Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-8Csp-9-2021.pdf
PDF · 87.61 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-8Csp/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava
- Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti žalovanej: P. B., nar. X.X.XXXX, V. Ž., XXX XX Ž., v konaní o zaplatenie 88,19 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 88,19 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 88,19 € od 28.8.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
odôvodnenie:
1. Žalobu dňa 23.3.2021 podala Všeobecná úverová banka (VÚB, a. s.) ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Kežmarok, IČO: 35 923 130. 2.2.2016 so žalobou právny predchodca uzavrel zmluvu o pôžičke č. 21109980 a poskytol žalovanej pôžičku 249 €. Žalovaná pôžičku mala splácať v pravidelných 34 mesačných splátkach po 10 € až do celkovej sumy 340 €. Ku dňu podania žaloby zaplatila 250 €. Dňa 19.8.2018 úver bol zosplatnený. Celkový dlh ku dňu podania žaloby je 88,19 €. Suma po zosplatnení predstavovala sumu 338,19 € + 0 € akontácia - 250 € platby žalovanej, rozdiel je teda 88,19 €, ktorý tvorí predmet sporu. Zároveň žalobkyňa žiadala aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy.
2. 8.9.2021 (č. l. 43) do zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku bol bez pojednávania vyhlásený rozsudok, v písomnom znení na č. l. 44, č. k. 8Csp/9/2021 zo dňa 8.9.2021. Súd žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Z odseku 8. vyplýva, že ide o zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom, teda zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná ako spotrebiteľka nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o úvere. Ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaná nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti, preto ide o občianskoprávny vzťah. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 3 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Úrok bol uvedený vo výške 25,25 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia. Výška priemernej úrokovej miery z úverov poskytovaných v mesiaci február 2016 (zmluva uzavretá 2.2.2016) pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov zverejňovaných NBS predstavovala 11,98 %. Úrok uvedený v zmluve tak predstavuje viac než jej dvojnásobok. V tomto smere prvostupňový súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, ktorý bol vydaný pred uzavretím zmluvy a jednoznačne stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Výška úrokov tak nezávisí len od dohody zmluvných strán. Do civilného práva bola zákonom č. 106/2014, ktorý nadobudol účinnosť od 1.6.2014, ktorým bol Občiansky zákonník novelizovaný, zavedená úžera (§ 39a). Podľa názoru prvostupňového súdu moderácia neprimerane vysokých úrokov súdom neprichádza do úvahy. Dohodu o úroku súd vyhodnotil za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože výška úroku bola žalobcom stanovená v rozpore s dobrými mravmi. Prvostupňový súd tak dospel k záveru, že zmluve chýba jedna zo zákonných náležitostí (viď. odsek 9 odôvodnenia rozsudku), preto prijal záver, že daná spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Za tejto situácie nemohol žalobca požadovať iné, len istinu, teda rozdiel medzi plnením a reálne poskytnutým úverom. Reálne poskytnutý úver bol 249 €, žalovaná plnila do výšky 250 €, teda preplatila o 1 €. Z tohto dôvodu prvostupňový súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.
3. Na č. l. 75 spisu je uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 8Csp/9/2021-75 zo dňa 11.10.2021, právoplatné dňa 20.11.2021, ktorým súd pripustil, aby do konania na miesto žalobkyne Všeobecnej úverovej banky, a. s., skrátený názor: VÚB, a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 vstúpila ako nová žalobkyňa - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154.
4. Uznesením č. k. 8CoCsp/40/2022-142 zo dňa 31.5.2023 odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšieho konanie. Odvolanie bolo dôvodné. Prvostupňový súd správne kvalifikoval právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Správne skúmal, či zmluva spĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje zákona č. 129/2010 Z. z. Je predčasné rozhodnutie prvostupňového súdu o bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru pre neexistenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., a to údaja o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru z dôvodu absolútnej neplatnosti dohody o úroku v spotrebiteľskej zmluve. Odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Odvolací súd poukázal na ustanovenie § 39, § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 2.2.2016, podľa ktorého odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluva a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platnou dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády, ak odseky 2, 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pôžičiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Prvostupňový súd založil svoj záver o neplatnosti dojednania strán o úroku v úverovej zmluve vo výške 25,25 % ročne výlučne na zistení, že výška priemernej úrokovej miery z úverov poskytovaných v eurách v eurozóny v mesiaci február 2016 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov podľa údajov evidovaných a zverejňovaných NBS predstavoval 11,98 %. Úrok uvedený v zmluve 25,25 % predstavoval viac než jej dvojnásobok, čo prvostupňový súd vyhodnotil ako rozpor s dobrými mravmi. Prvostupňový súd sa však nevysporiadal s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo doplnené zákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 06. 2014. Prvostupňový súd na tento zákon v odôvodnení poukázal v súvislosti so zavedením úžery do Občianskeho zákonníka, bez bližšieho vysvetlenia poukazu na uvedené ustanovenie (z odôvodnenia nie je zrejmé, či súd dohodu o výške úroku posúdil ako úžeru v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 06. 2014), úplne opomenul ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu, že toto ustanovenie citoval v bode 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Ak zákonodarca stanovil maximálnu hranicu odplaty v zákone a vo vykonávacom predpise (v danom prípade zmluvný úrok), ktorá neprevyšuje takto stanovenú hranicu, považovať za neprimeranú a nemožno to považovať ani za rozpor s dobrými mravmi.
5. Žalobca k svojim tvrdeniam pripojil dôkazy: Č. l. 7 spisu je notárka zápisnica N3283/2017 zo dňa 11.12.2017 o právnom nástupníctve VÚB, a. s. od právneho predchodcu Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok. Č. l. 11 je opis rozdelenia majetku a záväzkov, príloha č. 1 tejto notárskej zápisnice. Č. l.
12 je spotrebiteľská zmluva s právnym predchodcom žalobcu a žalovanou - poskytnutý spotrebiteľský úver na nábytok, pohovku 249 €, počet splátok 34, celková suma 340 €, výška splátky 10 €, prvá splátka splatná 20.3.2016, konečná splatnosť 20.12.2018, celkové náklady spotrebiteľa 91 €, fixná ročná úroková sadzba 25,25 %. Č. l. 14 rub je splátkový kalendár, č. l. 15 predžalobná upomienka VÚB zo dňa 27.6.2018 s tým, že z obsahových náležitostí vyplýva, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 4/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Č. l. 16 doručenka žalovanej, adresát neznámy. Č. l. 17 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 22.8.2018. Č. l. 17 rub je prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že výška splátok mala byť 338,19 € + zmluvná pokuta 8,96 €. Žalovaná zaplatila 250 €, zmluvnú pokutu žalobca nežiada, a preto zostatok uvedený v prehľade splátok je 97,15 € bez zmluvnej pokuty 8,96 € = 88,19 €, teda predmet sporu.
6. Na č. l. 40, 41 spisu je dôkaz, ktorý zabezpečil z úradnej moci súd - priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) k 2.2.2016 za úvery od 1 do 5 rokov 11,98 %, čo je ako viacnásobok dohodnutého úroku vo výške 25,25 %. Žaloba, dôkazy, rozsudok, uznesenie o zmene žalobcu boli žalovanej doručené náhradným spôsobom (vzhľadom k situácii, že rozsudok bol vyhlásený bez pojednávania verejnou vyhláškou). Náhradné doručenie, oznámenie o uložení zásielky na Mestskom úrade v Ž. sa nachádza na č. l. 137 spisu. Rovnakým spôsobom bolo vyzvané Mesto Ž., aby podľa § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. upozornilo žalovanú, že jej má byť doručená písomnosť. V tomto prípade zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu spolu s vytýčeným termínom pojednávania na deň 17.10.2023. Žalovaná zásielku neprevzala, na termín pojednávania sa nedostavila. Súd má za to, že bolo doručené riadne a včas náhradným spôsobom. Vychádza zo zákonnej domnienky, že žalovaná nespochybnila základ a výšku pohľadávky.
7. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Prioritne súd vychádzal z nespornosti tvrdení podľa § 186 ods. 2 CSP. Mal za to, že žalovaná nespochybnila základ a výšku pohľadávky zaplatiť sumu 88,19 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 28.8.2018 do zaplatenia, preto nesporný nárok je povinná žalobcovi
- právnemu nástupcovi žalobcu zaplatiť v lehote splatnosti. V druhom rade súd sa cítil byť viazaný záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, pretože nezistil taký skutkový stav, ktorý by bol zmenou skutkového stavu oproti skutkovému a právnemu stavu, kedy rozhodol odvolací súd (31.5.2023). Dohoda o úroku 25,25 % ročne v spotrebiteľskej zmluve podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nie je podľa § 39, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, zákona č. 106/2014 Z. z. účinného od 1.6.2014 (§ 39a Občianskeho zákonníka - úžera) v rozpore s dobrými mravmi, ani úžerou a nejde preto z tohto dôvodu o neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, ktorou prvostupňový súd v prvom rozsudku v poradí mal na mysli úžeru. Nemožno teda uzavrieť, že neplatnosťou dohody v tomto rozsahu možno mať za to, že neexistuje podstatná náležitosť úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. a nemožno mať za to, že z tohto dôvodu sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ zákonodarca stanovil maximálnu hranicu odplaty v zákone a vo vykonávacom predpise, nemožno odplatu - zmluvný úrok, ktorá neprevyšuje takto stanovenú hranicu, považovať za neprimeranú a rozpornú s dobrými mravmi (§ 39, § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 2.2.2016, kde je definované, že odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľom tvoria úrok, poplatky, akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná v dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, § 1a ods. 1 nariadenia vlády, ak odseky 2, 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pôžičiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy). Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 88,19 € s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 28.8.2018 do zaplatenia so záverom, že táto suma predstavuje riadny súčet splátok, k zaplateniu ktorých sa žalovaná zaviazala spolu so zmluvným úrokom, odmenou za poskytnutý úver vo výške 338,19 €, po odpočítaní platieb z jej strany 250 € = predmet sporu 88,19 €.
8. Trovy konania: Žalovaná má v konaní neúspech podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobca úspech, a to v rozsahu 100 %. V rozsahu 100 % patrí žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanej. Výška náhrady trov konania bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Splatnosť nastane do 3 dní od právoplatnosti uznesenia VSÚ.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žilina. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.