Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-37C/54/2017

Zmenené rozhodnutím 6Co/31/2024
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom v C., A. XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., advokátom, so sídlom v Košiciach, Palárikova 1, proti žalovanej: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 969,71 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 16. októbra 2023 sp. zn. K2 - 37C/54/2017 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 16. októbra 2023 č.k. K2 - 37C/54/2017 - 443 vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 493,29 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 € od 07.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok. O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu. M e n í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania o vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu a žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v plnom rozsahu. Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania o vydanie bezdôvodného obohatenia a konania o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobkyne : A. B., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, C., právne zast. : JUDr. Vladimír Filičko, PhD, advokát, so sídlom Palárikova 1, Košice, IČO: 50 718 142, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, sídlo Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpenej: advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, v konaní o zaplatenie sumy 969,71 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 493,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 eura od 7.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaná je povinná zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 29,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Mestského súdu Košice.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.9.2017 domáhala, pôvodne voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „pôvodná žalovaná“), zaplatenia sumy 969,71 eura vrátane náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že s pôvodnou žalovanou uzavrela dňa 3.9.2013 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590500692 (ďalej len „Zmluva I“), dňa 10.8.2014 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky/Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5580501707 (ďalej len „Zmluva II“) a dňa 11.5.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1798971 (ďalej len „Zmluva III“). Na základe Zmluvy I bola zo strany pôvodnej žalovanej poskytnutá žalobkyni pôžička vo výške 3.000 eur za podmienok uvedených v Zmluve I. Podľa žalobkyne Zmluvu I je nevyhnutné posúdiť v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že predmetná zmluva neobsahuje údaje vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o druhu spotrebiteľského úveru, údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru. V Zmluve I je tiež podľa žalobkyne uvedená nesprávne priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) v neprospech spotrebiteľa. K Zmluve II žalobkyňa uviedla, že na jej základe jej bola zo strany pôvodnej žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 1.000 eur, za podmienok uvedených v Zmluve II. Rovnako aj v prípade Zmluvy II žalobkyňa uviedla, že je potrebné ju posúdiť v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje

údaje vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru a správny údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov, keďže údaj uvedený v Zmluve II je v neprospech spotrebiteľa. K Zmluve III žalobkyňa uviedla, že na jej základe jej bol poskytnutý zo strany pôvodnej žalovanej úver vo výške 4.600 eur, za podmienok uvedených v Zmluve III. Zmluvu III je potrebné podľa žalobkyne takisto posúdiť v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje údaje vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, konkrétne údaje o obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle finančného agenta prostredníctvom ktorého bola zmluva uzavretá, údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, základný údaj o odplate podľa osobitných predpisov, teda údaj o maximálnej prípustnej výške odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, údaje o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru. V Zmluve III je podľa žalobkyne tiež nesprávne uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmlúv I, II a III mala pôvodná žalovaná nárok len na vrátenie poskytnutej istiny jednotlivých pôžičiek a úveru, bez akýchkoľvek úrokov či poplatkov. Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe Zmluvy I poukázala na účet pôvodnej žalovanej prostredníctvom splátok súhrne sumu vo výške 3.807,64 eura, čo znamená že o 807,64 eura viac ako mala pôvodná žalovaná nárok, v ktorom rozsahu jej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Na základe Zmluvy II žalobkyňa poukázala na účet pôvodnej žalovanej prostredníctvom splátok sumu 223,18 eura a sumu vo výške 1.272 eura, o ktorú bola znížená istina úveru poskytnutého na základe Zmluvy III, teda súhrne sumu vo výške 1.495,28 eura, to znamená o 495,28 eura viac, než mala pôvodná žalovaná nárok, v ktorom rozsahu jej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Na základe Zmluvy III poukázala žalobkyňa na účet pôvodnej žalovanej súhrne sumu vo výške 3.590,37 eura, to znamená, že záväzok žalobkyne voči pôvodnej žalovanej vrátiť istinu úveru je vo výške 1.009,63 eura. Nakoľko teda žalobkyňa na účet pôvodnej žalovanej poukázala súhrne sumu 8.893,29 eura, pričom pôvodná žalovaná mala z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy I, II a III nárok len vrátenie istín poskytnutých pôžičiek a úveru súhrne vo výške 8.600 eur, vzniklo tak na strane pôvodnej žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 293,29 eura. Žalobkyňa uviedla, že listom označeným ako „Započítanie pohľadávok a výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia“ zo dňa 7.9.2017 v zmysle ust. započítala svoje pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy I a II voči pôvodnej žalovanej s pohľadávkou, ktorú mala pôvodná žalovaná voči žalobkyni na základe Zmluve III a zároveň vyzvala pôvodnú žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa popri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia predmetnou žalobou uplatnila voči pôvodnej žalovanej tiež nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 676,42 eura. Požadovanú výšku finančného zadosťučinenia žalobkyňa odôvodnila tým, že uvedená suma predstavuje 10% odplaty, ktorú od žalobkyne v rozpore so zákonom požadovala a mala v úmysle prijať pôvodná žalovaná na základe Zmluvy I, II a III, že z dôvodu nezákonného postupu pôvodnej žalovanej nemohla žalovaná dlhú dobu disponovať vlastnými finančnými prostriedkami, že pôvodná žalovaná dobrovoľne nevrátila žalobkyni bezdôvodné obohatenie napriek tomu, že ju o to žalobkyňa požiadala, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie je priamo daný zákonom a tiež tým, že povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa má byť aj určitou formou sankcie dodávateľa – pôvodnej žalovanej, ktorá sa svojim postupom snažila obchádzať ustanovenia o právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa. 2. Pôvodná žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017, v ktorom žalobkyňou uplatnený nárok v konaní neuznala a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Pôvodná žalovaná potvrdila, že so žalobkyňou uzavrela Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590500692 zo dňa 3.9.2013, Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 5580501707 zo dňa 10.8.2014 a Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1798971 zo dňa 11.5.2015, ktoré boli žalobkyňou v žalobe označené ako Zmluva I, II a III. Pôvodná žalovaná na svoju obranu uviedla, že všetky predmetné zmluvy, predmetom ktorých bolo poskytnutie pôžičky boli dojednané v súlade s platným právom a obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Vo vzťahu k Zmluve I pôvodná žalovaná uviedla, konkrétne k námietke žalobkyne ohľadne absencie druhu spotrebiteľského úveru, že čl. IX Zmluvných podmienok bod 2 v súlade s ust. zákona o spotrebiteľských úveroch definuje „pôžička znamená bezúčelový spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou“. V čl. 2 Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou Zmluvy I je hneď v prvom riadku uvedené : druh spotrebiteľského úveru – „bezúčelový spotrebiteľský úver“. K námietke žalobkyne, že

Zmluva I neobsahuje údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť, pôvodná žalovaná poukázala na to, že tento údaj je presne špecifikovaný v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú nedielnou súčasťou Zmluvy I a ktoré žalobkyňa podpísala spoločne s predmetnou zmluvou, a to konkrétne v úvodných informáciách čl. 1 kde je definovaný veriteľ a to názov Consumer Finance Holding, a.s., adresa B. D. XX, XXX XX C., IČO: 35 923 130. V uvedenom bode je rovnako špecifikovaný aj sprostredkovateľ úveru jeho sídlo a IČO. Základný údaj o úrokovej sadzbe v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený v žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 4590500692, ktorá je súčasťou Zmluvy I, a to konkrétne v čl. 5 – pôžička: fixná ročná úroková sadzba je 32%, pričom zodpovedá miere odplaty, teda je v rovnakej výške ako RPMN. K námietke žalobkyne, že Zmluva I neobsahuje údaje o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru, pôvodná žalovaná uviedla, že zákon platný a účinný v čase podpisu Zmluvy I nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny. Nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka podľa pôvodnej žalovanej by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. To znamená že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. V tejto súvislosti pôvodná žalovaná uviedla, že Zmluva I obsahuje výšku splátky, termín splatnosti ako aj počet splátok, ktoré údaje sú obsiahnuté aj v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť Zmluvy I. Čo sa týka termínov splátok, táto skutočnosť jasne vyplýva z bodu 6.2 Zmluvných podmienok. V súvislosti so svojou argumentáciou pôvodná žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. v zmysle ktorého „... požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných údajov. Ak sa totiž jednou splátkou uhrádza aj istina aj úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa, to znamená, že v prípade ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam“. Rovnako tak dala do pozornosti aj Rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/2015, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEU v konaní sporových strán Home Credit Slovakia, a.s. a Kláry Biroóvej, v ktorom rozhodnutí Súdny dvor okrem iného konštatoval, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto Zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadne priemernej hodnoty RPMN stanovenej v neprospech spotrebiteľa, pôvodná žalovaná uviedla, že žalobkyňa vychádzala z nesprávnych údajov. V prípade Zmluvy I sa jedná o spotrebiteľský úver bez zabezpečenia na dobu od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500 do 6.500 eur. Priemerná výška RPMN 20,83% bola stanovená správne. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne týkajúce sa Zmluvy II, pôvodná žalovaná uviedla, že v Zmluve II je v čl. V - pôžička uvedený termín konečnej splatnosti 8/2019, počet splátok je 60. Z čl. IX Zmluvných podmienok Zmluvy II bodu 11 vyplýva, že zmluva sa končí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti. V tejto súvislosti pôvodná žalovaná ďalej poukázala aj na Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou zmluvy, v ktorých je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú a termín konečnej splatnosti je 8/2019. Vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Ide v tomto prípade o logické vyústenie vyššie uvedených údajov. Podľa pôvodnej žalovanej konečná splatnosť bola v Zmluve II určená zrozumiteľne a určito. V tejto súvislosti pôvodná žalovaná dala do pozornosti Smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, konkrétne čl. 10 ods. 2 písm. c), v ktorom sa uvádza len dĺžka trvania zmluvy o úvere, teda nespomína sa termín konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že Zmluva II neobsahuje údaje o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru, pôvodná žalovaná odkázala na svoju argumentáciu, ktorú uviedla vo vzťahu k tejto námietke týkajúcej sa Zmluvy I. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadne priemernej hodnoty RPMN údajne stanovenej v neprospech spotrebiteľa, pôvodná žalovaná uviedla, že žalobkyňa opätovne vychádza z nesprávnych údajov. V prípadne Zmluvy II sa jedná o spotrebiteľský úver bez zabezpečenia, teda tzv. ostatný spotrebiteľský úver neuvedený v r.1-5, vo výške do 1.500 eur na dobu od 1 – 5 rokov. Priemerná výška RPMN 44,06% je síce uvedená s preklepom, avšak RPMN podľa Zmluvy II spĺňa kritérium najvyššej prípustnej odplaty podľa vyhlášky , ktorá stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov,

zverejnenú podľa osobitného predpisu. Z uvedeného nemožno teda vyvodiť podľa pôvodnej žalovanej, žeby priemerná RPMN bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože sa jedná o informatívny údaj, ktorý nemá vplyv na obsah zmluvy, avšak slúži na porovnanie so zmluvne stanovenou RPMN a tiež kontroly kritéria najvyššej prípustnej výšky odplaty. Pokiaľ ide o náležitosti Zmluvy III, pôvodná žalovaná uviedla, že údaj o obchodnom mene, sídle a identifikačnom čísle finančného agenta, prostredníctvom ktorého bola zmluva uzatvorená, je presne špecifikovaný v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré súd nedielnou časťou Zmluvy III a ktoré žalobkyňa podpísala spoločne s predmetnou zmluvou. V úvodných informáciách čl. 1 s názvom totožnosť a kontaktné údaje veriteľa/ sprostredkovateľa spotrebiteľského úveru, Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere je definovaný sprostredkovateľ úveru a to : KT FINANCE, s.r.o., IČO: 47 533 862, adresa : Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania Zmluvy a termíne konečnej splatnosti, v Zmluve III je v čl. 5 uvedený termín konečnej splatnosti 5/2020. Počet splátok 60. Z čl. 8.1 Zmluvných podmienok Zmluvy III vyplýva, že Zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti. Rovnako aj so štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že je tu stanovená doba trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, konkrétne sa v nich uvádza, že Zmluva je uzatvorená na dobu určitú a termín konečnej splatnosti je 5/2020. Údaj o maximálnej výške odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je uvedený v čl. 3 Zmluvy III konkrétne, že najvyššia prípustná výška odplaty je 27,90% . Predmetná informácia teda v zmluve neabsentuje. Čo sa týka termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom úveru v súlade s § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch táto skutočnosť vyplýva z predmetnej normy platnej a účinnej v čase podpisu Zmluvy III. Zákon podľa pôvodnej žalovanej nepožaduje samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny, teda aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Podľa pôvodnej žalovanej zmluva obsahuje výšku splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok. Uvedené údaje sú pritom obsiahnuté aj v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Čo sa týka termínov splátok, táto skutočnosť jasne vyplýva z bodu 6.2. zmluvných podmienok, v ktorých je uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Splnenie tejto zákonnej požiadavky pôvodná žalovaná odôvodňovala aj poukazom na čl. 2 Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú nedielnou súčasťou Zmluvy III, konkrétne odstavec - splátky a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať, v ktorom je uvedené, že úver je splatný mesačnými anuitnými splátkami vo výške 134,60 eura, počet splátok 60, termín splátok do 20-tého dňa príslušného kalendárneho mesiaca. A tiež ďalej aj to, že úrok a/ alebo poplatky sa budú splácať takto, termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Splatnosť poplatkov je uvedená v časti 3 bod – súvisiace náklady. Pokiaľ ide o námietku nesprávne uvedenej priemernej hodnoty RPMN, pôvodná žalovaná uviedla, že v prípade Zmluvy III sa jedná o spotrebiteľský úver bez zabezpečenia na dobu od 1-5 rokov, vo výške od 1.500eur – 6.500 eur. Priemerná výška RPMN je teda 18,24%. Pôvodná žalovaná opätovne zdôraznila, že priemerná výška RPMN je v zmluve informatívny údaj, ktorý nemá vplyv na obsah zmluvy a ktorý slúži na porovnanie so zmluvne stanovenou RPMN a tiež kontrolu kritéria najvyššej prípustnej výšky odplaty. Pôvodná žalovaná v rámci procesnej obrany z opatrnosti vzniesla námietku premlčania pre prípad, ak by súd na základe svojej úvahy dospel opačnému záveru ohľadne splnenia zákonných náležitosti v prípade všetkých troch zmlúv uzavretých medzi stranami sporu. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 25.9.2017 a teda žalobkyňou domáhané vydanie bezdôvodného obohatenia titulom prijatia úroku, ktoré obsahovala každá jednotlivá splátka spotrebiteľského úveru zo Zmluvy I, Zmluvy II a Zmluvy III sa považuje za premlčané ku dňu 24.9.2014, a to s poukazom na ust. . Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby podľa je naopak rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. V tomto prípade malo údajne dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v čase zročnosti každej splátky úveru poskytnutého na základe zmluvy o pôžičke samostatne. Podľa pôvodnej žalovanej v danom prípade došlo k uplynutiu aj subjektívnej premlčacej lehoty, a to v časti požadovaného plnenia zo Zmluvy I, Zmluvy II a Zmluvy III a z nich vyplývajúcich splátok splatných do dňa 24.9.2014. K nároku na primerané finančné zadosťučinenie pôvodná žalovaná uviedla, že žalobkyňa tento nárok žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila a zároveň na zaplatenie finančného zadosťučinenia doteraz nie sú splnené ani zákonné predpoklady. Z ust. vyplývajú

tri podmienky, ktorých splnenie je potrebné na priznanie finančného zadosťučinenia a to úspech žalobcu v spore, primeranosť a spôsobilosť privodiť ujmu. Žalobkyňa doposiaľ podľa pôvodnej žalovanej neuviedla jediný dôkaz o tom ako tá ktorá podmienka zasiahla do jej osobnej sféry či už majetkovo alebo psychicky. Pôvodná žalovaná tiež zdôraznila, že účelom finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky, alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, či diskriminovaný. Teda nejde v danom prípade o paušalizovaný nárok na náhradu škody či už majetkovej alebo osobnostnej povahy. Pôvodná žalovaná má za to, že právo na finančné zadosťučinenie vzniká len v osobitných prípadoch, nezakladá ho iba vedenie spotrebiteľského súdneho sporu a teda nevzniká automaticky. 3. Žalobkyňa v rámci repliky zotrvala na svojej argumentácii, že v prípade všetkých troch zmlúv uzavretých medzi stranami sporu je potrebné konštatovať absenciu údajov vyžadovaných ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého dôvodu je potrebné tieto zmluvy posúdiť v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ako bezúročné a bez poplatkov. K námietke premlčania vznesenej pôvodnou žalovanou žalobkyňa uviedla, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v žiadnom prípade premlčaný a to ani v subjektívnej ani v objektívnej premlčacej lehote. Žalobkyňa uviedla, že v danom prípade o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až v mesiaci november pri návšteve Centra právnej pomoci, kde sa informovala o podmienkach osobného bankrotu. Centrum právnej pomoci odkázalo žalobkyňu na advokáta za účelom posúdenia jednotlivých zmlúv o úvere. O bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa dozvedela až od právneho zástupcu v čase udelenia plnej moci. K premlčaniu žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nedošlo ani v objektívnej premlčacej dobe, čo žalobkyňa odôvodňovala tým, že všetky platby ktoré poukázala na účet pôvodnej žalovanej a ktoré tvoria predmet bezdôvodného obohatenia na strane pôvodnej žalovanej, boli jej poukázané v období do 3 rokov pred podaním žaloby. Čo sa týka primeraného finančného zadosťučinenia, žalobkyňa v podstate len zopakovala dôvody, ktorými odôvodňovala požadovanú výšku finančného zadosťučinenia v žalobe.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná žalovaná, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. po začatí konania s účinnosťou k 1.1.2018 zanikla rozdelením a následným zlúčením s jej nástupníckymi spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s., navrhla žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 30.1.2018, aby súd ďalej konal so spoločnosťou E. F. G., H. ako so žalovanou v 1. rade a so spoločnosťou VÚB Leasing, a.s. ako so žalovanou v 2. rade. Predmetným podaním žalobkyňa zároveň navrhla aj zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žalobného nároku o úroky z omeškania z požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia a to vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 eura od 6.10.2017 do zaplatenia. 5. Súd uznesením zo dňa 9.9.2020, č.k. -159 rozhodol podľa ust. ( ďalej len „CSP“) o pokračovaní v konaní s právnymi nástupcami pôvodnej žalovanej a to so spoločnosťami Všeobecná úverová banka, a.s. ako žalovanou v 1. rade a VÚB Leasing, a.s. ako žalovanou v 2. rade. Predmetným uznesením súd zároveň pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 969,71 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 eura od 6.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 6. V rámci dupliky žalovaná v 1. rade v podstate zopakovala argumentáciu pôvodnej žalovanej, ktorú uviedla vo vyjadrení k žalobe. 7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.12.2021, č. k. -245, tak žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 593,29 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 eura od 7.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zamietol žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 376,42 eura a v rozsahu prevyšujúcom priznané úroky z omeškania, žalobkyni priznal nárok voči žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu v plnom rozsahu a žalovaným súd zároveň uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 35,50 eure, na účet vtedajšieho Okresného súdu Košice II. 8. Podaním doručeným súdu dňa 23.2.2022 žalovaná v 1. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, oznámila že žalovaná v 2. rade bola vymazaná z Obchodného registra SR, ktorého dôvodom bolo zrušenie spoločnosti VÚB Leasing, a.s. bez likvidácie a jej zlúčenie so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako nástupníckou spoločnosťou, pričom k zrušeniu spoločnosti a zároveň jej zlúčeniu so spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. došlo k 1. januáru 2022. Na základe uvedeného súd uznesením zo dňa 25.3.2022, č. k. -298 rozhodol v zmysle ust.

v spojení s ust. o pokračovaní v konaní s jej právnym nástupcom - Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155. 9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 4.10.2022, č. k. -343 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 2. decembra 2021 č. k. -245, okrem výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 376,42 € a v rozsahu prevyšujúcom priznané úroky z omeškania zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Odvolací súd vo svojom odôvodnení v prvom rade upriamil pozornosť súdu prvej inštancie na to, že súčet súm uvedených vo výrokovej časti rozsudku, či už v žalobe vyhovujúcom výroku, resp. zamietavom výroku, nedáva hodnotu, v akej si žalobkyňa uplatnila svoj nárok podanou žalobou. Teda nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, konkrétne o sume 100 eur, uplatnenej titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Odvolací súd považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že všetky spotrebiteľské zmluvy (zmluva I, II, III) sú bezúročné a bez poplatkov a to z dôvodu, že v zmluve I je dohoda o úrokoch (úroková sadzba) absolútne neplatná, priečiaca sa dobrým mravom, v zmluve II je nesprávne uvedená priemerná hodnota RPMN a v zmluve III je úroková sadzba úveru absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. S posúdením otázky premlčania sa odvolací stotožnil. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením ostatných náležitostí vo vzťahu k Zmluve I, Zmluve II a Zmluve III (viď bod 70 rozhodnutia odvolacieho súdu). Vo vzťahu k nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie odvolací súd konštatoval poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 14.9.2016 a sp. zn. zo dňa 30.1.2019, že primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať podľa až vtedy, ak bolo súdom judikované, a teda právoplatne rozhodnuté v prospech spotrebiteľa o konkrétnom nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok z bezdôvodného obohatenia, ako sa jedná v tomto spore. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa úspešné uplatnenie porušenia jej práv a povinností nepreukázala právoplatným rozhodnutím, nakoľko nárok na primerané finančné zadosťučinenie si uplatnila spolu s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom súd prvej inštancie síce rozhodol, avšak rozhodnutie v dôsledku odvolania žalovanej nie je právoplatné. 11. V zmysle ust. , ak bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom zrušené a vrátené na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty ( SR), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. To znamená okrem iného aj to, že každý adresát právnej normy sa môže dôvodne spoliehať na to, že všeobecný súd nielenže bude platné právo aplikovať, ale i na to, že bude rešpektovať právny názor, ktorým je viazaný, ak mu takúto povinnosť ukladá zákon, opačný prístup už sám o sebe predstavuje porušenie základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivý proces. 12. Po rozhodnutí odvolacieho súdu predmetom konania bol 1/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 293,29 eura a 2/ nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. 13. Súd vo veci vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav. 14. Žiadosťou zo dňa 3.9.2013 žalobkyňa žiadala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytnutie pôžičky SLPO-QFD – najľahšia, v sume 3.000 eur, bez poistenia schopnosti splácať splátky za podmienok: celkové náklady spotrebiteľa: 2.613,60 eura, celková čiastka 5.613,60 eura, splátka: 93,56 eura, počet splátok: 60, RPMN: 32%, fixná ročná úroková sadzba 32%, priemerná hodnota RPMN: 20,83% (Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 4590500692 zo dňa 3.9.2013 na č. l. 201). Dňa 3.9.2013 uzavrela pôvodná žalovaná, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalobkyňou ako klientom Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 4590500692 (Zmluva I), predmetom ktorej bola pôžička typu: SLPO QFD – najľahšia, vo výške 3.000 eur, a to za nasledovných podmienok: celkové náklady spotrebiteľa: 2.613,60 eura, celková čiastka 5.613,60 eura, splátka: 93,56 eura, počet splátok: 60, RPMN: 32%, priemerná hodnota RPMN: 20,83%. Pokiaľ ide o poistenie schopnosti splácať pôžičku, žalobkyňa si zvolila možnosť bez poistenia. Podľa čl. VIII. Zmluvy I žalobkyňa prehlásila, že sa pred uzavretím Zmluvy I bola písomne oboznámená so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý jej bol doručený a ktorý prevzala. Podľa čl. IX bod 2. „Definície“, pôžička: znamená bezúčelový spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou. Podľa čl. IX Zmluvy I bod 6. „Podmienky splácania“, bod 6.2, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3., prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. Podľa čl. IX bod 13.3 Zmluvy I, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú

pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky (Zmluva na č. l. 11). Žalobkyňa od pôvodnej žalovanej prevzala formulár Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, ktorý formulár je podpísaný žalobkyňou dňa 3.9.2013. V bode 2 tohto formulára je okrem iného uvedený druh spotrebiteľského úveru: bezúčelový spotrebiteľský úver. V bode 2, v odstavci označenom ako „Splácanie a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“ je uvedené, že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Poplatky sú splatné spolu s mesačnou anuitnou splátkou. V bode 3 tohto formulára je okrem iného uvedená výška úrokovej sadzby 32% p.a. (formulár Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere na č. l. 203). 15. Žiadosťou zo dňa 10.8.2014 žalobkyňa žiadala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, typu pôžičky SLPO-QFD – najľahšia, v sume 1.000 eur, bez poistenia schopnosti splácať splátky za podmienok: celkové náklady spotrebiteľa 674,60 eura, celková čiastka 1.674,60 eura, splátka vo výške 27,91 eura, počet splátok 60, RPMN 24,98%, fixná ročná úroková sadzba 25%, priemerná hodnota RPMN 49,67%, termín konečnej splatnosti dňa 8/2019. Prvá splátka bola splatná dňa 20.9.2014 a ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy (Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky, žiadosť o spotrebiteľskom úvere č. 5580501707 zo dňa 10.8.2014 na č. l. 210). Dňa 10.8.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalobkyňou ako klientom Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5580501707 (Zmluva II), predmetom ktorej bol bezúčelový spotrebiteľský úver, typu: SLPO QFD – najľahšia, a to za nasledovných podmienok: celková výška pôžičky 1.000 eur, celkové náklady spotrebiteľa 674,60 eura, celková čiastka 1.674,60 eura, splátka vo výške 27,91 eura, počet splátok 60, RPMN 24,98%, fixná ročná úroková sadzba 25%, priemerná hodnota RPM 49,67%, termín konečnej splatnosti dňa 8/2019. Prvá splátka bola splatná dňa 20.9.2014 a ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci. Doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Podľa čl. IX bod 12.1 Zmluvy II, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu, ak sa klient dostal do omeškania so splnením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky (Zmluva II na č. l. 16). Žalobkyňa od pôvodnej žalovanej prevzala formulár štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere, ktorý formulár je podpísaný žalobkyňou dňa 10.8.2014. V bode 2 tohto formulára je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, termín konečnej splatnosti úveru je 8/2019 (formulár Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere na č. l. 212). 16. Dňa 11.5.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so žalobkyňou ako klientom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1798971 (Zmluva III), predmetom ktorej bol bezúčelový spotrebiteľský úver, a to za nasledovných podmienok: výška pôžičky 4.600 eur, výška mesačnej splátky 134,60 eura, počet splátok 60, výška ročnej úrokovej sadzby 27,88%, RPMN 27,88%, priemerná hodnota RPMN 18,34%, najvyššia prípustná výška odplaty: 27,90%, odplata: 27,88%, splatnosť prvej splátky: 20.6.2015, ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti úveru 05/2020, celkové náklady spotrebiteľa 3.476 eur, celková čiastka: 8.076 eur, mesačná výška poistenia 0,00 eur. V záhlaví Zmluvy III je okrem veriteľa: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 , uvedený aj sprostredkovateľ: KT FINANCE, s.r.o., Karpatská 3256/15, 05801 Poprad, IČO: 47533862. Podľa čl. IX bod 9.1 Zmluvy III, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu, ak sa klient dostal do omeškania so splnením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky (Zmluva III na č. l. 187). Tieto údaje o sprostredkovateľovi úveru sú uvedené aj v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, podpísaných žalobkyňou. V bode 2 tohto formulára je okrem iného uvedená aj doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, termín konečnej splatnosti úveru je 5/2020 (formulár Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere na č. l. 193). 17. Ako z nesporných súd postupom podľa ust. vyšiel z tvrdení žalobkyne, že na základe Zmluvy I poukázala na účet pôvodnej žalovanej prostredníctvom splátok súhrne sumu vo výške 3.807,64 eura, že na základe Zmluvy II žalobkyňa poukázala na účet pôvodnej žalovanej prostredníctvom splátok sumu 223,18 eura a sumu vo výške 1.272 eura, spolu teda sumu 1.495,28 eura, že na základe Zmluvy III poukázala žalobkyňa na účet pôvodnej žalovanej súhrne sumu vo výške 3.590,37 eura. Ako z nesporných súd vyšiel tiež z tvrdení žalobkyne, že od počítajúc tri spätne od podania žaloby, t. j. odo dňa 25.9.2014 poukázala na účet pôvodného žalovaného za účelom úhrady úveru poskytnutého na základe Zmluvy I platby v súhrnnej výške 2.778,48 eura, a to splátkami

uhradenými od 27.9.2014 do 31.7.2017 a za účelom úhrady úveru poskytnutého na základe Zmluvy II platby v súhrnnej výške 1.467,37 eura, a to splátkami uhradenými od 24.10.2014 do 11.5.2015. Nesporným bolo aj tvrdenie žalobkyne, že všetky platby poukázané žalobkyňou pôvodnej žalovanej na úhradu úveru poskytnutého na základe Zmluvy III, boli pôvodnou žalovanou prijaté v období do troch rokov pred podaním žaloby, pričom najstaršia platba poukázaná na Zmluvu III je zo dňa 30.6.2015 (okrem toho, že tieto skutočnosti boli v konaní nesporné, boli žalobkyňou preukázané listinnými dôkazmi, fotokópiami poštových poukážok, resp. potvrdeniami o vklade na č. l. 35 až 46). 18. Právny zástupca žalobkyne však na pojednávaní konanom dňa 2.12.2021 predložil súdu listinu podpísanú žalobkyňou, označenú ako „Čestné vyhlásenie“ (č. l. 241), v ktorom žalobkyňa uviedla, že situáciu ohľadne predmetných úverov riešila s Centrom právnej pomoci, kde bola usmernená, aby vyhľadala pomoc advokáta. Začiatkom roka 2017 v novinách našla článok pána I. J., ktorý sa týkal nebankoviek a úverov. Jednalo sa o článok uverejnený v periodiku KOŠICE:DNES dňa 30.3.2017 (č. l. 242). Na základe tohto článku žalobkyňa kontaktovala I. J. s prosbou o osobnú konzultáciu, na ktorej, po oboznámení sa s predmetnými zmluvami, I. J. žalobkyni uviedol, že už nemá platiť ďalšie splátky, lebo veriteľ na nich nemá nárok. Tiež jej uviedol, že ju môže v tejto veci zastupovať. V závere žalobkyňa uviedla, že nevedela, čoho sa môže domáhať, že si nemyslela, že predmetné úverové zmluvy sú zlé alebo v rozpore so zákonom. 19. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobkyňa v podaní zo dňa 13.4.2023 rozšírila argumentáciu v prospech svojho záveru, že Zmluvu II a Zmluvu III je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov keď uviedla, že pri uzatváraní uvedených zmlúv nebola zástupcom sprostredkovateľa pôvodnej žalovanej dodržaná povinnosť odbornej starostlivosti vo vzťahu k posúdeniu schopnosti žalobkyne splácať poskytovaný úver, keďže žalovaná nijako neskúmala reálne príjmy a náklady žalobkyne a nebrala do úvahy ani skutočnosť, že v čase uzatvárania Zmluvy III mala žalobkyňa povinnosť splácať Zmluvu I a II, a to v sumách, ktoré predstavovali podstatnú časť z jej celkového čistého mesačného príjmu. 20. Súd preskúmal Zmluvu II a Zmluvu III z hľadiska dodržania splnenia povinnosti upravenej v ust. , a to povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 21. Zo Zmluvy II (č. l. 210) vyplýva, že žalobkyňa pri uzavretí zmluvy poskytla pôvodnej žalovanej údaje o svojej osobe. Okrem základných identifikačných údajoch o svojej osobe, ako meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého bydliska s údajom, že na adrese trvalého pobytu býva od 10/1998, žalobkyňa uviedla aj nasledovné údaje: rodinný stav: vydatá, spôsob bývania: vlastný byt/dom, dosiahnuté vzdelanie: stredoškolské, typ klienta: starobný dôchodca, počet vyživovaných detí: 0, mesačné finančné náklady: 95 eur, priemerný čistý mesačný príjem: 368 eur, iné mesačné výdavky: 0 eur. 22. Zo Zmluvy III (č. l. 187) vyplýva, že žalobkyňa pri uzavretí zmluvy poskytla pôvodnej žalovanej údaje o svojej osobe. Okrem základných identifikačných údajoch o svojej osobe, ako meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, žalobkyňa uviedla aj nasledovné údaje: rodinný stav: vydatá, počet vyživovaných detí: 0,, priemerný čistý mesačný príjem: 418 eur, mesačné finančné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov): 80 eur, iné mesačné výdavky (SIPO, telefón, náklady na bývanie): 0 eur. 23. Žalovaná sa k novej argumentácii žalobkyne o tom, že Zmluvu II a Zmluvu III je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, pre nedodržanie povinnosti pôvodnou žalovanou, upravenej v ust. , vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 12.10.2023, v prílohe ktorého podania žalovaná predložila súdu tiež listinu zo dňa 11.5.2015 označenú ako „Dáta dopytu“ a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, zo dňa 6.12.2012. Súd sa na prostriedky procesnej obrany, teda na skutkové tvrdenia žalovanej a na listinné dôkazy rozhodol neprihliadať majúc za to, že žalovaná prostriedky procesnej obrany nepredlžila včas, nakoľko žalovaná ich mohla a mala predložiť už podstatne skôr, ale tak neurobila. Po vrátení veci odvolacím súdom na súd prvej inštancie, žalobkyňa dňa 13.4.2023 doručila súdu podanie, ktorým rozšírila argumentáciu v prospech svojho záveru, že Zmluvu II a Zmluvu III je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, a to pre porušenie povinnosti zo strany veriteľa, pôvodnej žalovanej, postupovať s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalobkyne splácať poskytovaný úver. Súd podanie žalobkyne doručil dňa 17.4.2023 žalovanej prostredníctvom jej právneho zástupcu. Následne sa dňa 24.4.2023 konalo pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalovanej navrhol doplniť dokazovanie za účelom preukázania skutočnosti, že pôvodná žalovaná ako veriteľ postupovala pri posudzovaní schopnosti žalobkyne splácať úver s odbornou starostlivosťou. Súd návrhu na doplnenie dokazovania vyhovel, nakoľko tento návrh bol reakciou na nové skutkové tvrdenia žalobkyne. Súd uložil žalovanej 15 dňovú lehotu na predloženie dôkazov a zároveň vytýčil

termín pojednávania na deň 1.6.2023. Termín pojednávania však bol zrušený z organizačných dôvodov, súvisiacich so vznikom Mestského súdu Košice a bol vytýčený nový termín pojednávania na deň 16.10.2023. Žalovaná svoje podanie, obsahujúce jej argumentáciu proti záveru žalobkyne, že Zmluvu II a Zmluvu III je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, pre nedodržanie povinnosti pôvodnou žalovanou, upravenej v ust. , doručila súdu dňa 12.10.2023, ktoré podanie ešte toho istého dňa zaslal žalobkyni cestou jej právneho zástupcu, a ktoré mu bolo doručené v dňa 16.10.2023, t. j. v deň pojednávania. Žalovaná teda svoje podanie a listinné dôkazy nedoručila súdu v ním určenej lehote, urobila tak až v čase menej ako päť dní, pred dňom pojednávania. Žalovaná nekonala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nepredložila prostriedky procesnej obrany včas, preto súd na ne neprihliadol. 24. Ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žalovaná žalobkyni ňou uplatnené nároky neuspokojila (nesporná skutočnosť). 25. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa ust. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ust. , (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva I a Zmluva II Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. , a v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a

identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a . Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy I, II, rozsah údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa ust. vyhlášky Ministerstva financií SR č. , o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, v znení účinnom do 14.8.2014, v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet. Zmluva III Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa ust. , a v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ust. , v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby

spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Podľa ust. , v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až l), , a . Podľa ust. , v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy III, rozsah údajov o novoposkytnutých a poskytnutých spotrebiteľských úveroch a ich štruktúru, lehoty a spôsob predkladania týchto údajov, obsah informácií o týchto údajoch, spôsob a lehoty zverejňovania týchto informácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podľa ust. vyhlášky Ministerstva financií SR č. , o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, v znení účinnom do 30.4.2018, v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka, ak v nie je ustanovené inak, sa na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky zverejnia informácie o a) údajoch v hlásení v rozsahu časti B hlásenia, a to 1. objemy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet kumulatívne za všetkých veriteľov, 2. priemerné hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov a kreditných kariet. Podľa ust. , ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. (ďalej len „“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa ust. nariadenia č. , ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa ust. nariadenia č. , najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Podľa ust. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa ust. , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ust. , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ust. , najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ust. veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa ust. nariadenia vlády č. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne, aj keď nie v celom rozsahu. Zmluva I 27. Žalobkyňa pôžičku poskytnutú jej na základe Zmluvy I považovala za bezúročnú a bez poplatkov dôvodiac absenciou zákonných náležitostí vyžadovaných ust. , konkrétne namietala chýbajúci údaj o druhu spotrebiteľského úveru, údaj o adrese veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, údaj o úrokovej sadzbe, údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa tiež namietala nesprávne uvedenú hodnotu priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa.

28. V konaní nebolo sporné, že medzi pôvodnou žalovanou a žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa ustanovenia , ktorou zmluvou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluvný vzťah strán konania patrí podľa povahy zmluvných strán súčasne medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o pôžičke spadá tiež pod úpravu účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu strán konania. Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 29. Vzhľadom na žalobkyňou uvádzané námietky, súd podrobil Zmluvu I prieskumu z hľadiska dodržania náležitosti podľa . 30. Náležitosť podľa ust. – druh spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v čl. IX Zmluvy I, označenom ako „Zmluvné podmienky“, v bode 2 „Definície“ je uvedené, že pôžička znamená bezúčelový spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej klientovi spoločnosťou. Rovnako v bode 2 Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú súčasťou Zmluvy I, a ktoré boli podpísané žalobkyňou, je uvedený ako druh spotrebiteľského úveru, bezúčelový spotrebiteľský úver. Z uvedeného vyplýva, že táto náležitosť je v prípade Zmluvy I splnená. 31. Náležitosť podľa ust. – adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Zo Zmluvy I vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. Teda predmetom nebolo financovanie kúpy nejakého spotrebného tovaru. Vo vzťahu k tomu súd preto konštatuje, že takáto adresa predávajúceho podľa názoru súdu, ako vyplýva aj z formulácie samotného zákona, by bola potrebná v prípade, že by spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy I slúžil na účel úhrady tovaru predávajúcemu, čo by bolo formulované priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a na účely reklamácie tovaru by bolo potrebné uviesť predmetnú adresu, kde by spotrebiteľ mohol uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedené sa nevzťahuje na prípad uzatvorenej Zmluvy I. Pokiaľ však ide o adresu veriteľa, t. j. pôvodnej žalovanej, tá je uvedená v záhlaví samotnej zmluvy a tiež v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade tak súd nezistil žiaden nedostatok. 32. Náležitosť podľa ust. – úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že priamo v Zmluve I skutočne nie je uvedená úroková sadzba. Zmluva I však v čl. VIII označenom ako „Vyhlásenie klienta“ uvádza, že žalobkyňa bola oboznámená so zmluvnými podmienkami prostredníctvom formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Túto skutočnosť, ako aj to, že žalobkyňa tento formulár prevzala, potvrdila svojím podpisom na tomto formulári. V bode 3 tohto formulára je okrem iného uvedená aj výška úrokovej sadzby 32% p.a.. Výška úrokovej sadzby je uvedená aj v Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky č. 4590500692 zo dňa 3.9.2013. Aj keď v danom prípade táto obligatórna náležitosť nie je uvedená v samotnej Zmluve I, je však uvedená vo formulári Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, na ktorý formulár zmluva odkazuje a ktorý formulár bol žalobkyni nepochybne odovzdaný žalobkyni pred uzavretím zmluvy, z čoho plynie záver, že žalobkyňa bola jednoznačne oboznámená s podmienkami spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na Rozsudok vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej, v ktorom Súdny dvor jednoznačne konštatoval, že nie

je nevyhnutné, aby náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované smernicou o zmluvách o spotrebiteľskom úvere boli obsiahnuté v jedinom dokumente. Podmienkou pre tento záver však je, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude obsahovať jasné a zrozumiteľné odkazy na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, a že zároveň tieto iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami. Súd sa teda nestotožnil s argumentáciou žalobkyne a z tohto hľadiska súd uzavrel, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru v Zmluve I uvedená je. 33. Zo Zmluvy I vyplýva, že poskytnuté finančné prostriedky mala žalobkyňa vrátiť s úrokmi vo výške 32% ročne, pričom súd sa zaberal takto dohodnutou výškou úrokov z úveru. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v období uzavretia zmluvy v 09/2013 činil úrok maximálne 11,04 % ročne. Z toho vyplýva, že úrok dohodnutý medzi stranami bol niekoľkonásobne vyšší ako úrok poskytovaný bankami. Súd na jednej strane rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým bola aj pôvodná žalovaná je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to však neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne prevyšujúca tieto bankové úroky, tak ako je tomu v danom prípade. Nakoľko dohodu o úrokoch súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, lebo sa prieči dobrým mravom podľa citovaného ust. , súd musí konštatovať, že náležitosť podľa ust. nie je splnená. 34. Náležitosť podľa ust. – výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalobkyňa svoju námietku o absencii tejto náležitosti v Zmluve I bližšie nevysvetlila. Podľa súčasnej ustálenej súdnej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky, zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia obsahovať presné členenie všetkých splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny úveru, splátky úrokov z úveru a splátky iných poplatkov. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.2.2018, sp. zn. . V uvedenom rozhodnutí sa najvyšší súd v dovolacom konaní zaoberal právnou otázkou, či zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ nemajú byť splatné jednorazovo. Eurokonformným výkladom ustanovenia , dospel najvyšší súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa tohto zákona nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie zákona uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje, nevyžaduje však, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia podľa najvyššieho súdu nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-212/07 podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne, kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky. Vychádzajúc z účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, právnych záverov vyjadrených v uvedenom rozsudku a účelu , najvyšší súd záverom konštatoval, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Správnosť týchto záverov potvrdzuje aj skutočnosť, že zo dňa 12.10.2017 došlo, medziiným, k zmene v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku Európskeho súdneho dvora.

35. V danom prípade podľa čl. IX Zmluvy I bod 6. „Podmienky splácania“, bod 6.2, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo Zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa bodu 6.3., prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak V bode 2 formulára Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere je okrem iného v odstavci označenom ako „Splácanie a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky poukazovať“ uvedené, že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Poplatky sú splatné spolu s mesačnou anuitnou splátkou. Týmto spôsobom podľa posúdenia súdu pôvodná žalovaná splnila zákonnú požiadavku na uvedenie náležitosti podľa ust. . 36. Náležitosť podľa ust. – priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy I zo dňa 3.9.2013, je podľa ust. platnou priemernou hodnotou RPMN, priemerná hodnota RPMN za 2. štvrťrok 2013. Nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľský úver vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur a s dobou splácania presahujúcou jeden rok, avšak nie 5 rokov, hodnota priemernej RPMN tak predstavuje podľa zverejnených údajov na základe na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky, hodnotu 20,83%, ktorá hodnota je uvedená aj v Zmluve I. V danom prípade sa nejedná, ako to tvrdila žalobkyňa, o spotrebiteľský úver so zabezpečením, dôvodiac tým, že splnenie povinnosti žalobkyne splácať pôžičku riadne a včas bolo zabezpečené zmluvnou pokutou podľa čl. IX bod 13.3 Zmluvy I. Súd v tomto smere poukazuje na právny názor vyslovený odvolacím súdom, ktorý uviedol, že „Aj napriek tej skutočnosti, že zmluvná pokuta patrí medzi zabezpečovacie inštitúty, vyhl. č. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery špecifikovala spotrebiteľský úver so zabezpečením, konkrétne zabezpečenie ako dohodu, na ktorej základe je veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku, ak dlžník nedodrží svoj záväzok alebo príde k splneniu vopred určenej podmienky, výkonom záložného práva alebo výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.“ Na základe uvedeného preto súd uzavrel, že pôvodná žalovaná splnila zákonnú požiadavku na uvedenie náležitosti podľa ust. . 37. Z jednotlivých námietok žalobkyne voči Zmluve I súd vyhodnotil ako dôvodnú iba námietku, týkajúcu sa úrokovej sadzby a nakoľko dohodu o úrokoch súd vyhodnotil ako absolútne neplatnú, lebo sa prieči dobrým mravom podľa citovaného ust. , s ktorým názorom sa stotožnil aj odvolací súd, súd uzavrel, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy I je potrebné považovať podľa ust. za bezúročný a bez poplatkov, pre absenciu náležitosti upravenej v ust. , z ktorého dôvodu žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenie. V konaní totiž nebolo sporné, že na základe Zmluvy I bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 3.000 eur a na jej splatenie žalobkyňa uhradila splátky v celkovej výške 3.807,64 eura. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej tak predstavuje čiastku 807,64 eura, ktoré je žalovaná povinná vydať žalobkyni. Zmluva II 38. Žalobkyňa pôžičku poskytnutú jej na základe Zmluvy II považovala za bezúročnú a bez poplatkov dôvodiac absenciou zákonných náležitostí vyžadovaných ust. , konkrétne namietala chýbajúci údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa tiež namietala nesprávne uvedenú hodnotu priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa a nesplnenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 39. V konaní nebolo sporné, že medzi pôvodnou žalovanou a žalobkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa ustanovenia , ktorou zmluvou prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Zmluvný vzťah strán konania patrí podľa povahy zmluvných strán súčasne medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o pôžičke spadá tiež pod úpravu účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu strán konania. Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským

úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 40. Vzhľadom na žalobkyňou uvádzané námietky, súd podrobil Zmluvu II prieskumu z hľadiska dodržania náležitosti podľa . 41. Náležitosť podľa ust. – doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa námietku absencie tejto náležitosti odôvodňovala tým, že Zmluva II obsahuje len neurčité informácie o tom, že doba trvania zmluvy je do splatenia všetkých záväzkov klienta a že termín konečnej splatnosti je 8/2019. Podľa žalobkyne takto uvedený údaj je pre spotrebiteľa nič neohovoriaci a neurčitý. 42. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy II súd zistil, že v predmetnej zmluve je, okrem iného, uvedený počet splátok 60, dátum splatnosti prvej splátky 20.9.2014, splatnosť ďalších splátok, vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti 8/2019. Doba trvania zmluvy je formulovaná do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Vo formulári Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie žalobkyňa písomne potvrdila, je doba trvania zmluvy uvedená tak, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, termín konečnej splatnosti je 8/2019. Vychádzajúc z tohto zistenia súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy podľa . Žalobkyňa pri svojej stručnej argumentácii ohľadne doby trvania zmluvy, vychádzala iba z formulácie „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy“, ktorú formuláciu považovala za neurčitú. Takéto tvrdenie žalobkyne súd považuje za zavádzajúce, keďže nezohľadňuje ďalšie údaje uvedené v zmluve, resp. vo formulári Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere umožňujúce bez akýchkoľvek pochybností identifikovať dobu, na ktorú je zmluva uzatvorená. Súd poukazuje na čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa ktorého zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere. Zohľadniac údaje o počte splátok, dátume prvej splátky, splatnosti ďalších splátok, termínu končenej splatnosti, ktoré údaje sú uvedené priamo v Zmluve II a tiež v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, tvoriace súčasť Zmluvy II, je potrebné konštatovať, že údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, sú uvedené v súlade s čl. 10 ods. 2 citovanej smernice zrozumiteľne a určito, teda takým spôsobom, pri ktorom rozhodne nemožno konštatovať absenciu tejto obligatórnej náležitosti. 43. Náležitosť podľa ust. – výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalobkyňa svoje tvrdenie o absencii tejto náležitosti bližšie nevysvetlila. Súd v plnom rozsahu odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bodoch 34 a 35 tohto odôvodnenia a konštatuje, že zákonná požiadavka na uvedenie náležitosti podľa ust. je v prípade Zmluvy II rozhodne splnená. 44. Náležitosť podľa ust. – priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy II súd zistil, že v tejto zmluve je uvedená hodnota priemernej RPMN vo výške 49,67%. Na základe Zmluvy II zo dňa 10.8.2014 bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 1.000 eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach. Na spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy II, je podľa ust. platnou priemernou hodnotou RPMN, priemerná hodnota RPMN za 1. štvrťrok 2014. V danom prípade ide o spotrebiteľský úver do 1.500 eur a doba splácania presahuje jeden rok, avšak nie 5 rokov. Ani v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver so zabezpečením a súd v plnom rozsahu odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 36 tohto odôvodnenia. Na základe uvedených parametrov hodnota priemernej RPMN tak predstavuje podľa zverejnených údajov na základe na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky, hodnotu 49,76%. Hodnota priemernej RPMN uvedená v Zmluve II 49,67% je teda uvedená správne, na základe čoho súd uzavrel, že zákonná požiadavka na uvedenie náležitosti podľa ust. je v prípade Zmluvy II splnená. 45. Náležitosť podľa ust. – povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobkyňa rovnako namietla, že pri uzavretí Zmluvy II nebol zo strany pôvodnej žalovanej dodržaný postup uzatvárania zmluvy o úvere v súlade s ust. , ktoré ustanovenie zakotvuje povinnosť veriteľa postupovať pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, najmä posúdiť schopnosť klienta splácať spotrebiteľský úver.

46. Zo samotnej Zmluvy II vyplýva, že schopnosť žalobkyne splácať poskytovaný úver bola skúmaná iba v rozsahu ňou uvedených údajov o svojej osobe, ako meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého bydliska s údajom, že na adrese trvalého pobytu býva od 10/1998, žalobkyňa uviedla aj nasledovné údaje: rodinný stav: vydatá, spôsob bývania: vlastný byt/ dom, dosiahnuté vzdelanie: stredoškolské, typ klienta: starobný dôchodca, počet vyživovaných detí: 0, mesačné finančné náklady: 95 eur, priemerný čistý mesačný príjem: 368 eur, iné mesačné výdavky: 0 eur. Žalovaná nepredložila žiadne listiny, z ktorých by vyplývalo, že pred uzavretím zmluvy pôvodná žalovaná zisťovala údaje o žalobkyni, či už z dokladov predložených samotnou žalobkyňou, resp. z príslušných databáz a registrov, t. j. napr. v registra úverov alebo zo Sociálnej poisťovne. 47. Pôvodná žalovaná ako veriteľ mala pri uzatváraní zmluvy v zmysle ustanovenia okrem iného aj povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z ustanovenia a contrario vyplýva, že veriteľ je povinný si pri takomto posudzovaní okrem iného zistiť aj údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo je povinný prihliadať na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Ak to neurobí, ide o hrubé porušenie povinností veriteľa a to má za následok, že úver sa považuje za bezúročný bez poplatkov. Žalovaná súdu nepreukázala ako bola pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Nepredložila listiny preukazujúce zisťovanie údajov o žalovanej v príslušných databázach a registrov. Na jednej strane síce platí, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola povinná podľa ust. poskytnúť pôvodnej žalovanej úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Na druhej strane však tiež platí, že uvedená povinnosť žalobkyne nezbavovala pôvodnú žalovanú povinnosti si poskytnuté údaje overiť, prípadne trvať na ich zdokladovaní, pretože veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver v prvom rade vychádza z porovnania príjmov a výdavkov spotrebiteľa. Žalobkyňa nepochybne niekde býva, má teda aj výdavky na bývanie. Ak pôvodná žalovaná nezisťovala ani elementárne údaje potrebné pre posúdenie schopnosti žalobkyne splácať úver, ktorý minimálny rozsah zisťovania bolo možné od pôvodnej žalovanej rozumne očakávať, nie je možné uvažovať o riadnom splnení si povinnosti zo strany pôvodnej žalovanej. Zákon rozhodne nevyžaduje od veriteľa hlboké, doslova až detektívne preverovanie pravosti a pravdivosti údajov poskytnutých spotrebiteľom. Avšak uspokojiť sa s údajom „iné mesačné výdavky (SIPO, telefón, náklady na bývanie): 0 eur“ znamená nesplnenie si povinnosti ani v minimálnom rozsahu. Pôvodná žalovaná tak podľa názoru súdu hrubo porušila povinnosti podľa . 48. Z jednotlivých námietok žalobkyne voči Zmluve II, súd vyhodnotil ako dôvodnú iba námietku, týkajúcu sa nesplnenia povinnosti podľa ust. , a preto spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy II je potrebné považovať podľa ust. za bezúročný a bez poplatkov, a to pre hrubé porušenie ust. , z ktorého dôvodu žalobkyni vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní totiž nebolo sporné, že na základe Zmluvy II bola žalobkyni poskytnutá pôžička vo výške 1.000 eur a na jej splatenie žalobkyňa uhradila splátky v celkovej výške 1.495,28 eura. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej tak predstavuje čiastku 495,28 eura, ktoré je žalovaná povinná vydať žalobkyni. Zmluva III 49. Žalobkyňa pôžičku poskytnutú jej na základe Zmluvy III považovala za bezúročnú a bez poplatkov dôvodiac absenciou zákonných náležitostí vyžadovaných ust. , konkrétne namietala chýbajúci údaje o obchodnom mene, sídle, identifikačnom čísle finančného agenta, prostredníctvom ktorého bola zmluva uzavretá, údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, údaj o odplate podľa osobitných predpisov, teda údaj o maximálnej prípustnej výške odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov spotrebiteľovi, údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa tiež namietala nesprávne uvedenú hodnotu priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa a nesplnenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 50. V konaní nebola sporná existencia záväzkového vzťahu medzi žalobkyňou a pôvodnou žalovanou založeného Zmluvou III, teda zmluvou o úvere podľa ust. a nasl. , pričom predmetný záväzkový vzťah z právneho hľadiska súd tiež posúdil, vzhľadom na povahu zmluvných strán a spôsob uzavretia zmluvy, tiež ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, podľa ust. a nasl. . Pôvodná žalovaná mala v predmete svojej činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, v danom prípade preto vystupuje ako dodávateľ podľa ust. a zároveň ako veriteľ podľa ust. ,

pretože túto činnosť vykonávala v rámci svojho podnikania. Žalobkyňa v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ podľa ust. a tiež podľa ust. , pretože nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo povolania, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná. Ak ide potom o vzťah dodávateľ a spotrebiteľ a o poskytnutie úveru, ide o vzťah spotrebiteľský, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Riadi sa zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a tie veci, ktoré v ňom upravené nie sú, riadia sa zákonnými ustanoveniami . 51. Vzhľadom na žalobkyňou uvádzané námietky, súd podrobil Zmluvu III prieskumu z hľadiska dodržania náležitosti podľa . 52. Náležitosť podľa ust. – obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy III súd zistil, že táto zmluva bola uzavretá medzi pôvodnou žalovanou, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalobkyňou prostredníctvom sprostredkovateľa, spoločnosťou KT FINANCE, s.r.o., Karpatská 3256/15, 05801 Poprad, IČO: 47533862. Tieto údaje o sprostredkovateľovi sú uvedené priamo v záhlaví Zmluvy III, kde okrem identifikačných údajov o veriteľovi sú uvedené aj údaje o sprostredkovateľovi, spoločnosti KT FINANCE, s.r.o.. Rovnako sú tieto údaje uvedené v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, podpísaných žalobkyňou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zákonná požiadavka na uvedenie náležitosti podľa ust. v prípade Zmluvy III splnená je. 53. Náležitosť podľa ust. – doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa námietku absencie tejto náležitosti odôvodňovala tým, že Zmluva III obsahuje len neurčité informácie o tom, že doba trvania zmluvy je do splatenia všetkých záväzkov klienta a že termín konečnej splatnosti je 5/2020. Podľa žalobkyne takto uvedený údaj je pre spotrebiteľa nič neohovoriaci a neurčitý. 54. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy III súd zistil, že v predmetnej zmluve je, okrem iného, uvedený počet splátok 60, dátum splatnosti prvej splátky 20.6.2015, splatnosť ďalších splátok, vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti 5/2020. Doba trvania zmluvy je formulovaná do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Vo formulári Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere, ktorého prevzatie žalobkyňa písomne potvrdila, je doba trvania zmluvy uvedená tak, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, termín konečnej splatnosti je 5/2020. Na základe tohto zistenia súd konštatuje, že zákonná požiadavka na uvedenie náležitosti podľa ust. v prípade Zmluvy III splnená je, pričom súd odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 42 tohto odôvodnenia. 55. Náležitosť podľa ust. – odplata podľa osobitných predpisov. Žalobkyňa svoje tvrdenie o absencii tejto náležitosti bližšie nevysvetlila. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy III súd zistil, že táto zmluva v čl. III obsahuje údaj o najvyššej prípustnej výške odplaty 27,90%. Na základe tohto zistenia súd konštatuje, že zákonná požiadavka na uvedenie náležitosti podľa ust. v prípade Zmluvy III splnená je. 56. Náležitosť podľa ust. – výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Žalobkyňa svoje tvrdenie o absencii tejto náležitosti bližšie nevysvetlila. Súd v plnom rozsahu odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bodoch 34 a 35 tohto odôvodnenia a konštatuje, že zákonná požiadavka na uvedenie náležitosti podľa ust. v prípade Zmluvy III splnená je. 57. Náležitosť podľa ust. – priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Oboznámením sa s obsahom Zmluvy III súd zistil, že v tejto zmluve je uvedená hodnota priemernej RPMN vo výške 18,34%. Na základe Zmluvy III zo dňa 11.5.2015 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 4.600 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 60 mesačných splátkach. Na spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy III, je podľa ust. platnou priemernou hodnotou RPMN, priemerná hodnota RPMN za 4. štvrťrok 2014. V danom prípade ide o spotrebiteľský úver vo výške od 1.500 eur do 6.500 eur s dobou splácania presahujúcou jeden rok, avšak nie 5 rokov. Aj napriek tomu, že splnenie povinnosti žalobkyne splácať pôžičku riadne

a včas bolo zabezpečené zmluvnou pokutou podľa čl. IX bod 9.1 Zmluvy III, ani v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver so zabezpečením a súd v plnom rozsahu odkazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bode 36 tohto odôvodnenia. Na základe uvedených parametrov hodnota priemernej RPMN tak predstavuje podľa zverejnených údajov na základe na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky, hodnotu 18,34%. Hodnota priemernej RPMN uvedená v Zmluve III 18,34% je teda uvedená správne, na základe čoho súd uzavrel, že zákonná požiadavka na uvedenie náležitosti podľa ust. je v prípade Zmluvy III splnená. 58. Náležitosť podľa ust. – úroková sadzba spotrebiteľského úveru. Súd v rámci prieskumu dodržania náležitosti podľa z obsahu Zmluvy III zistil, že na základe Zmluvy III poskytnuté finančné prostriedky mala žalobkyňa vrátiť s úrokmi vo výške 27,88% ročne, pričom súd sa zaberal takto dohodnutou výškou úrokov z úveru. 59. Súd posúdil výšku odplaty, teda výšku dohodnutého úroku, pričom dospel k záveru, že táto svojou výšku neprevyšuje ani zákonom ustanovenú najvyššiu prípustnú hranicu. V čase uzatvorenia zmluvy platil , ktorý odkazoval čo do výšky odplaty a maximálnej výšky odplaty na vykonávací predpis, a to v platnom znení. Podľa citovaného nariadenia odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN podľa pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. V danom prípade, vychádzajúc z parametrov Zmluvy III, t. j. výška úveru od 1.500 do 6.500 eur, ktorý je splatný v rozpätí 1 až 5 rokov, najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru je 36,38% (2 x 18,34%). Úroková sadzba v posudzovanom prípade vo výške 27,88% teda neprekročila najvyššiu prípustnú odplatu podľa právnych predpisov a nie je možné ju hodnotiť ako neprimerane vysokú. 60. Náležitosť podľa ust. – povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobkyňa rovnako namietla, že pri uzavretí Zmluvy III nebol zo strany pôvodnej žalovanej dodržaný postup uzatvárania zmluvy o úvere v súlade s ust. , ktoré ustanovenie zakotvuje povinnosť veriteľa postupovať pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou, najmä posúdiť schopnosť klienta splácať spotrebiteľský úver. 61. Zo samotnej Zmluvy III vyplýva, že schopnosť žalobkyne splácať poskytovaný úver bola skúmaná iba v rozsahu ňou uvedených údajov o svojej osobe, ako meno, priezvisko, číslo občianskeho preukazu, rodné číslo, adresa trvalého bydliska s údajom, že na adrese trvalého pobytu, žalobkyňa uviedla aj nasledovné údaje: rodinný stav: vydatá, počet vyživovaných detí: 0,, priemerný čistý mesačný príjem: 418 eur, mesačné finančné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov): 80 eur, iné mesačné výdavky (SIPO, telefón, náklady na bývanie): 0 eur. Žalovaná nepredložila žiadne listiny, z ktorých by vyplývalo, že pred uzavretím zmluvy pôvodná žalovaná zisťovala údaje o žalobkyni, či už z dokladov predložených samotnou žalobkyňou, resp. z príslušných databáz a registrov, t. j. napr. v registra úverov alebo zo Sociálnej poisťovne. 62. Pôvodná žalovaná ako veriteľ mala pri uzatváraní zmluvy v zmysle ustanovenia okrem iného aj povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z ustanovenia a contrario vyplýva, že veriteľ je povinný si pri takomto posudzovaní okrem iného zistiť aj údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo je povinný prihliadať na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Ak to neurobí, ide o hrubé porušenie povinností veriteľa a to má za následok, že úver sa považuje za bezúročný bez poplatkov. Žalovaná súdu nepreukázala ako bola pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmaná schopnosť žalobkyne ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou. Svedčí o tom aj údaj o výške splátok úverov 80 eur. V čase uzavretia Zmluvy III žalobkyňa mala aktívne dve zmluvy (Zmluva I a Zmluva II), v prípade ktorých súčet splátok predstavoval výšku 121,47 eura. Spolu so splátkou so Zmluvy III vo výške 134,60 eura, celková výška splátok, ktorú mala žalobkyňa mesačne splácať pôvodnej žalovanej predstavovala 256,07 eura, čo predstavuje viac ako 60% z príjmu žalobkyne. Zo Zmluvy III je tiež zrejmé, že pôvodná žalovaná vôbec neskúmala bežné mesačné výdavky žalobkyne, keď pri údaji o nákladoch na bývanie je uvedené 0 eur. Na jednej strane síce platí, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola povinná podľa ust. poskytnúť pôvodnej žalovanej úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jej schopnosti splácať spotrebiteľský úver. Na druhej strane však tiež platí, že uvedená povinnosť žalobkyne nezbavovala pôvodnú žalovanú povinnosti si poskytnuté údaje overiť, prípadne trvať na ich zdokladovaní, pretože veriteľ pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver v prvom rade vychádza z porovnania príjmov a výdavkov spotrebiteľa. A keď žalobkyňa nepochybne niekde býva, má aj výdavky na bývanie. Ak pôvodná žalovaná nezisťovala ani elementárne údaje potrebné

pre posúdenie schopnosti žalobkyne splácať úver, ktorý minimálny rozsah zisťovania bolo možné od pôvodnej žalovanej rozumne očakávať, nie je možné uvažovať o riadnom splnení si povinnosti zo strany pôvodnej žalovanej. Žalovaná ani nepredložila listiny preukazujúce zisťovanie údajov o žalovanej v príslušných databázach a registrov. Pôvodná žalovaná tak podľa názoru súdu hrubo porušila povinnosti podľa . 63. Z jednotlivých námietok žalobkyne voči Zmluve III, súd vyhodnotil ako dôvodnú iba námietku, týkajúcu sa nesplnenia povinnosti podľa ust. , a preto spotrebiteľský úver poskytnutý žalobkyni na základe Zmluvy III je potrebné považovať podľa ust. za bezúročný a bez poplatkov, a to pre hrubé porušenie ust. , z ktorého dôvodu záväzok žalobkyne vyplývajúci pre ňu zo Zmluvy III je v rozsahu vrátenia rozdielu medzi sumou, ktorú pôvodná žalovaná poskytla žalobkyni titulom úveru, t. j. 4.600 eur a sumou, ktorú žalobkyňa splatila na tento úver, t. j. 3.590,37 eura. V konaní tieto skutočnosti neboli sporné. Záväzok žalobkyne zo Zmluvy III tak predstavuje výšku 1.009,63 eura. 64. Vzhľadom na to, že žalobkyňa na základe Zmluvy I, Zmluvy II a Zmluvy III poukázala pôvodnej žalovanej celkovo sumu 8.893,29 eura, pričom z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy I, Zmluvy II a Zmluvy III je povinná vrátiť iba istiny poskytnutých pôžičiek a úveru súhrne vo výške 8.600 eur, pričom po započítaní pohľadávky žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy I a Zmluvy II vo výške 1.302,92 eura, voči pohľadávke pôvodnej žalovanej, ktorú mala voči žalobkyni zo Zmluvy III vo výške 1.009,63 eura, vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 293,29 eura, ktoré je žalovaná povinná žalobkyni vydať. 65. Po závere súdu o tom, že žalobkyni vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 293,29 eura, bolo potrebné sa vysporiadať s námietkou premlčania, vznesenou pôvodnou žalovanou. 66. Podľa ust. sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Začiatok objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho začiatku, plynutia aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. 67. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. V danom prípade v zmysle keďže išlo o bezdôvodné obohatenie, ktoré vznikalo každou jednotlivou splátkou, sa každá splátka považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa premlčuje samostatne odo dňa splatnosti každej jednotlivej splátky. Objektívna premlčacia doba uplynula pri každej jednotlivej splátke uplynutím troch rokov od jej zaplatenia nakoľko skutočnosťou rozhodnou pre plynutie objektívnej premlčacej doby je skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo. XX. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení . 69. V prejednávanom prípade subjektívna dvojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že o skutočnosti, že na jej úkor sa mala pôvodná žalovaná bezdôvodne obohatiť, sa dozvedela na stretnutí s advokátom, JUDr. Vladimírom Filičkom, PhD., ktorého kontaktovala po prečítaní jeho článku uverejnenom v periodiku KOŠICE:DNES dňa 30.3.2017, týkajúcom sa „nebankoviek“ a úverov, na ktorom stretnutí jej uviedol, že už nemá platiť ďalšie splátky, lebo veriteľ na nich nemá nárok, keďže predmetné zmluvy sú v rozpore so zákonom. Na stretnutí jej zároveň ponúkol právne služby. Žalobkyňa splnomocnila K. E. J., L., na zastupovanie vo veci Zmluvy I, Zmluvy II a Zmluvy III dňa 6.9.2017. Teda najskôr dňa 7.9.2017 začala žalobkyni plynúť dvojročná

subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia a v zmysle ust. by uplynula dňa 7.9. 2019. Nakoľko však žaloba bola podaná na súd dňa 25.9.2017, v zmysle ust. táto premlčacia doba neuplynula. 70. Objektívna premlčacia doba uplynula pri každej jednotlivej splátke uplynutím troch rokov od jej zaplatenia nakoľko skutočnosťou rozhodnou pre plynutie objektívnej premlčacej doby je skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu došlo. Na úhradu pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy I, žalobkyňa v období spätne tri roky od podania žaloby na súd (25.9.2017) platila splátky v období od 27.9.2014 s tým, že poslednú splátku uhradila dňa 31.7.2017. Spolu v uvedenom období uhradila 2.778,48 eura, pričom pokiaľ ide o Zmluvu I, žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 807,64 eura. Na úhradu pôžičky poskytnutej na základe Zmluvy II, žalobkyňa v období spätne tri roky od podania žaloby na súd (25.9.2017) platila splátky v období od 24.10.2014 s tým, že poslednú splátku uhradila dňa 11.5.2015. Spolu v uvedenom období uhradila 1.467,37 eura, pričom pokiaľ ide o Zmluvu II, žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 495,28 eura. Na úhradu úveru poskytnutého na základe Zmluvy III, boli pôvodnou žalovanou od žalobkyne prijaté v období do troch rokov pred podaním žaloby všetky platby na úhradu úveru, pričom najstaršia platba poukázaná na Zmluvu III je zo dňa 30.6.2015. Na základe uvedeného možno konštatovať, že právo žalobkyne z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej lehoty nie je premlčané. 71. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietka premlčania vznesená pôvodnou žalovanou nie je dôvodná, s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací súd, preto súd žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 293,29 eura vyhovel a zaviazal žalovanú na jej zaplatenie žalobkyni. 72. Žalobkyňa si podanou žalobou v rámci príslušenstva uplatnila nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 eura od 6.10.2017 do zaplatenia. Súd prvým rozsudkom zo dňa 2.12.2021, č. k. -245, priznal žalobkyni úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 eura od 7.10.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcom rozsahu súd žalobu zamietol. Súd pri rozhodovaní o tomto nároku vyšiel z ust. a ďalej zo zistenia, že žalobkyňa nepreukázala, že by pôvodnú žalovanú vyzvala na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom prípade za kvalifikovanú výzvu súd považoval doručenie žaloby pôvodnej žalovanej dňa 5.10.2017, zročnosť teda nastala dňom nasledujúcim, t. j. dňa 6.10.2017, kedy pôvodná žalovaná mohla ešte plniť s účinkami riadneho plnenia a do omeškania sa dostala dňom 7.10.2017. Tento výrok rozsudku zo dňa 2.12.2021 v rozsahu prevyšujúcom priznané úroky z omeškania zrušený nebol, nadobudol právoplatnosť, preto predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 293,29 eura od 7.10.2017 do zaplatenia, v ktorom rozsahu súd žalobe vyhovel, a to práve z dôvodov uvedených v zrušenom rozsudku, ktoré dôvody súd v stručnosti zopakoval. 73. Žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 676,42 eura. Súd prvým rozsudkom zo dňa 2.12.2021, č. k. -245, priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur, žalobu v rozsahu 376,42 eura zamietol, v ktorej časti rozsudok zo dňa 2.12.2021 zrušený nebol a nadobudol právoplatnosť. Súd však nedopatrením nerozhodol o celom predmete konania, konkrétne o sume 100 eur. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur. 74. Pokiaľ ide o právny základ nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie, ten je v danom prípade daný tým, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, t. j. konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, v danom prípade nárok z bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o výšku je potrebné vychádzať z toho, že ust. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. V podstate jedinou podmienkou tohto nároku, ktorú zákon stanovuje je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, resp. osobitnými predpismi. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. 75. Žalobkyňa si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie pôvodne vo výške 676,42 eura, ktorého výšku odôvodnila tým, že suma 676,42 eura predstavuje 10% odplaty, ktorú od žalobkyne v rozpore so zákonom požadovala pôvodná žalovaná na základe Zmluvy I, Zmluvy II a Zmluvy III. Uplatnenú výšku ďalej odôvodňovala nemožnosťou dlhú dobu disponovať vlastnými finančnými prostriedkami v dôsledku nezákonného postupu pôvodnej žalovanej, dobrovoľným nevrátením bezdôvodného obohatenia pôvodnou žalovanou, tiež tým, že tento nárok je daný priamo zákonom a napokon tým, že tento nárok je určitou formou sankcie dodávateľa za obchádzanie ustanovení o právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa.

76. Súd pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia zohľadnil skutočnosť, že žalobkyňa ani netvrdila a ani nepreukázala žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť intenzitu a rozsah nepriaznivých následkov konania pôvodnej žalovanej, s výnimkou jej tvrdenia o nemožnosti disponovania vlastnými finančnými prostriedkami. Na druhej strane však platí, že právna úprava pri uplatňovaní tohto nároku uľahčuje spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. V každom prípade však skutočnosť, že žalobkyňa sa nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola predvolaná za účelom výsluchu, znemožnila súdu objasnenie konkrétnych okolností daného prípadu za účelom dôkladnejšieho posúdenia oprávnenosti uplatnenej výšky žalobkyňou požadovaného finančného zadosťučinenia. 76. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd vychádzal predovšetkým z tej skutočnosti, že základ nároku je nepochybne daný. Žalobkyňa sa v rámci tohto konania úspešne domohla voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia, keď súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pôžičky, resp. úver poskytnuté na základe Zmluvy I, Zmluvy II a Zmluvy III je potrebné posúdiť ako bezúročné a bezpoplatkov. Pôvodná žalovaná porušila svoje povinnosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch tým, že zmluvy ňou pripravené neobsahovali zákonom stanovené náležitosti Aj keď súdom zistené nedostatky neboli v tom rozsahu, ako to tvrdila žalobkyňa, v každom prípade však konanie pôvodnej žalovanej dostalo žalobkyňu do nepriaznivého právneho postavenia, ktoré sa rozhodla riešiť podaním žaloby na súd, v snahe zabrániť nedôvodnému preplateniu poskytnutých spotrebiteľských úverov. V prípade, ak by žalobkyňa plnila svoje záväzky z predmetných zmlúv bezo zvyšku, zaplatila by tak nad rámec istín ešte sumu 6.764,20 eura, o ktorú sumu by sa neoprávnene znížil jej majetok. Pri rozhodovaní súd zohľadnil aj skutočnosti známe súdu z jeho činnosti, a síce že pôvodná žalovaná poskytovala pôžičky resp. úvery v množstve prípadov za neprimerané, dobrým mravom odporujúce úroky, tak ako aj v dnom prípade, ktorá skutočnosť len zdôrazňuje potrebu sankcionovania takéhoto konania, spočívajúceho v neprimeranom obohacovaní sa. Hodno tiež spomenúť nesplnenie povinnosti pôvodnou žalovanou podľa ust. , keď pôvodná žalovaná pri posudzovaní schopnosti žalobkyne splácať úver, náležite nezisťovala a ani neoverovala jej výdavky, ani tie základné, ktoré pravidelne každému spotrebiteľovi vznikajú. Podľa názoru súdu, priznaná výška finančného zadosťučinenia 200 eur zodpovedá v danom prípade svojmu účelu, teda poskytnúť istú satisfakciu spotrebiteľovi a na druhej strane sankcionovať dodávateľa za porušovania práv žalobkyne ako spotrebiteľa, pričom vo vzťahu k žalobkyni priznaná výška finančného zadosťučinenia nepredstavuje za zistených okolností neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa. V rozsahu prevyšujúcom sumu 200 eur súd považoval žalobu za nedôvodnú, z ktorého dôvodu súd žalobu v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100 eur zamietol. 77. Súd o nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie rozhodol a žalobkyni tento nárok priznal vo výške 200 eur, aj napriek odvolacím súdom vyslovenému právnemu názoru, že primerané finančné zadosťučinenie možno spotrebiteľovi priznať podľa až vtedy, ak bolo súdom judikované, a teda právoplatne rozhodnuté v prospech spotrebiteľa o konkrétnom nároku z porušenia práva alebo povinnosti. V danom prípade si žalobkyňa nárok na primerané finančné zadosťučinenie uplatnila spolu s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka nerešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu, odklon súdu prvej inštancie od vysloveného názoru odvolacieho súdu vyplýva zo skutočnosti, že vyslovený právny názor bol prekonaný, zmenený rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky, o čom svedčia početné rozhodnutia súdov, na ktoré poukázala aj žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 13.4.2023 (viď na č. l. 392), a to aj na úrovni Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 78. Pre úspešné uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie vyžaduje splnenie tej podmienky, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. Túto podmienku žalobca splní aj vtedy, keď si v tom istom konaní úspešne uplatní porušenie práv a povinností a aj finančné zadosťučinenie. Aj ten postup, že sú oba nároky uplatnené v jednom konaní, je podľa názoru súdu možný, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v prípade nároku na finančné zadosťučinenie malo ísť až o následné konanie, t. j. o konanie nadväzujúce na konanie, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o porušení práva spotrebiteľa alebo povinnosti zo strany dodávateľa, resp. o nároku spotrebiteľa z týchto dôvodov. S takýmto záverom pri riešení tejto procesnej otázky sa stotožnil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. zo dňa 10.11.2020, v ktorom Najvyšší súd ešte doplnil, že tento záver pri riešení tejto procesnej otázky je aj v súlade aj s článkom

17 Základných princípov , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 79. Podľa ust. , súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. 80. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 81. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 82. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súdu o trovách konania vyplynulo zo skutočnosti, že pomer úspechu sporových strán bolo rovnaký. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 493,29 eura, čo predstavuje úspech žalobkyne a žalobu zamietol v časti o zaplatenie sumy 476,42 eura, čo predstavuje úspech žalovanej. Vychádzajúc z uvedeného, miera úspechu žalobkyne vo vzťahu k predmetu konania (969,71 eura), predstavuje 50,87% a miera úspechu žalovanej predstavuje 49,13%. 83. Podľa ust. , ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. 84. Súd zároveň v zmysle citovaného ust. , rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 29,50 eura, ktorá povinnosť žalovanej vznikla vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v tomto konaní od platenia súdneho poplatku oslobodená v zmysle z dôvodu, že sa domáhala ochrany svojho práva ako spotrebiteľ podľa osobitného predpisu, pričom súd žalobe žalobkyne vyhovel v rozsahu 493,29 eura, z ktorej sumy poplatok podľa pol. 1a sadzobníka súdnych poplatkov – prílohy č. 1 k zákonu, činí 29,50 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.