Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-15-2012.pdf
PDF · 92.79 KB
No categories available
13S/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudkýň JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Márie Prikrylovej v právnej veci žalobcov: 1/ C.. U. Z., bytom Z. 28, V., 2/ C.. D. I., bytom B. XX, V., 3/ U. I., bytom Z. č.d. 3, 4/ C.. F. S., bytom O. XX, V., 5/ Z. T. bytom G. XX, V., právne zastúpení JUDr. C. F., P.., Advokátska kancelária C. F., s.r.o., so sídlom F. XX, V., proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Trenčíne, so sídlom Nám. Sv. Anny 7, Trenčín, za účasti G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B. zo dňa 30. septembra 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .
II.
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. H/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 30. septembra 2011 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť JUDr. C. F., P.., advokátovi žalobcov, náhradu trov právneho zastúpenia v sume v sume 2.129,17 Eur, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia podanou žalobou žiadali z dôvodu nezákonnosti zrušiť rozhodnutie žalovaného č. H/XXXX/ XXXXX-XXX zo dňa 30. septembra 2011 a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie účastníka správneho konania G. zmenil rozhodnutie bývalého Okresného úradu Považská Bystrica, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. R./XXXXX zo dňa 31. augusta 2000, ktorým prvostupňový správny orgán na návrh U. Z. st. povolil obnovu konania vedeného pod č. XXXX/XX-R/XXX. Obnova konania sa týkala právoplatne skončeného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXXX/XX-R/XXX zo dňa 3. novembra 1997, ktorým bol zamietnutý návrh U. Z. st. na vydanie nehnuteľnosti v k.ú. Z., Y. G., P., P., U. podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon). Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že výrok rozhodnutia „povoľuje obnovu konania“ nahradil výrokom „nepovoľuje obnovu konania“.
Žalobcovia žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a zistenia vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Za procesnú vadu rozhodnutia označili skutočnosť, že žalovaný napriek vedomosti o úmrtí účastníka U. Z. st. (otca žalobcov), vo veci konal ako s účastníkom len so zomretým. Po smrti U. Z. st. bolo povinosťou žalovaného konať s jeho právnymi nástupcami. Žalovaný však žalobcov nevyzval na vyjadrenie sa k veci, čím im odňal právo priznané ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku na vyjadrenie sa k veci a dôsledné obhajovanie svojich práv. Žalovaný konal v rozpore s ust. § 14 Správneho poriadku, keď žalobcom len zaslal rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. V dôsledku nekonania so žalobcami ako s účastníkmi konania žalovaný nemal vedomosť o ich sťažnosti podanej na Ústavný súd SR dňa 21. apríla 2011, ktorou napadli rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 180/2009 zo dňa 31. januára 2011.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe (č.l. 26) uviedol, že po preskúmaní postupu správneho orgánu prvého stupňa považoval vzhľadom na ust § 4 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon) potrebné vyriešiť predbežnú otázku, t.j., či U. Z. st. bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré žiadal vydať podľa zákona o pôde. Správny orgán prvého stupňa upravil U. Z. st., aby podal žalobu o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých pôvodnou vlastníčkou bola U. Z. (matka žiadateľa). Súčasne prerušil správne konanie rozhodnutím č.j. H/XXXX/ XXXXX zo dňa 17. novembra 2000. Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom č.k. 4C/703/2000-403 zo dňa 8. marca 2007 zamietol návrh U. Z. st. o určenie vlastníctva. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie U. Z. st. rozsudkom č.k. 17Co/160/2007-449 zo dňa 20. novembra 2007 prvostupňový rozsudok potvrdil a pripustil dovolanie na otázku, či k prechodu predmetných nehnuteľností na Československý štát v zmysle zákona č. 142/1947 Zb. mohlo dôjsť v období do 1. októbra 1948 a bez zápisu do pozemkovej knihy. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 4Cdo-180/2009 zo dňa 31. januára 2011 dovolanie, ktoré už podali žalobcovia 1/ až 5/, zamietol. Žalovaný uviedol, že Okresný súd v Považskej Bytricci mu zaslal spis v marci 2011 bez rozhodnutí vo veci a vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný nedisponoval rozhodnutiami o vyriešení predbežnej otázky a nemal vedomosť o úmrtí U. Z. st.. Žalobcovia po tom ako vstúpili do dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky mali právo domáhať sa u žalovaného postavenia účastníkov konania a mohli predložiť osvedčenie o dedičstve. Žalovaný nesúhlasil, že nekonal so žalobcami ako s účastníkmi konania. O tom, že U. Z. st. zomrel sa žalovaný dozvedel až po vrátení poštovej zásielky adresovenej U. Z. st. a až následne si vyžiadal osvedčenie o dedičstve a na jeho základe doručil žalobcom napadnuté rozhodnutie.
Žalobcovia vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedli, že žalovaný musel mať vedomosť o úmrtí U. Z. st. na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2011, sp. zn. Cdo 180/2009, v ktorom sú už ako účastníci konania označení dedičia po U. Z. st.. Ďalej uviedli, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sťažnosti podanej žalobcami nebolo v čase tohto vyjadrenia prijaté.
G., vo vyjadrení k žalobe žiadali žalobu zamietnuť s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2011, sp. zn. Cdo 180/2009, ktorý sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu (Krajský súd v Trenčíne) s tým, že k prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na náš štát pred 1. októbrom 1948 došlo s uplynutím výpovednej doby prevzatím nehnuteľností bez zápisu vkladu vlastníckeho práva.
I.
Žalobcovia na pojednávaní súdu prostredníctvom advokáta dňa 11. júla 2012 navrhli, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o sťažnosti žalobcov na Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Podľa § 109 ods. 2, písm. c), O.s.p., súd preruší konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podmet.
Súd v tomto konaní preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného o obnove konania vo veci reštitučného nároku podľa zák.č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov, ktoré bolo
právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011, sp.zn. 4Cdo-180/2009. Je nesporné, že žalobcovia podali na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť vo veci ochrany vlastníctva a na súdnu a inú ochranu a na spravodlivý súdny proces, ktorá podľa ich tvrdenia bola prijatá na ďalšie konanie, ale vo veci nebolo ešte rozhodnuté.
Súd nepovažoval za dôvodný návrh na prerušenie konania, pretože v prejednávanej veci sa preskúmavala zákonnosť rozhodnutia a postup správneho orgánu vo veci obnovy konania a nie vo veci reštitučného nároku, ktoré konanie bolo tak, ako je už uvedené vyššie, právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011, sp.zn. 4Cdo-180/2009. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.
II.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p., preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby. Súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci nepovolenia obnovy konania v prípade návrhu už zomretého U. Z. st.. Návrh sa vzťahoval na konanie právoplatne skončené rozhodnutím býv. Okresného úradu, odbor PPLH č. XXXX/XX-R/XXX zo dňa 3. novembra 1997. Predmetným návrhom sa U. Z. st. domáhal vydania nehnuteľnosti v k.ú. Z., Y. G. P., P., U. podľa ust. § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon).
Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodoval v súlade so zákonom, keď v predmetnom správnom konaní za účastníka konania považoval U. Z. st., v čase rozhodovania zomretého a nekonal so žalobcami (právnymi nástupcami po U. Z. st.) ako s účastníkmi konania.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 reštitučného zákona nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.
Podľa § 9 ods. 4 reštitučného zákona ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
Podľa § 14 zákon č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
V prejednávanej veci bola sporná skutočnosť, či žalovaný po úmrtí U. Z. st. bol povinný konať s jeho deťmi (v tomto konaní žalobcovia 1/ až 5/) ako s účastníkmi správneho konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. B. zo dňa 30. septembra 2011 o nepovolení obnovy konania.
Krajský súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný bol v zmysle zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov povinný v priebehu celého správneho konania skúmať, či koná s tým kto má spôsobilosť byť účastníkom konania. Je nesporné, že U. Z. st. v priebehu správneho konania zomrel a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom správneho konania. Táto skutočnosť musela byť žalovanému známa z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011, sp. zn. Cdo 180/2009, v ktorom v záhlaví sú označení právni nástupcovia (dedičia) U. Z. st.. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, povinnosťou žalovaného bolo skúmať v priebehu celého správneho konania, či sú splnené podmienky tohto konania. V danej veci bol povinný skúmať či konania s tým, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci rozhodol až po 9 rokoch, pretože konanie bolo prerušené. Krajský súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že o úmrtí pôvodného účastníka konania sa dozvedel až zo spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici. Žalovaný nekonal s právnymi nástupcami pôvodného účastníka, a tým im odňal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, zisteniam, ktoré k nemu viedli, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd uzavrel, že v predmetnom správnom konaní žalovaný konal aj o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcov, resp. práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov boli napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté v dôsledku ich právneho nástupníctva po pôvodnom účastníkovi konania, a preto mali byť účastníkmi správneho konania vedeného u žalovaného pod č. B.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. H/XXXX/ XXXXX-XXX, zo dňa 30. septembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., pretože v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za takúto vadu krajský súd považuje skutočnosť, že žalovaný v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, nekonal so žalobcami ako s účastníkmi tohto správneho konania, hoci s nimi konať mal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobcovia mali v konaní úspech, a preto je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcov JUDr. C. F., PhD., náhradu trov konania právneho zastúpenia v sume 2.129,17 Eur.
Právny zástupca žalobcov v písomnom vyčíslení trov právneho zastupovania, ktoré doručil súdu dňa 13. júla 2012, žiadal priznať náhradu trov konania v sume 1.618,28 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Trovy právneho zastúpenia uplatnil za:
a) - 1 úkon právnej pomoci á 308,75 Eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,41 Eur/1 úkon, a to za prevzatie veci a prvú poradu s klientom;
- 4 úkony právnej pomoci á 317,90 Eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,63 Eur/1 úkon, a to za písomné podanie návrhu vo veci samej, za vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, za poradu s klientom a za účasť na pojednávaní dňa 11. júla 2012
b) náhradu cestovného za cestu spojenú s účasťou na pojednávaní vo výške 79,77 Eur;
c) 20%DPH vo výške 354,86 Eur.
Súd preskúmal dôvodnosť a výšku uplatnených trov právneho zastúpenia, konštatoval, že boli vyčíslené v súlade vyhl. č. 655/2004 Z.z. Vzhľadom na uvedené súd priznal advokátovi žalobcov trovy konania v celkovej sume 234,17 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet JUDr. C. F., P.., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods.3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.