Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-1976-2023.pdf
PDF · 77.59 KB
Case nature
Subarea
27Ek/1976/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: T. O., A.: XX.X.XXXX, XXX, XXX XX U. O., o vymoženie 330,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Stodola, Kmeťkova 25, 94901 Nitra, pod sp. zn.: XXXEX XXX/XX, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh na zastavenie exekúcie o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 04.08.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 330,00 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozkaz Okresného úradu Nitra č. E.-A.-E.-XXXX/XXXXXX zo dňa 31.07.2020, ktorý sa stal vykonateľným dňa 07.09.2020; rozkaz Okresného úradu Nitra č. E.-A.-E.-XXXX/XXXXXX zo dňa 31.07.2020, ktorý sa stal vykonateľným dňa 07.09.2020 (ďalej len ako „exekučný titul“ alebo „exekučné tituly“). Dňa 08.08.2023 tunajší súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Peter Stodola, Kmeťkova 25, 94901 Nitra (ďalej len ako „súdny exekútor“). 2. Poverenému súdnemu exekútorovi bolo dňa 08.09.2023 doručené podanie - „Návrh na pozastavenie exekúcie XXXEX XXX/XX“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené tretou, nezúčastnenou osobou, otcom povinného v tomto exekučnom konaní, ktorým sa domáhal cit.: „pozastavenia“ exekúcie z dôvodu, že proti exekučným titulom mal podľa jeho vyjadrenia podať odvolanie s poukazom na bližšie nešpecifikované rozhodnutia Okresného a Krajského súdu v Žiline. Podľa vyjadrenia otca povinného boli ignorované zákonné ustanovenia viacerých zákonov. V ďalšom bolo poukázané na obsah bližšie nešpecifikovaných rozhodnutí, podľa ktorých vozidlo bez emisnej, technickej kontroly, bez povinnej výbavy, bez zaplatenia zákonnej poistky, cestnej dane, v zlom technickom stave je spôsobilé na prevádzkovanie na pozemných komunikáciách, a preto súd vyzval, aby uvedené rešpektoval. Rovnako tak podávateľ poukázal na záväznosť právoplatného rozsudku a prekážku právoplatne rozhodnutej veci, kedy sa v tej istej veci nemôže rozhodnúť znovu. Súčasťou tohto podania bolo tiež konštatovanie podávajúceho, v ktorom exekútora žiadal o komunikáciu priamo s ním, t.j. otcom povinného, cit.: „Dňa 24.08.2023 mi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie pre dcéru O. T.. Vzhľadom na to, že vozidlo bolo moje, bol by som rád, ak by komunikácia prešla na mňa, pretože dcéra nemá ani vodičské oprávnenie. Z vozidlom som nebol na technickej kontrole z dôvodu, že vozidlo bolo havarované tesne pred technickou kontrolou do mňa nabúrané a vozidlo bolo nepojazdné.“ 3. Poverený súdny exekútor vyhodnotil predmetné podanie ako návrh na zastavenie a postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami exekučného poriadku o návrhu na zastavenie. 4. Súdny exekútor vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení trval na ďalšom vykonaní exekúcie. Z jeho vyjadrenia rovnako vyplynulo, že proti exekučným titulom bol rovnakou osobou, teda otcom povinného podaný odpor, pričom však príslušnému orgánu nebolo doručené plnomocenstvo na zastupovanie. 5. Súdu bolo predmetné podanie - návrh na zastavenie exekúcie predložený súdnym exekútorom na rozhodnutie dňa 22.09.2023.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
12. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
13. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 386 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „civilný sporový poriadok“), odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
16. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
17. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Návrh na zastavenie
exekúcie ako podanie vo veci samej musí obsahovať všeobecné náležitosti podania, akým je určenie súdu, resp. aj súdneho exekútora, ktorému je podanie určené, označenie osoby, ktorá realizuje podanie, označenie exekučnej veci, ktorej sa týka, čo sa podaním sleduje, a podpis osoby, ktorá vykonala podanie.
18. V predmetnej veci sa podávajúca osoba nielenže nepreukázala oprávneným konať za inú osobu, no samotného obsahu predmetného podania, teda návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že ten bol podaný nie v mene inej osoby, t.j. povinného v záujme chrániť jeho práva, no podaný v mene podávajúcej osoby samotnej, otca povinného. Súd na tomto mieste rovnako konštatuje, že povinný je osobou plnoletou s plnou spôsobilosťou na právne úkony, a teda s plnou spôsobilosťou konať pred súdom samostatne, prípadne prostredníctvom zvoleného zástupcu.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd poukazuje, že účastníkom exekučného konania je v zmysle horeuvedených zákonných ustanovení v zásade oprávnený (ako aktívne vecne legitimovaný z exekučného titulu) a povinný (ako pasívne vecne legitimovaný na splnenie povinnosti exekučným titulom uloženej). Účastníkom konania je rovnako tak poverený súdny exekútor v časti konania, v ktorej rozhoduje o trovách exekúcie. Iné osoby sú účastníkmi exekučného konania len v tej jeho časti, v ktorej im takéto postavenie zákon priznáva. Inak povedané, účastníkom pre určitý úsek konania môže byť aj osoba (fyzická alebo právnická), o ktorej procesných právach a povinnostiach sa má v konaní rozhodovať. Postavenie inej osoby ako účastníka pre určitú časť (exekučného) konania je potrebné vyvodiť z konkrétnej procesnej situácie. Ak súd uložil rozhodnutím inej osobe než účastníkovi konania povinnosť na plnenie, spravidla má pre túto časť konania táto osoba postavenie účastníka konania, a teda je, okrem iného, oprávnená napadnúť túto časť rozhodnutia opravným prostriedkom. (právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 74/2012 z 23. januára 2013).
20. Za nemenej dôležité považuje súd v predmetnej veci rovnako poukázať, že aktívna a pasívna vecná legitimácia ako taká vyplýva z exekučného titulu. Exekučný súd sa tak v rozsahu preskúmavania oprávnenosti podať návrh na vykonanie exekúcie proti konkrétnej osobe povinnej na jej splnenie povinnosti obmedzí na zistenie, či označenie osôb v exekučnom titule zodpovedá (príslušnému) označeniu osôb v návrhu na vykonanie exekúcie. V prípade, ak sa podávajúca osoba domnieva, že exekučný titul je nesprávny, teda že osobou povinnou na splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom má byť v skutočnosti iná osoba, obmedzí sa súd len na krátke konštatovanie a síce, v exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že prípadné vytýkanie nedostatkov v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
21. Na predmetnom pritom nič nemení skutočnosť, že ustanovenia exekučného poriadku výslovne neupravujú odmietnutie návrhu na zastavenie exekúcie pre jeho podanie neoprávnenou osobu. Súd pri riešení tohto problému použil základné výkladové pravidlá právnych noriem a siahol za analogického (per analogiam) použitia civilného sporového poriadku po príslušných ustanoveniach o odmietnutí odvolania (§ 386 civilného sporového poriadku). To je pritom plne v súlade s § 200 exekučného poriadku, ktorý upravuje možnosť subsidiárneho použitia noriem civilného sporového poriadku pri absencii osobitnej právnej úpravy exekučného poriadku. Tunajší súd tak použil normy právneho predpisu (analógia iuris), ktorý sa svojimi ustanoveniami najviac hodí na riešenie predmetnej problematiky.
22. Keďže teda návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný oprávnenou osobou na jeho podanie, v tomto prípade povinným, pričom podávajúca osoba sa nepreukázala oprávnením konať na inú osobu, t.z. ju zastupovať, resp. z obsahu podania samotného vyplynulo, že záujmom podávajúceho ani nebolo chrániť záujmy inej (tretej) osoby zúčastnenej na tomto konaní, teda návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v mene povinného, súd návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 exekučného poriadku za analogického použitia § 386 písm. b) civilného sporového poriadku odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.