustanovenia , podľa ktorého ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. 22. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu §, 317, 321 , podľa názoru odvolacieho súdu, nemožno potrebu aplikovania novej, pre obžalovaných priaznivejšej, právnej úpravy, považovať za dôvod na revíziu výroku o vine, ktorý podaným odvolaním nebol napadnutý, pretože tento dôvod na zrušenie rozsudku nie je uvedený v a jeho prieskumu postupom podľa bráni obmedzený revízny princíp odvolacieho konania. 23. V prípade opačného výkladu, podľa ktorého by boli chyby rozsudku (pri existencii dovolacích dôvodov) dôvodom na revíziu výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý, malo by to za následok povinnosť odvolacieho súdu revidovať každý výrok, a to bez ohľadu na obsah odvolania odvolateľa a rozsah prieskumu, ktorý podaným odvolaním požaduje (v takomto prípade by ustanovenie bolo nadbytočné). V zmysle tohto výkladu druhej vety by bolo možné na podklade odvolania voči výroku o treste zrušiť aj výrok o vine v konaní, kde urobil odvolateľ vyhlásenie o vine, a to minimálne z dovolacieho dôvodu podľa (ak vychádzame z toho, že dovolanie je prípustné len z dôvodu podľa ). Takýto procesný postup však negoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. júna 2019, Tpj 26/2019 v bode II., podľa ktorého súd sa musí v rámci splnenia povinnosti podľa pri poučení podľa presvedčiť, či bol obvinený v skoršom priebehu konania poučený aj o takej úprave trestnej sadzby podľa ustanovení uvedených v treťom a štvrtom odseku bodu I., ktorá v jeho prípade prichádza do úvahy. V prípade negatívneho zistenia súd poučenie vykoná, inak môže byť následne splnený dôvod dovolania podľa (v nadväznosti na ). Dotknutú chybu nemožno odstrániť v rámci konania o odvolaní proti výroku rozsudku o treste po prijatí vyhlásenia o uznaní viny, nakoľko obvinenému musí byť novovytvorená možnosť také vyhlásenie neurobiť, pričom trest musí byť uložený v rámci trestnej sadzby súladnej so zákonom. 24. Keďže odvolací súd zastáva názor, že v prípade podania odvolania voči výroku o treste nemožno revidovať výrok o vine, musel sa odvolací súd zaoberať tým, či možno, s poukazom na novelu , revidovať len výrok o treste, príp. iný výrok podliehajúci revíznej právomoci odvolacieho súdu. 25. Podľa sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 26. V predmetnom zákonnom ustanovení je medzi pojmami trestnosť činu a trest použitá kumulatívna spojka „a“, ktorá súdu stanovuje povinnosť posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa znenia účinného od spáchania trestného činu až do vynesenia rozsudku (vrátane rozsudku odvolacieho súdu), ktorý je pre páchateľa priaznivejší. 27. Ak by bola medzi trestnosťou činu a trestom spojka „alebo“, mohol by si súd v každom prípade vybrať medzi tým, podľa akého znenia posúdi vinu a podľa akého znenia uloží trest. Zákonodarca použitím spojky „a“ preferuje/prikazuje, aby bola trestnosť činu posudzovaná a trest ukladaný podľa rovnakého znenia . 28. Pri podaní odvolania len proti výroku o treste je v prípade novely naplnená dikcia , pretože trestné konanie nie je ukončené a ukladanie trestu podľa nového je pri väčšine aktuálnych ustanovení pre obžalovaného priaznivejšie (výnimka napr. ). 29. Ustanovenie možno vyložiť dvomi spôsobmi. 30. Ak by sme trvali na tom, že použitie spojky „a“ predstavuje imperatív zákonodarcu, od ktorého sa nie je možné odchýliť, nebolo by možné, v prípade ak výrok o vine nie je možné preskúmať (, ) a prieskumu podlieha len výrok o treste, ukladať trest podľa nového znenia , čo nereaguje na požiadavku zákonodarcu aplikovať priaznivejšiu právnu úpravu. 31. Ďalšou možnosťou je vykladať a použitie spojky „a“ ako príkaz zákonodarcu posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa priaznivejšieho len

v prípade, ak je to procesne možné (podanie odvolania voči výroku o vine, príp. zavedenia plného revízneho princípu do odvolacieho konania) a v prípade ak to procesne možné nie je (podanie odvolania len voči výroku o treste a obmedzený revízny princíp) možno podľa priaznivejšieho uložiť trest, ktorý predstavuje primárny zásah do práv a slobôd obžalovaného, a to z dôvodu, aby bol naplnený zámer zákonodarcu spočívajúci v zmiernení trestnej represie. Tento výklad (teda možnosť posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa dvoch rôznych znení ) je podporený znením , podľa ktorého páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V tomto prípade zákonodarca ukladá súdu povinnosť aplikovať znenie účinného v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje na výrok o treste (druh trestu a jeho výmera), bez ohľadu na výrok o vine a znenie , podľa ktorého bol tento výrok právne posúdený, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 32. Napokon je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na , ktorým zákonodarca, osobitným procesným postupom podľa a , napriek právoplatnosti rozsudku, bez akejkoľvek zmeny výroku o vine, vzťahuje novú právnu úpravu aj na výroky o treste, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy, ktoré aktuálne trestnými činmi nie sú. Ani zákonodarca nezvolil procesný postup, ktorým by zasahoval do právoplatného výroku o vine, ale zvolil cestu zásahu do výkonu trestu vykonávaného za skutok, ktorý už nie je trestným činom alebo zrušenia výroku o treste a uloženie trestu len za skutky, ktoré sú v súbehu a sú trestnými činmi aj podľa novelizovanej právnej úpravy. Interpretácia ustanovenia , ktorú zvolil odvolací súd, tak kopíruje zámer zákonodarcu eliminovať dôsledky zásahu do práv dotknutej osoby, ktorý podľa aktuálnej právnej úpravy nie sú nevyhnutný, a to pri rešpektovaní princípu právnej istoty. 33. Napriek tomu, že záver, ku ktorému dospel odvolací súd, môže mať v niektorých prípadoch za následok iné postavenie odvolateľa ako v prípade, ak by bol zrušený aj výrok o vine, je nevyhnutné zdôrazniť, že nemožnosť preskúmania výroku o vine je zapríčinená procesným postupom odvolateľa, ktorý buď odvolanie do viny nepodal, alebo dal vyhlásenie o vine a podanie odvolania voči výroku o vine jeho osobou je zo zákona vylúčené. V oboch týchto prípadoch sa jedná o slobodné rozhodnutie odvolateľa, ktorému sú dôsledky jeho procesného postupu vopred známe (poučenie pred vyhlásením viny a poučenie o opravnom prostriedku). 34. Tento výklad zároveň umožňuje rovnakým spôsobom postupovať aj pri procesnom postupe súdu podľa , podľa ktorého súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania, dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže. 35. Výklad zvolený odvolacím súdom by tak umožňoval prvostupňovému súdu v prípade, keby mu bola pred účinnosťou novely vrátená vec na ďalšie konanie len v časti výroku o treste, uložiť obžalovanému trest podľa novej právnej úpravy, ak by bola pre obžalovaného priaznivejšia, pretože by si to nevyžadovalo aj revíziu výroku o vine, ktorý by už bol v čase rozhodovania prvostupňového súdu o treste právoplatný, pričom tento benefit je na mieste z dôvodu, že trestné konanie nebolo skončené pre pochybenie prvostupňového súdu vo výroku o treste. Rovnaký záver platí aj pre prípady, ak by v dovolacom konaní alebo v konaní o obnove konania bol vo výroku o treste zrušený rozsudok prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Tento benefit pre obžalovaného je rovnako namieste z dôvodu, že napadnutý rozsudok bol zrušený pre pochybenie súdu (dovolacie konanie) alebo z dôvodu existencie nových dôkazov, ktoré by odôvodňovali uloženie iného trestu (obnova konania). Vo všetkých troch procesných situáciách sa zároveň jedná o pokračovanie trestného konania, v ktorom sa vykonáva k výroku o treste dokazovanie. 36. Na rozdiel od vyššie uvedených opravných prostriedkov tento procesný postup nemožno uplatniť na postup podľa pri úhrnnom alebo súhrnom treste, pretože v tomto prípade neprichádza k zrušeniu výroku o treste z dôvodu pochybenia súdu, ale z dôvodu dobrodenia zákonodarcu, ktorý ním eliminuje dôsledky uloženia a výkonu trestu za trestné činy, z ktorých minimálne jeden podľa novej právnej úpravy už trestným činom nie je a minimálne jeden stále zostáva trestným činom. Zároveň sa nejedná o pokračovanie v trestnom konaní, pretože k výroku o treste sa už nevykonáva dokazovanie, ale súd je povinný uložiť nový trest bez ohľadu na skutok, ktorý podľa novej právnej úpravy už nie je trestným činom. Práve z dôvodu, že k zrušeniu výroku o treste prichádza výlučne v prospech obžalovaného pre zánik trestnosti činu z dôvodu zmeny zákona, nemožno za trestný čin, ktorý je trestným činom aj podľa novej právnej úpravy, ukladať trest podľa novej právnej úpravy, a to aj v prípade, ak by zaň bolo možné uložiť miernejší trest. Zákonodarca toto ustanovenie vztiahol len na tresty uložené za trestné činy, ktoré podľa novej právnej úpravy trestnými činmi nie sú a doposiaľ

neboli vykonané, pričom tresty uložené za trestné činy, ktoré naďalej zostali trestnými činmi, aj keď prišlo k zmierneniu trestných sadzieb, či k rozšíreniu možností uloženia alternatívnych trestov, za ich spáchanie, ponechal neupravené, čím stanovil mantinely zásahu do princípu právnej istoty a tieto nie je možné interpretáciou rozšíriť. V prípade súbehu trestnej činnosti je tak potrebné pri ukladaní trestu v rámci postupu podľa ukladať trest podľa znenia účinného v čase, ktoré aplikoval prvostupňový, príp. odvolací súd vo svojom rozsudku. 37. V prípade opačného výkladu ustanovenia , teda nevyhnutnosti posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa rovnakého znenia , by prvostupňový súd musel po zrušení výroku o treste v konaní o odvolaní, dovolaní, či obnove konania postupom podľa ukladať trest podľa starej právnej úpravy, keďže nie je oprávnený zmeniť už právoplatný výrok o vine. Rovnako by v tomto prípade nebolo možné revidovať výrok o vine ani v prípade odvolacieho konania iniciovanému proti výroku o treste, pretože odvolací súd by musel zrušiť výrok o vine v rozsudku, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel. Zrušenie výroku o vine odvolacím súdom by v tomto prípade predstavovalo skôr mimoriadny opravný prostriedok ako riadny opravný prostriedok, keďže by ním bol zrušený právoplatný výrok, ktorý už odvolacím prieskumom prešiel, príp. nebol v prvom odvolacom konaní vôbec napadnutý. Rovnako by v tomto prípade, napriek dôvodnosti podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie, obnova konania) nebolo možné v prospech obžalovaného zohľadniť novú právnu úpravu, a to napriek tomu, že prišlo k pochybeniu súdu, v dôsledku ktorého by prišlo k zakonzervovaniu právneho stavu v neprospech obžalovaného. 38. Odvolací súd pri svojej argumentácii vychádza z právneho názoru, že s výnimkou možnosti zrušenia napadnutého rozsudku podľa , má nepodanie odvolania voči výroku o vine obdobné dôsledky, ako nadobudnutie právoplatnosti tohto výroku pri postupe podľa . 39. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že niektoré pochybenia prvostupňového súdu alebo skutkové zistenia odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, môžu vyvolať potrebu oprávnenia odvolacieho súdu zasiahnuť aj do výroku o vine, ktorý nebol podaným odvolaním napadnutý a jeho zrušenia, či vykonania jeho zmeny, avšak toto oprávnenie odvolacieho súdu nemožno, podľa názoru odvolacieho súdu, dosiahnuť interpretáciou súčasných ustanovení upravujúcich odvolacie konanie, ale vyžaduje si zásah zákonodarcu (rozšírenie alebo ustanovenie , ktoré by z taxatívne uvedených dôvodov umožňovalo zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu a rozhodnutie odvolacieho súdu (napr. zmena zákona a pod.)). 40. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na miernejšiu trestnú sadzbu pre stíhané trestné činy podľa aktuálneho znenia je nevyhnutné ukladať obžalovaným trest podľa účinného od 06.08.2024, kde je stanovená sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov. 41. Prokurátorka v podanom odvolania namieta uloženie trestu odňatia slobody v podmienečnej forme, ktorú pokladá za nedostatočnú. Odvolací súd považuje tieto námietky za dôvodné len čiastočne. 42. Vo všeobecnosti možno uviesť, že proces ukladania trestov v trestnom konaní závisí od dvoch skupín podstatných okolností – okolností spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom niektoré atribúty sa môžu aj prelínať. 43. V prípade záverov týkajúcich sa samotného skutku je možné sa v podstatných črtách stotožniť s argumentáciou prokurátorky, nakoľko závažnosť spáchaného skutku je v prejednávanej veci vysoká a vyplýva nielen zo spôsobu spáchania trestnej činnosti (vysoko koordinovaná trestná činnosť, zahrňujúca väčší – doposiaľ neustálený počet ľudí), početnosť čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu (z ktorých vyplýva porušenie, či ohrozenie práv väčšieho počtu poškodených, ale aj zásadnejšie ohrozenie celospoločenskej snahy o ochranu pred páchateľmi takto organizovanej majetkovej trestnej činnosti a v neposlednom rade aj pevnejšie ukotvenie v páchaní trestnej činnosti, zvyšujúce riziko opakovania jej páchania v budúcnosti.) Prokurátorka poukazuje aj na skutočnosť, že stíhaný skutok vykazuje prvky odsúdeniahodnosti páchateľov trestnej činnosti a dôrazne sa domáha exemplárneho potrestania páchateľov. 44. Na základe zistení v procese trestného konania možno uzavrieť, že obžalovaní figurovali skutočne ako najnižší článok pyramídy tejto trestnej činnosti, z čoho síce vyplýva, že ich konanie ako členov organizovanej skupiny (pričom takúto právnu kvalifikáciu aj samy svojím vyhlásením o vine priznali) zdieľa osud osôb, ktorých postavenie v skupine bolo významnejšie (najmä vo vzťahu k výroku o vine), na druhej strane sa aj pri konaní obžalovaných ako členov organizovanej skupiny prihliada na mieru ich účasti na skutku. Je nepochybné, že obžalovaní neboli samostatnou súčasťou skupiny, plnili pokyny vyššie postaveného člena (členov) skupiny a riziko páchania takto sofistikovanej trestnej činnosti bez

koordinácie vyššie postavenými členmi skupiny je nízke. Naviac sa malo jednať o osoby, ktoré boli primárne vystavené hrozbe ich odhalenia, keďže mohli prichádzať do kontaktu s poškodenými osobami. 45. Ak prokurátorka poukazuje na fakt, že obžalovaní síce doposiaľ neboli súdne trestaní, avšak majú len základné vzdelanie, boli nezamestnaní, neboli evidovaní na úrade práce a na základe týchto skutočností vylučuje možnosť podmienečného odkladu výkonu ich trestov odňatia slobody; k tomuto je nutné dodať, že takýto výklad by predstavoval porušenie princípu rovnosti pred zákonom, kedy by sa vytvorila skupina osôb, ktorá by, vzhľadom na svoj sociálny status, mala byť vylúčená z možnosti podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, čo odvolací súd považuje za neprípustné. Prokurátorka nerozviedla, z akého dôvodu obžalovaní ukončili len základné vzdelanie, prečo sú aktuálne nezamestnaní a nie sú evidovaní na úrade práce. Môže sa jednať o skutočnosti, ktoré sú na strane obžalovaných, ale rovnako aj o skutočnosti, ktorú si mimo ich zavinenia, a preto bez skúmania tých príčin nemožno dospieť k záveru prezentovanému prokurátorom. Zároveň si je potrebné uvedomiť, že obom obžalovaným bol uložený probačný dohľad nad ich správaním v skúšobnej dobe a v jeho rámci aj primerané povinnosti a obmedzenia, ktorými, práve z dôvodu spáchania trestnej činnosti, štát zasiahne do ich spôsobu života a bude ich viesť jednak k legálnej forme zabezpečovania si finančných prostriedkov na ich živobytie a jednak k zodpovednosti za spôsobený následok poškodeným osobám formou náhrady spôsobenej škody. V prípade, ak by boli tieto podmienky zo strany obžalovaných porušené, bol by im nariadený výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody. Poukaz na fakt, že obžalovaní nebudú mať možnosť sa zamestnať a uhradiť ani časť vzniknutej škody jednoznačne nevyplýva zo spisového materiálu a je do istej miery stereotypizáciou a neprípustným zovšeobecnením. Je pravdou, že obžalovaní bez iného ako základného vzdelania budú mať ťažší prístup na trh práce, na druhej strane ide len o jednu z veličín ovplyvňujúcu ich postavenie, pričom prioritne bude závisieť od ich ochoty, resp. fyzických a psychických predpokladov, ktoré nie je v súčasnosti možné komplexne vyhodnotiť v ich neprospech. 46. Argumentácia prokurátorky vo všeobecnej rovine vychádza zo škodlivosti trestného činu a jeho následkov, pričom so zohľadnením týchto skutočností pri ukladaní trestu súhlasí aj odvolací súd. Nie je však možné súhlasiť s tvrdením, že takto prísny pohľad je nutné uplatniť u všetkých páchateľov, nakoľko pri ukladaní trestu spravidla platí, že na závažnosti skutku sa v prvom rade podieľa osoba, organizačne najvyššie postavená, následne osoby v nižších úrovniach až po najnižšie postavených členov skupiny. Ak prokuratúra spochybňuje kajúcny postoj obžalovaných, t. j. či skutočne išlo o úprimnú ľútosť obžalovaných alebo len o kalkuláciu s cieľom dosiahnuť miernejšieho trestu, odvolací súd konštatuje, že záveru o neúprimnosť vyhlásenia o vine a ľútosti obžalovaných nenasvedčuje žiaden relevantný dôkaz, pričom pre uzavretie tohto záveru musia existovať riadne procesne použiteľné dôkazy (čo nie je tento prípad), z čoho je nutné uzavrieť, že priznanie a vyjadrenie ľútosti obžalovaných je pre účely konanie nutné chápať ako úprimné. 47. Prokurátorka v podanom odvolaní ďalej polemizuje nad tým, aký signál takýto mierny trest vyvolá u poškodených a iných potencionálnych páchateľov, avšak neponúka žiadne odpovede a miesto tohto hovorí o neposilnení dôvery k justícii a orgánom činným v trestnom konaní. 48. Z takýto tvrdením prokurátorky sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť. Aj odvolací súd opakovane zdôraznil, že sa jedná o závažnú trestnú činnosť, a preto napriek tomu že sa jedná o prvopáchateľov trestnej činnosti, ktorí boli v rámci organizovanej skupiny na tých najnižších priečkach a k svojej trestnej činnosti sa priznali a oľutovali ju, im neukladal žiadny z alternatívnych trestov, ale im uložil trest odňatia slobody, keďže zohľadnil, že sa podieľali na podvodoch vedených voči osobám, ktoré si už, vzhľadom na vek, nie sú schopné zabezpečovať si finančné prostriedky prácou. Rovnako odvolací súd, z vyššie uvedených dôvodov, nepristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody u obžalovaných, hoci si vyhlásením o vine a ich prijatím súdom vytvorili podmienky na možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa účinného od 6.8.2024 a trest im bol v rámci zákonom stanovenej sadzby uložený v jej polovici s maximálnou dĺžkou skúšobnej doby. Odvolací sú sa nestotožnil s tak výrazným preferovaním generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, ktorú prezentuje prokurátorka v podanom odvolaní. Súd nemôže pri ukladaní trestu vychádzať z emócií, alebo musí zohľadniť všetky skutkové okolnosti, ktoré mal z vykonaného dokazovania preukázané a uložiť primeraný trest. V zmysle ustanovenia a účinného od 6.8.2024 tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. 49. U oboch obžalovaných aj odvolací súd vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa (ktorá bola prvostupňovým súdom správne zistená) a nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť,

pričom aplikovateľné rozmedzie trestných sadzieb bolo pri obžalovanom A. B. od 2 do 8 rokov a pri obžalovanom mladistvom C. B. v zmysle od 1 do 4 rokov. 50. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, že u oboch obžalovaných sú splnené podmienky na podmienečný odklad trestu odňatia slobody, pričom pri obžalovanom A. B. mu súd uložil najvyššiu prípustnú výmeru podmienečného trestu s určením maximálne prípustnej skúšobnej doby. Pri obžalovanom mladistvom C. B. súd uložil taktiež podmienečný trest, však vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na 3 roky (teda trest vo výmere zníženej podľa ), pričom ani jednému z obžalovaných súd tresty mimoriadne neznižoval. Prvostupňový súd teda neignoroval požiadavky na zohľadnenie jednak osobných pomerov obžalovaných na strane jednej a okolností na strane stíhaného skutku na strane druhej, keď svoje argumenty aj v stručnosti stranám v napadnutom rozsudku vysvetlil. 51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výroky o treste u oboch obžalovaných a týmto uložil tresty nasledovne:

- obžalovanému A. B. súd uložil trest odňatia slobody na 4 roky a podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 5 rokov,

- obžalovanému mladistvému C. B. uložil trest odňatia slobody na 2 roky a podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 3 roky. 52. V prípade oboch obžalovaných súd nad ich správaním nariadil probačný dohľad a týmto ako súčasť probačného dohľadu uložil primerané obmedzenia spočívajúce v : a) zákaze stretávania sa s druhým spoluobžalovaným, b) povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, c) povinnosti zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Ad a) obžalovaní nie sú blízki príbuzní, obaja majú evidovaný pobyt v rovnakom meste (D.), preto je pre posilnenie účelu ich probačného dohľadu vhodné zakázať im vzájomný styk, čím bude zároveň znížené riziko opakovania trestnej činnosti rovnakého alebo podobného druhu, Ad b) vzhľadom na riadne a včas uplatnené nároky poškodených na náhradu škody, ktorá vznikla spoluzodpovednosťou viacerých osôb, bolo namieste uložiť obžalovaným povinnosť nahradiť poškodeným spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu. Z doslovného znenia ustanovenia vyplýva, že povinnosť náhrady škody je prioritne koncipovaná ako nepodmienená (bez dovetku ,,podľa svojich možností“), preto (hoci ide o exemplifikatívny výpočet) súd uložil obžalovaným takto koncipovanú povinnosť, za účelom zabezpečenia maximálnej miery efektívnej náhrady škody; uvedený výrok však v budúcnosti neznamená povinnosť neosvedčiť obžalovaných v skúšobnej dobe ak neuhradia celú škodu bez zreteľa na konkrétne okolnosti prípadu (bez akýchkoľvek liberačných dôvodov), Ad c) cieľom uloženej povinnosti je zníženie odkázanosť obžalovaných na príjem z trestnej činnosti, nadobudnutie stálych pracovných návykov, získanie stabilných a žiadúcich vzorcov správania v kolektíve pracujúcich a v neposlednom rade zabezpečenie zdrojov pre úhradu spôsobenej škody. 53. Prvostupňový súd zistil správne skutkový stav vo vzťahu k výroku o treste, a preto mohol odvolací súd sám rozhodnúť o treste pre obžalovaných, postupom podľa . Odvolací súd mohol zmeniť napadnutý rozsudok v neprospech obžalovaných, a to na základe odvolania podaného prokurátorom v neprospech obžalovaných. 54. Odvolací súd sa nestotožnil s návrhom prokurátora ( aj v rozsahu prednesenom na verejnom zasadnutí), ktorým navrhoval uloženie nepodmienečných trestov s poukazom na závažnosť trestnej činnosti, keďže išlo len o jeden z elementov, ktorému súd nemohol priznať absolútnu hodnotu a bolo nutné ho vyhodnotiť ako súčasť komplexu okolností na strane jednak stíhaného skutku, ale aj páchateľov (obžalovaných) a to aj v širšom uvedenom v odôvodnení tohto rozsudku. 55. K odvolacej námietke prokurátora o možnej neúčelnosti trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom (hoci aj s posilnením o nariadený probačný dohľad) v tomto prípade odvolací dodáva, že pri svojom rozhodovaní musel zohľadniť, že zákonodarca za spáchanie predmetného trestného činu stanovil sadzbu trestu odňatia slobody od 2 do 8 rokov (s účinnosťou od 06.08.2024), pričom v takto stanovej trestnej sadzbe je inkorporovaný aj význam, ktorý zákonodarca priznal ochrane porušených resp. ohrozených práv poškodených. Inými slovami význam, aký zákonodarca priznáva ochrane práv poškodených je v tomto prípade vyjadrené (okrem iného) aj v rozmedzí trestných sadzieb, pričom vzhľadom na fakt, že obaja obžalovaní vykonali vyhlásenie o ich vine v zmysle , bolo im teoreticky možné mimoriadne znížiť trest v zmysle (v znení od 06.08.2024). Žiadnemu z obžalovaných nebol uložený mimoriadne znížený trest a ani trest na samom spodnom okraji trestnej sadzby, práve s ohľadom na charakter stíhaného skutku. Ak prokuratúra žiada o uloženie iných ako podmienečných trestov, išlo by o uloženie trestov v rozpore so

zásadami na ukladanie trestov, teda nielen o trest neprimeraný, ale aj o trest, ktorý nijakým spôsobom nebude motivovať obžalovaných k úhrade aspoň časti dlhu. 56. Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo, neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým, že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných druhov trestov, ako trestu odňatia slobody, či možnosť jeho podmienečného odkladu, hoci sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto by v prípade konkrétnych páchateľov výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal. 57. Keďže obžalovaní sa dopustili spáchania trestného činu po prvýkrát a doposiaľ na nich nebolo vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval dosiahnutie účelu trestu práve trestami uloženými odvolacím súdom. Správanie obžalovaných počas skúšobnej doby bude súdom sledované aj v súčinnosti s probačnými úradníkmi a v prípade, ak by niektorý z obžalovaných neviedol riadny život alebo zavinene nedodržal uložené obmedzenia, bude mu nariadený výkon uloženého trestu odňatia slobody. 58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.