Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-113-2008.pdf
PDF · 104.62 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Er/113/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35925922, sídlom Bratislava, Mliekarenská č. 10, proti povinnému: Š. S., T.. XX.XX.XXXX, H. U., Š. Č.. XXXX/X, o vymoženie 610,21 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciom Baďurom, Exekútorský úrad Bratislava, Viedenská cesta č. 5, pod sp. zn. EX 584/2007, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,90 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 010502 zo dňa 27.02.2008 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 12.11.2007. Exekučným titulom je vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, č.k. UD-81/2007-EK zo dňa 10.04.2007.
K vydaniu exekučného titulu došlo z dôvodu porušenia záväzkovoprávneho vzťahu, ktorý vznikol na základe Dohody o uznaní dlhu č. 1629414053 (ďalej len Dohoda) uzavretej dňa 10.08.2006 medzi oprávneným a povinným, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné ustanovenia.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Novelami OZ bola do slovenského právneho poriadku prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica). Na základe nepriameho účinku je predmetná smernica záväzná pre Slovenskú republiku a podľa názoru súdu sa má používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam k ustanoveniam slovenského právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
V zmysle § 52 OZ možno predmetnú zmluvu požadovať za spotrebiteľskú zmluvu. Následne súd preskúmal predmetnú zmluvu so zistením, že obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorou je rozhodcovská doložka. Predmetná rozhodcovská doložka je upravená v čl. 9.1 a čl. 9.2.1. Zmluvných ustanovení, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi účastníkmi tejto Dohody vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Dohody, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a všetky spory alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode (B) a (C) tejto
Dohody, z ktorých záväzky Spoludlžník uznal čo do dôvodu a výšky v článku 2 tejto Dohody, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 9.2 tejto Dohody. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto Dohody spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 9.2.1 akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Dohody a všetky spory alebo nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov špecifikovaných v bode (B) a (C) tejto Dohody, z ktorých záväzky Spoludlžník uznal čo do dôvodu a výšky v článku 2 tejto Dohody, budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: a) JUDr. Gustávom Retom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Tomášikova č. 30, b) Mgr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Martine, Konevova č. 3. c) JUDr. Mariannou Mochnáčovou, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Tyršovo nábrežie č. 11. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ.
Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa obsahuje § 53 ods. 4 OZ. Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom. Výnimkou je prípad, keď rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom.
Predmetná rozhodcovská doložka umožňuje riešenie všetkých sporov z Dohody rozhodcom uvedeným v Dohode resp. určeným oprávneným alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je upravená vo Zmluvných ustanoveniach, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy a sú predtlačené na druhej strane Dohody. Podpisom Dohody povinný súčasne vyslovil súhlas so Zmluvnými ustanoveniami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinný tak pri podpise Dohody nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú Dohodu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým Zmluvným ustanoveniam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje vybrať si medzi rozhodcom a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcom a štátnym súdom, avšak pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, ide o značne nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu na rozhodnutie rozhodcovi, čím povinný stratil možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať, a teda bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. U povinného tak bola obmedzená možnosť výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán na strane povinného. Predmetnú zmluvnú podmienku považuje súd za neprijateľnú, pretože nebola s povinným dohodnutá individuálne a núti povinného riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodnutie rozhodcovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toto ustanovenie zmluvy o úvere v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatné.
Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však môže skúmať prípustnosť exekúcie aj počas jej vykonávania, čo skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky tak, ako je tomu v zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami smernice. Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku. Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy, a teda bol vydaný v rozpore so zákonom. Nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 3 vyhlášky vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. apríla 2008 (ďalej len vyhláška) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa § 14 ods. 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora ja zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Následne súd rozhodoval o trovách exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 135,49 €, ktoré špecifikoval nasledovne:
1. odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) a § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 26,56 € za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu nasledovným spôsobom:
- prevzatie návrhu a založenie spisu: 30 min.
- vyúčtovanie trov exekúcie: 180 min.
2. paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 14 ods. 3 vyhlášky vo výške 73,04 € za tieto úkony exekučnej činnosti:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie
- zisťovanie v OV, či na majetok povinného bol vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia
- lustrácia v Notárskon centrálnom registri záložných práv
- lustrácia v Živnostenskom registri
- lustrácia v štatistickom registri povinného
- lustrácia majetku povinného cez Katastrálny portál
- doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (6x)
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - O2
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - T-mobile
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Orange
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - CEPO (2x)
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - zdravotná poisťovňa
- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - ÚEV ZVJS SR
- lustrácia nehnuteľností (2x)
3. hotové výdavky vo forme:
- poštovného vo výške 6,68 €
- telefónnych výdavkov vo výške 6,64 €
4. 20 % DPH z vyčíslených trov exekúcie vo výške 22,58 €.
Súd nemal preukázanú účelnosť času vynaloženého na vykonanie exekúcie pri úkone označenom ako prevzatie návrhu a založenie spsiu, ktorý súd považoval za duplicitne uplatnený, pretože súdny exekútor si uplatnil odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky za získanie poverenia, ktorý úkon podľa názoru súdu nevyhnutne zahrňuje aj vyššie uvedený úkon. Ak by súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon, za ktorý mu patrí paušálna odmena i hodinová odmena, došlo by k duplicitne priznaným trovám exekúcie, čo vyhláška nepripúšťa. Rovnako súd nepovažoval za oprávnene uplatnenú odmenu za úkon označený ako vyúčtovanie trov exekúcie, pretože v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Na základe týchto skutočností súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Súdny exekútor si uplatnil v rozpore s § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky paušálnu sumu 3,32 € za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie. Súd vychádzal z gramatického a doslovného výkladu § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky, z ktorého vyplýva, že súdny exekútor má nárok na paušálnu sumu len vo výške 3,32 € aj napriek tomu, že bolo doručených viac príkazov na začatie exekúcie. Ak by sa vychádzalo z toho, že súdny exekútor má nárok na paušálnu sumu vo výške 3,32 € za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, zákonodarca by použil formuláciu ako je v § 15 ods. 1 písm. g) až j) vyhlášky, avšak formulácia § 15 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony označené ako zisťovanie v OV, či na majetok povinného bol vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia, lustrácia v Notárskon centrálnom registri záložných práv, lustrácia v štatistickom registri povinného, lustrácia v Živnostenskom registri, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - O2, žiadosť o poskytnutie súčinnosti - T-mobile a žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Orange, nakoľko uvedené úkony podľa názoru súdu nemožno subsumovať pod režim § 15 ods. 1 vyhlášky. Ďalej mal súd zo spisu súdneho exekutora preukázané iba jedno zisťovanie bydliska povinného a iba jedno zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Katastrálneho portálu. Na základe týchto skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 23,24 €.
Zo spisu súdneho exekútora bolo preukázané poštovné vo výške 6,68 €, a preto mu súd priznal náhradu predmetných hotových výdavkov v uplatnenej výške. Súd mal preukázané z úradných záznamov súdneho exekutora vykonanie pokusov o telefonický kontakt s povinným. Nakoľko sa však súdny exekútor povinnému nedovolal na zistené mobilné číslo, nevznikli mu ani telefónne výdavky, a preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu predmetných hotových výdavkov.
Nakoľko súdny exekútor preukázal súdu, že je platiteľom DPH, súd mu priznal 20 % DPH z priznaných trov exekúcie vo výške 5,98 €.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 35,90 €.
Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom, čím zavinil zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.