Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-154-2009.pdf
PDF · 92.53 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/154/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: LONLER, s.r.o., Nezábudova 31, Sabinov, IČO: 36 454 729, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: U. V., V. O. XX, F., v 2. rade: I. V., V. O.V. XX, F., právne zastúpeným Centrom právnej pomoci Bratislava, Námestie slobody 12, kancelária Prešov, Hlavná 67, o zaplatenie sumy 2.095,65 EUR s prísl. takto
rozhodol:
žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 706,25 EUR spolu s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania od 16.7.2007 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou súdu podanou dňa 12.11.2008 domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného v 1. rade zaplatiť mu sumu 63.133,63 Sk z dôvodu, že žalovaný užíva priestory, v ktorých býva spolu so svojou rodinou, bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom žalovaná suma predstavuje obvyklý nájom a náklady spojené s užívaním týchto priestorov. V žalobe taktiež poukázal na to, že iní vlastníci bytov napr. Sabyt Sabinov, resp. Spravbyt Prešov, resp. Bytové družstvo Prešov pri bytoch rovnakej výmery a kategórie účtujú priemerné nájomné a služby spojené s užívaním bytu v sume 6.700,- Sk mesačne, pričom podľa vyúčtovania náhrad za užívanie týchto priestorov a služby spojené s ich užívaním žalovanému za rok 2006
vznikol nedoplatok v sume 63.133,63 Sk a tento nedoplatok, ktorý mu žalobca riadne vyfakturoval, neuhradil.
Uznesením zo dňa 20.8.2010 súd pripustil ako žalovanú v 2. rade I. V. (U. Ž. U. V.), pričom v rámci pojednávania konaného dňa 25.1.2012 zároveň pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.095,65 EUR spolu s 8,5%-tným ročným úrokom z omeškania od 16.7.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 125,67 EUR a trov právneho zastúpenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Uznesením zo dňa 8.8.2011 bolo žalovaným v 1. a 2. rade za zástupcu ustanovené Centrum právnej pomoci, ktoré v rámci vyjadrenia k žalobe vznieslo námietku premlčania nároku žalobcu v časti týkajúcej sa odplaty vlastníka za to, že nemôže voľne nakladať s bytom, ktorý je v užívaní žalovaných a ktorý je označovaný ako „nájomné“, pričom je zrejmé, že tento
nárok si žalobca uplatňuje z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a keďže žalobu, ktorá sa týka obdobia roku 2006 podal dňa 12.11.2008, má za to, že za obdobie od 1.1.2006 do 11.11.2006 je nárok žalobcu premlčaný, pretože k bezdôvodnému obohateniu žalovaných fakticky dochádzalo každým dňom roku 2006. Zástupca centra sa zároveň v rámci pojednávania vyjadril, že predmetný byt nespĺňa kritéria primeraného bývania s ohľadom na skutočnosť, že vo vykurovacom období je tam nízka teplota, v rokoch 2003 - 2007 bol byt odpojený od elektrickej energie a za týchto podmienok by mal nájomca zľavu zo štandardného nájomného, preto navrhol, aby súd pri určení primeraného nájomného vychádzal z nižších súm nájomného, ktoré boli súdu predložené ako listinné dôkazy.
Právny zástupca žalobcu k vznesenej námietke premlčania uviedol, že v prejednávanej veci sa nejedná o žiaden nájomný vzťah a preto si žalobca uplatňuje náhradu za užívanie priestorov, ktoré sú v jeho vlastníctve a sú užívané žalovanými, a to z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca sa rozhodol, že k 31.3.207 vyúčtoval žalovaným túto náhradu, preto sa nejedná o premlčaný nárok, pričom žalovaní už dlhé roky odmietajú platiť za užívanie týchto priestorov, preto sa podľa názoru žalobcu zároveň jedná o úmyselné konanie a v danom prípade platí 10-ročná premlčacia lehota. Poukázal aj na to, že žalovaní užívajú predmetný priestor na základe rozsudku súdu, ktorý konštatoval, že ich vysťahovanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pričom žalobca tento rozsudok akceptuje, avšak na druhej strane je zrejmé, že žalovaní nepožívajú ochranu ako nájomcovia bytu, pretože tento priestor nie je bytom, ale nebytovým priestorom, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 113/2008 (č.l.96). Taktiež poukázal na skutočnosť, že nájom, ktorý si uplatňuje žalobca je iba minimálnym nájmom vzhľadom na obvyklé sumy nájomného za byty, resp. nebytové priestory, pričom aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7Co 204/2005 konštatoval, že žalobca by si mohol uplatniť aj vyššiu sumu nájomného. Poukázal na to, že práve chovanie žalovaných je v rozpore s dobrými mravmi, keďže títo neplatia primerané náklady na bývanie už dlhodobo a žalobca je nútený každoročne vymáhať tento dlh, pričom je preukázateľné, že žalovaní majú dostatok prostriedkov na úhradu dlhu, avšak svojho majetku sa účelovo zbavili, resp. počas obdobia za ktoré si žalobca uplatňuje svoje nároky, si zakúpili už 3 autá a naposledy zložili akontáciu 14.000 EUR. Zároveň poukázal aj na to, že pokiaľ žalovaní už od roku 2000 namietajú, že podmienky v uvedenom byte sú neznesiteľné vzhľadom na chlad, ktorý je v byte, teplú vodu, ktorá nedosahuje ani teplotu ľudského tela a pod., tak pokiaľ by tento stav bol skutočne taký ako ho oni popisujú, podľa názoru žalobcu by žalovaní určite takéto dlhé obdobie tieto priestory nevyužívali, avšak podľa im tento stav vyhovuje, pretože majú bývanie za minimálnu cenu.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 675 OZ, právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, keď sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 127 ods. 4 O.s.p., namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo vyjadrenie príslušného orgánu, o správnosti ktorých súd nemá pochybnosti.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaní v r. 2006 a ešte aj v súčasnosti užívajú na účely bývania priestory, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, keďže so žalobcom nemajú uzavretú žiadnu nájomnú zmluvu. Žalovaní predmetné priestory užívajú na základe zmluvy bývalého Národného podniku ZŤS Sabinov, ktorý žalovanému v 1. rade uvedené priestory pridelil k užívaniu ešte v r. 1986 a žalovaní aj uhrádzajú platby za „byt“ a služby s tým spojené avšak vo výške, ktorá bola určená ešte pôvodným vlastníkom priestorov v sume 2.184,- Sk, resp. od decembra r. 2011 uhrádzajú žalovaní sumu 105 EUR mesačne. Súd mal zároveň za preukázané, že od r. 2000 sa vlastníkom týchto priestorov stal žalobca, ktorý navrhol žalovaným uzavretie nájomnej zmluvy s novým výpočtom nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, s čím však žalovaní nesúhlasili a k uzavretiu nájomnej zmluvy ani nedošlo. Je však nesporné, že žalovaní tieto priestory aj v r. 2006 užívali na bývanie, pričom platili zálohy vo výške, ktorá nezodpovedá obvyklým nákladom vynaloženým na prenájom takýchto priestorov.
Z vykonaného dokazovania, na základe zhodných vyjadrení účastníkov je nesporné, že žalovaní uhrádzali žalobcovi mesačné platby v sume 2.184,- Sk a teda za uvedené obdobie roku 2006 zaplatili celkovo sumu 26.208,- Sk (869,95 EUR). Vzhľadom na rozdielnosť výstupov realitných kancelárií, resp. spoločností spravujúcich bytový fond ohľadom určenia primeraného nájomného za predmetný priestor slúžiaci na bývanie za rok 2006, ktoré boli predložené v tomto spise, resp. aj v spise tunajšieho súdu sp. zn. 11C/226/2010, súd vychádzal pri určení primeraného nájomného za rok 2006 z regulovaného nájomného určeného opatrením ministerstva financií (č.l. 123), ktoré za r.2006 predstavovalo sumu 37,- Sk za 1 m2, čo pri výmere 101 m2 predstavuje mesačne sumu 3.737,- Sk, teda ročne sumu 44.844,- Sk (1.488,548 EUR). V časti vydania bezdôvodného obohatenia reprezentovaného obvyklým nájomným však súd zohľadnil žalovanými dôvodne vznesenú námietku premlčania, keďže má za to, že žalovaní sa skutočne bezdôvodne obohacovali každým dňom užívania predmetného priestoru, pričom žalobca podal žalobu až dňa 12.11.2008, preto je tento nárok za obdobie od 1.1.2006 do 11.11.2006 premlčaný, keďže nebola dohodnutá žiadna iná, neskoršia splatnosť nájomného. V tomto ohľade nemožno akceptovať obranu žalobcu spočívajúcu v tom, že tento sa rozhodol, že nájomné vyúčtuje až k 31.3.2007 a až od tohto obdobia je možné počítať dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu, resp. že sa v danom prípade jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaní počas celého konania a už aj v predchádzajúcich súdnych konaniach vznášali námietky týkajúce sa nedostatočného vykurovania, nedostatočne teplej úžitkovej vody, odpojenia od elektriny a pod.. V tomto ohľade je, podľa názoru súdu, potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalovanému v 1. rade bol uvedený priestor pridelený ako služobný byt, pričom ostatní jeho spolupracovníci dostali od svojho bývalého zamestnávateľa nájomné byty, ktoré si neskôr mohli odkúpiť do osobného vlastníctva, žalovaný v 1. rade však túto možnosť nemal. Keďže žalobca mal vedomosť o tom, kto sa na jeho úkor obohacuje a aká je výška bezdôvodného obohatenia, čo vyplýva aj z pripojených spisov kde si žalobca uplatňoval nároky za predchádzajúce obdobia, je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zrejmé, že súd mohol priznať žalobcovi iba pomernú časť primeraného obvyklého nájomného za obdobia od 12.11.2006 do 31.12.2006 čo predstavuje sumu 203,91 EUR (1.488,548 EUR : 365 dní x 50 dní = 203,91 EUR).
Pokiaľ žalovaní poukazovali na nedostatočné vykurovanie, nedostatočný ohrev teplej úžitkovej vody, resp. odpojenie od elektrickej energie v tom zmysle, že by mali uhradiť nižšie nájomné, súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie Občianskeho zákonníka a teda, že žalovaní si mohli uplatniť zľavy z nájomného bez zbytočného odkladu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim, pričom v tejto veci sa jedná o nájomné a služby spojené
s užívaním ešte za r. 2006 a žalovaní si v zákonnej prekluzívnej lehote žiaden nárok na zľavu preukázateľne neuplatnili, preto v tomto ohľade nemožno v súčasnosti uvažovať o priznaní nižšieho - zľavneného nájomného. Súd zároveň poukazuje na to, že aj keď z predložených listinných dôkazov vyplýva, že uvedený priestor nie je bytom, analogicky bolo možné, podľa názoru súdu, použiť citované ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa zľavy z nájomného, ktorú si však ale žalovaní v lehote neuplatnili.
V časti nároku týkajúcej sa úhrady za služby spojené s užívaním predmetného priestoru súd vychádzal z vyúčtovania Bytového družstva Prešov za rok 2006 a prílohy (č.l. 15-16), pričom z tohto vyúčtovania je zrejmé, že dlh žalovaných predstavujúci neuhradené náklady je spolu v sume 41.341,63 Sk (1.372,29 EUR), z čoho dodávka tepla predstavuje 25.264,10 Sk, dodávka teplej úžitkovej vody 11.374,44 Sk a vodné, stočné sumu 4.704,09 Sk.
Vzhľadom na uvedené teda celkový dlh žalovaných predstavuje uvedenú sumu t.j. 1.372,29 EUR + 203,91 EUR (pomerná časť nájomného za obdobie od 12.11.2006 do 31.12.2006), čo po odpočítaní uhradených platieb vo výške 869,95 EUR predstavuje sumu 706,25 EUR (1.372,29 EUR + 203,91 EUR = 1.576,20 EUR - 869,95 EUR = 706,25 EUR) a v tejto sume súd považoval žalobu za dôvodnú, preto v tejto časti žalobe vyhovel.
Súd priznal žalobcovi aj príslušný zákonný úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy od 16.7.2007, keďže k tomuto dátumu boli žalovaní nesporne v omeškaní s úhradou nájomného, ako aj služieb spojených s užívaním uvedených priestorov, pričom z pripojených výpisov z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca uhradil k 8.6.2006 Bytovému družstvu Prešov sumu 831,54 EUR a v tomto ohľade je preto bezpredmetné, že sumu 540,75 EUR uhradil až k 23.3.2012, keďže priznaná istina predstavuje sumu 706,25 EUR.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom pomerne neúspešnejší žalobca nemá právo na náhradu trov konania a pomerne úspešnejší žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.