Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/45/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, 820 05 Bratislava, IČO: 36 063 60, zast. Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 50 349 287, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. -255 zo dňa 04. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -255 zo dňa 04. mája 2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením č. k. -255 zo dňa 04. mája 2023 Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) s odkazom na ust. , , , , , , , (ďalej aj „“), zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení: I. „Odporca je povinný voči navrhovateľovi zdržať sa krátenia nenávratného finančného príspevku poskytovaného na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. IROP- Z-302021S791-211-17 zo dňa 13.09.2019 počas realizácie diela podľa zmluvy o dielo č. 5/2022, uzatvorenej dňa 03.08.2022 medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUND VRANOV N. T., s.r.o., Makovická 934/16, Vranov nad Topľou 093 01, ICO: 31 686 974, zverejnenej v centrálnom registri zmlúv dňa 06.08.2022 pod č. 2022-871-SaRP, ID zmluvy: 6757786, a to až do uplynutia 90 (deväťdesiat) dní od odovzdania diela navrhovateľovi, alebo v prípade odovzdávania diela po častiach, po odovzdaní poslednej časti diela navrhovateľovi, alebo, ak budú počas preberacieho konania zistené vady, nedostatky alebo nedorobky, do 90 (deväťdesiat) dní od odstránenia všetkých zistených vád, nedostatkov a nedorobkov, a to všetko do 3 dní od doručenia tohto uznesenia. II. Odporca je povinný zdržať sa krátenia nenávratného finančného príspevku poskytovaného na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. IROP-Z- 302021S791-211-17 zo dňa 13.09.2019 a to v súvislosti so zmluvou o dielo č. 5/2022, uzatvorenou dňa 03.08.2022 medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUND VRANOVNT., s.r.o., Makovická 934/16, Vranov nad Topľou 093 01, IČO: 31 686 974, zverejnenou v centrálnom registri zmlúv dna 06.08.2022 pod č. 2022-871-SaRP, ID zmluvy: 6757786 a to vo vzťahu k faktúre č. 0592023 vystavenej dňa 15.03.2023, ktorej obsah tvorí prílohu č. 1 tohto uznesenia.

III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie odkázal na argumentáciu uvedenú žalobcom v návrhu, z obsahu ktorej vyplýva, že podmienky neodkladného opatrenia formuloval vo vzťahu k žalovanému ako potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Pre postup súdu je vždy rozhodujúci konkrétny opis okolností prípadu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda pokiaľ navrhovateľ v návrhu tvrdí skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia riadne osvedčil. Procesné zabezpečenie vo forme neodkladného opatrenia, nariadené pred začatím konania alebo počas konania, súvisí s konaním vo veci samej, keďže nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému neodkladným opatrením navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. 3. Uvedené podmienky je potrebné skúmať vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. 4. Súd prvej inštancie poukázal na predložené listiny, medzi ktorými je zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, uzatvorená medzi stranami dňa 13.09.2019, ktorej predmetom bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností pri poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „NFP“) zo strany žalovaného žalobcovi na realizáciu aktivít projektu, ktorý je predmetom schválnej žiadosti o NFP. Názov projektu je Podpora deinštitucionalizácie zariadení a sociálnych služieb v okrese Pezinok - DSS a ZPB MEREMA. 5. U žalobcu bola v súvislosti so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vykonaná administratívna finančná kontrola, s cieľom zistenia dodržiavania podmienok na poskytnutie a použitie verejných financií; dodržania hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti pri hospodárení s verejnými financiami a realizácie finančnej operácie alebo jej časti; správnosti a preukázateľnosti vykonávania finančnej operácie alebo jej časti a predchádzaniu podvodom, nezrovnalostiam a korupcií. Pre „Integrovaný regionálny operačný program“ žalovaný podľa záverov tejto ex-post kontroly, identifikoval skutočnosti, indikujúce porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok. Žalobca pri koncipovaní žiadostí o vysvetlenie, postupoval v rozpore s ust. v nadväznosti na ust. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“) a s vplyvom na výsledok verejného obstarávania bol jeho postup v rozpore so , keď nevylúčil uchádzača a vylúčil najvýhodnejšiu ponuku. Vykonanou administratívnou finančnou kontrolou verejného obstarávania boli zistené nedostatky, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, preto je žalovaný podľa čl. 3 ods. 4 Všeobecných zmluvných podmienok oprávnený uplatniť finančnú opravu na výdavky vzniknuté z obstarávania služieb v súlade s čl. 3 ods. 25 Všeobecných zmluvných podmienok a Prílohou č. 4 Zmluvy o poskytnutí NFP, v nadväznosti na Metodický pokyn CKO č. 5. Finančná oprava sa určuje ako ex-ante, podľa Metodického pokynu CKO č. 5 kap. 3 ods. 1, na výdavky z uvedeného verejného obstarávania, pričom boli identifikované porušenia podľa Prílohy č. 1 Metodického pokynu CKO č. 5 a Prílohy č. 4 Zmluvy o poskytnutí NFP, a to porušenie čl. 20, za ktoré žalovaný udelil finančnú opravu 25% zo sumy oprávnených výdavkov zákazky (25 % z 981.704,38 Eur s DPH, t. j. 245.426,10 Eur s DPH). Ako ďalej zo záverov Správy z kontroly vyplýva, predmetom tejto administratívnej finančnej kontroly verejného obstarávania nebolo posúdenie súladu verejného obstarávania, návrh zmluvných podmienok a iných údajov so schválenou Žiadosťou o NFP a účinnou zmluvou o poskytnutí NFP. Predmetom kontroly bolo posúdenie súladu procesu verejného obstarávania so , s metodickými pokynmi CKO týkajúcimi sa verejného obstarávania, Jednotná príručka pre žiadateľov/prijímateľov k procesu a kontrole verejného obstarávania s ostatnými predpismi k verejnému obstarávaniu.

6. Proti tejto kontrole podal žalobca na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou žiadal o preskúmanie postupu žalovaného v súvislosti s rozhodnutím č. 208067/2022, 006318/2022/OKVO zo dňa 20.12.2022 pod názvom „Správa zo štandardnej ex post kontroly“ a „Správa z kontroly.“ Zároveň správnej žalobe navrhol priznať odkladný účinok v zmysle ust. (ďalej aj „“). 7. K žalobcom predloženým skutočnostiam súd prvej inštancie uviedol, že z návrhu a pripojených písomností nemá osvedčenú existenciu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, pretože tvrdené skutočnosti žalobca neosvedčil. Aj keď súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôkazy nevykonáva, rozhodnutie súdu musí vychádzať z osvedčených skutočností tvrdených žalobcom. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia má byť ochrana majetkových práv žalobcu v súvislosti so závermi Správy z kontroly vykonanej v súvislosti s poskytnutím nenávratného finančné príspevku, kedy môže dôjsť k ohrozeniu financovania realizácie diela. K tvrdeniam žalobcu súd uviedol, že konanie, resp. nezákonný postup žalovaného, ktoré by malo byť v rozpore so zákonom, prípadne so Zmluvou o poskytnutí NFP, nemal z návrhu osvedčené a ostali iba v teoretickej rovine, pričom skutočnosť, či v súvislosti s rozhodnutím žalovaného došlo k pochybeniu, ustáli až správny súd na základe žalobcom podanej správnej žaloby. Naopak zo žalobcom predložených listín vyplýva, že žalovaný pri administratívnej finančnej kontrole zistil v súvislosti s procesom verejného obstarávania viaceré nedostatky, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na jeho výsledok. Inštitút neodkladného opatrenia nemôže byť využívaný v prípadoch, ak strana nie je subjektívne spokojná so závermi kontroly, uložením pokuty prípadne v iných prípadoch administratívneho postihu. Na tento účel slúžia iné právne inštitúty, ktorých uplatnením dôjde k preskúmaniu zákonnosti postupu príslušného orgánu, prípadne k oddialeniu nepriaznivých následkov takéhoto rozhodnutia v prípade odkladu vykonateľnosti. 8. Súd prvej inštancie návrh zamietol, pretože žalobca nepreukázal naliehavosť neodkladného opatrenia, teda potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčil odôvodnenosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Splnenie podmienky dočasnosti a primeranosti neodkladného opatrenia mal osvedčené predloženým návrhom, avšak podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne. 9. V súvislosti s formuláciou označenia neodkladného opatrenia žalobca v odvolaní, ktorým toto uznesenie napadol, argumentoval, že konajúci súd nie je viazaný doslovným znením navrhovaných výrokov súdu. Súd musí vychádzať z obsahového (nie formálneho) hľadiska ohľadom toho, čoho sa žalobca/navrhovateľ domáha. Uvedený názor podporuje aj právna veta Najvyššieho súdu SR, ktorá je plne aplikovateľná aj za účinnosti nových civilných procesných kódexov: „Požiadavka ustanovenia vety druhej , aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“ Rovnako, súdna prax pripúšťa, aby ten-ktorý výrok súdneho rozhodnutia odkazoval na prílohu/y, viď napr.: výrok Okresného súdu Bratislava III z jeho rozsudku zo dňa 25.02.2014 č.k. -1485 - potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: , alebo výrok rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30.03.2005 č.k. -273, či výrok rozsudku Všeobecného súdu EÚ zo dňa 14.12.2018 sp. zn.: T-526/16.“ 10. Žalobca uviedol, že z napadnutého uznesenia vyplýva odmietnutie poskytnutia súdnej ochrany z dôvodu, že o účinnom prostriedku ochrany, ktorého sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, rozhoduje správny súd v správnom súdnom konaní, v ktorom zároveň môže na návrh priznať správnej žalobe odkladný účinok, dôsledkom ktorého by bol stav, ktorý žiadal nastoliť neodkladným opatrením. Ďalej poukázal na ust. , podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.08.2010, podľa ktorého za procesné podmienky „možno považovať predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci zo základných ustanovení (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Medzi základné procesné podmienky na strane súdu nepochybne patrí jeho príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie veci, ktorá sa člení na vecnú (vecnú kauzálnu), miestnu a funkčnú.“

11. V súvislosti s preskúmateľnosťou zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 208067/2022, 006318/2022/ OKVO zo dňa 20.12.2022 pod názvom „Správa zo štandardnej ex post kontroly“ a „Správa z kontroly, na ktorú poukázal aj súd v uznesení, upriamil žalobca pozornosť na Nález Ústavného súdu SR č. , podľa ktorého: „Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa a nasl. , smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi. Osobitne v takom prípade nie je namieste konanie o návrhu proti nečinnosti správneho orgánu, ale ani konanie o návrhu proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, keď za nezákonný zásah sa považuje faktické konanie orgánu verejnej správy, ktoré nie je rozhodnutím.“ 12. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 25.08.2011, podľa ktorého: V prejednávanej veci sú však súčasťou protokolu o kontrole aj námietky (vyjadrenie) žalobcu ako kontrolovaného subjektu ( zákona o kontrole), s ktorými sa žalovaný vysporiadal v písomnom vyjadrení a v zápisnici o prerokovaní protokolu o kontrole. Výsledkom tohto postupu bolo jednak uloženie povinnosti odstrániť zistené nedostatky v procese verejného obstarávania.(...) Protokol o kontrole a zápisnicu o prerokovaní tohto protokolu v predmetnej veci teda treba bez ohľadu na ich formu považovať za procesné úkony správneho orgánu, ktorých obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátom (žalobcovi), a správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.“ (...) „Povinnosť uloženú kontrolovanému subjektu podľa zákona o kontrole možno považovať za opatrenie smerujúce k nastoleniu zákonného stavu, k odstráneniu zistených nedostatkov v činnosti kontrolovaného subjektu. Jeho účelom nie je sankcionovať, ale dosiahnuť stav riadneho fungovania verejnej správy. Je preto dôležité, aby bolo ukladané len v prípadoch, kedy skutočne došlo k nedostatkom vysloveným v protokole o výsledku vykonanej kontroly. Je preto potrebné v zmysle ustanovenia správneho poriadku primerane aplikovať ustanovenia o základných pravidlách správneho konania uvedených v až ods. 6 správneho poriadku.“ 13. Záverom žalobca poukázal na veľký komentár C.H Beck: Baricová a kol. autorov k k , v ktorom je okrem iného uvedené: „Ak však v rámci tejto kontroly či inšpekcie došlo zo strany orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, bude jeho zákonnosť preskúmavaná samostatne, najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby alebo správnej žaloby vo veciach správneho trestania.“ Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že na konanie o návrhu je vecne príslušný správny súd - Krajský súd v Bratislave, ktorý je príslušný v rámci správneho súdnictva skúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a už podanej správnej žalobe priznať odkladný účinok, ktorého sa de facto domáhali návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. V nadväznosti na túto skutočnosť vznikla súdu povinnosť postúpiť návrh na vecne príslušný správny súd v zmysle ust. . 14. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. - 255 zo dňa 04.05.2023 zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie a uložil mu povinnosť vec postúpiť príslušnému správnemu súdu. 15. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaný s odkazom na nesplnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia s uznesením súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a odvolaciemu súdu navrhol jeho potvrdenie. Poznamenal, že prípadné nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade už ani nie je možné, keďže súd je viazaný návrhom žalobcu, ktorý vo svojom odvolaní odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie a uložil mu povinnosť postúpiť ju príslušnému správnemu súdu, na ktorý podal správnu žalobu s návrhom na priznanie odkladného účinku správneho žalobe. Poznamenal, že tejto právnej konštrukcii, ale nerozumie, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné postúpiť na rozhodnutie správnemu súdu, ktorý nie je na jeho vybavenie vecne príslušný. Zároveň nie je možné prezumovať, o čom konkrétne by mal v tomto konaní správny súd rozhodovať, nakoľko samotný žalobca deklaruje, že na príslušný správny súd podal správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia vydaného MIRRI SR, č. 108067/2022, 006318/2022/OKVO zo dňa 20.12.2022 pod názvom „Správa zo štandardnej ex post kontroly“ a „Správa z kontroly“ a súdu navrhol, aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Návrhom na priznanie odkladného účinku sa domáhal priznania odkladného účinku „rozhodnutiu - správy.“ 16. S návrhom žalobcu vyslovil žalovaný nesúhlas a uznesenie súdu prvej inštancie žiadal potvrdiť. K návrhu uviedol, že žalobca celý návrh koncipoval ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom podľa , pričom aj v texte samotného návrhu zdôvodňoval splnenie jednotlivých podmienok, ktoré v ust. stanovuje pre jeho nariadenie, t.j. žalobca sa návrhom snažil zdôvodniť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a aj samotný petit návrhu koncipoval ako

povinnosť žalovaného „zdržať sa krátenia...,“ t. j. presne v zmysle dikcie ust. . O takto koncipovanom návrhu tak v žiadnom prípade nemôže rozhodovať správny súd a to bez ohľadu na to, či samotný skutkový stav a právna argumentácia obsiahnutá v texte návrhu sú alebo nie sú použiteľné v už začatom správnom súdnom konaní. 17. Vzhľadom k tomu, že umožňuje na konanie pred správnym súdom použiť primerane len ustanovenia prvej a druhej časti , okrem ustanovení o intervencii, pričom úprava neodkladného opatrenia je upravená v tretej časti , správny súd nemá právomoc konať o návrhu na priznanie neodkladného opatrenia v správnom súdnom procese. Uvedené je potvrdené niekoľkými rozhodnutiami Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení sp. zn. : „Kompetenčný senát vo svojich predošlých rozhodnutiach už niekoľkokrát vyslovil záver, že konania, v ktorých sa žalobca domáha vydania neodkladného opatrenia, nie je možné prejednať v rámci správneho súdnictva. Uvedené platí bez ohľadu na charakter právnych vzťahov, ktoré sú predmetom daných konaní. Je to z dôvodu, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút, ktorý je možné využiť len v konaniach podľa .“ Tieto závery sú nepochybne aplikovateľné aj na postup, ktorý navrhuje žalobca, čo znamená, že ich rešpektovanie prispieva k zachovaniu stavu právnej istoty, čo je jeden zo základných ústavnoprávnych princípov nezávislosti a nestrannosti súdnictva. 18. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca už spolu so správnou žalobou podal na správny súd aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorá bola prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podaným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, sa žalobca na správnom súde domáha priznania práva, ktoré má v správnom súdnictve obdobný zmysel a sleduje obdobný účel ako neodkladné opatrenie v sporovom konaní podľa . Uvedené procesné inštitúty si tak do istej miery vzájomne konkurujú a ich uplatnenie v jednom konaní sa logicky vzájomne vylučuje. Uvedený názor bol vyslovený aj v uznesení Ústavného súdu SR z 22.01.2020, sp. zn. , ktorý k danej problematike zaujal nasledovné právne stanovisko: „K námietke sťažovateľov o nesprávnosti argumentácie krajského súdu (odobrením argumentácie okresného súdu) o možnosti využitia inštitútu odkladného účinku správnej žaloby na ochranu ich práv podľa , ústavný súd považuje za potrebné poukázať, že predmetný postup reflektuje princíp subsidiarity uloženia neodkladného opatrenia vyplývajúci z , v zmysle ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Poukazujúc na predmetné ustanovenie , ústavný súd konštatuje, že subsidiarita týkajúca sa nariadenia neodkladných opatrení je síce výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak podľa právneho názoru ústavného súdu je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná súdna ochrana. Z uvedeného je zrejmé, že jej aplikácia sa primerane vzťahuje aj na tie právne inštitúty, prostredníctvom ktorých sú práva a oprávnené záujmy fyzickej, resp. právnickej osoby adekvátne a účinne chránené. Ústavný súd pripúšťa, že aplikáciu princípu subsidiarity je potrebné posudzovať vždy individuálne, avšak zároveň je toho názoru, že v prípade sťažovateľov využitie iného právneho inštitútu môže účelnejšie zabezpečiť ochranu práv sťažovateľov ako opomenutých účastníkov stavebného konania (sťažovatelia v správnom súdnom konaní túto možnosť využili a podali aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, pozn.) a vzhľadom na okolnosti prípadu vylúčiť potrebu úpravy pomerov strán prostredníctvom neodkladného opatrenia (m. m. ).“ 19. V nadväznosti na uvedené žalovaný konštatoval, že návrh žalobcu je neprípustný, a nemožno ho žiadnym spôsobom použiť ani ako rozšírenie skutkovej a právnej argumentácie už existujúceho návrhu na priznanie odkladného účinku v začatom konaní na správnom súde a ani ako jeho náhradu, nakoľko v prípade rozšírenia už existujúceho návrhu musí žalobca postupovať striktne podľa ustanovení . Napriek tomu, že žalobca zmenil svoj žalobný návrh a navrhol, aby súd prvej inštancie postúpil jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na správny súd, t. j. už nežiada o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní podľa , žalovaný sa vyjadril aj k hmotnoprávnemu nároku, ku ktorému žiadal žalobca priznať ochranu formou neodkladného opatrenia. Poukázal na ust. , podľa ktorého je obligatórnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. „Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ nejde o neodkladné opatrenie nariadené počas konania alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.“.. „V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.” (F. Sedlačko, , 2. Vydanie, C. H. Beck, 2022 s. 1246 - 1251.).

20. Správna žaloba podaná žalobcom v správnom súdnom konaní tak nemôže byť z povahy veci hmotnoprávnym nárokom, ku ktorému sa má viazať procesné zabezpečenie poskytnuté formou neodkladného opatrenia. Zároveň je potrebné uviesť, že aj rozhodnutie o samotnom hmotnoprávnom nároku vyplývajúce zo Zmluvy o NFP č. IROP-Z-302021S791-211- 17 zo dňa 13.09.2019, ktorému sa má priznať ochrana a ktorý žalobca podľa vedomosti žalovaného doposiaľ v konaní podľa neuplatnil, je závislé od posúdenia zákonnosti konania žalovaného, ktoré je možné meritórne posúdiť len v správnom súdnictve. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že na administratívne akty orgánov verejnej moci sa vzťahuje zásada prezumpcie správnosti, t. j. tieto úkony orgánov verejnej moci sa považujú za správne a zákonné, ak nie je zákonom ustanoveným spôsobom preukázaný opak. 21. Žalovaný poznamenal, že za účelom ochrany finančných prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky postupuje striktne podľa platného a účinného práva. Podľa ust. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť platby pre projekt alebo jeho časť, ak má podozrenie na nedostatky v postupe prijímateľa, partnera, užívateľa alebo osoby, ktorá má k prijímateľovi, partnerovi alebo užívateľovi vzťah tovarov, prác alebo služieb (ďalej len „“) pri realizácii projektu. Riadiaci orgán je oprávnený zamietnuť platbu alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa, partnera, užívateľa alebo pri realizácii projektu.“ Oprávnenie krátiť alebo pozastaviť platby je teda zákonným oprávnením žalovaného ako riadiaceho orgánu, pričom neodkladným opatrením civilného súdu nemožno zaviazať štátny orgán k porušeniu jeho zákonnej povinnosti, alebo k zásahu do zákonného oprávnenia súvisiaceho s ochranou finančných záujmov Európskej únie. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach rozsahu a dôvodov odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. 23. Podľa , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 24. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 25. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 26. Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 27. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 28. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 29. Podľa veta prvá, , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 30. Podľa , , súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 31. Podľa , v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 32. Podľa , na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

33. Dňa 05.04.2023 doručil žalobca súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom poukázal na správne súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riadiaceho orgánu č. 108067/2022, 006318/2022/ OKVO zo dňa 20.12.2022 pod názvom „Správa zo štandardnej expost kontroly“ a „správa z kontroly“, ktorým mu riadiaci organ uložil povinnosť prijať opatrenia voči tvrdeným nedostatkom uvedeným v správe pod hrozbou sankcie, a zároveň mu uložil sankciu - finančnú opravu vo výške 25 % zo sumy oprávnených výdavkov zákazky, t. j. sankciu vo výške 245.426,10 EUR s DPH, v súvislosti s uskutočnením verejného obstarávania na predmet zákazky VO04584819 „DSS a ZPB MEREMA - Dostavba RD Dubová. “ V správnej žalobe navrhol správnemu súdu zrušiť rozhodnutie Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 108067/2022, 006318/2022/ OKVO zo dňa 20.12. 2022 pod názvom „Správa zo štandardnej ex post kontroly“ a „Správa z kontroly“ a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 34. Zo správnej žaloby tvoriacej prílohu návrhu vyplýva, že v rámci jej obsahu sa žalobca v správnom konaní domáhal priznania odkladného účinku tejto žalobe a súčasne v civilnom konaní sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 4.04.2023, voči žalovanému domáha uloženia povinnosti zdržať sa krátenia nenávratného finančného príspevku poskytovaného na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. IROP-Z-302021S791-211-17 zo dňa 13.09.2019 počas realizácie diela podľa zmluvy o dielo č. 5/2022, uzatvorenej dňa 03.08.2022 medzi ním a spoločnosťou GRUND VRANOV N. T., s.r.o., Vranov nad Topľou, ICO: 31 686 974, a to až do uplynutia 90 (deväťdesiat) dní od odovzdania diela navrhovateľovi, alebo v prípade jeho odovzdávania po častiach, po odovzdaní poslednej časti diela navrhovateľovi, alebo v prípade zistenia vád, nedostatkov alebo nedorobkov, do 90 (deväťdesiat) dní od ich odstránenia, Tiež sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa krátenia nenávratného finančného príspevku poskytovaného na základe zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. IROP-Z- 302021S791-211-17 zo dňa 13.09.2019 a to v súvislosti so zmluvou o dielo č. 5/2022, uzatvorenou dňa 03.08.2022 medzi navrhovateľom a spoločnosťou GRUND VRANOVNT., s.r.o., Vranov nad Topľou IČO: 31 686 974, zverejnenou v centrálnom registri zmlúv dna 06.08.2022 pod č. 2022-871-SaRP, ID zmluvy: 6757786 a to vo vzťahu k faktúre č. 0592023 vystavenej dňa 15.03.2023. Súd prvej inštancie návrh ako zjavne neopodstatnený zamietol. 35. Výber vhodného prostriedku právnej ochrany a preukázania, resp. v danom prípade osvedčenia zákonných podmienok pre vyslovenie záveru o dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného oparenia, zaťažuje žalobcu a súd pri rozhodovaní nemôže presadzovať ochranu záujmov len jednej strany, ale skúma splnenie zákonných podmienok pre posúdenie vhodnosti zvoleného prostriedku. 36. Neodkladné opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom dokazovaní. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. 37. Na základe skutočností uvedených žalobcom v návrhu, z obsahu ktorého vyplýva, že podmienky neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému formuloval ako potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, súd prvej inštancie i súd odvolací preskúmaval ich splnenie a konštatuje, že pre postup súdu je vždy rozhodujúci konkrétny opis okolností prípadu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a teda pokiaľ žalobca tvrdí v návrhu skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, súd musí vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku vo vzťahu k ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia riadne osvedčil. 38. Procesné zabezpečenie vo forme neodkladného opatrenia, nariadené pred začatím konania alebo počas konania, súvisí s konaním vo veci samej, keďže nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému neodkladným opatrením navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ

neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. 39. Uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné, resp. možné, upraviť právne vzťahy medzi stranami prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. 40. Odvolacím návrhom v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého uznesenia č.k. - 255 zo dňa 04.05.2023, vrátenia veci súdu prvej inštancie a uloženia mu povinnosti vec postúpiť príslušnému správnemu súdu. V meritórnom konaní, vo vzťahu ku ktorému sa žalobca nariadenia neodkladného opatrenia domáhal, ide o preskúmavanie správnej žaloby správnym súdom. Právny základ žaloby je daný Zákon o verejnom obstarávaní a skutkový základ správou správneho orgánu, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, o vykonanej kontrole: „Správa zo štandardnej ex post kontroly“ a „Správa z kontroly.'' 41. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 42. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. 43. Podľa (ďalej aj „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45. Podaným návrhom sa žalobca bez akýchkoľvek pochybností domáhal nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. a nasl. , pričom jeho dôvodnosť vyvodzoval nie zo súkromnoprávneho, ale z verejnoprávneho vzťahu. Domáhal sa uloženia povinnosti žalovanému, zdržať sa krátenia nenávratného finančného príspevku, poskytnutého v rámci konania o verejnom obstarávaní. Súd prvej inštancie nemal osvedčenú existenciu bezodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami, nevyhnutnú na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by malo zabezpečiť ochranu majetkových práv žalobcu v súvislosti so závermi Správy z kontroly vykonanej v súvislosti s poskytnutím nenávratného finančné príspevku, s následnou hrozbou obmedzenia financovania realizácie diela a konanie, resp. nezákonný postup žalovaného, ktoré by mali byť v rozpore so zákonom, prípadne so Zmluvou o poskytnutí NFP, neboli podaným návrhom osvedčené, boli prítomné len v teoretickej rovine.

46. Odvolací súd poznamenáva, že ak by aj formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (príp. tretích osôb), a musí teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Z obsahu spisu ani zo žalobnej argumentácie žalobcu takáto naliehavosť nevyplynula, a naviac je spochybnená aj samotným odvolacím návrhom žalobcu, ktorým žiada napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť s uložením povinnosti jej postúpenia správnemu súdu na ďalšie konanie. 47. Právomocou správneho súdu konať o neodkladnom opatrení sa pomerne intenzívne zaoberal Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“), ktorý vo svojej judikatúre (napr. uznesenia sp. zn. , a , , , , , , , ... ) ustálil, že pri posudzovaní právomoci civilného súdu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodujúca povaha samotného

hmotnoprávneho vzťahu, na ktorého ochranu má navrhované neodkladné opatrenie slúžiť, ani navrhovaný obsah samotného neodkladného opatrenia. Rozhodujúce je, že neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený , o ktorom rozhoduje vždy okresný súd (ust. ). neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby ( až 189 ) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa ust. a nasl. . 48. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku tak má vo všeobecnosti súd podľa . To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky ust. <. a 325 ods. 1 , súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie NS SR sp. zn. , judikát R 123/1999, alebo sp. zn. ). Obdobne z ust. a možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou na súde ( ), teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. 49. Aj z uvedeného je zrejmé, že okresný súd nemá v civilnom konaní právo cez inštitút neodkladného opatrenia zasahovať do činnosti správneho orgánu, týkajúcej sa jeho konania v súvislosti s výkonom verejnej správy a zaväzovať ho k výkonu či obmedzovaniu jeho oprávnení, vyplývajúcich mu z hmotného práva. 50. Súd sa nemusí zaoberať všetkými námietkami strany, len tými, ktoré súd pre vec podstatné a preto sa ostatnou argumentáciou žalobcu, ktorá vo svojej podstatne ani nemala formu odvolacích námietok, len konštatovania a priblíženia judikatúry, ktorá sa naviac na preskúmavanú vec ani nevzťahovala, nezaoberal. 51. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Navrhovateľ však existenciu konkrétneho hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť procesná ochrana formou neodkladného opatrenia, neosvedčil. Pretože súd prvej inštancie z týchto neosvedčených skutočností vyvodil správny právny záver, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Poskytnutie definitívnej procesnej ochrany nároku, ktorý je zjavne nedôvodný alebo neexistujúci, je vylúčené. 52. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách prvoinštančného konania, o ktorých opomenul rozhodnúť.

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).