Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoEk-10-2023.pdf
PDF · 72.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoEk/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 1.460,01 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er/562/2015-15 zo dňa 13.06.2018, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie vo výroku II. a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) rozhodol takto: ,, I. Súd p o k r a č u j e v konaní na strane oprávneného so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464. II. Súd žiadosť súdneho exekútora D. E. F. zo dňa 21.05.2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zamieta.“
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený (spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava), sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 31.03.2014, sp. zn. IA-C/0214/0928, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.04.2014 a vykonateľnosť dňa 04.05.2014. Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.03.2011, ktorá má spotrebiteľský charakter. Rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v čl. 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní posúdil exekučný súd ako neprimeranú zmluvnú podmienku ktorou spotrebiteľ nie je viazaný a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. Z týchto dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a) ,b) ,d) až h) CSP. Namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Súd prvej inštancie nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, nemôže súd prvej inštancie konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť
rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012. Ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán. Exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím (s poukazom na vyššie uvedený nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012) zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Namietal aplikovanie smernice 93/13/EHS prvoinštančným súdom s konštatovaním, že smernica je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia. Zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený navrhol, aby príslušný súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Súdny exekútor vo svojom písomnom stanovisku k odvolaniu uviedol, že v tomto štádiu nie je účastníkom konania a preto nemá právo ale ani povinnosť vyjadrovať sa k úkonom účastníkov konania.
5. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový poriadok (CSP)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky bez toho, aby rozhodcovskú doložku podrobil preskúmaniu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 06.10.2009 (Asturcom) sa má smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí ihneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
8. Súčasťou spisu je zmluva o úvere, ako aj obchodné podmienky poskytnutia úveru (v spise na č.l. 9 až 11), pričom ale ani jeden z týchto dokumentov neobsahuje rozhodcovskú doložku. K tomu, aby mohol exekučný súd konštatovať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy), je potrebné, aby sa oboznámil s jej obsahom. V tomto prípade tak exekučný súd neurobil, a teda nedostatočne zistil skutkový stav.
9. Odvolateľ v úvode odvolania uviedol, že napáda uznesenie exekučného súdu v celom rozsahu, avšak súd posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu a z obsahu podaného odvolania nepochybne vyplýva, že odvolateľ napadol len II. výrok uznesenia, ktorým exekučný súd súdneho exekútora žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z tohto dôvodu bol predmetom prieskumu len tento výrok.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 CSP.
11. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vyžiadať od oprávneného (alebo od rozhodcovského súdu) rozhodcovskú doložku, prípadne dokument, ktorý obsahuje rozhodcovskú
doložku, ktorá mali zakladať právomoc rozhodcovského súdu a následne vo veci opätovne rozhodne, a to aj s ohľadom na argumentáciu oprávneného uvedenú v odvolaní.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).