Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/15/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudkýň JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Márie Prikrylovej v právnej veci žalobcov: 1/ C.. U. Z., bytom Z. 28, V., 2/ C.. D. I., bytom B. XX, V., 3/ U. I., bytom Z. č.d. 3, 4/ C.. F. S., bytom O. XX, V., 5/ Z. T. bytom G. XX, V., právne zastúpení JUDr. C. F., P.., Advokátska kancelária C. F., s.r.o., so sídlom F. XX, V., proti žalovanému: Krajský pozemkový úrad v Trenčíne, so sídlom Nám. Sv. Anny 7, Trenčín, za účasti G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. B. zo dňa 30. septembra 2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II.

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. H/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 30. septembra 2011 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť JUDr. C. F., P.., advokátovi žalobcov, náhradu trov právneho zastúpenia v sume v sume 2.129,17 Eur, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobcovia podanou žalobou žiadali z dôvodu nezákonnosti zrušiť rozhodnutie žalovaného č. H/XXXX/ XXXXX-XXX zo dňa 30. septembra 2011 a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím na odvolanie účastníka správneho konania G. zmenil rozhodnutie bývalého Okresného úradu Považská Bystrica, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č. R./XXXXX zo dňa 31. augusta 2000, ktorým prvostupňový správny orgán na návrh U. Z. st. povolil obnovu konania vedeného pod č. XXXX/XX-R/XXX. Obnova konania sa týkala právoplatne skončeného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. XXXX/XX-R/XXX zo dňa 3. novembra 1997, ktorým bol zamietnutý návrh U. Z. st. na vydanie nehnuteľnosti v k.ú. Z., Y. G., P., P., U. podľa ust. o pôde v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon). Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že výrok rozhodnutia „povoľuje obnovu konania“ nahradil výrokom „nepovoľuje obnovu konania“.

Žalobcovia žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a zistenia vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Za procesnú vadu rozhodnutia označili skutočnosť, že žalovaný napriek vedomosti o úmrtí účastníka U. Z. st. (otca žalobcov), vo veci konal ako s účastníkom len so zomretým. Po smrti U. Z. st. bolo povinosťou žalovaného konať s jeho právnymi nástupcami. Žalovaný však žalobcov nevyzval na vyjadrenie sa k veci, čím im odňal právo priznané ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku na vyjadrenie sa k veci a dôsledné obhajovanie svojich práv. Žalovaný konal v rozpore s ust. § 14 Správneho poriadku, keď žalobcom len zaslal rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok. V dôsledku nekonania so žalobcami ako s účastníkmi konania žalovaný nemal vedomosť o ich sťažnosti podanej na Ústavný súd SR dňa 21. apríla 2011, ktorou napadli rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 31. januára 2011.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe (č.l. 26) uviedol, že po preskúmaní postupu správneho orgánu prvého stupňa považoval vzhľadom na ust o pôde v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon) potrebné vyriešiť predbežnú otázku, t.j., či U. Z. st. bol vlastníkom nehnuteľností, ktoré žiadal vydať podľa zákona o pôde. Správny orgán prvého stupňa upravil U. Z. st., aby podal žalobu o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých pôvodnou vlastníčkou bola U. Z. (matka žiadateľa). Súčasne prerušil správne konanie rozhodnutím č.j. H/XXXX/ XXXXX zo dňa 17. novembra 2000. Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom č.k. -403 zo dňa 8. marca 2007 zamietol návrh U. Z. st. o určenie vlastníctva. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie U. Z. st. rozsudkom č.k. -449 zo dňa 20. novembra 2007 prvostupňový rozsudok potvrdil a pripustil dovolanie na otázku, či k prechodu predmetných nehnuteľností na Československý štát v zmysle mohlo dôjsť v období do 1. októbra 1948 a bez zápisu do pozemkovej knihy. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. zo dňa 31. januára 2011 dovolanie, ktoré už podali žalobcovia 1/ až 5/, zamietol. Žalovaný uviedol, že Okresný súd v Považskej Bytricci mu zaslal spis v marci 2011 bez rozhodnutí vo veci a vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný nedisponoval rozhodnutiami o vyriešení predbežnej otázky a nemal vedomosť o úmrtí U. Z. st.. Žalobcovia po tom ako vstúpili do dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky mali právo domáhať sa u žalovaného postavenia účastníkov konania a mohli predložiť osvedčenie o dedičstve. Žalovaný nesúhlasil, že nekonal so žalobcami ako s účastníkmi konania. O tom, že U. Z. st. zomrel sa žalovaný dozvedel až po vrátení poštovej zásielky adresovenej U. Z. st. a až následne si vyžiadal osvedčenie o dedičstve a na jeho základe doručil žalobcom napadnuté rozhodnutie.

Žalobcovia vo vyjadrení k stanovisku žalovaného uviedli, že žalovaný musel mať vedomosť o úmrtí U. Z. st. na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2011, sp. zn. , v ktorom sú už ako účastníci konania označení dedičia po U. Z. st.. Ďalej uviedli, že rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sťažnosti podanej žalobcami nebolo v čase tohto vyjadrenia prijaté.

G., vo vyjadrení k žalobe žiadali žalobu zamietnuť s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. januára 2011, sp. zn. , ktorý sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu (Krajský súd v Trenčíne) s tým, že k prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na náš štát pred 1. októbrom 1948 došlo s uplynutím výpovednej doby prevzatím nehnuteľností bez zápisu vkladu vlastníckeho práva.

I.

Žalobcovia na pojednávaní súdu prostredníctvom advokáta dňa 11. júla 2012 navrhli, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o sťažnosti žalobcov na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Podľa , , , súd preruší konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podmet.

Súd v tomto konaní preskúmaval o pôde v znení neskorších predpisov, ktoré bolo

právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011, sp.zn. . Je nesporné, že žalobcovia podali na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť vo veci ochrany vlastníctva a na súdnu a inú ochranu a na spravodlivý súdny proces, ktorá podľa ich tvrdenia bola prijatá na ďalšie konanie, ale vo veci nebolo ešte rozhodnuté.

Súd nepovažoval za dôvodný návrh na prerušenie konania, pretože v prejednávanej veci sa preskúmavala zákonnosť rozhodnutia a postup správneho orgánu vo veci obnovy konania a nie vo veci reštitučného nároku, ktoré konanie bolo tak, ako je už uvedené vyššie, právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011, sp.zn. . Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

II.

Krajský súd postupom podľa a nasl. , preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby. Súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa O.s.p, pretože v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci nepovolenia obnovy konania v prípade návrhu už zomretého U. Z. st.. Návrh sa vzťahoval na konanie právoplatne skončené rozhodnutím býv. Okresného úradu, odbor PPLH č. XXXX/XX-R/XXX zo dňa 3. novembra 1997. Predmetným návrhom sa U. Z. st. domáhal vydania nehnuteľnosti v k.ú. Z., Y. G. P., P., U. podľa ust. o pôde v znení neskorších predpisov (reštitučný zákon).

Úlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodoval v súlade so zákonom, keď v predmetnom správnom konaní za účastníka konania považoval U. Z. st., v čase rozhodovania zomretého a nekonal so žalobcami (právnymi nástupcami po U. Z. st.) ako s účastníkmi konania.

Podľa reštitučného zákona nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

Podľa § 9 ods. 4 reštitučného zákona ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.

Podľa Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

V prejednávanej veci bola sporná skutočnosť, či žalovaný po úmrtí U. Z. st. bol povinný konať s jeho deťmi (v tomto konaní žalobcovia 1/ až 5/) ako s účastníkmi správneho konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie č. B. zo dňa 30. septembra 2011 o nepovolení obnovy konania.

Krajský súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný bol v zmysle o správnom konaní v znení neskorších predpisov povinný v priebehu celého správneho konania skúmať, či koná s tým kto má spôsobilosť byť účastníkom konania. Je nesporné, že U. Z. st. v priebehu správneho konania zomrel a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom správneho konania. Táto skutočnosť musela byť žalovanému známa z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2011, sp. zn. , v ktorom v záhlaví sú označení právni nástupcovia (dedičia) U. Z. st.. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, povinnosťou žalovaného bolo skúmať v priebehu celého správneho konania, či sú splnené podmienky tohto konania. V danej veci bol povinný skúmať či konania s tým, kto má spôsobilosť byť účastníkom konania, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že vo veci rozhodol až po 9 rokoch, pretože konanie bolo prerušené. Krajský súd preto nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že o úmrtí pôvodného účastníka konania sa dozvedel až zo spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici. Žalovaný nekonal s právnymi nástupcami pôvodného účastníka, a tým im odňal možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, zisteniam, ktoré k nemu viedli, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

S poukazom na vyššie uvedené, krajský súd uzavrel, že v predmetnom správnom konaní žalovaný konal aj o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach žalobcov, resp. práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcov boli napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté v dôsledku ich právneho nástupníctva po pôvodnom účastníkovi konania, a preto mali byť účastníkmi správneho konania vedeného u žalovaného pod č. B.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. H/XXXX/ XXXXX-XXX, zo dňa 30. septembra 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa , pretože v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za takúto vadu krajský súd považuje skutočnosť, že žalovaný v správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, nekonal so žalobcami ako s účastníkmi tohto správneho konania, hoci s nimi konať mal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa Žalobcovia mali v konaní úspech, a preto je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcov JUDr. C. F., PhD., náhradu trov konania právneho zastúpenia v sume 2.129,17 Eur.

Právny zástupca žalobcov v písomnom vyčíslení trov právneho zastupovania, ktoré doručil súdu dňa 13. júla 2012, žiadal priznať náhradu trov konania v sume 1.618,28 Eur podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov. Trovy právneho zastúpenia uplatnil za:

a) - 1 úkon právnej pomoci á 308,75 Eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,41 Eur/1 úkon, a to za prevzatie veci a prvú poradu s klientom;

- 4 úkony právnej pomoci á 317,90 Eur/1 úkon + režijný paušál v sume 7,63 Eur/1 úkon, a to za písomné podanie návrhu vo veci samej, za vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného, za poradu s klientom a za účasť na pojednávaní dňa 11. júla 2012

b) náhradu cestovného za cestu spojenú s účasťou na pojednávaní vo výške 79,77 Eur;

c) 20%DPH vo výške 354,86 Eur.

Súd preskúmal dôvodnosť a výšku uplatnených trov právneho zastúpenia, konštatoval, že boli vyčíslené v súlade vyhl. č. Vzhľadom na uvedené súd priznal advokátovi žalobcov trovy konania v celkovej sume 234,17 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet JUDr. C. F., P.., vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd

Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a odvolanie musí mať tieto náležitosti:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému

rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.