Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Co-24-2023.pdf
PDF · 158.54 KB
Case nature
Subarea
28Co/24/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX a 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom: RIBÁR & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Halenárska 18A, Trnava, IČO: 53 191 030, proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXX a 2/ B. E., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom: Marián Galbavý, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO: 51 436 108, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 18C/8/2023-28 zo dňa 29.6.2023, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovaným umožniť žalobcom vstup na svoj pozemok z r u š u j e, v tejto časti konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia v tejto časti vec p o s t u p u j e Obci C. ako príslušnému stavebnému úradu na konanie a rozhodnutie a v časti uloženia povinnosti žalovaným demontovať plot napadnuté uznesenie m e n í tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti z a m i e t a .
II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom 1. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil, aby umožnili žalobcom 1/ a 2/ a zamestnancom nimi vybranej stavebnej firmy vstup na pozemok registra „C“, parc. č. 322/17, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 470 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území C., v obci C., okres Trnava, ktorý je zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, a ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to v rozsahu 5 m od rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku registra „C“, parc. č. 322/54 a zapísaného na Liste vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, a v celej dĺžke rodinného domu, za účelom zateplenia rodinného domu a vonkajšej povrchovej úpravy fasády rodinného domu, a to na nevyhnutne potrebný čas - najviac na dobu dvoch mesiacov odo dňa začatia udržiavacích prác; a demontovali na dobu trvania prác pletivový plot ohraničujúci pozemok registra „C“, parc. č. 322/17 od pozemku registra „C“, parc. č. 322/54. Výrokom II. súd žalovaných 1/ a 2/ poučil, že môžu podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by im prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla a výrokom III. súd rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ majú voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ďalej ust. § 127 ods. 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že z návrhu žalobcov 1/ a 2/ a predložených listinných dôkazov mal za osvedčené, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území C., obec C., zapísaných na LV č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. C KN č. 322/54, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 144 m2 (pozemok je zapísaný na LV č. XXX a tento je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ o veľkosti každého spoluvlastníckeho podielu 1). Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území C., obec C., zapísaných na LV č. XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, a to pozemku parc. C KN č. 322/10, záhrada o výmere 1.752 m2, pozemku parc. C KN č. 322/17, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 470 m2, pozemku parc. C KN č. 322/35, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2 a rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. C KN č. 322/35. Z Rozhodnutia Obce C. č. Výst.RAD-54/2018/Tá-17 zo dňa 5.2.2019 vyplýva, že žalobcom bolo vydané stavebné povolenie na zmenu stavby „Rodinný dom - prestavba a prístavba“. Následným rozhodnutím č. Výst.RAD-24/2022/Tá-2 zo dňa 16.1.2023 Obec C. dodatočne žalobcom 1/ a 2/ povolila vykonané stavebné práce a súčasne vydala povolenie na užívanie stavby „Rodinný dom“, pričom pre užívanie stavby určila podmienky, a to okrem iného dokončiť zateplenie pravej bočnej obvodovej steny zo SZ strany a vonkajšiu povrchovú úpravu fasády objektu a terénne úpravy okolia objektu v termíne do 6/2023. Z návrhu žalobcov mal súd osvedčené, že žalobcovia opakovane písomne požiadali žalovaných 1/ a 2/ o súhlas so vstupom na ich pozemok, a to za účelom odstránenia nedostatkov vytýkaných v Rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, nakoľko realizáciu dokončenia zateplenia rodinného domu a vonkajšej povrchovej úpravy fasády rodinného domu na obvodovej stene orientovanej k pozemku žalovaných nie je z dôvodu tesnej blízkosti k tomuto pozemku objektívne možné vykonať inak, ako cez pozemok žalovaných. Žalovaní následne adresovali žalobcom návrh dohody o umožnení vstupu na predmetný pozemok, s ktorým žalobcovia nesúhlasili, najmä čo sa týka navrhnutej odplaty za povolenie vstupu na ich pozemok a za užívanie vytýčenej časti pozemku v dohodnutom termíne a i po tomto termíne.
4. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ktorým je v danom prípade ochrana ich práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v práve žalobcov 1/ a 2/ bezplatne vstúpiť na pozemok žalovaných 1/ a 2/ a tiež na ňom zotrvať na nevyhnutnú dobu za účelom údržby stavby žalobcov 1/ a 2/ a jej obhospodárenia. Bočná obvodová stena rodinného domu zo SZ strany v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov (t. j. severozápadná - orientovaná k susednému pozemku žalovaných), si vyžaduje úpravu, pričom sa nachádza tesne pri hranici medzi nehnuteľnosťami a jej úprava by bez vstupu na susedný pozemok vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ nebola možná. Tým mal súd za splnenú podmienku osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Žalobcovia 1/ a 2/ podľa súdu zároveň osvedčili i splnenie druhej zákonnej podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko žalovaní svojim konaním znemožňujú žalobcom prístup na svoj pozemok za účelom údržby ich majetku, a tak žalobcovia nemôžu odstrániť nedostatky na svojej nehnuteľnosti vytknuté v rozhodnutí stavebného úradu a naplniť tak požiadavky predmetného rozhodnutia stavebného úradu, ktorý žalobcom zároveň určil aj termín na odstránenie týchto nedostatkov, a to do 6/2023. Súd dôvodil, že uvedené konanie žalovaných 1/ a 2/ môže žalobcom spôsobiť škodu nielen na ich majetku, ale aj čo sa týka sankcií v správnom konaní. Žalobcovia taktiež preukázali, že žalovaných opakovane písomne vyzvali o umožnenie vstupu na ich pozemok z dôvodu uskutočnenia udržiavacích prác.
5. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že návrh žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, pretože žalobcovia dostatočne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Trvanie neodkladného opatrenia súd určil najviac na dobu dvoch mesiacov odo dňa začatia udržiavacích prác s tým, že dôvodil, že nariadené neodkladné opatrenie môže žalovaných obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel a nesmie ich obmedziť nad mieru nevyhnutne nutnú. Zaoberal sa aj primeranosťou požadovaného neodkladného opatrenia, pričom uviedol, že v tomto prípade vlastnícke právo žalovaných 1/ a 2/ k pozemku bude obmedzené len dočasne po dobu 2 mesiacov, odo dňa začatia udržiavacích prác, pričom žalovaným týmto obmedzením nevznikne žiadna ujma, ani škoda. Mal za to, že nariadené neodkladné opatrenie nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaných, pretože má len dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva žalovaných, pričom nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch žalobcov a žalovaných.
Na vstup na pozemok žalovaných 1/ a 2/ sú oprávnení i zamestnanci žalobcami vybranej stavebnej firmy, teda osoby, ktoré tak robia so súhlasom žalobcov 1/ a 2/. Žalovaní sú zároveň povinní na dobu trvania prác demontovať pletivový plot ohraničujúci pozemok registra „C“, parc. č. 322/17 od pozemku registra „C“, parc. č. 322/54 a tak umožniť žalobcom 1/ a 2/ a ďalším oprávneným osobám vstup na ich pozemok a vykonať uvedené udržiavacie práce.
6. Súd uviedol, že neuložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Súd však poučil žalovaných 1/ a 2/, že môžu podať proti žalobcom 1/ a 2/ žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by im prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.
7. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a procesne plne úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu.
8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 2/ v celom jeho rozsahu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a na základe predložených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodili, že napadnuté uznesenie je vecne nesprávne, arbitrárne a nevykonateľné. Podľa žalovaných žalobcami neboli osvedčené dôvody vedúce k nariadeniu neodkladného opatrenia, t. j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia – exekúcie. Poukázali na to, že v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby zo dňa 16.1.2023, právoplatného dňa 13.2.2023, obec určila odstrániť na stavbe drobné nedostatky „dokončiť zateplenie pravej bočnej obvodovej steny zo SZ strany, vonkajšiu povrchovú úpravu fasády objektu a terénne úpravy okolia objektu v termíne do 6/2023.“ V rozhodnutí obce je uvedené, že ide o drobné nedostatky na stavbe, pričom obec určila lehotu na ich odstránenie viac ako 4 mesiace. Samotné nezateplenie stavby od susedov – žalovaných obec nepovažovala za taký nedostatok, aby neumožnila užívanie stavby. Dokončenie zateplenia obec rovnako nepovažovala za také naliehavé, aby vo svojom rozhodnutí požadovala vytknutý nedostatok bezodkladne odstrániť. Tvrdenie žalobcov, že im môže konanie žalovaných spôsobiť škodu (sankcie v správnom konaní), ktorej je možné rozhodnutím súdu zabrániť, sa nezakladá na pravde. Žalobcovia mali najneskôr od právoplatnosti rozhodnutia obce vedomosť, že im obec uložila povinnosť odstrániť drobné nedostatky do mesiaca jún 2023. Aj napriek tejto skutočnosti podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až dňa 14.6.2023, pričom museli mať vedomosť, že súd má povinnosť vydať neodkladné opatrenie v lehote 30 dní. Nemohli sa teda spoliehať na to, že súd vydá a doručí uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia žalovaným do konca júna. Hoci súd vydal neodkladné opatrenie už 29.6.2023, neodkladné opatrenie bolo žalovaným doručené až dňa 7.7.2023. Žalovaní v žiadnom prípade nenesú zodpovednosť za prípadné sankcie uložené v správnom konaní z dôvodu, že žalobcovia nedodržali lehotu na odstránenie drobných nedostatkov. V čase podania návrhu na neodkladné opatrenie mali žalobcovia vedomosť, že zatepliť a dokončiť fasádu RD zo strany žalovaných sa im v lehote stanovenej obcou nepodarí.
9. Žalovaní nesúhlasili s tvrdením žalobcov, že neodkladné opatrenie predstavuje jediný možný spôsob, ako zabezpečiť a preventívne zabrániť vzniku škody na majetku žalobcov. Žalobcovia sa totiž mohli obrátiť na obec a požiadať ju o predĺženie lehoty na odstránenie drobných nedostatkov na stavbe. Rovnako tento nedostatok – zateplenie domu na zadnej strane, nijako nebráni žalobcom v užívaní nehnuteľnosti. Preto žalovaní považujú potrebu žalobcov bezodkladne upraviť pomery za nedostatočnú a nepreukázanú.
10. Žalovaní namietali, že pokiaľ súd uložil žalovaným povinnosť demontovať pletivový plot, tak nebolo nijako preukázané, že žalovaní sú na takýto úkon technicky spôsobilí, či si na takúto prácu nebudú musieť najať spoločnosť a uhradiť náklady súvisiace s demontážou a opätovnou montážou pletivového plotu. Rozhodnutie súdu považujú žalovaní za hrubý zásah do ich práv a právom chránených záujmov, pretože žalobcom v žiadnom prípade neprislúcha právo požadovať od žalovaných, aby sa finančne, alebo akokoľvek inak podieľali na odstraňovaní drobných stavebných nedostatkov žalobcov. Žalovaní uviedli, že majú obavu, že po odstránení oplotenia budú prechádzať ich domáce zvieratá na pozemok žalobcov. Žalobcovia sú obaja poľovníci, žalobca 2/ sa viackrát žalovaným vyhrážal, že sa o mačky
žalovaných postará (likvidáciou, odstránením a aj po nich strieľal). Kvôli vyhrážaniu, strieľaniu zo strelnej zbrane a týraniu zvierat podali žalovaní na žalobcu 2/ trestné oznámenie na políciu.
11. Žalovaní považujú napadnuté uznesenie za nevykonateľné, z dôvodu nemožnosti dodržať odstup 5 metrov od rodinného domu žalobcov, nakoľko v časti pozemku nie je rozostup medzi domami žalobcov a žalovaných ani 5 metrov. Dodržaniu odstupu 5 metrov od stavby žalobcov tiež bránia tuje vysoké 2 – 2,5 m, vysadené bezprostredne vedľa plotu žalovaných. Žalobcovia o tejto skutočnosti súd vôbec neinformovali, nijako sa nevyjadrili, ako s touto skutočnosťou plánujú naložiť a zabezpečiť, aby neboli poškodené vyrastené a zdravé tuje.
12. Žalovaní namietali tiež rozsah povinnosti strpieť úpravy nehnuteľnosti žalobcov najviac po dobu dvoch mesiacov, ktorý zásah považovali za neadekvátny a neprimeraný, pretože podľa neodkladného opatrenia by mohli žalobcovia a nimi poverené osoby vstupovať na pozemok žalovaných napr. aj o polnoci, alebo počas víkendov, čo predstavuje neprimerané možnosti žalobcov obmedzovať vlastnícke právo žalovaných. Rovnako v nariadenom neodkladnom opatrení nie sú žalobcovia nijako obmedzení v možnosti zložiť, resp. skladovať stavebný materiál na pozemku žalovaných. Uznesenie neupravuje, aké mechanizmy, tovar a materiál je nevyhnutný na vstup na pozemok žalovaných – žalobcovia by mali mať na úpravu projekt a realizátor by mal jasne informovať, aké zásahy a s akými nástrojmi, resp. mechanizmami bude vykonávať ďalšiu činnosť. Zároveň nie sú žalobcovia nijako zaviazaní uviesť nehnuteľnosť žalovaných do pôvodného stavu, resp. inak sa podieľať na odstránení následkov súvisiacich s údržbou ich nehnuteľnosti. Odkaz súdu na možnosť podať žalobu žalovaných v prípade vzniku škody, je iba ďalším vytváraním súdnych sporov, ktorým sa žalovaní snažili vyhnúť.
13. Žalovaní napadli tiež výrok k nároku na náhradu trov konania, pretože žalovaní nezavinili, ani nevyvolali spor a mali záujem sa so žalobcami dohodnúť. Žalobcovia mali a stále majú možnosť požiadať obec o predĺženie lehoty na odstránenie drobných nedostatkov stavby. Preto je konanie o nariadení neodkladného opatrenia predčasné, neprimerané, nedôvodné, nakoľko žalobcovia nijako nepreukázali potrebu bezodkladne upraviť pomery, keďže tieto trvali v čase podania návrhu 4 mesiace. Žalovaní preto navrhovali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. K podanému odvolaniu žalovaní pripojili fotografiu (č. l. 44) nezateplenej steny rodinného domu žalobcov od žalovaných s oplotením a tujami.
15. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že pokiaľ žalovaní v odvolaní poukazujú na to, že obec v Rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a povolení užívania stavby Výst.RAD-24/2022/Tá-2 zo dňa 16.1.2023, nezateplenie stavby na strane od žalovaných nepovažovala za taký nedostatok, aby neumožnila užívanie stavby (má ísť o drobné nedostatky na stavbe, pričom stavebný úrad určil lehotu na ich odstránenie viac ako 4 mesiace), snažia sa tým žalovaní bagatelizovať skutočnosť, že na strane žalobcov je oprávnený záujem na riadnom dokončení stavby ich rodinného domu (povinnosť dokončovacích prác pritom vyplýva z rozhodnutia orgánu verejnej správy) a predídeniu tak riziku prípadného poškodenia alebo znehodnotenia stavby. Pritom je nesporné, že realizáciu dokončovacích prác nie je možné vykonať bez prístupu zo susedného pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaných. Podľa žalobcov je absurdné tvrdenie žalovaných, že nenesú zodpovednosť za prípadné sankcie uložené v správnom konaní, z dôvodu že žalobcovia nedodržali lehotu na odstránenie drobných nedostatkov. Žalobcovia sa dlhodobo snažili dohodnúť na vstupe na pozemok žalovaných za účelom realizácie týchto prác, viackrát, no bezvýsledne žalovaných písomne vyzývali na sprístupnenie pozemku v nevyhnutnom rozsahu. Žalobcovia nemali v úmysle domáhať sa svojich práv súdnou cestou, avšak v dôsledku bezúspešnosti akýchkoľvek pokusov o rozumné riešenie, pristúpili k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ako k prostriedku ultima ratio, keďže aj vzhľadom na rozhodnutie stavebného úradu bolo potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalovaní nariadenie neodkladného opatrenia nepovažujú za jediný možný spôsob, ako zabezpečiť a preventívne zabrániť vzniku škody na majetku žalobcov a ďalej uvádzajú, že sa žalobcovia mohli obrátiť na obec a požiadať ju o predĺženie lehoty na odstránenie drobných nedostatkov na stavbe. Tento argument by dával zmysel len vtedy, pokiaľ by na majetku žalobcov skutočne nehrozil vznik ujmy a zároveň by bol predpoklad, že žalovaní svoj pozemok dobrovoľne sprístupnia. To však prakticky ani po dvoch rokoch nie sú žalovaní ochotní bezdôvodne urobiť, navyše, majetok žalobcov je tak bezprostredne vystavený riziku znehodnotenia
či poškodenia. Zrealizovanie fasády stavby, resp. omietnutie jej vonkajšej konštrukcie nepochybne prispieva k ochrane tejto stavby pred jej znehodnotením, nadmerným opotrebovaním či poškodením spôsobeným v dôsledku vplyvov vonkajšieho prostredia. Funkčným významom fasády a zateplenia stavby je predovšetkým lepšia ochrana nosnej konštrukcie domu ako aj zabránenie vniknutiu vlhkosti dovnútra a naopak, nadbytočná vlhkosť sa musí dostať von. Toto je podstatné pre udržanie konštantnej vnútornej mikroklímy a stálej izbovej teploty. V opačnom prípade hrozí riziko vzniku plesní, rosenia okien, zvýšených nákladov na vykurovanie v zimnom období a znehodnotenie nosnej konštrukcie domu. Čo sa týka oplotenia, podľa žalobcov je v schopnostiach a možnostiach žalovaných svojpomocne demontovať pletivový plot v nevyhnutnom rozsahu pre realizáciu dokončovacích prác na dome žalobcov. Napokon to žalovaní v odvolaní ani nepopreli. Žalobcovia viackrát písomne navrhovali žalovaným, že v prípade ich súhlasu, oplotenie na vlastné náklady zložia a následne uvedú do pôvodného stavu. Aj tento návrh bol zo strany žalovaných ignorovaný. Obava žalovaných, že po odstránení pletiva budú prechádzať ich domáce zvieratá – mačky – na pozemok žalobcov a dokonca by malo dôjsť k ich likvidácii strelnou zbraňou, je neopodstatnená, keďže tieto mačky bežne (bez ohľadu na oplotenie) prechádzajú aj na pozemok žalobcov, ktorý znečisťujú a žalovaní nevykonali doposiaľ žiadne opatrenia, ktoré by im v tom mali zabrániť. Pokiaľ ide o obavu žalovaných z „bezhraničného“ spôsobu výkonu neodkladného opatrenia, nočných vstupov na ich pozemok a pod., žalobcovia poukazujú na ust. § 127 ods. 3 OZ a bod 21. odôvodnenia napadnutého uznesenia. Žalovaní nepopreli, že realizáciu dokončovacích stavebných prác na rodinnom dome žalobcov (t. j. dokončenie zateplenia pravej bočnej obvodovej steny domu, vonkajšej povrchovej úpravy fasády a terénne úpravy okolia objektu) na strane orientovanej k pozemku žalovaných nie je z dôvodu jeho tesnej blízkosti k tomuto pozemku objektívne možné vykonať inak, ako cez pozemok žalovaných. Z toho je možné vyvodiť, že vykonanie stavebných prác na príslušnej obvodovej stene inak ako s prístupom na susedný pozemok žalovaných je nemysliteľné a technicky nezrealizovateľné. Žalobcovia teda považujú napadnuté uznesenie za vecne správne a riadne odôvodnené, preto ho navrhovali ako vecne správne potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.
16. Žalovaní podali k vyjadreniu žalobcov písomné vyjadrenie, v ktorom uviedli, že ho považujú za účelové až zavádzajúce. Podľa žalovaných žalobcovia vo vyjadrení nepreukázali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ani prípadnú hrozbu vzniku škody. Podľa žalovaných žalobcovia nikdy neboli prístupní k uzatvoreniu dohody a ich správanie nepotvrdzovalo, že majú záujem zrealizovať stavebné práce na rodinnom dome. Žalovaní sa pokúšali viackrát dohodnúť so žalobcami a vyriešiť zmienenú situáciu dohodou. Preto oslovili právneho zástupcu a požiadali ho, aby im vypracoval návrh dohody pre žalobcov. Žalobcovia však každý návrh dohody odmietli a z ich správania vyplynulo, že nemajú záujem na zrealizovaní stavebných prác na ich rodinnom dome. Žalobkyňa svojim ústnym vyjadrením potvrdila žalovaným, že vec nechávajú tak, ako to je a už sa s tým zmierili, že to nebudú mať dokončené. Správanie žalobcov považujú žalovaní za veľmi nepredvídateľné a úplne protichodné, nakoľko po zmienenom vyjadrení zasielali žalobcovia žalovaným rôzne písomnosti označené ako posledná výzva, ktoré však neobsahovali konkrétne riešenia danej situácie. Ak aj prišlo k dialógu medzi žalobcami a žalovanými, vždy to skončilo vulgárnymi nadávkami, urážkami, vyhrážaním, zosmiešňovaním a ponižovaným žalovaných zo strany žalobcov. Toto správanie sa prejavovalo aj v osobných rozhovoroch, ako aj v telefonátoch. Žalovaní boli vždy ochotní dohodnúť sa na spoločnom postupe so žalobcami a nemôžu niesť zodpovednosť za ich zmeny postojov či agresívne správanie voči žalovaným. Žalobcovia vo vyjadrení tvrdia, že zrealizovaním stavebných prác na stene rodinného domu sa zlepší ochrana jeho nosnej konštrukcie, zamedzí sa vzniku vlhkosti v rodinnom dome, ako aj sa zabezpečí stabilná mikroklíma v rodinnom dome. Podľa žalovaných v tomto prípade nejde o život ohrozujúci stav, keď sa môže rodinný dom napríklad zrútiť či inak znehodnotiť. Zároveň, ak by aj k takémuto stavu skutočne došlo, bol by spôsobený žalobcami, nie žalovanými. Žalovaní uvádzajú, že vlhnutie rodinného domu žalobcov spôsobujú žalobcovia svojim konaním. Ak žalobcom prekáža nadmerná vlhkosť v rodinnom dome, majú využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby vlhnutiu a podmývaniu domu zabránili. Žalobcovia asi pred 2 rokmi demontovali spodné koleno z odkvapu, čo spôsobuje presakovanie dažďovej vody pod základy rodinného domu žalobcov cez odtiahnutú časť izolácie steny rodinného domu. Toto potvrdzuje fotografia v predloženej fotodokumentácii. Približne 21. júna 2023 žalobcom silný vietor vyhodil strešnú časť odkvapu na rodinnom dome, konkrétne zvod zo strechy smerom nadol. Táto situácia nastala z dôvodu, že žalobca vymontoval zvod spodnej objímky a posunul zvod bližšie k rohu rodinného domu, čím poškodil spoj medzi odkvapom a zvodom. Ako je zrejmé z predloženej fotodokumentácie, pri silnejších dažďových zrážkach dochádza k prúdeniu vody z kraja odkvapu smerom na oplotenie a pozemok žalovaných. Nepochybne aj táto skutočnosť prispieva k vlhnutiu domu, na čo sa žalobcovia odvolávajú vo svojich podaniach. Preto prípadné vzniknuté či
budúce škody žalobcov sú spôsobené iba ich úmyselným konaním, keď nedôvodne smerujú dažďovú vodu mimo odkvap pod stenu ich rodinného domu, čo spôsobuje jej vlhnutie. Vlhnutie a podmývanie rodinného domu žalobcov nie je zapríčinené nemožnosťou zrealizovania stavebných prác na dome. Prúdenie dažďovej vody po zásahoch žalobcov poškodzuje trávnik, tieniacu textíliu, ako aj a oplotenie žalovaných. Žalovaní sú presvedčení, že súčasný stav žalobcovia udržujú úmyselne, aby mohli následne súdu adresovať účelové tvrdenia o vlhnutí rodinného domu z dôvodu nezrealizovania stavebných prác na rodinnom dome. Tvrdenia o vzniku škody nedávajú žiadny zmysel, nakoľko žalobcovia sami úmyselne odvádzajú dažďovú vodu pod základy ich rodinného domu a odstránili zo steny aj izoláciu proti vlhnutiu steny rodinného domu. Aj stavebný úrad konštatoval, že v prípade žalobcov sa jedná o drobné nedostatky na stavbe, ktoré nebránia v jej riadnom užívaní. Podľa informácií zo stavebného úradu žalobcom ani nehrozila pokuta za neodstránenie drobných nedostatkov na stavbe. Žalobcovia sa iba účelovo snažia o vstupovanie na ich pozemok bez akejkoľvek dohody, bez zaplatenia nevyhnutných nákladov a náhrad prípadných škôd. Obdobné tvrdenia žalobcovia uvádzali žalovaným slovne pri každej príležitosti: išlo hlavne o vyhrážky, vulgárne nadávky a domáhanie sa vstupu na pozemok žalovaných aj bez ich súhlasu. Žalovaní spravili pre mimosúdne vyriešenie veci maximum. Pristavili dočasné oplotenie k pozemku žalobcov, demontovali tieniacu textíliu na vlastné náklady, pričom si na tieto práce museli žalovaní zabezpečiť výpomoc od inej osoby. Pozemok žalovaných bol pripravený na vykonanie prác pre žalobcov približne 2 roky. Žalobcovia odpovedali, že ich to nezaujíma a žalovaným nezaplatia ani jediné euro. Priestor daný žalobcom na mimosúdne vyriešenie situácie považujú žalovaní za dostatočný a nerozumejú správaniu žalobcov. Žalobcovia prejavili záujem o vstup na pozemok žalovaných za účelom vykonania stavebných prác ešte v roku 2022. Žalovaní boli pripravení vyhovieť žalobcom a svojpomocne vyhotovili dohodu, ktorá sa mala podpísať na stretnutí u starostu obce. Žalobcovia však na stretnutie neprišli. Žalovaní vždy komunikovali so žalobcami slušne, čo preukazuje predložená SMS komunikácia. Žalovaní aj napriek prístupu žalobcov boli ochotní vyhovieť ich opätovnej žiadosti o prístup na pozemok za účelom zrealizovania prác na rodinnom dome. Ďalšia dohoda bola vypracovaná právnym zástupcom žalovaných. Samozrejme, vypracovaním dohody u advokáta žalovaným vznikli ďalšie náklady, ktoré boli ochotní znášať iba za účelom rozumne sa dohodnúť. Žalobcovia sa veľmi nevhodne vyjadrili na adresu právneho zástupcu žalovaných a namiesto slušnej a vecnej komunikácie reagovali konfliktne a konfrontujúco. Žalovaným uviedli, že ich žiadna divná dohoda od právnika nezaujíma, oni si to aj tak dorobia, pošlú na nich políciu, stavený úrad, inšpekciu, kontrolný úrad a starostu. Či sa to žalovaným páči, alebo nie, plot pôjde dole a dorobia si to, oni nič podpisovať nebudú, lebo dohodu nepotrebujú. Tvrdenia žalobcov sa naplnili a žalovaní boli podrobení kontrole stavebného úradu na základe podnetu žalobcov. Žalovaní uviedli, že mali vždy záujem dohodnúť sa so žalobcami ohľadom vstupu na pozemok. Žalobcovia však ignorujú úplne základné povinnosti, odmietajú uzatvoriť akúkoľvek dohodu a zabezpečiť potrebné náležitosti k uskutočneniu stavebných prác. Za takýto prístup žalobcov nemôžu niesť žalovaní zodpovednosť. Ako príklad žalovaní uvádzajú poslednú realizáciu prác. Pracovníci na stavbe nemali zabezpečený ani len prístup na toaletu a potrebu vykonávali všade po pozemku, čo museli žalovaní prehliadať a akceptovať. K tvrdeniu žalobcov ohľadom schopnosti žalovaných demontovať pletivové oplotenie žalovaní uvádzajú, že v súčasnosti nie je v ich schopnostiach a možnostiach demontovať zmienené oplotenie. Žalovaný je ako živiteľ rodiny extrémne pracovne vyťažený a pracuje v zahraničí. Časť oplotenia bola pripravená na realizáciu prác. Nakoľko však žalobcovia zmenili svoj názor a uviedli žalovaným, že sa zmierili s tým, že si to nedokončia a nebudú si to dorábať, žalovaný dal na vlastné náklady pozemok a oplotenie do pôvodného stavu. Žalobcovia svoj zámer neuskutočniť práce na dome oznámili žalovaným v pokojnom duchu a bez invektív. Zároveň žalobcovia uviedli, že nie sú ochotní uhradiť žalovaným spôsobené náklady za úpravu pozemku a oplotenia. Žalobcovia vždy pri požiadaní žalovaných o vstup na ich pozemok odmietali riešiť podstatné náležitosti dohody. S výnimkou žiadosti o demontáž oplotenia žalobcovia odmietali žalovaným na ich žiadosť oznámiť spôsob vykonávania stavebných prác, pohyb žalobcov po pozemku a zohľadnenie vysadenej zelene na pozemku žalovaných (stromov pri oplotení). Žalovaní návrhy žalobcov neodmietali ani neignorovali, iba sa snažili dospieť ku konkrétnejšej dohode tak, aby boli chránení pred možným vznikom škody. K tvrdeniam žalobcov ohľadom vstupovania domácich zvierat (konkrétne mačiek) žalovaných na ich pozemok žalovaní uvádzajú, že ich obavy sú dôvodné a opodstatnené. Žalovaní sa konkrétne obávajú použitia strelných zbraní voči ich mačkám. Obdobný incident sa už v minulosti odohral, keď žalobcovia použili strelné zbrane proti mačkám aj počas nočného pokoja. Žalovaný použitie strelnej zbrane oznámil na telefónne číslo 158. Okrem toho bolo podaných niekoľko trestných oznámení a oznámení o spáchaní priestupku, ktoré sa týkali používania strelných zbraní žalobcami, týrania zvierat a rušenia nočného pokoja. Žalobcovia na túto odôvodnenú obranu žalovaných opäť reagovali iba vulgarizmami a agresívnym správaním. Žalovaní majú naďalej obavy z vyhrážok žalobcov o zastrelení
mačiek brokovnicou. Vyhrážky žalobcov riešila výjazdom aj policajná hliadka z Leopoldova. Žalovaní ďalej uvádzajú, že ich mačky boli z dôvodu agresívneho správania žalobcov umiestnené asi pred 3 rokmi do interiéru ich rodinného domu, sú v domácej starostlivosti a nepúšťajú ich von na svoj pozemok. Žalovaní sa naďalej obávajú, že žalobcovia mačky zastrelia, alebo im inak ublížia. Z uvedeného dôvodu ani nie je objektívne možné, aby mačky žalovaných znečisťovali pozemok žalobcov. Žalobcovia nemajú pritom svoj pozemok dostatočne oplotený tak, aby bolo zabránené voľnému pohybu ktorýchkoľvek domácich zvierat po ich pozemku. Nakoľko majú žalobcovia svoj pozemok oplotený iba z troch strán, nemôžu viniť zo znečisťovania pozemku domáce zvieratá žalovaných, ktoré sú chované vo vnútri ich rodinného domu. Vzhľadom na uvedené žalovaní navrhovali, aby odvolací súd zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že v časti konania o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je daná právomoc súdu (§ 9 CSP) a vo zvyšnej časti je odvolanie žalovaných 1/ a 2/ dôvodné, z ktorého dôvodu bolo nevyhnutné napadnuté uznesenie v časti zrušiť, konanie v tejto časti zastaviť a vec postúpiť príslušnému správnemu orgánu a vo zvyšnej časti bolo potrebné napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh žalobcov sa ako nedôvodný zamieta.
19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty žalovaných predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie žalobcami požadovaného neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
23. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
25. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
26. Podľa § 135 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon), na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.
27. Podľa § 135 ods. 2 Stavebného zákona, ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
28. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
29. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
30. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
31. V danom prípade sa žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd uložil žalovaným umožniť žalobcom na nevyhnutnú dobu vstup na pozemok žalovaných za účelom dokončenia zateplenia rodinného domu a vonkajšej povrchovej úpravy fasády rodinného domu, ako aj uložil im povinnosť na dobu trvania týchto prác demontovať pletivový plot ohraničujúci pozemok žalovaných od pozemku žalobcov.
32. Súd prvej inštancie podanému návrhu vyhovel, keď mal za to, že žalobcovia osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj že osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery strán. Žalovaní so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili vytýkajúc mu, že jednak ide o drobné nedostatky stavby, ktoré stavebnému úradu nebránili, aby umožnil užívanie danej stavby a tiež stavebný úrad nepožadoval odstránenie týchto nedostatkov bezodkladne, ale žalobcom uložil lehotu 4 mesiacov, t. j. do 6/2023. Žalobcovia pritom môžu stavebný úrad požiadať o predĺženie lehoty na odstránenie vytknutých nedostatkov, z ktorého dôvodu žalovaní nenesú zodpovednosť za prípadné sankcie uložené žalobcom v správnom konaní. Tiež dôvodili, že pokiaľ ide o uloženie povinnosti odstrániť pletivový plot, nie sú na takýto úkon technicky spôsobilí a nie sú ani povinní znášať náklady spojené s demontážou a opätovnou montážou plotu. Vyjadrili obavu o svoje domáce zvieratá, ktorým po demontáži plotu nebude bránené vnikať na pozemok žalobcov, kde sú ohrozené. Poukazovali na to, že nie sú schopní dodržať ani uloženú povinnosť strpieť vstup na pozemok do vzdialenosti 5 m od domu žalobcov, pretože v časti pozemku nie je rozostup medzi domami ani 5 metrov a napokon, že dodržaniu odstupu bránia tuje vysoké 2 – 2,5 m vysadené bezprostredne vedľa plotu žalovaných, pričom žalobcovia neuviedli, ako mienia naložiť s touto skutočnosťou. Zásah považovali za neprimeraný aj z dôvodu, že nebol časovo obmedzený v rámci určenej doby dvoch mesiacov, teda žalobcom umožňoval vstup na pozemok žalovaných aj počas víkendov, prípadne v noci, rozhodnutie súdu tiež nerieši, či žalobcovia môžu uskladniť stavebný materiál na pozemku žalovaných, zároveň žalobcom nebola uložená povinnosť vrátiť pozemok žalovaných do pôvodného stavu.
33. Odvolací súd po preskúmaní podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh, napadnutého uznesenia, ako i podaného odvolania a jeho príloh a po oboznámení sa s následnými ďalšími vyjadreniami sporových strán v odvolacom konaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade dôsledne nevyhodnotil všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä z hľadiska danosti procesných podmienok konania a subsidiarity inštitútu neodkladného opatrenia.
34. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (§ 161 CSP), ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec, je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania. Odvolací súd pri skúmaní podmienok konania (§ 380 ods. 2 CSP) zistil, že v časti požadovaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je daná právomoc súdu na rozhodovanie, čo je neodstrániteľnou vadou konania, s nevyhnutným následkom zastavenia konania.
35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného domáhajú vstupu na pozemok žalovaných za účelom dokončenia zateplenia rodinného domu a vonkajšej povrchovej úpravy fasády rodinného domu, čo odôvodňujú tým, že rozhodnutím Obce C., ako príslušného stavebného úradu, č. Výst.RAD-54/2018/Tá-17 zo dňa 5.2.2019, im bolo vydané stavebné povolenie na zmenu stavby „Rodinný dom - prestavba a prístavba“. Následným rozhodnutím č. Výst.RAD-24/2022/Tá-2 zo dňa 16.1.2023 Obec C. dodatočne žalobcom 1/ a 2/ povolila vykonané stavebné práce a súčasne vydala povolenie na užívanie stavby „Rodinný dom“, pričom pre užívanie stavby určila podmienky, a to okrem iného dokončiť zateplenie pravej bočnej obvodovej steny zo SZ strany a vonkajšiu povrchovú úpravu fasády objektu a terénne úpravy okolia objektu v termíne do 6/2023. Žalobcovia sa teda navrhovaným neodkladným opatrením domáhajú uloženia povinnosti žalovaným strpieť vstup na ich pozemok, ktorý susedí s pozemkom žalobcov za účelom realizácie prác potrebných na dokončenie stavby, v zmysle rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby a povolenia užívania stavby zo dňa 16.1.2023. Pretože pozemky žalobcov a žalovaných spolu susedia, pričom rodinný dom žalobcov je postavený na hranici ich pozemku, vznikla potreba vstupu žalobcov na pozemok žalovaných za účelom dokončenia ich rodinného domu. Je nepochybné, že dokončenie zateplenia a fasády rodinného domu žalobcov, je bez vstupu na pozemok žalovaných nemožné. Preto je povinnosť žalovaných strpieť vstup žalobcov na svoj pozemok za účelom nevyhnutného dokončenia ich stavby jednoznačne daná. Avšak v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 Stavebného zákona, na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác na odstránenie stavby, môže stavebný úrad sám uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné právo k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.
36. Dokončenie zateplenia a fasády rodinného domu žalobcov v zmysle rozhodnutia stavebného úradu Obce C. č. Výst. RAD-24/2022/Tá-2 zo dňa 16.1.2023, právoplatného dňa 13.2.2023, je potrebné posudzovať ako uskutočnenie stavby a umožnenie vstupu žalobcov na pozemok žalovaných za týmto účelom treba posudzovať ako uskutočnenie stavby a jej zmeny, teda o takomto právnom vzťahu rozhoduje stavebný úrad sám a z dôvodu svojej zákonnej právomoci v zmysle ust. § 135 ods. 1 Stavebného zákona. Opatrenie podľa § 135 Stavebného zákona môže byť uložené buď v rámci stavebného povolenia, alebo na základe žiadosti stavebníka, keď je prístup k jeho nehnuteľnosti zo susednej nehnuteľnosti nevyhnutný. Z uvedeného zákonného ustanovenia tak vyplýva právomoc stavebného úradu uložiť svojim rozhodnutím žalovaným povinnosti, ktorých uloženia sa žalobcovia domáhajú v časti svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia strpieť vstup žalobcov na pozemok žalovaných.
37. Odvolací súd má za to, že v danom prípade (v časti umožnenia vstupu na pozemok) nejde o súkromnoprávny spor, ale medzi stranami sa jedná o právny vzťah založený na stavebných predpisoch a rozhodovanie o tomto stavebno-právnom vzťahu nepatrí do právomoci súdu, ale do právomoci stavebného úradu (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.9.1990, sp. zn. 3 Cz 53/90 – Rc 59/1992). O občiansko-právny vzťah by išlo, ak by sa žalobcovia domáhali vstupu na susedný pozemok žalovaných za účelom údržby alebo obhospodarovania (už existujúcich) nehnuteľností, na ktoré nie je potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie stavby. Údržbou sa rozumie udržiavanie stavieb v dobrom stave. V predmetnej veci je však zrejmé, že na strane žalobcov nejde o údržbu existujúcej stavby, ani
o jej obhospodarovanie (ako nesprávne ustálil súd prvej inštancie), ale ide o dokončenie stavby v zmysle stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, v ktorom stavebný úrad výslovne uložil stavebníkom povinnosť odstrániť nedostatky stavby – dokončiť zateplenie a fasádu rodinného domu žalobcov.
38. Súd je povinný aj pri neodkladných opatreniach zaoberať sa otázkou procesnej a vecnej prípustnosti súdnej ochrany, ktorej sa navrhovateľ domáha spôsobom, ktorý zákon výslovne nepredpokladá. Subsidiarita týkajúca sa neodkladných opatrení je síce v CSP výslovne upravená len vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, avšak je aplikovateľná aj vo vzťahu k iným právnym inštitútom, prostredníctvom ktorých môže byť dosiahnutá účinná ochrana (rovnako uznesenie Ústavného súdu SR z 22.1.2020, sp. zn. IV. ÚS 13/2020).
39. Pokiaľ ide o zdanlivú konkurenciu ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 135 ods. 1 Stavebného zákona, tak odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 127 ods. 3 OZ slúži na umožnenie vstupu na susedný pozemok vyžadovaného nevyhnutnou údržbou existujúcej stavby, na ktorú nie je potrebné stavebné povolenie, ani ohlásenie stavebnému úradu, kedy sa jedná o občiansko-právny vzťah; pričom ust. § 135 ods. 1 Stavebného zákona sa použije v prípadoch uskutočnenia stavby a jej zmeny, udržiavacích a zabezpečovacích prác, ktoré podliehajú stavebnému povoleniu, alebo ohláseniu, kedy sa jedná o vzťah stavebno-právny. Dokončenie stavby žalobcov zateplením a zhotovením fasády v zmysle stavebného povolenia treba posudzovať ako realizáciu stavby v zmysle ust. § 135 ods. 1 Stavebného zákona, a o takomto právnom vzťahu rozhoduje stavebný úrad, podľa citovaného ustanovenia stavebného zákona.
40. Z ust. § 135 ods. 2 Stavebného zákona, potom vyplývajú aj povinnosti stavebníka, na ktoré žalovaní poukazovali v podanom odvolaní, teda aby stavebník čo najmenej rušil užívanie pozemku žalovanými, aby nespôsoboval škody na pozemku žalovaných, ako aj aby po skončení prác uviedol pozemok do pôvodného stavu, resp. im nahradil spôsobenú škodu.
41. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia sa v danom prípade mali domáhať na stavebnom úrade, navyše znalom miestnych pomerov, aby ešte v procese realizácie stavby, prípadne v súvislosti s vydaným kolaudačným rozhodnutím, resp. následne, rozhodol o uložení povinnosti žalovaným, aby trpeli vykonanie prác žalobcami zo svojho pozemku. Úlohu stavebného úradu vzhľadom na subsidiaritu neodkladných opatrení tu nemôže sanovať súd prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia s odkazom na úpravu susedských vzťahov.
42. Pretože pre rozhodnutie súdu v danej veci o uložení povinnosti žalovaným umožniť žalobcom vstup na svoj pozemok, absentuje právomoc súdu, odvolací súd v tejto časti napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. a/ CSP), konanie o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti podľa § 10 ods. 1 CSP zastavil a vec postúpil na rozhodnutie príslušnému stavebnému úradu v zmysle § 117 ods. 1 Stavebného zákona (§ 391 ods. 1 CSP).
43. Pokiaľ ide o zvyšnú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovaným demontovať pletivový plot na dobu trvania prác, tak v tejto časti odvolací súd dospel k záveru, že absentuje celkom dôvodnosť podaného návrhu. V tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, keď iba skonštatoval, že žalovaní sú zároveň povinní po dobu trvania prác demontovať pletivový plot.
44. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Tomuto cieľu slúži aj právna úprava susedských práv (§ 127 OZ).
45. Právna úprava v oblasti susedských práv spočíva na zásade, že tieto práva sa môžu účinne uplatňovať len na základe vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane, ktorá náleží právam vlastníka druhej veci. Ako už bolo uvedené, mimosúdne môže do susedských vzťahov vstupovať aj stavebný úrad, najmä pokiaľ ide o stavebné konanie. Vzhľadom na potrebu zachovania dobrých susedských vzťahov je vždy najlepšie, ak sa obe strany počas celej prípravy a realizácie stavby alebo stavebnej úpravy vždy vopred informujú a dohodnú. Dobrá komunikácia a ohľaduplnosť tak potom nenaruší vzájomné spolunažívanie.
46. Žalobou v zmysle ust. § 127 OZ, sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však niečo pozitívne konať (napr. odstrániť, premiestniť, alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva; R 45/1986). Táto ochrana nesmeruje k tomu, aby žalovaným boli uložené konkrétne opatrenia. Je totiž výlučne na vlastníkovi, aby sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšiemu obťažovaniu suseda, príp. ohrozeniu jeho práv.
47. Ochrana podľa § 127 OZ teda nesmeruje k tomu, aby boli žalovaným uložené konkrétne opatrenia, nakoľko sa jedná o tzv. negatórnu žalobu; súdy preto nemôžu ukladať povinnosti konať niečo pozitívne. Domáhať sa odstránenia plotu, odkazujúc na ust. § 127 OZ, presahuje rámec ochrany poskytovanej žalobcom uvedeným zákonným ustanovením. O odstránení plota, avšak len v prípade, ak by bol takýto plot v rozpore so stavebným právom, by mohol rozhodnúť len stavebný úrad v stavebnom konaní. Petit žaloby v zmysle ust. § 127 ods. 1 OZ teda musí byť negatórny a môže znieť len na zdržanie sa konania, alebo strpenia niečoho, nemožno sa ním domáhať uloženia povinnosti susedovi niečo konať.
48. Vlastník pozemku je oprávnený (nie povinný) svoj pozemok oplotiť. Oplotenie si vlastník pozemku môže urobiť bez súhlasu suseda, avšak výlučne na svojom pozemku. Oplotenie, ktoré si vlastník postaví na vlastnom pozemku, sa stáva jeho vlastníctvom. Vlastník susediaceho pozemku je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by do vlastníckeho práva k takémuto oploteniu zasahoval.
49. Pre prípad vážneho ohrozenia, keď hrozí vznik škody, by bolo možné žiadať súd, aby žalovanému uložil i niečo konať (napr. opraviť múr hroziaci zrútením na susedný pozemok), ktorá žaloba by však nemala oporu v ust. § 127, ale v § 417 ods. 2 OZ (ide o žalobu na poskytnutie ochrany pred hroziacou vážnou škodou). To však nie je prípad žalobcov, ktorým v dôsledku samotnej existencie plotu žalovaných škoda nehrozí.
50. Procesné zabezpečenie (formou neodkladného opatrenia), má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku, neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku podľa aktuálneho stavu konania.
51. Uloženie povinnosti niečo vykonať v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, je v podstate všeobecnou transformáciou hmotnoprávneho ustanovenia o obsahu záväzku v zmysle § 494 OZ. V jeho intenciách možno interpretovať aj samotný § 325 ods. 2 písm. d) CSP. Avšak uloženie povinnosti odstrániť plot žalovaným v danom prípade nemá vzťah k žiadnemu nároku, ktorý by žalobcom vyplýval z určitého hmotnoprávneho ustanovenia. Pokiaľ teda návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu nesúvisí so žiadnym hmotno-právnym nárokom strán sporu, nemožno takémuto návrhu vyhovieť.
52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovaným demontovať pletivový plot zmenil tak (§ 388 CSP), že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
53. V súlade s ustanovením § 396 ods. 2 CSP odvolací súd zmenil aj závislý výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a v konaní úspešným žalovaným 1/ a 2 priznal v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) v rozsahu 100%, nakoľko v časti požadovaného neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti umožnenia vstupu na pozemok bolo konanie zavinením žalobcov zastavené pre nedostatok právomoci a v časti o uloženie povinnosti demontovať plot, bol návrh žalobcov ako nedôvodný zamietnutý, čo potom znamená plný procesný úspech žalovaných. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).