Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-28Sa-9-2023.pdf
PDF · 106.38 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-28Sa/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou Mgr. Denisou Slivovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX C., 2/ Owera s.r.o., so sídlom Remeselnícka 319/14, 050 01 Revúca, IČO: 46 124 195, obaja právne zastúpení: Mgr. Martin Jankovič, advokát, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, IČO: 42 312 23, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2849-4/2023 zo dňa 30.01.2023, takto
rozhodol:
Správny súd v Banskej Bystrici zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 2849-4/2023 zo dňa 30.01.2023 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ majú voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava podľa § 178 os. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodnutím č. 700-9334-2-GC09/22 zo dňa 08.09.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla, že A. B. (v tomto konaní v postavení žalobkyne v rade 1/), ako zamestnancovi zamestnávateľa Owera s.r.o. (v tomto konaní v postavení žalobcu v rade 2/) vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 01.01.2021 podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že u zamestnávateľa bola vykonaná vonkajšia kontrola, ktorá bola ukončená protokolom o výsledku kontroly č 700-371001352,1- AG02!21. Počas kontroly bolo zistené, že zamestnávateľ Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava, dňa 12.04.2021 predložil pracovnú zmluvu na dobu neurčitú za zamestnankyňu A. B. nar. XX.XX.XXXX s dátumom nástupu do práce od 01.01.2021 a druhom práce - zastupovanie zamestnancov, kontrolná činnosť s pravidelným mesačným príjmom. Dňa 23.11.2021 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava, zamestnávateľom predložená pracovná zmluva za zamestnankyňu A. B., nar. XX.XX.XXXX s dátumom nástupu do práce od XX.XX.XXXX a druhom práce - konateľ s pravidelným mesačným príjmom. Kontrolou bolo zistené, že v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia je A. B. D. E. XX.XX.XXXX len raz ako zamestnanec s pravidelným príjmom. V závere protokolu bola zamestnávateľovi uložená povinnosť predložiť za menovanú zamestnankyňu Registračný list FO - prihlášku s dátumom vzniku poistného pomeru od XX.XX.XXXX. V zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX bola zamestnávateľovi určená lehota do 7 dni od prerokovania protokolu (t.j. do 31.03.2022). Zamestnávateľ si túto povinnosť nesplnil, o čom bol upovedomený výzvou na splnenie povinnosti, v ktorej mu bola stanovená nová lehota splnenia
povinnosti do 13.05.2022. Zamestnávateľovi bola zaslaná aj následná výzva na splnenie povinnosti, v ktorej bol stanovený termín splnenia povinnosti do 5 pracovných dni od prevzatia tejto výzvy. Zamestnávateľ prevzal túto výzvu dňa 15.07.2022 a nový termín splnenia povinnosti bol 22.07.2022. Keďže zamestnávateľ nezaslal Registračný list FO – prihlášku do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava tak, že žalobkyni v rade 1/ vzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa XX.XX.XXXX podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 2849-4/2023-BA zo dňa 30. januára 2023 odvolanie žalobcov zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Žalovaná zrekapitulovala priebeh administratívneho konania a dôvody prvostupňového rozhodnutia. Žalovaná akcentovala skutočnosť, že zamestnávateľ prihlásil žalobkyňu do registra poistencov a spotrebiteľov starobného dôchodkového poistenia len raz od 1. januára 2021, hoci ku kontrole predložil dve pracovné zmluvy za A. B. s rovnakým dátumom nástupu do práce, ale s rôznou pracovnou náplňou. Zamestnávateľ bol teda povinný z tohto dôvodu predložiť Registračný list fyzickej osoby- Prihlášku s dátumom vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti 1. januára 2021. Opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov bolo žalobcovi v rade 2/ uložené prijať do 31. marca 2022. Vzhľadom na nesplnenie uvedenej povinnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava listom č. 2214-22/2022-RV zo dňa 15.07.2022 vyzvala zamestnávateľa na splnenie povinnosti vyplývajúcej mu z § 244 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených kontrolou. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná k odvolacej námietke žalobkyne v rade 1/, že výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti sa riadi Obchodným zákonníkom a samotným aktom vymenovania konateľa nevzniká v žiadnom prípade automaticky aj pracovnoprávnych vzťah medzi osobou konateľa a obchodnou spoločnosťou, ktorá ho do funkcie vymenovala, žalovaná uviedla, že posudzuje právne postavenie fyzickej osoby- zamestnanca na účely sociálneho poistenia podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení (§ 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 1. januára 2021, uzatvorenej medzi zamestnankyňou a zamestnávateľom na dobu neurčitú, s uvedeným dňom nástupu zamestnankyne do práce: 1. január 2021 a s uvedeným druhom práce: „Konateľ, ostatné na priloženom liste“ a podľa skutočnosti zistených kontrolou bolo preukázané, že zamestnankyňa zamestnávateľa bola v zmysle § 4 ods. 1 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z. na účely sociálneho poistenia zamestnankyňou s pravidelným príjmom od 1. januára 2021. Z uvedeného dôvodu bol zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnankyňu do Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. vedeného Sociálnou poisťovňou.
Konanie pred správnym súdom
3. Správnou žalobou v sociálnych veciach zo dňa 06.04.2023 sa žalobkyňa v rade 1/ a žalobca v rade 2/ (ďalej aj ako „žalobcovia“) domáhali zrušenia padnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobcovia už v podaných odvolaniach voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava argumentovali tým, že výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti sa riadi Obchodným zákonníkom a samotným aktom vymenovania konateľa nevzniká v žiadnom prípade automaticky aj pracovno-právny vzťah medzi osobou konateľa a obchodnou spoločnosťou, ktorá ho do funkcie konateľa vymenovala. Naopak súdna judikatúra pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa vyslovene zakazuje. Žalobcovia sú toho názoru, že v prípade, ak by takáto pracovná zmluva s druhom práce funkcie konateľa spoločnosti v spoločnosti s ručením obmedzeným aj bola uzatvorená, túto možno považovať za absolútne neplatnú. Ak takúto pracovnú zmluvu možno považovať od počiatku (ab initio) za neplatnú, z tejto nemôžu vyplývať žiadne práva a povinnosti, túto možno považovať za neuzavretú, ničotnú, od počiatku (ex tunc) nevyvolávajúcu žiadne právne účinky. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava a naň nadväzujúce žalovanej teda vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyni v rade 1/ ako zamestnancovi žalobcu v rade 2/ totiž nemohlo vzniknúť povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na základe neplatnej pracovnej zmluvy. Žalobcovia poukázali na to, že podľa ustálenej judikatúry súdov činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nevykonáva fyzická osoba v pracovnom pomere a to ani v prípade, že nie je spoločníkom, pretože výkon funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti nie je druhom práce v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) ZP (v súčasnosti § 43 ods. 1 písm. a) a vznik a zánik tohto právneho vzťahu nie je upravený pracovnoprávnymi predpismi a riadi sa obsahom spoločenskej zmluvy (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. 4M Cdo 6/2009). Funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným možno vykonávať na základe zmluvy o výkone funkcie. V prípade, ak nedošlo medzi konateľom spoločnosti a samotnou spoločnosťou k uzavretiu zmluvy o výkone funkcie, platí, že konateľ vykonáva svoju funkciu na základe mandátnej zmluvy, ktorej platnosť nevyžaduje písomnú formu. V každom prípade, bez ohľadu na zmluvný typ, vzťah medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným a konateľom tejto spoločnosti, je absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. V zmysle zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu (ani občianskoprávnom). Rovnako nemôže vykonávať funkciu konateľa spoločnosti v pracovnoprávnom vzťahu. Nie je však vylúčené, aby jedna fyzická osoba vykonávala funkciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným a zároveň bola zamestnancom tejto spoločnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. decembra 2015, sp. zn. 1 Sža 27/2015). Ďalej poukázali aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorého „činnosť štatutárneho orgánu (poprípade jeho člena, ak ide o kolektívny orgán) obchodnej spoločnosti alebo družstva fyzická osoba nevykonáva v pracovnom pomere a sú teda neplatné pracovná zmluva (alebo iná zmluva uzavretá v pracovnoprávnych vzťahoch), menovanie alebo voľba, na ktorých základe má zamestnanec vykonávať v obchodnej spoločnosti alebo družstve prácu (funkciu), ktorej náplňou je činnosť, ktorú v tejto právnickej osobe koná jej štatutárny orgán (poprípade jeho člen, ak ide o kolektívny orgán); právne predpisy ani povaha obchodnej spoločnosti však nebránia tomu, aby iné činnosti pre túto obchodnú spoločnosť vykonávali fyzické osoby na základe pracovnoprávnych vzťahov, v prípade, že nie je náplňou pracovného pomeru (alebo iného pracovnoprávneho vzťahu) výkon činnosti štatutárneho orgánu“ (nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. ÚS 190/15, zo dňa 13. septembra 2016). Žalobcovia v tomto videli jednak nesprávne právne posúdenie veci ale zároveň namietali, že z obsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy nevplýva žiadna konkrétna úvaha, na základe čoho, na základe akej právnej úpravy, ktorého konkrétneho zákona mohlo dôjsť k posúdeniu vzniku pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy s druhom práce : konateľ spoločnosti. Žalobcovia za ďalšiu vadu konania považovali to, že list č. KON/2022/5895 z 02.06.2022 spracovaný Inšpektorátom práce Banská Bystrica, oddelením pracovnoprávnych vzťahov nebol doručený pred samotným vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (08.09.2022), resp. pred vydaním rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu (30.01.2023) ani jednému zo žalobcov, čím došlo k upretiu ich procesných práv, aby sa mohli pred rozhodnutím v tejto veci oboznámiť s podkladom rozhodnutia. V tejto veci žalobcovia videli porušenie v ust. § 195, § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, keď žalobcom bola upretá možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho pokladu ako i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2023 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia žalovanej ako prvostupňového rozhodnutia. Poukázala na ust. § 3 ods.. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z., účinného od 1. januára 2011, podľa ktorého zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Zákon o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z., účinného od 1. januára 2013, v § 4 ods. 1 ustanovuje, že zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3. Podľa žalovaného ak konateľovi z právneho vzťahu vyplýva právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, považuje sa za zamestnanca a zamestnávateľ (spoločnosť, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi prijem) je povinný prihlásiť konateľa do registra poistencov ako zamestnanca (a to dňom, od ktorého mu vznikol nárok na príjem). Postavenie konateľa ako zamestnanca na účely sociálneho poistenia je teda priamo závislé od toho, či za výkon svojej funkcie dostáva odmenu. Za konateľa, ktorý sa považuje za zamestnanca v zmysle zákona o sociálnom poistení, musí spoločnosť odviesť rovnaké odvody ako za "bežného zamestnanca". V Pracovnej zmluve zo dňa 1. januára 2021 (druh práce: Konateľ, ostatné na priloženom liste) si zamestnávateľ so zamestnankyňou dohodli odmenu vo výške 4,30 eur za hodinu (v Dohode o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2021 3,58 eur za hodinu). Zamestnankyňa preto mala postavenie zamestnanca v zmysle zákona o sociálnom poistení a
zamestnávateľ ju bol povinný prihlásiť do registra poistencov. Žalovaná dala do pozornosti, že namietanú pracovnú zmluvu predložil samotný zamestnávateľ.
5. Žalobcovia v replike o dňa 11.07.2023 poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 25. júna 2008, sp. zn. 4 Sžso 29/2007, ktorý sa týkal obdobnej problematiky, či možno štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným považovať za zamestnanca v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Z predmetného súdneho rozhodnutia vyplýva, že pracovná zmluva nemohla byť uzavretá na druh práce „výkon funkcie konateľa“, lebo na tento sa primerane použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, takže funkciu konateľa obchodnej spoločnosti nie je možné vykonávať v pracovnom pomere. Iný druh práce v predmetnej pracovnej zmluve nebol dohodnutý, preto žalobcu nemožno považovať za zamestnanca podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ako to vyplýva aj z vyššie citovaného rozsudku NS SR, tak štatutárny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno považovať za zamestnanca ani v zmysle legálnej definície zamestnanca v zmysle zákona o sociálnom poistení (§ 4), čo vyvracia argumentáciu žalovaného v jeho vyjadrení.
6. Žalovaná právo podať dupliku nevyužila.
7. Na nariadenom termíne pojednávania dňa 17.10.2023 sa zúčastnil právny zástupca žalobcov, žalovaná neúčasť ospravedlnila. Právny zástupca žalobcov odkázal na písomné vyjadrenia. Uviedol, že aj pokiaľ bola pracovná zmluva z ich strany nesprávne predložená správnym orgánom, avšak druh práce, ktorý v nej bol uvedený ako konateľ bez bližšieho popisu činnosti, sa riadi Obchodným zákonníkom.
8. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, po oboznámení sa s obsahom a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového rozhodnutia vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a ďalej s prednesmi účastníkov konania na pojednávaní, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§ 135 ods. 1 SSP), aj za aplikácie ust. § 203 ods. 2 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:
Právny rámec
9. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
13. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 09.02.2023 (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, 5) poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.
15. Podľa 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. povinne nemocensky poistení je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a § 4b.
16. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z Povinne dôchodkovo poistení je zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 a 2 a § 4b.
17. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu, alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu. Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 4b na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.
20. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
21. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia - 09.02.2023 vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Posúdenie veci správnym súdom
22. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia ako dôvodnú.
Žalovaná dostatočne zrozumiteľne nereflektovala na námietku žalobkyne v rade 1/ v odvolaní, že výkon funkcie konateľa obchodnej spoločnosti sa riadi Obchodným zákonníkom a samotným aktom vymenovania konateľa nevzniká automaticky aj pracovnoprávny vzťah medzi osobou konateľa a obchodnou spoločnosťou, ktorá ho do funkcie konateľa vymenovala a ďalej poukaz v odvolaní na to, že súdna judikatúra pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa vyslovene zakazuje.
23. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplýva konštatovanie, že právne postavenie žalobkyne v rade 1/ ako zamestnanca posúdila žalovaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, konkrétne podľa § 4 ods. 1 tohto zákona a vyhodnotila žalobkyňu na účely tohto zákona ako zamestnankyňu s pravidelným príjmom, ktorú bol zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou.
24. Až z vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe sa mohli žalobcovia dozvedieť úvahu žalovanej, že ak konateľovi z právneho vzťahu vyplýva právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, považuje sa za zamestnanca a zamestnávateľ je povinný prihlásiť konateľa do registra poistencov; inak povedané právnu úvahu o postavení konateľov ako zamestnancov na účely sociálneho poistenia prepojenú na otázku zisťovania príjmu, ktorý v konkrétnej veci žalobkyne v rade 1/ v zmysle Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2021 predstavuje sumu 3,58 Eur na hodinu, sa žalobcovia dozvedeli prvýkrát až z podaného vyjadrenia žalovaného k žalobe.
25. Námietku žalobcov, že im neoblo umožnené vyjadriť sa k všetkým podkladom, vyhodnotí správny súd ako nedôvodnú. Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 172 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, preto vyžadovanie zo strany žalobcov, aby bol v konaní pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a rovnako v odvolacom konaní dodržaný procesný postup upravený Správnym poriadkom- oboznámia sa s podkladmi pred rozhodnutím vo veci samej, je nedôvodné.
26. Po vrátení veci žalovanej je potrebné, aby dôsledne reflektovala na uvedenú námietku a vysporiadala sa s predbežnou otázkou platnosti pracovnej zmluvy, pokiaľ jej obsahom je výkon funkcie konateľa. Výkon funkcie konateľa ako druh činnosti nemôže byť dohodnutý pre vznik pracovného pomeru s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka, keďže vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve.
27. Žalobcovia boli úspešnými účastníkmi v tomto konaní, a preto majú podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.