Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-152-2012.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/152/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: T. K., bytom S. XX, N. V. nad M., o vymoženie 562,30 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1Er/139/2008-13 zo dňa 25. apríla 2012 jednomyseľne, dňa 19. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por. a § 39 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa poveril súdneho exekútora JUDr. Vieru Kučerovú poverením č. 5309 008336 zo dňa 16.05.2005 vykonaním exekúcie na vymoženie povinnosti zaplatiť 562,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 08.08.2004 do zaplatenia, trovy notára na spísanie notárskej zápisnice vo výške 83,32 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 39,90 eur, poplatok za zasielanie upomienok vo výške 2,99 eur a trovy exekúcie na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice N., NZ XXXXX/XXXX spísanej JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Bratislave, dňa 23.10.2004. Z obsahu zmluvy o úvere č. 3510018 uzavretej dňa 22.06.2004 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom okrem iného vyplýva, že povinný priamo v zmluve o úvere splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru na celý majetok povinného do výšky vzniknutej pohľadávky a príslušenstva. V mene povinného tak uznal predmetný dlh v plnom rozsahu, čo do základu a výšky a zároveň v mene povinného vyhlásil, že tento splatí v lehote do 02.11.2004, ako aj to, že pre prípad neuhradenia dlhu súhlasí s exekúciou. Z predložených listín nie je zrejmé, akú vôľu mienil povinný podpisom úverovej zmluvy prejaviť, či svojim právnym úkonom mienil aj splnomocniť advokáta na spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Rovnako zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluve o úvere, nemožno hovoriť o slobodnej vôli povinného pri zvolení si zástupcu. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda slobodná voľba pri výbere splnomocnenca, ako aj to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinnej osoby, keď nakoniec splnomocnený zástupca za povinného uznal dlh, ako aj súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pokiaľ teda udelené plnomocenstvo platné nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených splnomocneným zástupcom v mene splnomocniteľa vzniknúť právne účinky pre osobu v mene ktorej konal. Preto ani predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a po ich vyčíslení súdnym exekútorom.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku. Nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu účinkov notárskej zápisnice na právne postavenie povinnej tam, kde neexistujú, a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.10.2010. Povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd vydal rozhodnutie bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady rovnosti zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak bola porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. Uviedol, že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Je určité a zrozumiteľné, z prejavu vôle povinného je zjavný jeho úmysel, jeho vôľa a nemožno mať pochybnosti o obsahu jeho vôle. Pri náležitom posúdení nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti udeleného plnomocenstva. Oprávnený mal za to, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Povinný tak mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa nemohol platne vzdať s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na absurdnosť záveru súdu prvého stupňa, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinný toto právo nevyužil. Ak udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinný dlh splatí. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Záujmy zástupcu súd prvého stupňa považoval za rozporné so záujmami povinného, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke založil svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzalo z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvého stupňa vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore, s ktorým záujmom povinného. Záver súdu o tom, že notárska zápisnica ako
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 3 Co 7/2007. Rovnaký záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 5/2000. Oprávnený zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd prvého stupňa už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Exekučným titulom je vo všeobecnosti vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex. por. ďalej taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex. por..
Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 23.10.2004, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého plná moc bola udelená povinným v zmluve o úvere č. 3510018 zo dňa 22.06.2004. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si nevybral slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Odvolací súd zastáva názor, že zástupca povinného v skutočnosti v danej veci nehájil jeho záujmy v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna, ale hájil predovšetkým záujmy oprávneného ako veriteľa. Záujmy takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a notárska zápisnica zo dňa 23.10.2004 preto nie je spôsobilým exekučným titulom.
Odvolací súd, vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania pre úplnosť uvádza, že neobstojí ani námietka oprávneného, podľa ktorého súd prvého stupňa vydal pre súdnu exekútorku poverenie na vykonanie exekúcie, čím už raz posudzoval vec, o ktorej právoplatne rozhodol. Je pravdou, že súd v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Ex. por. preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak zistí ich súlad so zákonom, tak súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie, inak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Napriek tomu, že v preskúmavanej exekučnej veci súd prvého stupňa poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie, to ešte neznamená, že exekúciu skutočne vykoná. Exekučný súd, ktorý dohliada na zákonnosť vedenia exekúcie, totiž exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.), a to v každej fáze exekučného konania ak zistí, že sú dané dôvody na jej zastavenie. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke preto v tomto prípade nie je dôvodom, ktorý by súdu prvého stupňa nedovoľoval opätovne preskúmať exekučný titul pre jeho súlad so zákonom.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.