Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/266/2007

Potvrdené rozhodnutím 6CoP/93/2012
„Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté deti X.: B., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. č. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, deti rodičov otca B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX D., Nórsko, zastúpeného JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom A. XX, XXX XX P. a matky R. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. č. XXX, zastúpenej spoločnosťou Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917 148, o návrhu otca na uznanie cudzieho rozhodnutia o výchove a úprave styku s maloletými deťmi, v konaní o odvolaní otca a matky detí proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 3P/266/2007-270 zo dňa 6. júla 2012, takto rozhodol: Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Matke detí R. Y. X. sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloleté deti X. B., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. Č.. XXX, obidvoch zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom Lipt. Mikuláš, M. M. Hodžu 30, deti rodičov B. X., V.. XX.XX.XXXX, P. XXXX D., V., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou so sídlom Cukrová 14, Bratislava a R. Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Y. Č.. XXX, právne zastúpenej Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 68, Bratislava, o návrhu otca na uznanie cudzieho rozhodnutia o výchove a úprave styku s maloletými deťmi t a k t o

rozhodol:

Súd neuznáva rozsudok Okresného súdu vo Vesteralene, Nórske kráľovstvo, zo dňa 21.9.2005, číslo 05-074059TVI-VTRA v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Halogalande, Nórske kráľovstvo, zo dňa 10.3.2006, číslo 05-156977 ASI-HALO a v spojení s rozhodnutím dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Nórske kráľovstvo, číslo HR-2006-00851-U, zo dňa 23.5.2006, právoplatné dňa 23.5.2006.

Odporkyni s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ - otec maloletých detí sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu okresnému súdu 27.08.2007 po jeho zmene navrhnutej 11.06.2008 domáhal uznania rozsudkov vydaných súdmi Nórskeho kráľovstva, a to Okresným súdom vo Vesteralene dňa 21.09.2005 číslo 05-074059TVI- VTRA, Krajským súdom v Halogalande dňa 10.03.2006, číslo 05-156977 ASI-HALO a Najvyšším súdom Nórskeho kráľovstva pod číslom HR-2006-00851-U dňa 23.5.2006 o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. a J. X. (štátnym občanom Nórskeho kráľovstva), ktorí pochádzajú z jeho manželstva uzatvoreného s ich matkou R. X. Y. dňa 05.02.2000. Odôvodnil návrh tým, že v máji 2004 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ktorú s matkou a maloletými viedli v Nórsku. Dňa 18.08.2004 bolo schválené administratívne rozhodnutie príslušného nórskeho úradu o odluke manželov. Starostlivosť o maloleté deti bola upravená dočasným rozhodnutím príslušného nórskeho úradu vo Vesteralene zo dňa 07.09.2004, zakazujúcom obidvom rodičom vycestovať s maloletými deťmi bez súhlasu druhého rodiča z Nórskeho kráľovstva. Dňa 08.07.2005 matka detí neoprávnene a bez vedomia otca odviezla deti na územie Slovenskej republiky. Okresný súd vo Vesteralene dňa 21.09.2005 zveril otcovi právo výlučnej rodičovskej a každodennej starostlivosti o deti, matka detí mala právo styku s deťmi. Matke bolo zakázané vziať deti mimo územia krajiny. Krajský súd v Halogalande rozsudkom zo dňa 10.03.2006 potvrdil právo každodennej starostlivosti otca o deti. Tento rozsudok potvrdil aj dovolací senát Najvyššieho súdu rozhodnutím zo dňa 02.01.2007.

Matka v písomnej replike z 18.03.2008 poukázala na neexistenciu dôvodu pre uznanie rozhodnutí nórskych súdov. Rozhodnutie prvostupňového Okresného súdu vo Vesteralene zo dňa 21.09.2005 č. 05-074059TVI-VTRA bolo zmenené rozhodnutím odvolacieho Krajského súdu v Halogalande zo dňa 10.03.2006 číslo 05-156977 ASI-HALO. Nórsky odvolací súd na rozdiel od okresného súdu okrem iného stanovil spoločnú rodičovskú zodpovednosť. Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní sp.zn.

aj súd odvolací napriek vedomosti o rozsudkoch Nórskeho kráľovstva nenariadil návrat maloletých detí X. do Nórskeho kráľovstva.

Tunajší okresný súd uznesením č.k. -231 zo dňa 17.2.2011 zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu konanie o vyhlásenie rozsudku Okresného súdu vo Vesteralene z 21.9.2005 číslo 05-074059 TVI-VTRA v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Halogalande z 10.3.2006 číslo 05-156977 ASI- HALO a s rozhodnutím dovolacieho súdu Najvyššieho súdu Nórskeho kráľovstva č. HR-2006-00851-U z 23.05.2006, právoplatného 23.05.2006, za vykonateľné. V tejto časti sa uznesenie stalo právoplatným 05.03.2011.

Rodným listom mal. B. X. je preukázané jeho narodenie dňa XX.XX.XXXX v Hadsel, Nórsko, rodičom B. X. a R. X., rod. Y.. Rodným listom mal. J. X. je preukázané jeho narodenie dňa XX.XX.XXXX v Bodo, Nórsko, rodičom B. X. a R. X., rod. Y..

Z potvrdenia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 06.06.2012 zn. ObU-Za-OVVs1-2012/13152 je preukázané, že maloletý B. X. bol ku dňu 28.07.2000 štátnym občanom Slovenskej republiky. Z potvrdenia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správa zo 06.06.2012 zn. ObU-Za-OVVs1-2012/13150 je preukázané, že maloletý J. X. bol ku dňu 06.02.2002 štátnym občanom Slovenskej republiky.

Z rozsudku Okresného súdu vo Vesteralene vyhláseného dňa 21.9.2005, č.k. 05-074059 TVI-VTRA súd zistil, že otec mal. B. X. a J. X. B. X. bude niesť rodičovskú zodpovednosť za obidve deti sám (v tejto časti je rozsudok účinný predbežne) a bude vykonávať každodennú starostlivosť o deti. Matka je oprávnená stretávať sa s deťmi v mieste ich bydliska. Súd matke výslovne zakázal vziať deti mimo územia krajiny. Z dôvodov tohto rozsudku vyplýva, že dňa 25.08.2005, pred hlavným pojednávaním, súd obdržal návrh otca na vydanie dočasného rozhodnutia. Okresný súd dňa 07.09.2004 na základe žiadosti o dočasné rozhodnutie pridelil matke každodennú starostlivosť o deti a zakázal ktorémukoľvek rodičovi vziať deti mimo územia krajiny bez súhlasu druhej strany. Matka (navrhovateľka) začiatkom júla 2005 s deťmi opustila krajinu bez toho, aby o svojich plánoch informovala otca detí, čím porušila rozsudok okresného súdu zo dňa 07.09.2004, ako aj dohodu rodičov uzatvorenú na prípravnom súdnom konaní dňa 09.03.2005. Pre jej neprítomnosť súd nemohol získať informácie o dôvodoch, prečo porušila súdne rozhodnutie a opustila krajinu. Vzhľadom na porušenie rozsudku okresného súdu zo 07.09.2004 o zákaze vziať deti mimo územia počas tohto konania matkou detí a vzhľadom na to, že matka zabránila otcovi v kontakte s deťmi súd pre deti považuje za najlepšie, aby zostali v Nórsku. Keďže je pochybné tvrdenie matky o tom, že sa vráti v priebehu pár mesiacov a deti ( v tom čase vo veku 3 a 5 rokov) majú, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca Q., v doterajšom nórskom prostredí lepšie podmienky pre zdravý vývoj, ich otec dostal rodičovskú zodpovednosť sám. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Halogalande.

Z rozsudku Krajského súdu v Halogalande zo dňa 10.03.2006 č.k. 05-156977 ASI-HALO vydaného na základe odvolania matky súd zistil, že obidvom rodičom bola určená spoločná rodičovská zodpovednosť za ich mal. deti B. a J.. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o každodennej starostlivosti otca o deti a upravil styk matky s deťmi na dve stretnutia ročne, počas prvých dvoch rokov v trvaní jedného týždňa v mieste bydliska detí; následne sa ich trvanie predĺži na dva týždne a k stretnutiam môže dôjsť na inom mieste než je bydlisko detí. Jedno zo stretnutí by sa podľa možností malo uskutočniť počas školských letných prázdnin. Matka okrem toho bola oprávnená navštevovať deti v mieste bydliska raz za mesiac. Žiadosť otca detí o predbežnú účinnosť rozhodnutia o rodičovskej zodpovednosti odvolací súd nepovažoval za aktuálnu. Zároveň odvolací súd v rozhodnutí konštatuje, že nevyslovuje súhlas s návrhom otca detí, aby bol matke uložený zákaz vziať deti so sebou do zahraničia poukážuc na úpravu jej styku s deťmi. Toto rozhodnutie napadla matka odvolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Nórskeho kráľovstva rozsudkom z 23.05.2006.

Z rozsudku dovolacieho senátu Najvyššieho súdu Nórskeho kráľovstva vyneseného dňa 23. mája 2006 označeného ako vec HR-2006-00851-U, ( číslo 2006/753 ) je preukázané, že súd odvolanie matky proti rozsudku Krajského súdu v Halogalande zo dňa 10.03.2006 číslo 05-156977 ASI-HALO, zamietol. Rozhodnutie je opatrené potvrdením Úradu Najvyššieho súdu Oslo z 01.02.2007 o tom, že rozsudok je právoplatný a konečný.

Kráľovské nórske ministerstvo spravodlivosti a policajný zbor písomnosťou z 28.11.2011 zn. 201000895- LKR pre adresáta „ príslušný súd Slovenskej republiky“ oznámilo právnej zástupkyni navrhovateľa, že nórsky rozsudok (rozhodnutie) je konečný (právoplatný) a vykonateľný zároveň. Podľa § 19-14 (1) Nórskeho zákona o sporoch, rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, ak sa proti nemu nemožno odvolať riadnym opravným prostriedkom. Rozsudok odvolacieho súdu Halogaland zo dňa 10.03.2006 nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným, keď najvyšší súd dňa 23.05.2006 odvolanie zamietol. Potvrdenie je preložené podľa prekladateľskej doložky do jazyka slovenského 08.02.2012 prekladateľkou S.. J. Y.. Zároveň súd zistil z Nórskeho zákona o sporoch, ktorý bol súdu predložený, že ustanovenia § 19-14, ako aj § 19-15 ustanovujú právoplatnosť a vykonateľnosť predbežného opatrenia tak, že nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť, ak ho nie je možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Podľa § 19 -15 ods. 2 tohto právneho predpisu právoplatné a predbežné opatrenie o nároku sa uzná v každom novom konaní, v ktorom sa od súdu požaduje, aby posúdil nárok s tým, aby rozhodol vo veci bez toho aby sa prejednávala jeho podstata. Podľa ods. 3 tejto právnej úpravy súd okamžite zamietne každú novú žalobu o nárok medzi tými istými účastníkmi, o ktorom sa rozhodlo v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí, iba ak by navrhovateľ v dôsledku sporu o záväzný účinok predbežného opatrenia alebo v dôsledku iných osobitných okolností ešte stále mal právny záujem na konaní podľa ods. 1 až 3.

Zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. súd zistil, že konanie o návrhu navrhovateľky R. X. Y. proti odporcovi B. X. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode, bolo uznesením č.k. - 293 zo dňa 29.07.2010 zastavené z dôvodu existencie neodstrániteľnej procesnej prekážky konania res iudicata, pretože Krajský súd v Bratislave rozsudkom -75 zo dňa 27.05.2010, právoplatným a vykonateľným 07.07.2010, uznal rozhodnutie Krajského úradu v Nordlande, Nórske kráľovstvo zo dňa 01.02.2007, zn. , archívne č. 712.2, právoplatné dňa 01.02.2007, ktorým bolo manželstvo R. X. Y. a B. X. uzavreté dňa 05.02.2000 v Langenes, Nórske kráľovstvo, zapísané v knihe manželstiev MVSR - osobitná matrika vo zväzku OM/38, ročník 2000, strana 182, por.č. 364, rozvedené. Uznesením Krajský súd v Žiline č. k. - 319 zo dňa 28.10.2010 rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš potvrdil, rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť 15.02.2011.

Zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. je preukázané, že konanie o návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí X. do Nórskeho kráľovstva právoplatne skončené nie je, vec bola preložená súdu vyššieho stupňa.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozhodnutia neuznať, keďže deti sú zžité s tunajším prostredím, majú dobré podmienky pre svoj rast a prejavili vôľu zostať na Slovensku.

Maloletý B. pri výsluchu dňa 27.01.2011 uviedol, že bývajú s maminou v K. X., predtým bývali v K. R., chodí do piatej triedy. Do štvrtej triedy nechodil, učil sa doma s maminou, zo školy im posielali testy aj učebnice, bývali v T. V. L. a v Q.. Dôvod, prečo nebývajú v K.. X. a nechodia tam do školy im mamina vysvetlila tak, že je to preto, aby ich papu nemohol zobrať, lebo raz to už chcel urobiť a starký ich vtedy ochránil. Na Nórsko a rodinu v Nórsku si veľmi nespomína. Maloletý J. na tom istom pojednávaní uviedol, že s maminou bývajú v K.. X., chodí do 3. triedy. Do druhej triedy nechodil, boli s maminou preč. Bývali v malom mestečku na Slovensku, ktoré nechcel pomenovať, učil sa s maminou. Na Nórsko si nespomína, nevie, či tam má rodinu. S otcom sa nestretáva ani inak nekontaktuje. Chce bývať s maminou.

Z výpovedí maloletých detí vypočutých v mieste ich bydliska v K.. Y. Č.. XXX dňa 28.10.2011 v prítomnosti detskej psychologičky Y.. J. P. vo veci tunajšieho okresného súdu sp. zn. súd zistil, že maloletý B. X. navštevoval 6. ročník základnej školy, chodil na plavecký krúžok. Plávať ho naučila matka, s ktorou chodí na dovolenky. Otec mu netelefonuje, pred dvoma týždňami hovoril so starou matkou z Nórska, telefonát prekladala matka. Stará matka z otcovej strany ich oklamala, pretože čo jej povedala jeho matka, to stará matka povedala otcovi dieťaťa. Nevie, či by sa niekedy chcel rozprávať s otcom, videli ho v televíznych novinách a cez počítač. Otec v televíznych novinách hovoril aký majú hnusný dom a auto, prekladala mu to mamka. Ukazovali ich dom a nejakú chalúpku, ktorá nie je ich. Tiež ukázali auto s nápisom PIZZA na streche, ktoré nebolo ich. Tieto zábery sú na you tube. Keby mal čarovný prsteň poskladal by hrad, v ktorom by bývala celá jeho rodina, starký, starká, mamka, brat, bratranci, sesternice. Nevie, ako by sa cítil bez mamky. Otec má toľko žien a detí, všetky ženy sa na neho sťažujú. Hovorila mu to matka a tiež to videl cez internet. Otec matku bil a skoro zabil brata,

jeho zbil hrozne po zadku. Keď si hádzali vajíčka po kuchyni, dobre že tam bola mamka, otec by ich zbil. Za trest otcovi potom rozbili auto, keď hádzali kamene. B. mal vtedy asi štyri alebo päť rokov a pamätá si to. Otcovi by priradil hračku diviaka, lebo je hádavý, kričal, keď boli na súde. Figúrku diviaka maloletý B. uložil na koniec radu, za všetky ostatné zvieratká symbolizujúce jednotlivých členov rodiny. Maloletý J. X. uviedol, že chodí do 4. ročníka ZŠ, s bratom si dobre rozumie, kamarátov má v mieste bydliska aj v škole. Otca označil hračkou, ktorú pomenoval ako dolámanec a dal by ho na posledné miesto radu v rodine. Uviedol, že nemá k otcovi dobrý vzťah, stále im robí zle. Pamätá si na bitku. Keby mal zázračný prsteň, otca by premenil na prasa, lebo mu stále robí zle, klame vo všetkých veciach, že ich uniesla matka, že majú hnusné auto a dom. Niekedy otcovi volajú, nechce zdvihnúť telefón; otec im nevoláva. Nechce ísť za otcom, nemá ho rád. J. chce mať pokoj.

Navrhovateľ - otec detí na pojednávaní uviedol, že matka uniesla obidve deti. Ona nemá stabilné prostredie na ich výchovu detí, od momentu návratu na Slovensko žila na rôznych miestach, rok sa s deťmi skrývala. Po zatknutí matky v Anglicku stratil s deťmi telefonický, aj akýkoľvek iný kontakt, nemal ich adresu. Otec je učiteľom v Nórsku na strednej škole. Odkedy matka odišla z Nórska, prišlo mu z jej adresy, ako aj od jej rodičov viac výhražných listov, v ktorých sú aj citácie z biblie. Je pravdou, že tento prípad sa stal v Nórsku sledovaným. Podľa jeho názoru v tomto prípade ide o špekulácie ohľadom peňazí. K výpovedi svedkyne R. N. uviedol, že v nej nevidí žiadne fakty. Pokiaľ sa snažil matke dovolať, jej telefón bol zablokovaný; ak telefonoval k starým rodičom, títo telefón zložili.

Odporkyňa - matka detí vo výpovediach uviedla, že do Nórska odchádzala so znalosťou len anglického jazyka, v domácnosti sa rozprávali po anglicky. Nórsky jazyk sa naučila z televízie, navštevovala dva mesiace jazykový kurz. Mala za to, že v súdnom konaní mal byť tlmočník. Žiadala zohľadniť názor detí, ktoré zažili agresivitu ich otca smerujúcu voči nej, ako aj voči nim. Stala sa situácia, že ju otec detí ju škrtil a B. vo veku približne 4 roky ju bránil. Deti sú na Slovensku kľudnejšie, prosperujú. Jej päťročný pobyt v Nórsku bol prerušovaný aj na dlhšie časové obdobia, napr. počas tehotnosti s J., bola hospitalizovaná od 26.09. do 12.10.2001, tiež navštevovala rodinu, absolvovala na Slovensku vodičský kurz. Otec synom telefonoval naposledy v decembri 2011, deti s ním hovoriť nechceli. Rozhodnutia nórskych súdov sú staré, nezodpovedajú vyspelosti a veku detí, ktoré sa zžili so slovenským prostredím, sú tu šťastné. Pri odchode z Nórska neuvažovala nad dočasným zákazom vyvezenia detí mimo územia Nórska, pociťovala potrebu deti chrániť. O agresivite bývalého manžela začala v konaní rozprávať až neskôr, lebo ide o nepríjemné veci, ktoré dlho tajila a nehovorila o nich ani rodičom. Nie je štátnou občiankou Nórskeho kráľovstva. Na pojednávaní dňa 04.06.2012 uviedla, že nórštinu ovláda, denne ju používa pri komunikácii s jej nórskymi priateľmi, pracovala v nórskej firme. Proti dočasnému rozhodnutiu nórskeho súdu podala odvolanie.

Svedkyňa R. N., sestra matky detí vypovedala, že u odporkyne v Nórsku bývala od apríla 2001 do augusta 2001, lebo sestra mala možnosť sa zamestnať a ona jej pomáhala zabezpečiť starostlivosť o mal. B.. Zistila, že medzi manželmi dochádza k nezhodám. Asi v máji bola v kuchyni a zo spálne počula krik, hluk, potom keď vyšla sestra, plakala, bolela ju hlava a svedkyňa si všimla že má odretý nos. Priamo pri útoku nebola, do konca jej pobytu sa situácia neopakovala. Mala vedomosť o tom, že medzi manželmi prebiehali v Nórsku konania o deti, v tom čase nikto nepožiadal o svedectvo. Po návrate svedkyne odporkyňa chodila na Slovensko na dva tri mesiace, potom pre ňu prišiel B. a spolu odcestovali do Nórska. Navrhovateľ sa s odporkyňou rozprával spočiatku po anglicky, neskôr po nórsky, lebo ona sa učila nórštinu, chodila do práce, navštevovala jazykový kurz. Nórsky sa naučila v krátkom čase, aj učiteľ jej v kurze povedal, že už je zbytočné, aby kurz navštevovala, že už sa nemá čo viac naučiť, že jazyk už ovláda.

Právna zástupkyňa otca na pojednávaniach uviedla, že doklad o právnej moci ústredného orgánu štátu konať v prospech navrhovateľa alebo určiť ďalšieho zástupcu na tento účel v zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a) Dohovoru k návrhu na začatie konania priložený nebol. K dokladu osvedčujúcemu, že matke maloletých detí bola riadne doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo obdobná písomnosť (čl. 13 ods. 1, písm. c) Dohovoru) uviedla, že matka bola v konaní pred nórskymi súdmi riadne zastúpená právnym zástupcom, písomnosti boli doručované riadne. Návrh na spôsob obnovy starostlivosti o dieťa v zmysle článku 13 ods. 1 písm. e) Dohovoru bol predložený v konaní o nariadení návratu detí (vyjadrenie nórskych úradov o tom, ako bude starostlivosť o deti zabezpečená v prípade ich návratu) na pojednávaní 29.11.2010, a to správa z roku 2009 aj z r. 2011. Maloleté deti majú štátne občianstvo Slovenskej republiky aj Nórskeho kráľovstva, ale v čase premiestnenia na Slovensko

07.07.2005 mali občianstvo nórske. Konanie tunajšieho okresného súdu o nariadenie návratu detí bolo začaté v zmysle čl. 9 Dohovoru v šesťmesačnej lehote, konanie o uznanie rozhodnutia nie. Naposledy bol otec s maloletými deťmi v kontakte pred niekoľkými rokmi, telefonicky asi pred dvoma-troma rokmi, pretože matka kontakt neumožňuje. Pohľadnicu ani list z rovnakých dôvodov otec deťom neposlal. Matke bol uložený dočasne zákaz premiestniť deti rozhodnutím súdu zo 07.09.2004. Haagský dohovor o občianskych aspektoch medzinárodnoprávnych únosov detí č. 119/01 Z.z. (ďalej iba Haagský dohovor) definuje únos detí a neviaže ho na existenciu zákazu ich premiestnenia. V zmysle judikatúry aplikujúcej ustanovenia Haagského dohovoru deti nemajú byť vrátené do prostredia, kde je vojnová zóna, kde by mohli byť zneužité, kde je hladomor Rozhodnutia nórskych súdov sú právoplatné a vykonateľné, matka nenamietala jazykovú bariéru. . Matka bola vo všetkých konaniach zastúpená svojím právnym zástupcom, ktorému boli doručované písomnosti, čo vyplýva to z dôvodov rozhodnutia nórskeho súdu aj zo zápisnice. Deti od únosu matkou 07.07.2005 boli pod nátlakom a ovplyvňovaním, na čo poukázali aj znalecké posudky nórskeho znalca Q. alebo slovenského znalca E.. N., keď dochádzalo k postupnej zmene výpovede detí. V čase vykonávania znaleckého dokazovania v Nórsku mali deti tri a päť rokov a matka na otázku znalca uviedla, že násilie v rodine nie je. Po rokoch už tvrdí, že bola týraná. Tvrdenie matky o násilí v rodine nebolo preukázané. Dala do pozornosti článok 9 ods. 1, písmeno a) Dohovoru. Matka sa skrývala na neznámom mieste, bola hľadaná Interpolom. Nórsky krajský súd rozhodol v čase, keď matka už bola s deťmi na Slovensku. K tvrdeniam o nemožnosti matky vyjadriť sa pred súdom poukázala na riadne jej zastúpenie nórskym advokátom a na to, že pri predbežnej dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností dňa 07.09.2004 matka sama podala návrh súdu, vyjadrovala sa v nórskom jazyku. Matka nie je dostatočnou morálnou autoritou pre deti, pretože v znaleckom posudku nórskeho znalca Q. bolo uvedené, že matka ponúkla otcovi pre prípad späťvzatia návrhu polovicu príspevku, ktorý poberá na deti, teda ponúkla niečo ako úplatok, aby sa vzdal starostlivosti o deti. Tiež v tom čase navrhla, že ona si zoberie mladšieho a otec si zoberie staršieho syna. Matka dodatočne uvádza nové a nové skutočnosti. Napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že je na ňu vydaný medzinárodný zatykač v súvislosti s únosom detí, opustila územie Slovenska a išla do Veľkej Británie, čiže riskovala zatknutie a fakticky opustila deti. List právnych zástupcov matky zo 07.11.2005 je bezpredmetný, pretože zákaz vycestovania pre deti bol vydaný Okresným súdom v Nórsku 07.09.2004.

Právny zástupca matky na pojednávaniach uviedol, že mal. B. aj J. sú aj štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Krajský súd v Halogalende nevyhovel návrhu otca, aby matke v súvislosti so stretávaním sa s deťmi bolo zakázané vziať ich so sebou do zahraničia. Rozhodnutia nórskych súdov nemôžu byť uznané pre odňatie možnosti matke detí konať pred nórskymi orgánmi, lebo jej materským jazykom je slovenčina a nórske orgány s ňou konali v jazyku nórskom, na základe telefonických rozhovorov uskutočňovaných v nórštine. Matka v čase vydania uvedených rozhodnutí aj v súčasnosti je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Nie je možné postupovať podľa čl. 8 ani čl. 9 Dohovoru, lebo nórske rozhodnutia boli vydané po návrate matky a detí na Slovensko. Dve kumulatívne podmienky vyžadované pre postup podľa čl. 12 nie sú splnené. Neexistuje vykonateľné rozhodnutie, týkajúce sa starostlivosti o deti vyhlasujúce, že premiestnenie detí bolo nezákonné. Zákaz vycestovať uložený rozhodnutím okresného súdu bol zmenený Krajským súdom a potvrdený dovolacím súdom, nešlo o neoprávnené premiestnenie detí. Navrhol odmietnutie uznania týchto rozhodnutí v zmysle čl. 10, ods. 1. písm. a/, lebo navrhovateľ sa správal agresívne k matke aj k deťom, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia Okresného súdu vo Vesteralene aj vo výpovedi svedkyne N.. Deti by teda boli vydané do prostredia, kde už bola agresivita na nich aplikovaná, čo je v rozpore s , SR, ako aj s čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa. Poukázal na potrebu splnenia náležitostí daných článkom 13 Dohovoru, keď nie je dodržaná hmotnoprávna lehota podľa jeho čl. 9 - k premiestneniu detí došlo 07.07.2005, návrh bol podaný po viac ako dvoch rokoch 27.08.2007. Nie sú splnené podmienky ani podľa čl. 10 odsek 1 písmeno b/. Nie je pravdou, že matka neumožňuje kontakt otca s deťmi. V decembri 2011 chcel otec s chlapcami hovoriť, ale deti sa samé rozhodli a otca odmietli. Na Vianoce 2011 matka p. X. poslala balíčky. Vykonávané rozhodnutie je staré päť, šesť rokov a nezohľadňuje záujmy detí. Navrhol rozhodnutie neuznať podľa článku 10 ods. 1, písm. b) Dohovoru. Deti majú na Slovensku vytvorené sociálne aj rodinné prostredie, chodia tu do školy, samé prejavili vôľu zostať na Slovensku. Keby boli rozhodnutia uznané a deti vrátené, deti by utrpeli neprimeranú ujmu, nakoľko prostredie na Slovensku považujú za svoje domáce prostredie, prežili tu viac ako polovicu svojho života. Zmeny na strane detí v zmysle článku 10 ods. 1, písm. d) Dohovoru boli zavinené správaním otca, ktorý fyzicky napádal matku detí aj detí. Matka nemala inú možnosť než odsťahovať sa na Slovensko. K podstatnej zmene okolností došlo aj z dôvodov nie skutočného záujmu otca o maloleté deti, od ktorého si deti vytvorili zjavný odstup. Poukázal na nezlučiteľnosť dôsledkov rozhodnutia so základnými

zásadami právneho poriadku dožiadaného štátu podľa článku 10 ods. 1, písm. a) Dohovoru. Návrhy na spôsob obnovy rodičovskej starostlivosti boli doručené v roku 2010 a 2011, hoci mali byť prílohou návrhu. Matka počas súdnych konaní vypovedala telefonicky a jej pobyt bol známy. Bola vo svojom konaní dobromyseľná, jej právni zástupcovia advokátska kancelária Egil Berg a Sigve Hansen listom zo 07.11.2005 konštatujú, že rozsudok Okresného súdu vo Vesteralene nie je právoplatný vzhľadom na podané odvolanie. Podľa presvedčenia advokáta Egila Berga má matka plné právo ponechať si deti na Slovensku, aj keď rozsudok nevyhovel jej žiadosti o zverenie detí do starostlivosti. Navrhol zamietnutie návrhu, keďže deti boli aj štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nie je možné aby cudzia krajina zakázala občanovi iného štátu vycestovať. Poukázal na článok 10 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Okresný súd v Vesteralene v roku 2004 pri vydávaní rozhodnutia nemal vedomosť o tom, že obidve deti boli aj slovenskými štátnymi občanmi. Rozhodnutia nórskeho súdu nie je možné uznať v zmysle článku 10 ods. 1, písm. a), b) Dohovoru o uznávaní cudzích rozhodnutí, pretože sú v rozpore so základnými zásadami právneho poriadku SR, pretože matka bola pozbavená zodpovednosti za deti, ktorá bola prenesená výlučne na ich otca. Styk matky a detí bol týmito rozhodnutiami upravený v neprimeranom rozsahu a rozhodnutia neobsahujú úpravu výživy maloletých detí, takže nespĺňajú základné zásady slovenského právneho poriadku. Tiež sú v rozpore s ustanovením článku 10 ods. 1, písm. b) Dohovoru o uznaní rozhodnutí, pretože k uplynutiu doby došlo nie výlučne z dôvodu zmeny pobytu detí; dôsledky pôvodného rozhodnutia sú zjavne v rozpore s blahom dieťaťa. Nie je pravdou, že matka znemožňuje kontakt otca s deťmi. V čase premiestnenia detí otec nemal problém s viacerými návštevami Slovenska, kontakty boli prerušené po uznaní p. X. vinného zo spáchania priestupku po napadnutí starého otca detí. K návrhu na začatie konania neboli priložené všetky prílohy a doklady vyžadované dohovorom v zmysle článku 13 v spojení s čl. 4 ods. 2, minimálne doklad podľa čl. 13 ods. 1, písm. a) a písm. f). Spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa na podanie tohto návrhu, keď oprávneným subjektom by mal byť ústredný orgán SR s poukazom na článok 5 ods. 1, písm. c) Dohovoru odkazujúceho na čl. 4. Ústredným orgánom v dožiadanom štáte SR je Centrum pre medzinárodnoprávnu pomoc na ochranu detí a mládeže, ktoré tento návrh nepodalo.

Krajský súd v Žiline v uznesení č.k. -156 zo dňa 14.7.2010 uviedol, že v konaní je potrebné aplikovať Európsky dohovor o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20.05.1980 ( uverejnený v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. ).

Podľa čl. 1 Európskeho dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti z 20.5.1980 (ďalej iba Dohovor) na účely tohto dohovoru a) dieťa označuje osobu akéhokoľvek štátneho občianstva, ak nedosiahla vek 16 rokov a nemá právo rozhodovať o mieste svojho pobytu podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má svoj obvyklý pobyt, právneho poriadku štátu, ktorého je občanom, alebo vnútroštátnych právnych predpisov dožiadaného štátu, b) orgán označuje justičný alebo administratívny orgán, c) rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti znamená rozhodnutie orgánu v rozsahu, v ktorom sa týka osobnej starostlivosti o dieťa vrátane práva rozhodovať o mieste jeho pobytu alebo v ktorom sa týka práva styku s dieťaťom, d) neoprávnené premiestnenie dieťaťa označuje premiestnenie dieťaťa do cudziny pri porušení rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti o dieťa, ktoré bolo vydané v jednom zmluvnom štáte a ktoré je v tom štáte vykonateľné; neoprávnené premiestnenie tiež zahŕňa i) nevrátenie dieťaťa z cudziny po skončení obdobia výkonu práva styku s týmto dieťaťom alebo po skončení akéhokoľvek iného dočasného pobytu na inom území, než na ktorom sa starostlivosť vykonáva, ii) premiestnenie, ktoré bolo následne vyhlásené za nezákonné podľa článku 12.

Podľa čl. 4 Dohovoru ods. 1, 2 každý, kto dosiahol v zmluvnom štáte rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o dieťa a kto si chce toto rozhodnutie nechať uznať alebo vykonať v inom zmluvnom štáte, môže predložiť na tento účel návrh ústrednému orgánu ktoréhokoľvek zmluvného štátu. K návrhu je potrebné pripojiť doklady uvedené v článku 13.

Podľa čl. 5 Dohovoru ods. 1 písm. c/ ústredný orgán v dožiadanom štáte prijme všetky kroky, ktoré považuje za primerané, alebo zabezpečí, aby tieto kroky boli prijaté, ak je to potrebné, tým, že začne konanie pred príslušnými orgánmi, aby zabezpečil uznanie alebo výkon rozhodnutia. Podľa čl. 7 Európskeho dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti vydané v jednom zmluvnom štáte sa uznáva a je vykonateľné v inom zmluvnom štáte za predpokladu, že je vykonateľné v štáte pôvodu.

Podľa čl. 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o uznávaní a výkone rozhodnutí týkajúcich sa starostlivosti o deti a o obnove starostlivosti o deti v prípade neoprávneného premiestnenia ústredný orgán dožiadaného štátu zabezpečí okamžité prijatie opatrení na obnovenie starostlivosti o dieťa, ak a) v čase začatia konania v štáte, kde bolo rozhodnutie vydané, alebo v čase neoprávneného premiestnenia, ak toto nastalo skôr, dieťa a jeho rodičia mali výlučne štátne občianstvo toho štátu a dieťa malo svoj obvyklý pobyt na území toho štátu a b) žiadosť o obnovenie sa uplatnila na ústrednom orgáne v lehote do šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného premiestnenia. Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru ak podľa právneho poriadku dožiadaného štátu sa požiadavky odseku 1 tohto článku nemôžu splniť bez zapojenia justičného orgánu, žiadne z dôvodov odmietnutia uvedené v dohovore sa nevzťahujú na súdne konanie. Podľa č. 9 ods. 1 Dohovoru v prípade neoprávneného premiestnenia, iného ako uvedeného v článku 8, v ktorom bol návrh podaný ústrednému orgánu v lehote šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného premiestnenia, môžu byť uznanie a výkon odmietnuté, iba a) ak v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu nebola odporcovi riadne doručená písomnosť, ktorou sa konanie začalo, alebo obdobná písomnosť v lehote primeranej na to, aby si mohol zabezpečiť svoju obhajobu; také nedoručenie nemôže byť dôvodom na odmietnutie uznania alebo výkonu, ak sa doručenie nevykonalo z dôvodu, že odporca utajoval svoje miesto pobytu pred osobou, ktorá konanie začala v štáte pôvodu, b) ak v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu, právomoc orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nebola založená na základe i) obvyklého pobytu odporcu alebo ii) posledného spoločného obvyklého pobytu rodičov dieťaťa, pričom aspoň jeden z týchto rodičov musí mať naďalej tento obvyklý pobyt, alebo iii) obvyklého pobytu dieťaťa, c) ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím týkajúcim sa starostlivosti, ktoré sa stalo vykonateľné v dožiadanom štáte pred premiestnením dieťaťa, okrem prípadov, keď dieťa malo svoj obvyklý pobyt na území dožadujúceho štátu najmenej jeden rok pred jeho premiestnením. Podľa č. 9 ods. 2, 3 Dohovoru ak návrh nebol zaslaný ústrednému orgánu, použijú sa ustanovenia odseku 1 tohto článku rovnako na žiadosť o uznanie alebo výkon, ktorá bola podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného premiestnenia. Za žiadnych okolností sa cudzie rozhodnutie nesmie preskúmať vo veci samej. Podľa č. 10 ods. 1 Dohovoru v iných prípadoch, než sú uvedené v článkoch 8 a 9, sa môže uznanie a výkon odmietnuť nielen na základe dôvodov uvedených v článku 9, ale aj na základe jedného z týchto dôvodov: a) ak sa preukáže, že dôsledky rozhodnutia sú zjavne nezlučiteľné so základnými zásadami právneho poriadku dožiadaného štátu, ktoré sa týkajú rodiny a dieťaťa, b) ak sa preukáže, že z dôvodu zmeny okolností vrátane uplynutia času, ale nie výlučne z dôvodu zmeny pobytu dieťaťa po neoprávnenom premiestnení, dôsledky pôvodného rozhodnutia sú zjavne v rozpore s blahom dieťaťa, c) ak v čase, keď bolo začaté konanie v štáte pôvodu, i) dieťa bolo štátnym občanom dožiadaného štátu alebo v ňom malo svoj obvyklý pobyt a ak taká väzba neexistovala so štátom pôvodu, ii) dieťa bolo štátnym občanom štátu pôvodu a súčasne aj dožiadaného štátu a malo svoj obvyklý pobyt v dožiadanom štáte, d) ak je rozhodnutie nezlučiteľné s rozhodnutím vydaným v dožiadanom štáte alebo s rozhodnutím vydaným v treťom štáte, ktoré je vykonateľné v dožiadanom štáte v dôsledku konania začatého pred podaním žiadosti o uznanie alebo výkon, a ak odmietnutie je v súlade s blahom dieťaťa. Podľa čl. 12 Dohovoru ak v čase premiestnenia dieťaťa do cudziny neexistuje vykonateľné rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o toto dieťa vydané v zmluvnom štáte, ustanovenia dohovoru sa uplatnia na akékoľvek následné rozhodnutie, ktoré sa týka starostlivosti o toto dieťa a ktoré vyhlasuje premiestnenie za nezákonné, vydané v zmluvnom štáte na žiadosť osoby, ktorá má vo veci právny záujem. Podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru k žiadosti o uznanie alebo výkon rozhodnutia týkajúceho sa starostlivosti v druhom zmluvnom štáte sa musí pripojiť a) doklad, ktorý oprávňuje ústredný orgán dožiadaného štátu konať v prospech navrhovateľa alebo určiť ďalšieho zástupcu na tento účel, b) odpis rozhodnutia, ktorý spĺňa všetky potrebné náležitosti hodnovernosti, c) v prípade rozhodnutia vydaného v neprítomnosti odporcu alebo jeho právneho zástupcu, doklad, ktorý osvedčuje, že odporcovi bola riadne doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo obdobná písomnosť, d) ak je to potrebné, doklad, ktorý osvedčuje v súlade s právnym poriadkom štátu pôvodu, že rozhodnutie je vykonateľné, e) ak je to možné, vyhlásenie, z ktorého vyplýva miesto pobytu alebo pravdepodobné miesto pobytu dieťaťa v dožiadanom štáte, f) návrh na spôsob obnovy starostlivosti o dieťa.

Podľa čl. 13 ods. 2 Dohovoru ak je to potrebné, musia byť uvedené doklady doplnené prekladom podľa ustanovení článku 6.

Podľa čl. 15 Dohovoru ods. 1 skôr ako príslušný orgán dožiadaného štátu vydá rozhodnutie podľa článku 10 ods. 1 písm. b), a) zistí názory dieťaťa, ak ich zistenie nie je neúčelné najmä z dôvodov jeho veku a rozumovej vyspelosti, a b) môže žiadať o vykonanie akýchkoľvek primeraných prešetrení. Spravujúc sa citovanou právnou úpravou, na základe zhorauvedeného skutkového stavu zisteného dokazovaním, po vyhodnotení vyššie uvedených dôkazov každého jednotlivo aj všetkých vo vzájomnej súvislosti Okresný súd Lipt. Mikuláš ako miestne a vecne príslušný neuznal rozsudky vydané v Nórskom kráľovstve, a to Okresným súdom vo Vesteralene dňa 21.09.2005, č.k. 05-074059TVI-VTRA, Krajským súdom v Halogalande dňa 10.03.2006, číslo 05-156977 ASI-HALO a Najvyšším súdom číslo HR-2006-00851-U dňa 23.05.2006.

V prvom rade súd upozorňuje na fakt, že matka s deťmi opustila územie Nórskeho kráľovstva 07.07.2005, teda ešte pred vydaním uvedených súdnych rozhodnutí (prvé z nich, rozsudok Okresného súdu vo Vesteralene č.k. 05-074059 TVI-VTRA, bol vyhlásený dňa 21.09.2005). O neoprávnenom premiestnení podľa čl.1 písm. d/ Dohovoru by v prípade rozhodnutí, ktorých uznania sa otec domáha, bolo možné hovoriť len ak by rozsudok okresného súdu, zakazujúci matke premiestniť deti mimo územia krajiny, bol vydaný pred 07. 07. 2005. Matka deti premiestnila neoprávnene, ale v dôsledku porušenia dočasného rozhodnutia - rozsudku nórskeho okresného súdu zo dňa 07.09.2004, čo vyplýva z dôvodov rozsudku Okresného súdu vo Vesteralene č.k. 05-074059 TVI-VTRA z dňa 21.09.2005. Otec však žiadne právne kroky vo vzťahu k tomuto dočasnému rozhodnutiu a jeho realizácii (obdobe slovenského predbežného opatrenia) nepodnikol, nedomáhal sa jeho uznania ani výkonu v tomto ani inom konaní. Vzhľadom na otcom vymedzený predmet konania (neoprávnené premiestnenie detí po vydaní rozsudkov týkajúcich sa starostlivosti o mal. deti Okresného súdu vo Vesteralene z 21.09.2005, č.k. 05-074059TVI- VTRA, Krajského súdu v Halogalande zo dňa 10.03.2006, č.k 05-156977 ASI-HALO a Najvyššieho súdu č. HR-2006-00851-U zo dňa 23.05.2006, nie po vydaní dočasného rozhodnutia - rozsudku nórskeho okresného súdu zo dňa 07.09.2004) súd ustálil, že v súvislosti s rozhodnutiami, ktorých uznania sa otec domáha, matka deti neoprávnene nepremiestnila.

Rozhodnutia, ktorých uznania sa otec v tomto súdnom konaní domáha, nadobudli v štáte pôvodu Nórskom kráľovstve (čl. 7 Dohovoru) vykonateľnosť dňa 23.05.2006. Z potvrdenia Úradu Najvyššieho súdu Oslo z 01.02.2007 obsiahnutého priamo na zadnej strane rozsudku Najvyššieho súdu Nórskeho kráľovstva č. HR-2006-00851-U zo dňa 23.05.2006 vyplýva, že rozsudok je právoplatný a konečný. Vykonateľnosť týchto rozsudkov je preukázaná listinným dôkazom - oznámením Kráľovského nórskeho ministerstva spravodlivosti a policajného zboru z 28.11.2011 zn. 201000895-LKR (ktoré je aj dokladom podľa § 13 ods. 1 písm. d/ Dohovoru), ako aj ust. § 19-14, 19-15 Nórskeho zákona o sporoch. Súd zdôrazňuje, že v súlade s čl. 9 ods.3 tieto cudzie rozhodnutia nepreskúmaval vo veci samej. Týmito rozhodnutiami bola obidvom rodičom určená spoločná rodičovská zodpovednosť za ich mal. deti B. a J., ale ku každodennej starostlivosti o deti bol zaviazaný otec, keď matke bol upravený styk s deťmi. Inak povedané, bol to otec, ktorému boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti. Keďže otec maloletých detí dosiahol v Nórskom kráľovstve vykonateľné rozhodnutie týkajúce sa starostlivosti o maloletých synov a chcel si ho nechať uznať v inom zmluvnom štáte - Slovenskej republike, bol oprávnený v zmysle čl. 4 ods. 1 Dohovoru predložiť na tento účel návrh ústrednému orgánu (definovanému v čl. 2 ods. 1 Dohovoru) ktoréhokoľvek zmluvného štátu. Tento ústredný orgán (ktorým je pre Slovenskú republiku Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže - v platnom znení) bol povinný v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru zabezpečiť uznanie rozhodnutia a v prípade odmietnutia uznania mohol začať konanie pred súdom (čl. 5 od. 4 Dohovoru). Navrhovateľ takto nepostupoval, na ústredný orgán sa neobrátil. Námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa vznesenej odporkyňou súd nemohol vyhovieť s poukazom na to, že v tejto veci odvolací súd, ktorého právnym názorom je prvostupňový súd viazaný, doposiaľ rozhodoval dvakrát a ani raz prvostupňové rozhodnutie nezrušil pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa (ktorú musel pri svojej rozhodovacej činnosti preskúmať bez ohľadu na obsah podaného odvolania).

Následne súd postupoval, v intenciách uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -263 zo dňa 12.07.2011, právoplatného 27.07.2011 pri rozhodovaní o navrhovateľovom návrhu podľa časti II, článkov 7-12 a časti III Dohovoru. Súd najskôr zisťoval naplnenie formálnych náležitostí konania podľa III. časti Dohovoru. Navrhovateľ v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a/ Dohovoru k žiadosti o uznanie rozhodnutí vydaných súdmi Nórskeho kráľovstva (ktorou je v tomto konaní návrh na jeho začatie doručený súdu dňa 27.08.2007) nepripojil doklad oprávňujúci ústredný orgán dožiadaného štátu (teda Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže) konať v prospech navrhovateľa

alebo určiť na tento účel ďalšieho zástupcu. Nepripojil k nej ani v čl. 13 ods. 1 písm. e/ Dohovoru požadované vyhlásenie, z ktorého vyplýva miesto pobytu alebo pravdepodobné miesto pobytu detí v dožiadanom štáte. Predloženie tohto dokladu v čase začatia konania bolo možné, až neskôr sa matka s deťmi skrývala na rôznych miestach Slovenska. Otec k návrhu nepripojil ani návrh na spôsob obnovy starostlivosti o dieťa (čl. 13 ods. 1 písm. f/ Dohovoru). Ak otec na pojednávaní 29.11.2010 v konaní o nariadení návratu detí (teraz vedenom pod sp.zn. na tunajšom okresnom súde) predložil vyjadrenie nórskych úradov z r. 2009 a z r. 2011o zabezpečení starostlivosti o deti v prípade ich návratu, ide o správy nezodpovedajúce stavu v čase začatia konania o uznaní rozhodnutí (27.08.2007). Odpis rozhodnutia, ktorý spĺňa všetky potrebné náležitosti hodnovernosti (čl. 13 ods. 1 písm. b/ Dohovoru) navrhovateľ predložil riadne a včas; doklad osvedčujúci v súlade s právnym poriadkom štátu pôvodu, že rozhodnutie je vykonateľné (čl. 13 ods. 1 písm. d/ Dohovoru) predložil síce až v r.2012, ale vykonateľnosť rozsudkov nórskych súdov vyplývala z poučení v nich obsiahnutých. Tieto rozsudky boli vydané v neprítomnosti matky detí ako odporkyne, ale za účasti jej právneho zástupcu, preto predloženie dokladu osvedčujúceho, že odporcovi bola riadne doručená písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo obdobná písomnosť (čl. 13 ods. 1 písm. c/ Dohovoru), nebolo potrebné (matka vo veci vypovedala, podávala opravné prostriedky). Pre nedodržanie formálnych náležitostí - nepredloženie príloh návrhu podľa čl. 13 ods. 1 písm. a/, e/, f/ Dohovoru súd nemohol rozhodnutia nórskych súdov uznať.

Pri skúmaní, či boli naplnené hmotnoprávne podmienky pre požadované uznanie cudzích rozhodnutí súd postupoval podľa časti II Dohovoru. Vychádzajúc zo záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -263 zo dňa 12.07.2011 týkajúcich sa čl. 8 Dohovoru súd konštatuje, že jeho aplikácia v súdnom konaní neprichádza do úvahy, lebo zakotvuje postup ústredného orgánu dožiadaného štátu (teda nie súdu) pri zabezpečení okamžitého prijatia opatrení na obnovenie starostlivosti o neoprávnene premiestnené dieťa, ktoré spolu so svojimi rodičmi malo výlučne občianstvo štátu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané (t.j. v tomto prípade občianstvo Nórskeho kráľovstva). Pre úplnosť treba dodať, že mal. deti neboli v čase neoprávneného premiestnenia výlučne štátnymi občanmi Nórskeho kráľovstva, ale aj štátnymi občanmi Slovenskej republiky, čo preukazujú potvrdenia Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 06.06.2012 zn. ObU-Za-OVVs1-2012/13152 a zn. ObU- Za-OVVs1-2012/13150. Ich matka bola výlučnou štátnou občiankou Slovenskej republiky. Ods. 3 tohto článku Dohovoru sa vzťahuje na otázky styku rodiča a dieťaťa. Dôvody pre neuznanie rozhodnutí podľa čl. 9 ods. 1 písm. a/ Dohovoru zistené napriek obrane matky neboli. Rozhodnutia boli vydané v neprítomnosti matky detí, ale táto bola riadne zastúpená, dokonca osobou disponujúcou právnickým vzdelaním (advokátom). Predpokladom jej zastúpenia bolo doručenie písomnosti, ktorou sa konanie začalo. Ak by jej takáto písomnosť nebola doručená, advokát by bol namietal túto skutočnosť v odvolacom aj dovolacom konaní, čo sa nestalo. Taktiež bola daná právomoc nórskych súdov podľa čl. 9 ods. 1 písm. b/ Dohovoru (či už podľa posledného spoločného obvyklého pobytu rodičov dieťaťa, pričom aspoň jeden z týchto rodičov musí mať naďalej tento obvyklý pobyt, alebo podľa obvyklého pobytu dieťaťa). Rozhodnutia nórskych súdov nie sú nezlučiteľné s rozhodnutím týkajúcim sa starostlivosti, ktoré sa stalo vykonateľné v dožiadanom štáte pred premiestnením dieťaťa, pretože takéto rozhodnutie na území Slovenskej republiky doteraz vydané nebolo (čl. 9 ods. 1 písm. c/ Dohovoru). Keďže návrh otca nebol zaslaný ústrednému orgánu, bolo možné aplikovať ustanovenia odseku 1 čl. 9 Dohovoru rovnako na žiadosť o uznanie alebo výkon podanú v lehote šiestich mesiacov odo dňa neoprávneného premiestnenia (čl. 9 ods. 2 Dohovoru). V tejto lehote - do 07.01. 2006 žiadosť (návrh) na súd podaná nebola, preto súd nemohol postupovať podľa tohto zmluvného dojednania. V súdenej kauze nejde o prípad čl. 8 a 9 Dohovoru, preto súd skúmal, či nie sú naplnené podmienky čl. 10 Dohovoru, kedy sa môže uznanie a výkon odmietnuť nielen na základe dôvodov uvedených v článku 9, ale aj na základe jedného z dôvodov čl. 10 ods. 1. Dôvod odmietnutia uznania rozhodnutí nórskych súdov podľa čl. 10 ods. 1 písm. a/ Dohovoru súd nezistil. Odporkyňa tvrdila, že dôsledky rozhodnutí súdov Nórskeho kráľovstva sú zjavne nezlučiteľné so základnými zásadami právneho poriadku Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rodiny a dieťaťa a táto nezlučiteľnosť mala spočívať v neupravení vyživovacej povinnosti voči mal. deťom a v neprimeranom rozsahu styku matky a detí. K vyživovacej povinnosti súd udáva, že aj keď mu nie je známa nórska právna úprava vyživovacej povinnosti, vzhľadom na spoločenskú a ekonomickú vyspelosť tohto štátu možno s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou konštatovať, že má upravené pravidlá jej plnenia. Konanie o úprave vyživovacej povinnosti nie je ani na Slovensku obligatórne spojené s konaním o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, alebo s konaním o jeho zastupovaní; predpokladom určenia výživného je jeho dobrovoľné neplnenie výživou povinného rodiča. Primeranosť rozsahu styku matky a detí určeného rozhodnutím súdu Nórskeho kráľovstva súd SR nie je oprávnený preskúmavať; ak bola matka nespokojná, mala možnosť brániť sa podaním opravného prostriedku. Aplikácia ust. čl.

10 ods. 1 písm. c/ Dohovoru ako dôvodu pre neuznanie cudzieho rozsudku do úvahy neprichádza, lebo maloleté deti v čase začatia konania v štáte pôvodu neboli len štátnymi občanmi Slovenskej republiky a nemali na Slovensku obvyklý pobyt. Rovnako nemožno aplikovať čl. 10 ods. 1 písm. d/ Dohovoru, lebo v Slovenskej republike ani v treťom štáte nebolo vydané rozhodnutie vykonateľné v dožiadanom štáte v dôsledku konania začatého pred podaním žiadosti o uznanie alebo výkon, s ktorým by bolo nezlučiteľné rozhodnutie nórskeho súdu. Súd však dospel k záveru, že rozhodnutia súdov Nórskeho kráľovstva nemôže uznať z dôvodu zakotveného v čl. 10 ods. 1 písm. b/ Dohovoru. Dôsledky pôvodného rozhodnutia sú totiž zjavne v rozpore s blahom mal. detí, ktoré boli s poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, aj na čl. 15 ods. 1 písm. a/ Dohovoru vypočuté v tomto konaní dňa 27.01.2011 a v konaní vo veci sp.zn. (nariadenie návratu) v prítomnosti detskej psychologičky dňa 28.10.2011. Maloleté deti žijú na Slovensku 6 rokov, od svojho útleho veku, výlučne so svojou matkou. Maloletí deklarovali nezáujem o akýkoľvek kontakt s otcom, ktorého nevideli niekoľko rokov. Otec je pre deti neznámy človek, neviažu ich k nemu žiadne pozitívne citové väzby, príjemné spomienky a zážitky. Deti žijú v K.. Y., kde majú svoje veci, postele, hračky, kamarátov, jednoducho svoj domov. Majú vytvorené sociálne väzby so svojimi spolužiakmi, navštevujú školu. Otec je na pokraji ich záujmu, nezačleňujú ho do svojho života. Je nemysliteľné, aby deti odrazu žili, v prípade uznania nórskych rozsudkov, v spoločnej domácnosti s človekom, ktorý je pre nich cudzí, v neznámej krajine, neovládajúc jej reč. Od doby vydania rozhodnutí súdov Nórskeho kráľovstva sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre posúdenie blaha detí, ktorých záujem na riadnom a zdravom vývoji je prvoradý a prevyšuje osobné ambície a záujmy ich rodičov. Táto zmena je vyvolaná aj, ale nielen výlučne, zmenou pobytu detí; svoj podiel na nej má uplynutie času aj správanie sa rodičov. V tejto súvislosti súd musí dôrazne apelovať na matku maloletých detí, ktorá má poskytovaním informácií a v istom období sťahovaním a ukrývaním detí (ktorým to odôvodnila potrebou ich ochrany) veľký podiel na tom, aký postoj si vytvorili deti k ich otcovi (matka informovala deti napr. o iných ženách v živote otca a o jeho správaní sa k nim). Navrhovateľ je osobou, ktorú odporkyňa slobodne a dobrovoľne vybrala za otca svojich detí. Skutočnosť, že jej vzťah s otcom detí stroskotal (tvrdenia o násilí nie sú hodnoverné, matka ich neuvádzala počas súdnych konaní v Nórsku napriek tomu, že už tam nežila; aj v konaniach pred slovenskými súdmi ich uviedla účelovo až neskôr, nepreukázala ich ani svedecká výpoveď svedkyne N.) matka nesmie prenášať do vzťahu otca a detí. Naopak, je povinnosťou matky nielen umožniť kontakt otca a detí, ale deti na tento kontakt primerane, postupne a vhodnou formou pripraviť najmä po psychickej stránke. Ak majú rodičia rozdielne názory na spôsob výchovy detí, tieto si musia ujednotiť za pomoci odborníkov, prípadne požiadať súd, aby rozhodol o spornej otázke.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia a , lebo ide o konanie návrhové napriek tomu, že sa týka starostlivosti o maloleté deti (bez návrhu súd konanie nemôže začať). V konaní bola úspešná odporkyňa, ale súd jej z dôvodov hodných osobitného zreteľa právo na náhradu trov (ktoré jej právny zástupca nevyčíslil ani v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia) nepriznal. Tieto dôvody súd vidí v okolnostiach prípadu a v postoji účastníkov v konaní. Odporkyňa svojím správaním (neoprávneným premiestnením maloletých detí) donútila navrhovateľa, aby sa ochrany svojich práv a práv svojich synov domáhal v súdnom konaní. Rovnako odporkyňa svojím postojom spôsobila predĺženie konania (ukrývanie seba aj detí na neznámych adresách) a odďaľovala vydanie rozhodnutia. Navrhovateľovi vznikli v súvislosti len s účasťou na pojednávaniach značné cestovné výdavky, nehovoriac o ďalších súdnych trovách. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby znášal aj trovy odporkyne vzniknuté v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného okresného súdu na Krajský súd v Žiline v štyroch písomných vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.