Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-304-2009.pdf
PDF · 100.28 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/304/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: QUICK POWER PLANT SE, Václavské náměstí 823/33, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 279 53 432, zast.: JUDr. Peter Poledník, advokátka, Grösslingova 58, Bratislava 814 99, proti odporcovi: TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, Bratislava 821 08, IČO: 31 341 977, zast.: JUDr. Oliver Korec, advokát, Záhradnícka 9, Bratislava 811 07, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava 827 15, IČO: 00 686 832, zast.: Krivak & Co, Spoločenstvo advokátov s. r. o, Gajova 13, Bratislava 810 00, o neplatnosť uznesení valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu odporcu v sume 227,35 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu v sume 364,14 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2009 domáhal určenia neplatnosti všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení odporcu uvedené v zápisnici č. N 59/2009, Nz 22637/2009 zo dňa 3. júla 2009.
Návrh odôvodnil tým, že je majiteľom 647 kusov akcií odporcu s podielom majiteľa zo základného imania emisie vo výške 34,05 %. Ako riadny akcionár odporcu sa zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo dňa 1.6.2009. Dňa 3.7.2009 sa konalo valného zhromaždenie odporcu, na ktoré navrhovateľ už nebol prizvaný. O konaní tohto valného zhromaždenia sa dozvedel z výpisu z obchodného registra odporcu zverejneného na internete. Odporca tým, že ho neprizval na rokovanie valného zhromaždenia dňa 3.7.2009, znemožnil mu účasť na tomto valnom zhromaždení, čím porušil zákonné ustanovenia
a stanovy spoločnosti, čím obmedzil jeho práva ako akcionára dané mu ustanovením § 180 obchodného zákonníka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu odporcu, právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Dňa 3.7.2009 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie odporcu. Z výpisu zo zoznamu akcionárov Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. ku dňu konania tohto valného zhromaždenia vyplýva, že jediným akcionárom odporcu (vlastniaci 1900 akcií) bola Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Rovnako ním bola aj v dňoch 24.4.2009 a 22.9.2009 (zoznam akcionárov k uvedeným dňom). Z výpisu z obchodného registra odporcu ďalej vyplýva, že v období od 1.1.2009 do 29.1.2010 mal vydaných 1900 kmeňových listinných akcií v menovitej hodnote jednej akcie 33.194,- EUR.
Odporca vo vyjadrení k veci uviedol, že podľa tvrdenia navrhovateľa tento, má byť majiteľom 647 kusov akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Tieto akcie mal nadobudnúť na základe skupiny zmlúv o kúpe cenných papierov, uzavretých s osobami, ktoré dlhodobo nezákonne vystupujú ako akcionári odporcu (ďalej aj „údajný predávajúci“). Existenciu ich vlastníckeho práva navrhovateľ odvodzuje z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov vydaného v súčasnosti už zaniknutým Strediskom cenných papierov zo dňa 9.10.1998. S takýmto tvrdením navrhovateľa odporca nesúhlasí. Osoby, od ktorých mal navrhovateľ údajne nadobudnúť akcie, nie sú, a nikdy neboli akcionármi spoločnosti odporcu. Uzatvorením akejkoľvek zmluvy o kúpe akcií medzi údajnými predávajúcimi a navrhovateľom preto nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k akciám. Jediným akcionárom odporcu v rozhodnom čase bola Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR, ktorá je ním bez prerušenia do dnes, čo je zrejmé aj z výpisu zo zoznamu akcionárov vydaného Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. ku dňu 24.4.2009 a ku dňu 22.9.2010. Rovnako tak ani spoločnosť odporcu nikdy v zozname akcionárov údajných predávajúcich, ani navrhovateľa neevidovala. Z výpisu z SCP, ktorý predložil navrhovateľ žiadnym spôsobom nevyplýva, že by osoby, od ktorých mal nadobudnúť akcie, boli v čase údajného prevodu akcií ich vlastníkmi. Samotným zápis jedného z údajných predávajúcich na výpise z SCP bol spôsobený chybnou Strediska cenných papierov, ktorý bol ku dňu jeho vykonania odstránený na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zo dňa 9.12.1998 č. konania 043/1998/SAN. Navrhovateľ účelovo využíva túto skutočnosť s cieľom zavádzať súd v otázke existencie vlastníckeho práva údajných predávajúcich k akciám. Akcie odporcu majú listinnú podobu a nie zaknihovanú ako to vyplýva z predloženého výpisu z SCP. Podľa ustanovení § 20 v spojení s § 21 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch sa na prevod listinných cenných papierov vyžaduje rubopis a ich odovzdanie nadobúdateľovi. K týmto úkonom však medzi údajnými predávajúcimi a navrhovateľom nedošlo a ani dôjsť nemohlo, nakoľko akcie v listinnej podobe sa nikdy nenachádzali ani len v držbe údajných predávajúcich. Vlastníkom všetkých listinných akcií emitovaných odporcom je Ministerstvo hospodárstva SR ktoré ním bolo aj v čase ich údajného prevodu a tieto malo vo fyzickej držbe, kde sa nachádzajú do dnes. Základným predpokladom prevodu vlastníckeho práva je uplatnenie jednej z východiskových zásad slovenského súkromného práva a to, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv, než má sám. Inak povedané, vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka a to
v takom rozsahu, v akom ho má pôvodný vlastník. V súlade s touto zásadou navrhovateľ nemohol nadobudnúť akcie odporcu od osôb, ktoré vzhľadom vyššie uvedené nikdy nevlastnili a ani nemohli vlastniť akcie žalovaného. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že údajný predávajúci, mali sporné akcie nadobudnúť ešte v roku 1998, a to predajom v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. Er 3143/97, Ex 4574/97. Akcie v čase ich údajnej exekúcie však boli v zmysle právneho poriadku SR vecou nepodliehajúcou exekúcii. Ich predaj bol v danom čase zakázaný zákonom č. 190/1995 Z.z., ktorý realizoval ústavné zmocnenie uvedené v článku XX ods. 2 ústavy SR, v zmysle ktorého je možné zákonom určiť, ktorý ďalší majetok môže byť iba vo výlučnom vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Z tohto dôvodu nedošlo k tomu, čo má mať exekučný predaj za následok, t.j. k zmene vlastníka akcií. Uvedená skutočnosť bola niekoľkokrát právoplatne potvrdená všeobecnými súdmi SR. Dňa 1.6.2009 sa žiadne valné zhromaždenie neuskutočnilo, pričom na tento deň valné zhromaždenie nebolo ani len zvolané predstavenstvom alebo iným akcionárom odporcu. Zápisnicu z akého si zhromaždenia osôb zo dňa 1.6.2009, ktoré navrhovateľ zavádzajúco nazýva mimoriadne valného zhromaždenie odporcu zvolané I.. V.. V. V., vydávajúcim sa za predsedu predstavenstva odporcu, nemožno s prihliadnutím na vyššie uvedené považovať za valného zhromaždenie odporcu. I.. V. nebol nikdy zvolený do funkcie predsedu predstavenstva odporcu, čo jednoznačne vyplýva aj z výpisu z obchodného registra, v ktorom menovaný nebol nikdy zapísaný, ale aj z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu Bratislava zo dňa 30.4.2010 sp. zn. 3 Cob8/79/2010 o potvrdení uznesenia, ktorým OS Bratislava I zamietol námietky proti odmietnutiu zápisu zmien do OR z dôvodu, že do
uvedenej funkcie nebol I.. V. nikdy zvolaný valným zhromaždením odporcu. Rovnako tak, ako už bolo vyššie uvedené, osoby, ktoré sa na takomto zhromaždení zúčastnili, nikdy neboli akcionármi odporcu ani ich splnomocnenými zástupcami a žiadne z fiktívnych uznesení, ktoré v tento deň prijali, nemôže byť považované za uznesenie valného zhromaždenia odporcu. Na základe uvedeného má za to, že svojvoľné zhromaždenie akých si osôb zo dňa 1.6.2009, nie je možné za žiadnych okolností považovať za mimoriadne valného zhromaždenie odporcu. Dňa 3.7.2009 sa konalo valné zhromaždenie odporcu za účasti jeho jediného akcionára, ktorým je MH SR. Valné zhromaždenie bolo zvolané s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a stanovami odporcu. Z právnej úpravy uvedenej v Obchodnom zákonníku a v stanovách odporcu zrejmým spôsobom vyplýva, že predstavenstvo je povinné zaslať pozvánku iba akcionárom a to na adresu sídla uvedenú v zozname akcionárov. Z dôkladného gramatického výkladu z ustanovenia článku VII. ods. 8 Stanov odporcu navyše vyplýva, že spoločnosť má iba jediného akcionára, nakoľko uvádza, že pozvánka sa zasiela akcionárovi. Toto ustanovenie stanov iba odráža objektívnu skutočnosť a to, že jediným akcionárom odporcu v rozhodnom čase bolo a stále je MH SR. Odporca v zozname akcionárov navrhovateľa, ani osoby, od ktorých navrhovateľ údajne nadobudol vlastnícke právo k sporným akciám odporcu, nevedie a ani nikdy neviedol , pretože tieto osoby nie sú a nikdy neboli akcionármi odporcu. Odporca z toho dôvodu neporušil žiadne ustanovenia Obchodného zákonníka a ani stanov, keď nepozval navrhovateľa na valného zhromaždenie odporcu konané dňa 3.7.2009 a neexistuje žiaden právny predpis ani dokument, z ktorého by odporcovi táto povinnosť vyplývala. Odporca bol povinný zaslať pozvánku na valné zhromaždenie iba jedinému akcionárovi, vlastníkovi všetkých listinných akcií na meno predstavujúcich 100 % podiel na jeho základnom imaní a tým je MH SR. Je nesporné, že navrhovateľ nie je konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca ani člen dozornej rady odporcu. Svoju legitimáciu v konaní odôvodnil iba účelovým tvrdení o tom, že je akcionárom odporcu. Navrhovateľ však existenciu svojho vlastníckeho práva k akciám nijako nepreukázal a je
preto nepochybné, že nie je osobou, ktorá by bola na podanie žaloby podľa § 131 Obchodného zákonníka vecne, či procesne legitimovaná.
Vedľajší účastník na strane odporcu k veci uviedol, že základnou podmienkou nároku navrhovateľa na vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení odporcu, je status akcionára navrhovateľa, ktorý mu priznáva možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia odporcu na základe porušenia zákona, stanov prípadne spoločenskej zmluvy akciovej spoločnosti. Až v prípade, že súd považuje postavenie navrhovateľa ako akcionára za preukázané, mal byť subsidiárne skúmať či spôsobené porušenie zákona alebo stanov, či spoločenskej zmluvy, mohlo obmedziť práva takéhoto akcionára domáhajúceho sa určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia akciovej spoločnosti. Podľa jeho názoru navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení odporcu. Navrhovateľom uvedené dôkazy sú zavádzajúce a pre účely preukázania postavenia akcionára absolútne nedostatočné. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že je majiteľom 647 kusov akcií odporcu. Svoje akcionárstvo preukazuje zmluvou o odplatnom prevode akcií odporcu zo dňa 27.5.2009, zmenovými výpismi z účtov prevodcov akcií, rozsudkom NS SR sp. zn. MCdo/2/99 z 28.2.2001, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II .US 159/07 z 11.12.2007 a skutočnosťou, že sa ako riadny akcionár odporcu zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu dňa 1.6.2009. Ani jeden z predložených dokumentov o tvrdení, nie je dôkazom o tom, že sa navrhovateľ stal akcionárom odporcu. Akcie odporcu sú vydané v listinnej podobe na meno. Navrhovateľ nie je zapísaný v zozname akcionárov a ani nemá právo byť v tomto zozname evidovaný, pretože žiadne akcie odporcu neboli vydané na meno navrhovateľa, neboli na navrhovateľa rubopisom prevedené, rovnako ako neboli vydané na meno a neboli rubopisom prevedené na subjekty, od ktorých mal navrhovateľ akcie odporcu údajne nadobudnúť. Relevantným dôkazom o tom, že navrhovateľ je akcionárom odporcu, by bolo predloženie akcií, o ktorých navrhovateľ uvádza, že je ich majiteľom vydaných na meno navrhovateľa, prípadne na navrhovateľa rubopisovaných. Prípustným dôkazom o akcionárskom postavení navrhovateľa by bolo tiež predloženie zoznamu akcionárov uvádzajúceho navrhovateľa ako jedného z akcionárov odporcu. Takýto dôkaz však navrhovateľ nepredložil. Naopak z výpisu zo zoznamu akcionárov ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 3.7.2009 jasne vyplýva, že navrhovateľ nebol zapísaný v zozname akcionárov odporcu, nakoľko jediným akcionárom odporcu bol a je iba vedľajší účastník na strane odporcu. Je teda zrejmé, že zo strany odporcu nedošlo pri zvolávaní valného zhromaždenia k opomenutiu pozvania odporcu. Dôkazy, ktoré navrhovateľ prekladá a uvádza na preukázanie svojho postavenia akcionára odporcu, sú nedostatočné. SCP evidovalo od októbra 1998
do decembra 1998 akcie odporcu na účtoch údajných prevodcov akcií, avšak v decembri 1998 nesprávne vykonanú registráciu prevodu opravilo v súlade s rozhodnutím MF SR z dôvodu, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k zmene právneho stavu. Rozsudok NS SR sp. zn. MCdo 2/99 nepotvrdil, že údajný prevodcovia akcií odporcu sa stali akcionármi. V tomto konaní sa NS SR vôbec nezaoberal otázkou vlastníctva akcií a ani priebehom a zákonnosťou exekúcie, ktorá mala viesť k nadobudnutiu akcií odporcu. NS SR vo svojom rozhodnutí len odmietol mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora z dôvodu, že nebola naplnená jedna z podmienok na jeho podanie. NS SR uviedol, že hoci by inak dôvody na podanie mimoriadneho dovolania videl, zrušením napadnutého rozhodnutia by nebolo možné dosiahnuť ochranu práv druhej strany, čím nemala byť splnená podmienka, že ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Nález ústavného súdu SR sp. zn. II .US 159/07 nie je rozhodnutím, ktoré by potvrdilo, že spoločnosť Tradeunion nadobudla akcie
odporcu. Predmetom konania na Ústavnom súde nebola otázka toho, či mohla táto spoločnosť nadobudnúť akcie odporcu alebo nie. Ústavný súd nerozhodoval o jej akcionárskom postavení, ale len o porušení jej práva na svoju ochranu a spravodlivý súdny proces. Právny názor ústavného súdu vyslovený v odôvodnení nálezu nie je pre všeobecné súdy záväzný. K nálezu sa nepridržiavali súdy vo viacerých ďalších rozhodnutiach a NS SR uviedol, že právny názor ústavného súdu vyjadrený v náleze je v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom a preto ho všeobecné súdy nesmú aplikovať. Sám ústavný súd v ďalšom náleze, ktorý priamo súvisel s akciami odporcu sp. zn. IV. US 60/2010 z 20.1.2011 uviedol, že význam nálezu ústavného súdu II. US 159/07 z 11.12.2007 netreba preceňovať. Podľa ústavného súdu je zrejmé, že otázka vlastníctva akcií ešte zjavne nie je právne uzavretá, čo jasne indikuje, že všeobecné súdy sa musia s touto otázkou samostatne vysporiadať. Z uvedené jasne vyplýva, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu v zmysle ustanovení § 183 a § 131 Obchodného zákonníka na vyslovenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu.
Podľa § 183 Obch. zák., o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
Podľa § 131 ods. 1 každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008) „Každý akcionár môže pri splnení zákonom vymedzených podmienok podať na súd žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti. Toto právo má aj
osoba, ktorá v deň konania valného zhromaždenia nebola akcionárom spoločnosti, ale v čase, keď toto právo uplatňuje, spĺňa podmienky ustanovené v § 183 v spojení s § 131 OBZ.“ (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 86/2004; ZSP 88/2006)
Navrhovateľ svoje oprávnenie na podanie predmetnej žaloby odvodzuje od svojho postavenia akcionára odporcu. Z predložených zoznamov akcionárov však jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v čase konania valného zhromaždenia dňa 3.7.2009 a ani po tomto termíne nebol akcionárom odporcu. Z uvedeného dôvodu je preto nepochybné, že nie je osobou, ktorá je k podaniu predmetnej žaloby aktívne vecne legitimovaná, čo súd viedlo k zamietnutiu návrhu.
Právny zástupca navrhovateľa žiadal doplniť dokazovanie o vyjadrenie Centrálneho depozitára cenných papierov SR a.s., na základe akého dôvodu boli zapísaní a neskôr vymazaní akcionári odporcu, ktorí následne akcie previedli na navrhovateľa. Uvedené vyjadrenie je pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa právne irelevantné a preto súd návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane odporcu trovy konania v sume 227,35 EUR (za 1 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia - á 53,49 EUR, 1 úkon - písomné vyjadrenie k žalobe - á 55,49 EUR, 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 3.7.2012 - á 58,69 EUR, 1 krát režijný paušál 6,95 EUR, 1 krát 7,21 EUR, 1 krát 7,63 EUR, DPH zo sumy 189,46 EUR /53,49 + 55,49 + 58,69 + 6,95 + 7,21 + 7,63/ vo výške 20 % v sume 37,89 EUR).
Súd nepriznal náhradu za úkon - prevzatie a príprava v roku 2011, nakoľko sa nejedná o účelný úkon (zmenami právneho zástupcu a uplatňovaním tohto úkonu každým z nich by dochádzalo k zbytočnému navyšovaniu trov konania) a za úkon - vyjadrenie k vstupu vedľajšieho účastníka, nakoľko sa nejedná o podanie vo veci samej.
Rovnako tak súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť navrhovateľa nahradiť strane vedľajšieho účastníka na odporcu trovy konania v sume 364,14 EUR (za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka - á 55,49 EUR, 2 úkony - písomné vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní dňa 3.7.2012 - á 58,69 EUR, 2/3 úkonu - ďalšia porada s klientom presahujúca 2 hod. - á 38,- EUR, 2 krát režijný paušál 7,21 EUR, 1 krát 7,41 EUR, 2 krát 7,63 EUR, DPH zo sumy 303,45 EUR /2 x 55,49 + + 2 x 58,69 + 38,- + 2 x 7,21 + 7,41 + 2 x 7,63/ vo výške 20 % v sume 60,69 EUR).
Súd nepriznal náhradu za úkon - účasť na odročenom pojednávaní dňa 23.2.2012, nakoľko sa tohto po pojednávania nezúčastnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.