Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1044-1998.pdf
PDF · 80.83 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1044/1998
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov proti povinnému TJ Iskra Cigeľka o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 61,01 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom pod č. EX 455/98 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného Národný úrad práce- Okresný úrad práce Bardejov, so sídlom Dlhý rad 17, Bardejov na vykonanie exekúcie zo dňa 15.7.1998 adresovaného súdnemu exekútorovi Pavlovi Kovaľovi sa dňa 29.7.1998 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Platobný výmer č.36/94 zo dňa 4.10.1994 vydaný Okresným úradom práce Bardejov. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny 1.838,-Sk ( čo po prepočte na menu euro činí 61,01 EUR ) s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 002360* zo dňa 17.8.1998 sp. zn. Er/1044/98 poveril súdneho exekútora Pavla Kovaľa vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Nadobudnutím účinnosti zákona číslo 461/2003 Z.z. o Sociálnom poistení došlo k zmene oprávneného na Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave, pobočka Bardejov ( §291 zákona o Sociálnom poistení ).
Podaním zo dňa 3.1.2011 súdny exekútor dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súčasne súdny exekútor uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 141,50 EUR s tým, že k náhrade trov exekúcie žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení po 1.2.2002, podľa ktorého exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd zo spisu súdneho exekútora číslo EX 455/98 zistil, že súdny exekútor vykonal šetrenie po majetku povinného prostredníctvom Katastra nehnuteľností, Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ v Bardejove, Daňového úradu Bardejov pričom nebol zistený žiaden exekúciou postihnuteľný majetok, či príjmy povinného z ktorého by bolo možné uhradiť aspoň trovy exekúcie.
Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Je nesporné, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času ( § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku ), pričom v zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods.1 Exekučného poriadku. V tomto prípade však povinný nemá majetok, ktorý by stačil na úhradu trov exekúcie, preto mu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie a tak jediným účastníkom, ktorý by trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi mohol nahradiť je tu oprávnený.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 môže súd oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, pričom ale musí prihliadať na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Samotná nemožnosť uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému teda neznamená automatický prechod tejto povinnosti na oprávneného. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie môže súd vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia uložiť oprávnenému len za predpokladu jeho zavinenia na zastavení exekúcie spočívajúceho v nedostatku jeho opatrnosti ( § 203 druhá veta Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002). Teda len v situácii, keď k objektívnej skutkovej okolnosti majúcej za následok zastavenie exekúcie pristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy ( procesné zavinenie oprávneného) môže byť oprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Je pritom zrejmé, že procesné zavinenie oprávneného nemožno bez ďalšieho založiť iba na jeho dispozičnom úkone- podaní návrhu na vykonanie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a uvážlivosť a návrh na vykonanie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky z ktorých sa zastavenie exekúcie dalo predvídať.
Vzhľadom na povinnosť uloženú súdu v § 203 druhá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 preto súd nemohol automaticky z dôvodu nemožnosti náhrady trov exekúcie povinným preniesť túto povinnosť na oprávneného, ale musel skúmať, či sú splnené podmienky na uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému, t.j. či tento mohol pri náležitej opatrnosti predvídať
dôvod zastavenia exekúcie. Súdny exekútor, uplatňujúci nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver o možnosti oprávneného predvídať pri náležitej opatrnosti dôvod zastavenie exekúcie netvrdil a žiadne takéto skutočnosti nezistil ani súd.
Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu oprávnený podal u súdneho exekútora dňa 29.7.1998. Súd nezistil nič, čo by odôvodňovalo záver, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie pri náležitej opatrnosti mohol predvídať nemajetnosť povinného a to, že po viac ako 12-tich rokoch vedenia exekúcie súdny exekútor oznámi súdu nemajetnosť povinného a exekúcia bude z toho dôvodu zastavená. Oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie objektívne nemal ani zďaleka také možnosti preverenia majetkových pomerov povinného ako má k dispozícii súdny exekútor, nemal reálnu možnosť zisťovať napr. stav na účtoch povinného. Majetkové pomery povinného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a v čase bezprostredne nasledujúcom nemožno zistiť ani zo spisu súdneho exekútora číslo EX 455/1998, nakoľko vychádzajúc z jeho obsahu po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie dňa 25.8.1998 a neúspešnom predvolaní štatutára povinného na exekútorský úrad vo februári 1999 súdny exekútor majetok povinného začal zisťovať až v marci 2007, teda po ôsmich rokoch. Vzhľadom na uvedený postup u súdneho exekútora ani nemožno hovoriť o účelnom vymáhaní nároku ako podmienke nároku na náhradu trov spojených s vymáhaním nároku podľa § 200 ods.1 veta druhá Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002.
Súd je toho názoru, že oprávnenému nemožno pričítať neopatrnosť pokiaľ ide o predvídanie nemajetnosti povinného a po vyhodnotení všetkých vyššieuvedených okolností treba uzavrieť, že oprávnený nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Oprávnený potom nenesie procesnú zodpovednosť za zastavenie exekúcie a nemožno ho zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd poukazuje i na Uznesenie Ústavného súdu SR č.k.II ÚS 12/05-4 zo dňa 13.1.2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie za predpokladu, že súd po uvážení dospeje k záveru, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Takýto výklad §- u 203 Exekučného poriadku podľa Ústavného súdu SR nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto zákonného ustanovenia. Ďalej súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.4.2008 č.IV.ÚS 128/08-15 kde Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa- súdneho exekútora, podľa ktorej nepriznaním náhrady trov exekúcie došlo v podstate k vynútenému bezodplatnému výkonu exekučnej činnosti (práce),
či k realizácii exekúcie zadarmo, resp. aj na náklady a na úkor vlastného majetku súdneho exekútora uviedol, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (IV. ÚS 38/08).
S poukazom na uvedené, vzhľadom na skutočnosť, že v danej veci nemožno zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného pre jeho nemajetnosť, ale ani oprávneného pretože na to nie sú splnené podmienky § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Pri prepočte na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.