Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cpr/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Západoslovenská distribučná, a. s. so sídlom v Bratislave, Čulenova 6, IČO 36 361 518 proti žalovanému A. B. C., narodenému XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpenému Mgr. Marcelom Pélim, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, M. R. Štefánika 157/45, IČO 42 014 247, o zaplatenie 3 103,69 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 3 103,69 eur. Žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v elektro-energetike v oblasti distribúcie elektriny. Ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy zodpovedá za bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie distribučnej sústavy a zabezpečuje prevádzkovú bezpečnosť distribučnej sústavy a kvalitu elektriny v sústave. V rámci plnenia týchto povinností sa stará okrem iného aj o výmenu podperných bodov (elektrických stĺpov) nadzemných elektrických vedení nízkeho napätia (NN). Žalobca vykonáva výmenu podperného bodu z prevádzkových dôvodov (napr. z dôvodu jeho zlého technického stavu), z dôvodu rozvoja distribučnej sústavy alebo z dôvodu požiadavky, resp. potreby jeho preložky (premiestnenia/zmeny trasy). Náklady na výmenu podperného bodu z prevádzkových dôvodov a z dôvodu rozvoja distribučnej sústavy znáša vždy žalobca. Preložka podperného bodu sa vykonáva na žiadosť žiadateľa o preložku (podperný bod mu napríklad blokuje plánovanú výstavbu rodinného domu či garáže), z prevádzkových dôvodov (z dôvodu jeho zlého technického stavu), alebo z dôvodu rozvoja distribučnej sústavy. V prípadoch, kedy dochádza k preložke podperného bodu na žiadosť žiadateľa o preložku, žalobca s ním za tým účelom uzatvára zmluvu o vykonaní preložky elektroenergetického zariadenia (zmluva o preložke). Náklady na preložku podperného bodu znáša ten, kto potrebu preložky vyvolal. V prípade preložky na žiadosť žiadateľa o preložku tak znáša náklady na preložku žiadateľ o preložku, v ostatných prípadoch znáša náklady na preložku žalobca. Zlý technický stav podperného bodu sa zistí buď v rámci pravidelnej kontroly zariadení distribučnej sústavy alebo na základe podnetu osoby (najčastejšie ide o majiteľa nehnuteľnosti, na ktorej sa podperný bod nachádza), ktorá zlý technický stav podperného bodu zistila a nahlásila na poruchovú linku žalobcu.

2. Výmeny podperných bodov v lokalite Trenčín vykonáva u žalobcu úsek prevádzky Východ/tím Sever. Vedúci prevádzky tímu Sever bol do 31. júla 2021 A. E. C.. Žalovaný je synom A. E. C. a v tíme, ktorého vedúcim bol jeho otec, bol stavbyvedúcim. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trval ku dňu 30.04.2021, kedy bol na žiadosť žalovaného ukončený dohodou. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy prijal 27.03.2019 od obchodnej spoločnosti F. s. r. o., ako developera rodinných

domov, žiadosť ohľadom preložky podperných bodov č. 48 a 49. Na základe tejto žiadosti bola dňa 10.05.2019 medzi žalobcom a F. F. podpísaná zmluva o preložke. Podľa tejto zmluvy malo dôjsť k preloženiu podperných bodov č. 48 a č. 49 na náklady objednávateľa, avšak k plneniu tejto zmluvy o preložke nikdy nedošlo, nakoľko F. F. a žalovaný sa dohodli, že výmenu podperných bodov vykonajú ako havarijný stav, kedy náklady na preloženie podperného stĺpu znáša žalobca, nie F. s. r. o.. Žalovaný úmyselne, za účelom sa obohatiť na úkor žalobcu, využil svoju pracovnú pozíciu u žalobcu a pri výkone svojej pracovnej činnosti dohodol so F. s. r. o., že podperné body sa vymenia z dôvodu ich havarijného stavu, čím žalobcovi nielen spôsobil škodu vo výške 3 103,69 eur, ale zároveň aj ohrozil jeho reputáciu. Za toto konanie dostal žalovaný od F. s. r. o. zľavu z DPH na dva domiešavače betónu. Konania žalovaného bolo úmyselné, čo potvrdilo viacero skutočností. V systémoch žalobcu bolo pri internom šetrení identifikované, že dňa 05.03.2020 došlo k volaniu na poruchovú linku ohľadom podperných bodov č. 48 a 49, avšak volajúci nevedel detaily o odbernom mieste a nemal EIC kód. Nasledujúci deň (06.03.2020) došlo k ďalšiemu volaniu volajúceho, predstavil sa ako pán C., ktorý nahlásil nebezpečný stav podperných bodov s tým, že jeden podperný bod je drevený, hnilý z roku 1959 a druhý je betónový, popraskaný eróziou zeme. Na výzvu operátora: „Na koho je vedený odber?“, C. nevie odpovedať, avšak má k dispozícii EIC kód odberného miesta. Na otázku operátora žalobcu: „Tento drevený podperný bod je taktiež náš? Nemôže to byť telekomunikačný?“, C. odpovedá: „Nie, nie, náš je, náš je, je tam normálne číslo na betónovej patke 48.” Ohľadom bezprúdia C. uvádza: „Nie, nie je tam výpadok elektriny, nemusí tam ísť mobilná dvojica.“ Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyšetrovacia komisia skonštatovala, že volajúci je zorientovaný v problematike a následne volajúceho v procese šetrenia identifikovala ako žalovaného (pozícia stavbyvedúci), zaradeného v organizačnej štruktúre: Úsek prevádzky Východ/Tím prevádzky Sever. Systém žalobcu SAP PM obsahoval aj detail hlásenia s uvedením priezviska C. ako volajúceho, pričom zo systému bolo zrejmé, že poznámka bola upravená a priezvisko C. bolo zo systému vymazané. Šetrením a kontrolou logov sa v procese zistilo, že priezvisko vymazal žalovaný. Vyšetrovacia komisia ďalej skonštatovala, že preloženie podperných bodov bolo vykonané tak, ako predvídala zmluvná a projektová dokumentácia objednávateľa F. s. r. o., ktorá bola predložená v procese uzatvárania zmluvy o preložke zo dňa 10.05.2019. Na základe zistení vyšetrovacej komisie boli internými audítormi dňa 22.04.2021 a 23.04.2021 vykonané pohovory so zamestnancami žalobcu v tíme Sever vrátane žalovaného. Žalovaný potvrdil, že výkony, ktoré nahral k zákazke Trenčín, boli nahodené do systému ex post. Pri poukázaní vyšetrovacej komisie na rozdiely v spätných hláseniach, vymazanie mena C. zo spätného hlásenia v systéme SAP PM ohľadom nahlásenia havarijného stavu podperného bodu, žalovaný potvrdil, že výmaz v systéme zrealizoval. Ďalej tiež potvrdil, že telefónne číslo, ktoré bolo využívané na nahlásenie poruchy, je jeho súkromné číslo. Po osobnom vypočutí nahrávky z poruchovej linky žalovaný potvrdil, že volal na poruchovú linku, aby mohol nahlásiť poruchu dňa 06.03.2020. Tiež uviedol, že ako protislužbu za realizáciu zákazky dostal „pár kubíkov (2 domiešavače) betónu bez DPH“, resp. so zľavou. Pri tejto zákazke bol dohodnutý s bývalým koordinátorom sieťového servisu, že „zabezpečí“, aby zákazka padla do porúch v údržbe a tým pádom ju mohol zastrešiť žalovaný. Týmto konaním žalovaného všetky náklady na vykonanie preložky podperných bodov č. 48 a 49 znášal žalobca, pričom inak by tieto znášal F. s. r. o. ako žiadateľ o preložku v zmysle zmluvy o preložke. Žalobcovi tak z vyššie uvedeného konania žalovaného vznikla škoda v rozsahu finančnej straty za výmeru podperných bodov, ktorá bola vyčíslená v zmysle dát zo systému SAP PM, a to náklady na materiál a práce, ktoré vynaložil žalobca v súvislosti s uvedenou zákazkou, preložkou podperných stĺpov, v celkovej sume 3 103,69 eur.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. dňa 19.05.2023.

4. Žalovaný sa s týmto rozhodnutím nestotožnil, považoval ho za nezákonné a neodôvodnené. V odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca neuvádza pravdivé tvrdenia, ak tvrdí, že sa mal úmyselne obohatiť na jeho úkor. Bol plne súčinný pri vzniknutom probléme a so zamestnávateľom dospeli k dohode už pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá bola podpísaná v apríli 2021. Napísal žiadosť o ukončenie pracovného pomeru, tak ako mu bolo zo strany nadriadených navrhnuté, a bolo mu prisľúbené, že akýkoľvek spor, resp. akákoľvek škodová udalosť, sa už ďalej riešiť nebude, ak podpíše ako zamestnanec dohodu o skončení pracovného pomeru, čím stratil právo na odstupné. S uvedenými podmienkami súhlasil. Bolo mu prisľúbené, že ak bude súhlasiť s dohodou o skončení pracovného pomeru, uvedená údajná škoda bude anulovaná. Konania zo strany žalobcu žalovaný považoval za účelové aj z toho dôvodu, že od 21.07.2021 je vedené konanie o neplatnosť výpovede na Okresnom súde Bratislava III, v tomto konaní je žalobcom jeho otec A. E. C., a žalovaným je

Západoslovenská distribučná, a. s.. V minulom roku, keď išiel po Kubranskej ulici v Trenčíne, kde sa nachádzajú stĺpy, ktoré sú predmetom sporu, zistil, že sa tam vykonáva oprava NN vzdušnej sekundárnej siete komplet (podľa schválenej projektovej dokumentácie), vrátane výmeny konzol, izolátorov a NN prípojok okrem uvedených podperných bodov č. 47 a 48 (čo je iste zahrnuté v projektovej dokumentácii), a podľa jeho názoru z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, že táto oprava bola plánovaná, a výmena podperný bodov, ktorá bola vykonaná jeho osobou by sa uskutočnila s odstupom krátkeho času, a preto nie je správne a opodstatnené, aby bolo jeho konanie považované za škodové, pretože takáto celková rekonštrukcia bola plánovaná. Napriek vyššie uvedenému ale i naďalej zotrval žalovaný na svojom názore, že uvedené podperné body boli v totálne nevyhovujúcom fyzickom stave vrátane konzol, izolátorov a NN prípojok. Ako prílohu predložil žalovaný i čestné prehlásenie zo dňa 04. 03. 2020, podpísané G. H., z ktorého je zrejmé, že predmetné oporné body boli v havarijnom stave, a že ohrozovali bezpečnosť, prípadne, že mohli ohroziť život a zdravie osôb.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného, týkajúce sa podpísania dohody o skončení pracovného pomeru a prísľubu, že akýkoľvek spor resp. akákoľvek škodová udalosť sa už ďalej riešiť nebude, ak žalovaný ako zamestnanec podpíše dohodu o skončení pracovného pomeru, sa nezakladajú na pravde. Podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru predchádzalo zo strany žalovaného závažné porušenie pracovnej disciplíny, spočívajúce v konaní žalovaného, predmetom ktorého je tento súdny spor a vymáhanie škody vzniknutej žalobcovi konaním žalovaného. Žalovaný využil svoju pracovnú pozíciu u žalobcu, kde pracoval ako stavbyvedúci a pri výkone svojej pracovnej činnosti dohodol so spoločnosťou F. F. preložku dvoch podperných bodov distribučnej sústavy prevádzkovanej žalobcom (č. 48 a 49), kvalifikovanú ako havarijný stav, aj napriek tomu, že uvedené podperné body v havarijnom stave neboli, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 3 103,69 eur. Žalovaný teda svojim konaním zabezpečil v prospech F. F. preložku elektrických stĺpov NN na náklady žalobcu procesom cez hlásenie ich poruchového stavu. Konaniu žalovaného predchádzalo uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a F. F.. Dňa 27.03.2019 žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy prijal žiadosť od developera rodinných domov, F. s. r. o. na vykonanie preložky podperných bodov č. 48 a 49 v lokalite Trenčín, Kubranská ulica. Dňa 10.05.2019 bola podpísaná zmluva o vykonaní preložky elektroenergetického zariadenia. Na základe tejto zmluvy o preložke malo dôjsť k preloženiu podperných bodov č. 48 a 49 na náklady objednávateľa, F. F.. K realizácii zmluvy o preložke však zásahom žalovaného nedošlo. Dňa 05.03.2020 a dňa 06.03.2020 žalovaný zavolal na poruchovú linku žalobcu a nahlásil nebezpečný stav týchto podperných bodov. Na základe nahlásenia nebezpečného stavu podperných bodov bolo hlásenie žalovaného ako tretej osoby žalobcom systémovo spracované do SAP pod č. zákazky 70755390 dňa 06.03.2020, pričom v detaile hlásenia bolo uvedené priezvisko C.. Žalovaný bol dohodnutý s bývalým koordinátorom, ktorý zabezpečil, že zákazka č. 70755390 bola pridelená do porúch v údržbe, ktoré zastrešoval u žalobcu B. F., kde pracoval aj žalovaný a nadriadeným bol jeho otec. To, že telefonát bol uskutočnený žalovaným na poruchovú linku žalobcu, bolo zistené podľa telefónneho čísla zaznamenaného v systéme SAP, ktoré z hlásenia žalovaný neodstránil a ktoré bolo neskôr identifikované ako súkromné mobilné číslo žalovaného. Po vykonaní prác súvisiacich s preložkou u zákazky č. 70755390 bolo šetrením zistené, že preloženie podperných bodov č. 48 a 49 bolo vykonané tak, ako predvídala zmluvná a projektová dokumentácia developera F. s. r. o., ktorá bola predložená žalobcovi v procese uzatvárania zmluvy o preložke, z čoho je dedukovaná účelovosť konania pri nahlasovaní požiadavky na výmenu podperných bodov na poruchovú linku žalobcu. Žalovaný ako osoba znalá procesov pri realizácii preložiek vedel presne, ako nahlásiť a identifikovať stav, vrátane možnosti pridelenia zákazky žalovanému v rámci pracovného zariadenia u žalobcu tak, aby preložka bola hradená žalobcom. Takéto konanie žalovaného tak bolo hrubým porušením príkazu predstavenstva č. D4.2.14 - Etický kódex spoločnosti Západoslovenská distribučná, a. s. a Pracovného poriadku, na základe ktorého mohol žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom rozviazať pracovný pomer podľa okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Po internom šetrení bol osobný pohovor so žalovaným realizovaný dňa 22.04.2021, pričom už dňa 23.04.2021 bola žalobcovi ako zamestnávateľovi doručená žiadosť žalovaného o ukončenie pracovného pomeru dohodu podľa ku dňu 30.04.2021. V zmysle tejto žiadosti žalobca súhlasil s ukončením pracovného pomeru so žalovaným dohodou k uvedenému dátumu, avšak bez akýchkoľvek prísľubov nevymáhania si náhrady škody. Tvrdenia žalovaného o havarijnom stave podperných bodov č. 48 a 49 sa rovnako nezakladajú na pravde. Pre vykonávanie preventívnej údržby na energetických zariadeniach distribučnej sústavy bol vydaný Poriadok preventívnej údržby (PPÚ). Podľa PPÚ sa z preventívnej údržby vyhotovujú záznamy, ktoré vyhodnocuje správca zariadenia. Jeho úlohou je

oboznámiť sa s druhom, závažnosťou a počtom zistených nedostatkov, s vyznačeným návrhom kategórie nedostatku, návrh kategórie nedostatku posúdiť, v prípade opodstatnenia prehodnotiť a určiť spôsob jeho odstránenia so zabezpečením maximálnej koordinácie prác na energetických zariadeniach tak, aby počet nutných vypnutí bol minimálny a na čo najkratší čas. Podľa závažnosti zistených nedostatkov z hľadiska zachovania bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzky energetického zariadenia sa zistené nedostatky a zistenia rozdeľujú do 4 kategórií. V 4. kategórii sú nedostatky, ktorých charakter a závažnosť si vyžaduje začať s ich bezodkladným riešením, nedostatky, ktoré by mohli byť príčinou vzniku úrazu, značnej majetkovej ujmy spoločnosti Západoslovenská distribučná a. s., cudzej organizácie, resp. inej osoby a nedostatky, pri ktorých už prebieha proces, ktorý vedie k poruche na energetickom zariadení. V 3. kategórii sú nedostatky, ktoré neohrozujú bezprostredne bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky energetického zariadenia, avšak je tu riziko, že do stanovenej nasledujúcej prehliadky podľa PPU dôjde k vzniku poruchy, resp. k zhoršeniu na úroveň nedostatku kategórie 4, a ktorých odstránenie je potrebné z dôvodu zvýšenia úrovne zaistenia bezpečnej a spoľahlivej prevádzky energetického zariadenia. V 2. kategórii sú zistenia, ktoré, neovplyvňujú bezprostredne bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky energetického zariadenia a je dôvodný predpoklad, že sa nerozvinú do poruchy, resp. nedostatku kategórie 3 alebo 4, do stanovenej nasledujúcej prehliadky podľa PPÚ. V 1. kategórii sú zistenia, ktoré nebránia bezpečnej a spoľahlivej prevádzke DS. Nevylučuje sa však ich možný negatívny budúci rozvoj alebo pôsobenie a jedná sa hlavne o ich zaznamenanie a sledovanie vývoja nedostatku v čase pri budúcej kontrole podľa PPÚ. V 0. kategórii nie sú žiadne zistené nedostatky, ovplyvňujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky energetického zariadenia. Prehliadky a meranie NN vedení sa podľa PPÚ vykonávajú každé 2 roky. Podľa zoznamu nedostatkov z PPÚ z rokov 2018 – 2020 (t. j. do času, kedy bola vykonaná výmena podperných bodov č. 48 a 49 v súlade s vyššie popísaným konaním), podperné body č, 48 a 49 sa v 4. ani v 3. kategórií nenachádzali. Čestné prehlásenie G. H. nie je hodnoverný dôkaz, preukazujúci stav oboch podperných bodov, takisto nie je ani záznam o tom, že by H. resp. jeho otec niekoľkokrát ústne nahlasoval zamestnancom žalobcu nebezpečný stav podperných bodov. Projektová dokumentácia, na ktorú sa odvoláva žalovaný, z ktorej podľa názoru žalovaného vyplýva, že oprava NN vzdušnej sekundárnej siete a výmena podperných bodov bola plánovaná, bola projektantom navrhnutá až rok po výmene podperných bodov č. 48 a 49, kedy v 06/2021 navrhol projektant aj rozšírenie rekonštrukcie o úsek NN vedenia medzi podpornými bodmi č. 44 po 50. Z vyššie uvedeného konania žalovaného vznikla žalobcovi škoda v rozsahu finančnej straty za výmeru podperných bodov, ktorá bola vyčíslená v zmysle dát zo systému SAP PM, a to náklady na materiál a práce, ktoré vynaložil žalobca v súvislosti s uvedenou zákazkou, preložkou podperných stĺpov v celkovej sume 3 103,69 eur, tak ako to aj žalobca uviedol. Žalovaný sa ku skutku priznal v plnom rozsahu, porušil právne predpisy a vyvolaním omylu na strane žalobcu obohatil spoločnosť F. F. tým, že táto nemusela vynaložiť náklady na preložku, čím z právneho hľadiska je možné uplatňovať si voči nemu nárok na náhradu škody. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil právnu povinnosť (porušenie pracovnej disciplíny v zmysle pracovnej zmluvy a jej príloh (Pracovný poriadok, Etický kódex), následkom čoho vznikla žalobcovi škoda, ktorú je žalovaný povinný nahradiť.

6. Žalovaný v priebehu konania zotrval na tom, že on osobne nerozhodoval o tom, že preložka sa urobí nie na základe zmluvy, ale v dôsledku telefonického oznámenia a namietol premlčanie uplatneného nároku, nakoľko preložka bola realizovaná 17.06.2020 a žalobca uviedol, že škodu zistil 21.04.2021.

Žalobca po upozornení súdu o nedostatku skutkových tvrdení písomne doplnil, že porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného a objasnenie celého protiprávneho konania žalovaného v rámci procesov u žalobcu pri schvaľovaní zákazky v lokalite Trenčín na ul. Kubranská spočívalo v tom, že žalovaný konal pri výkone svojich pracovných povinností u žalobcu v rozpore s Pracovným poriadkom – Príkaz predstavenstva č. D4.2.2 zo dňa 17.12.2015 a Etickým kódexom – Príkaz predstavenstva č. D4.2.14, ktoré sú záväzné pre všetkých zamestnancov žalobcu. Konkrétne porušenia povinností súvisiace s konaním žalovaného, ktoré sú predmetom konania boli porušenie povinnosti zakotvenej v čl. II. ods. 1 písm. b) Pracovného poriadku nevykonávať v pracovnom čase práce, ktoré nesúvisia s plnením pracovných povinností a s príkazmi nadriadeného a porušenie povinnosti zakotvenej v čl. II. ods. 1 písm. c) Pracovného poriadku dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy zamestnávateľa vzťahujúce sa na ním vykonávanú prácu. Ďalšie porušenia povinností, uvedených v týchto interných predpisoch mali spočívať v tom, že žalovaný má dodržiavať Etický kódex skupiny ZSE, dodržiavať všeobecne platné pravidlá a interné pokyny pre zabezpečenie ochrany majetku zamestnávateľa a vynaložiť celé svoje úsilie pre elimináciu rizika vzniku škody v dôsledku konania svojho

i ostatných osôb na pracovisku, využívať pracovný čas na prácu v súlade s pracovnou zmluvou a podľa pokynov nadriadeného zamestnanca, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, pri výkone pracovnej činnosti neprijímať dary alebo akékoľvek nenáležité výhody či iný neoprávnený majetkový prospech. Konanie žalovaného, ktoré je popísané v žalobnom návrhu a vo vyjadrení žalobcu k tvrdeniam žalovaného bolo zamestnávateľom prešetrované interným auditom na základe oznámenia možného neštandardného konania zamestnancov tímu prevádzky Sever, v rámci ktorého pracoval aj žalovaný. V informačných interných systémoch žalobcu bolo pri šetrení identifikované, že dňa 05.03.2020 došlo k volaniu na poruchovú linku (externé call centrum) ohľadom podperných bodov č. 48 a 49, avšak volajúci nevedel detaily o odbernom mieste a nemal EIC kód odberného miesta. Následne dňa 06.03.2020 došlo k ďalšiemu volaniu volajúceho, ktorý sa predstavil ako pán C. a nahlásil nebezpečný stav týchto podperných bodov. Vyšetrovacia komisia identifikovala, že volajúci je zorientovaný v problematike a v interných procesoch a následne volajúceho v procese šetrenia identifikovala ako B. C. v pozícii stavbyvedúci u žalobcu, zaradeného v organizačnej štruktúre: Úsek prevádzky Východ/ Tím prevádzky Sever ZSD. Vedúci tímu bol otec žalovaného, E. C.. Čo sa týka systémov, hlásenie žalovaného na poruchovú linku bolo systémovo spracované nasledovne: vygenerovanie zákazky v SAP PM č. 70755390 dňa 06.03.2020 v čase 10:05:07, odoslanie dát do systému FSMS dňa 06.03.2020 v čase 10:05:09, aktualizácia dát do systému FSMS na základe inicializácie úkonu 030. Systém SAP PM obsahoval aj detail hlásenia s uvedením priezviska C. ako volajúceho, pričom následne je zo systému zrejmé, že poznámka bola upravená a priezvisko C. vymazané. Šetrením a kontrolou logov sa v procese zistilo, že priezvisko vymazal žalovaný. Vyšetrovacia komisia pri zákazke Trenčín zrealizovala aj porovnanie vykonania preložiek PB (aktuálna situácia), ZVP a dostupných informácií z webstránky developera – spoločnosti F. F. a skonštatovala, že preloženie PB bolo nakoniec vykonané tak, ako predvídala zmluvná a projektová dokumentácia developera, ktorá bola žalobcovi predložená v procese uzatvárania ZVP. Aj z daných okolností vyšetrovacia komisia dedukovala účelovosť konania pri nahlasovaní požiadavky na poruchovú linku ZSD. V rámci komplexnosti šetrenia došlo aj k prevereniu iných zákaziek so záverom, že aj ďalšie zákazky nesú obdobné rysy ako zákazka Trenčín. Rozhovory so zamestnancami prebehli za účasti členov vyšetrovacej komisie dňa 22.04.2021 a 23.04.2021 v Trenčíne (pracovisko ZSD). So žalovaným sa rozhovor uskutočnil dňa 22.04.2021, pričom tento pri rozhovoroch potvrdil, že výkony, ktoré nahral k zákazke Trenčín na deň 13.07.2020 mali byť realizované ku dňu 17.06.2020, pri nákladoch na mechanizmy skonštatoval, že v SAP PM mali byť náklady TN vodiči a mechanizmy, že na zákazke Trenčín bola využitá technika a mechanizmy žalobcu, tu vylúčil spojitosť s tretími stranami, že výmaz svojho mena pri telefonáte na poruchovú linku v systéme zrealizoval, že telefónne číslo, ktoré bolo využívané na nahlásenie poruchy je jeho súkromné číslo, že má kontakt na dodávateľa betónu z firmy F. F. a v rámci dobrých vzťahov s ním mu „posunuli“ 2 stĺpy, že volal on sám na poruchovú linku a že EIC kód odberného miesta mal zo systému G-view, aby mohol nahlásiť poruchu dňa 06.03.2020, že ako protislužbu za realizáciu zákazky dostal „pár kubíkov (2 domiešavače) betónu bez DPH“, resp. so zľavou, pričom bol dohodnutý s I. (bývalým koordinátorom SS a ex-zamestnancom žalobcu), že „zabezpečí“, aby zákazka padla do porúch v údržbe, že si je vedomý, že on zodpovedá za správnosť účtovania nákladov a vykazovania výkonov svojich zamestnancov v systéme SAP PM vs reálne výkony pracovníkov výroby. Počas vyšetrovania boli identifikované skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že podnet oznamovateľa mal reálny základ a bol opodstatnený. Indície neštandardnosti procesu boli najviac viditeľné pri zákazke Trenčín, keďže preložka PB mala byť riešená na základe ZVP a nie cez hlásenie poruchového stavu, ktoré nemalo základ v skutkových okolnostiach. Neadekvátnosť postupu zamestnancov žalobcu pri prípade reflektuje SAP PM, záznamy z poruchovej linky, výpisy zo služobných mobilných telefónov, ako aj samotné rozhovory, počas ktorých stavbyvedúci, ako aj koordinátor SS potvrdili zlyhanie kontrolných mechanizmov, vykonanie preložky PB, aj keď na dané neboli splnené podmienky podľa pravidiel ZSD. Pri zákazke Trenčín išlo o výmenu PB č. 48 a 49. Žalobcom boli vybudované nové podperné body na nových miestach, na nové podperné body boli preložené vodiče nadzemného vedenia nízkeho napätia a pripojené ostatné zariadenia a následne boli pôvodné podperné body č. 48 a 49 demontované. Ak by PB boli v havarijnom stave a bola by potrebná ich výmena z dôvodu ich havarijného stavu, tak by sa PB vymenili bez toho, aby sa zmenila ich poloha a boli by zasadené na tom istom mieste. Výmena, tak ako bola uskutočnená, opäť nasvedčuje skutočnosti, že k výmene PB došlo práve preto, aby sa zmenila ich poloha, ktorá bola uvedená v projektovej dokumentácii spol. F. s. r. o. k ZVP.

7. Pokiaľ ide o to, kto a kedy rozhodol o realizácii preložky PB na základe nahlásenia poruchy a nie na základe ZVP a kedy sa dané práce vykonali, žalobca uviedol, že k ukončeniu prác zákazky Trenčín došlo dňa 17.06.2020. Riešenie poruchových stavov VN/NN pracovníkmi úsekov prevádzky sa od 01.01.2022

riadi interným postupom č. D6.NN.94, predtým sa takýto systém kontroly nerealizoval. Celý proces sa v rokoch 2020 – 2021 uskutočňoval systémovo v bodoch nasledovne: hlásenie na poruchovú linku ZSD (zaznamenané v systéme SRI – externé call centrum), spracovanie poruchového hlásenia na strane úseku dispečerského riadenia (zaznamenané v systéme SRI - SCADA) – na miesto je vyslaná mobilná jednotka, plánovanie a výkon odstávok NN/VN na strane dispečingu a správy energetických zariadení (systém SRI), vytvorenie, vývoj a spracovanie poruchovej zákazky typu A200 v SAP PM module a vytvorenie, vývoj a spracovanie poruchovej zákazky vo FSMS (zaznamenané v systéme Click scheduler a Click Mobile). Zaznamenávanie úkonov zo strany pracovníkov sieťových služieb (SS) (vrátane stavbyvedúceho) je realizované manuálne do systému SAP PM k priradenej zákazke. Údaje ohľadom výkonov pri poruchových zákazkách, teda aj pri zákazke Trenčín, boli do SAP PM nahrané manuálne žalovaným. Poruchové zákazky v údržbe sa organizujú ad hoc po dohode s koordinátorom SS (najskôr to bol Capák, po jeho odchode J. C.,). Koordinátor SS plánoval a priraďoval mobilné dvojice SS na výjazdy v systéme FSMS. Mobilná dvojica vykonáva úvodnú obhliadku a výjazd po nahlásení poruchovej zákazky, zabezpečuje tiež vypnutie a zapnutie NN. V tom čase to boli K. K. a C. F.. Žalovaný ako stavbyvedúci mal v kompetencii organizáciu a plánovanie výkonov pracovníkov výroby na „poruchové zákazky v údržbe“ a manuálne nahrávanie výkonov do systému SAP PM (výkony nie sú trackované cez systém FSMS). Pracovníci výroby, ktorých výkony boli priradené k výkonu zákazky v SAP PM zo strany žalovaného nepracujú v systéme FSMS, nahraté výkony môžu byť aj fiktívne. Zákazku mal možnosť skontrolovať príslušný špecialista správy energetických zariadení (v tom čase to bol G.), avšak tým, že celý proces bol riadený systémovo a túto možnosť mal príslušný špecialista iba na krátky čas (cca 5 dní od nahrania zákazky žalovaným), pri množstve pracovnej agendy, ktorú vykonáva špecialista správy EZ, sa tak neudialo. Žalovaný nesprávne a účelovo zadal do systému nesprávne informácie o zákazke Trenčín, nikto ďalší túto poruchovú zákazku neverifikoval, čím sa celý proces jej realizácie na základe poruchovej zákazky A200 spustil. Kontrola nebola nariadená, ani interne upravená, čo žalovaný vedel a svojim konaním zapríčinil, že zákazka Trenčín nebola vykonaná prostredníctvom ZVP, ale systémom poruchovej zákazky popísanej vyššie. Stanovisko bolo vydané dňa 20.05.2019, pričom v čase vydania predmetných stanovísk zo strany žalobcu nebol zistený žiadny havarijný stav týchto podperných bodov, tento havarijný stav nebol potvrdený, žalovaný bol pravdepodobne dohodnutý s pracovníkmi mobilnej jednotky, že po úvodnej prehliadke uvedenú, že podperné body sú v havarijnom stave a tým sa následne spustí proces realizácie poruchovej zákazky, čo už svojim konaním vedel žalovaný ovplyvniť. Žalovaný bol na pozícii stavbyvedúci NN/VN u žalobcu v organizačnej štruktúre zaradený pod Úsek prevádzky Východ, pod ktorý organizačne spadajú 4 tímy. Jedným z nich je Tím prevádzky Sever, v ktorom pracoval aj žalovaný. Vedúcim Tímu prevádzky Sever bol v čase realizácie zákazky B. E. C., otec žalovaného. Žalobca mal za to, že príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je daná. Porušením popísaných povinností a následným konaním žalobcu by žalovanému nevznikla škoda, spočívajúca v úhrade nákladov za vykonanie preložky dvoch podperných bodov, nakoľko túto sumu by hradila spoločnosť F. F. v zmysle uzatvorenej ZVP. Žalobca predpokladal, že ZVP sa bude realizovať, o čom svedčí nielen podpísanie samotnej ZVP, ale aj podanie stanoviska zo strany žalobcu k žiadosti F. F. o vykonanie preložky energetického zariadenia (dňa 17.04.2019), ako aj stanoviska k projektovej dokumentácii pre stavebné konanie, ktoré mala realizovať spoločnosť F. F. (dňa 20.5.2019). Nebyť zásahu žalovaného (konanie začalo už samotným nahlásením havarijného stavu podperných bodov č. 48 a 49 na poruchovú linku žalobcu, pokračovalo jeho zásahmi do systémov žalobcu tak, aby toto hlásenie bolo vyhodnotené ako poruchová zákazka, čo malo za následok, že žalobca nemohol vykonať realizáciu v zmysle ZVP, ale ako odstránenie poruchy. V konečnom dôsledku je tiež nesporné, že preloženie PB bolo vykonané tak, ako predvídala zmluvná a projektová dokumentácia spol. F. F., ktorá bola žalobcovi predložená v procese uzatvárania ZVP. Podľa žalobcu, nebyť protiprávneho konania žalovaného ako škodcu, škodlivý následok (vznik škody) by nikdy nenastal.

8. K možnému premlčaniu uplatneného nároku žalobca uviedol, že sa o škode a kto za ňu zodpovedá dozvedel dňa 22.04.2021, kedy bola škodová udalosť pri internom šetrení zistená a žalovaný sa ku skutku priznal. Následne bolo dňa 09.11.2021 podané trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, v ktorom si žalobca uplatnil škodu vo výške 3 103,69 eur voči žalovanému, predstavujúcu fakturovanú sumu za preložku dvoch podperných bodov. Trestné konanie je vedené pod ČVS: ORP-891/2-VYS-TN-2021. Od 09.11.2021 v zmysle premlčacia lehota od tohto okamžiku neplynula, nastalo spočívanie premlčacej doby, nakoľko žalobca si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody a riadne pokračoval v konaní.

9. Žalovaný k doplneným skutkovým tvrdeniam žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti, ktoré absolútne potvrdzujú jeho tvrdenia o neopodstatnenosti žaloby, pretože žalobca podrobne opísal kontrolné mechanizmy v obchodnej spoločnosti, ako aj druh práce jednotlivých zamestnancov, pričom je zrejmé, že žalovaný vykonal prácu ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, na základe zadanej zákazky, ktorú preverili členovia mobilnej dvojice (kontrola na mieste či je predmetný podperný bod v havarijnom stave), koordinátor sieťového servisu (posúva poznatky od mobilnej dvojice špecialistovi správy energetických zariadení), špecialista správy energetických zariadení (vyhodnocuje stav danej zákazky, má posúdiť, či sa jedná o havarijný stav, či pôjde zákazka do realizácie, a či neexistuje zmluva o preložke na dané el. zariadenie), manažér prevádzky (posudzuje, či daná zákazka pôjde vlastnou realizáciou prípadne realizáciou externých obchodných spoločností, prípadne či na danom mieste nie je porúch viac, aby sa spravil spoločný projekt). Žalobca neuviedol, akú právnu povinnosť mal porušiť. Jeho prvý stret so zákazkou, je následne po vyššie uvedenom procese jednotlivých odvetví, taký, že daná zákazka mu je pridelená a on na ňu podáva žiadanku o odstávku elektrickej energie k výmene elektrického zariadenia. Túto žiadanku následne schvaľuje opätovne špecialista správy energetických zariadení a tento ju posúva na dispečing na odsúhlasenie, či dané vypnutie elektrickej energie na danom úseku bude efektívne, a či to neovplyvní chod siete na danej časti lokality, resp. posúdi aby odpojenie trvalo v čo najkratší čas a aby postihlo čo najmenej domácností. Až po všetkých vyššie uvedených úkonoch príde na rad realizácia, ktorú v tom čase vykonával on, o čom sa vypíše stavebnomontážny denník a zákazka sa končí. Následne manažér prevádzky schvaľuje a posudzuje vykonané náklady na predmetnú zákazku, či boli splnené a či nepresiahli finančný rozpočet danej zákazky. Potom manažér prevádzky postupuje zrealizovanú zákazku špecialistovi správy energetických zariadení, ktorý danú zákazku vyhodnotí, či bola zrealizovaná, či neboli presiahnuté náklady na zákazku a „technicky“ ju uzatvára. Všetky vyššie uvedené postupy boli zachované. Zákazka bola zrealizovaná riadne a včas. Žalovaný mal za to, že vec sa usporiadala tým, že dohodou skončil pracovný pomer so žalobcom, žalobca ale vo veci podal trestné oznámenie, kde bol vypovedať ako svedok a s odstupom približné jedného roka bola na neho podaná žaloba. Jeho údajné úmyselné konanie nebolo preukázané, predmetné podperné body vymenil po odsúhlasení zo strany jednotlivých zamestnancov žalobcu. Naďalej zotrval na vznesenej námietke premlčania, nakoľko údajná škoda mala byť zo strany žalobcu zistená 21.04.2021, túto skutočnosť však mohol zistiť aj skôr, pretože predmetná zákazka sa realizovala dňa 17.06.2020. Žaloba bola doručená dňa 26. 04. 2023, a teda uplynula dvojročná premlčacia doba.

10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili strany sporu a vypočul svedkov G. L., E. L. a A. G. M..

11. Žalobca ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru 28.04.2021 s tým, že dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený nebol. Dňa 22.04.2021 sa uskutočnil za prítomnosti zamestnancov žalobcu osobný pohovor so žalovaným, z písomného záznamu z tohto pohovoru vyplynulo, že žalovaný potvrdil, že do systému nahral 13.07.2020 výkony, ku dňu 17.06.2020, teda spätne, ďalej potvrdil, že na mieste boli mechanizmy žalobcu, potvrdil vymazanie mena p. C. zo spätného hlásenia v SAP PM s tým, že uvádzané telefónne číslo je jeho súkromné číslo, potvrdil, že prekládku podperných bodov riešil so Sokolom z firmy F. F., ktorej v rámci dobrých vzťahov posunuli dva stĺpy, na poruchovú linku volal on osobne, za uvedenú službu dostal dva domiešavače betónu so zľavou, s I. bol dohodnutý, že tento zabezpečí, aby zákazka padla do porúch v údržbe.

12. Podľa rozpisu celkových nákladov ohľadne prác spojených s preložkou podperných bodov č. 48 a 49 boli celkové skutočné náklady 3 103,69 eur, z toho spotreba ostatného skladového materiálu 677,38 eur, tím sieťových služieb sl.VN a NN Sever 230,14 eur, tím výroby TN 2125,56 eur a náklady na skladovanie – prirážka 70,61 eur.

13. K návrhu dohody o náhrade škody zo dňa 12.01.2022 sa žalovaný písomne vyjadril dňa 28.01.2022. V tomto písomnom vyjadrení žalovaný uviedol, že predkladanú dohodu o náhrade škody považuje za nadbytočnú, nakoľko bol plne súčinný pri vzniknutom probléme a mal za to, že k dohode došlo už pri podpísaní dohody o skončení pracovného pomeru. V rámci komunikácie s nadriadenými mu v tejto súvislosti bolo navrhnuté a následne prisľúbené, že ak túto dohodu podpíše, nebude mať právo na odstupné a akákoľvek škodová udalosť sa už ďalej riešiť nebude. Ďalej žalovaný uviedol, že pri svojej náhodnej ceste po Kubranskej ulici v Trenčíne zistil, že sa na tejto ulici vykonáva oprava NN vzdušnej sekundárnej siete, ž čoho jednoznačne vyplýva, že oprava bola plánovaná a výmena podperných bodov,

ktorú vykonal on, by sa aj tak uskutočnila s odstupom krátkeho času, preto nie je správne jeho konanie považovať za škodové. Podperné body č. 48 a 49 boli v totálne nevyhovujúcom fyzickom stave, a to vrátane konzol, izolátorov a NN prípojok. Navyše zamestnávateľ požadoval náhradu škody neskoro a nie v zákonnom termíne do jedného mesiac odo dňa, kedy sa zistilo, že škoda vznikla.

14. Žalovaný predložil písomné čestné prehlásenie G. H. zo dňa 04.03.2020, kde tento uviedol, že stĺpy elektrického vedenia č. 48 a 49 na Kubranskej ulici v Trenčíne boli v havarijnom stave, ohrozovali jeho aj jeho rodinu, pri silnejšom vetre sa stĺp č. 48 hýbal, bol hnilý, stĺp č. 49 bol popraskaný.

15. Dňa 27.03.2019 bola podaná žalobcovi písomná žiadosť žiadateľa F. F.. o preložku stožiarov NNV č. 48 a 49 na Kubranskej ulici v Trenčíne. 10.05.2019 bola uzavretá zmluva o vykonaní preložky elektro-energetického zariadenia č. 1918300011-ZoVP medzi zmluvnými stranami Západoslovenská distribučná, a. s. ako vlastníkom elektro-energetického zariadenia a spoločnosťou F. F. ako žiadateľom preložky elektro-energetického zariadenia, potrebu preložky vyvolal žiadateľ z dôvodu realizácie stavby označenej ako Rezidencia Kubranská ulica. Zmluvné strany sa dohodli, že vykonanie preložky v celom rozsahu zabezpečí žiadateľ ako investor preložky s tým, že zároveň bude povinný v plnej výške uhradiť všetky náklady na preložku.

16. Svedok G. L. uviedol, že pracuje ako interný audítor, na požiadanie zamestnávateľa preveroval celú situáciu, hľadal v systéme digitálne stopy k tomu, aby sa mohlo zistiť, čo sa vôbec udialo. Bolo zistené, že 06.03. v piatok bol evidovaný telefonický hovor, ktorý oznámil život ohrozujúci havarijný stav dvoch podperných stĺpov č. 48 a 49. Na základe toho bola do terénu vyslaná mobilná dvojka, ktorá mala vec posúdiť, aj keď základnou úlohou mobilnej dvojice je zabezpečiť dodávku prúdu a odstrániť poruchu v tomto zmysle, v tomto prípade dodávka prúdu prerušená nebola. Na základ telefonického hovoru vznikne poruchová zákazka, ktorá môže mať rôzne statusy, táto bola vyhodnotená ako porucha v údržbe. S týmto konštatovaním sa dostane do tímu výroby, čo prakticky sú stavebné skupiny pracujúce v teréne. V systéme bolo zistené tiež, že hneď ako bol ohlásený hovor ohľadne havarijného stavu podperných stĺpov, bol evidovaný hovor žalovaného C. I., pričom obsah tohto hovoru nie je známy. C. I. bol koordinátor sieťového servisu, ktorý vyhodnotí hlásenie mobilnej dvojice ohľadne poruchové stavu podperných stĺpov a ďalej zákazku posunie stavbyvedúcemu. Stavbyvedúci bol v tej dobe žalovaný. Je celkom možné, že sporné podperné stĺpy neboli v tak havarijnom stave, že ich bolo potrebné okamžite potrebné riešiť, v obdobnom stave boli ďalšie stĺpy č. 46 a 47. Pokiaľ ide o hlásenie mobilnej dvojice, tak tá nahlási havarijný stav skôr preventívne, nezamýšľa sa nad reálnym stavom, pokiaľ ide o samotnú realizáciu výmeny, kde sa konkrétnymi robotníkmi mohlo zistiť, že stav nie je havarijný, tak je to o tom, že zamestnanci poslúchajú a robia to čo sa im povie. Napokon boli navyše tieto stĺpy presunuté na iné miesto, pričom obvykle pri odstraňovaní havarijného stavu zostane stĺp na pôvodnom mieste, len keď je technicky zložité nový stĺp dať na pôvodné miesto, tak sa posunie. V tomto prípade boli stĺpy v trávnatom páse, nebolo potrebné ich presúvať, prečo sa presunuli, nevedel uviesť. Niekedy v júni 2021 došlo ale k prerábke celej ulice, takže dnes sú podperné stĺpy už osadené iným spôsobom v celej ulici. Existuje správca energetických zariadení, ktorý sa ku konkrétnej zákazke môže vyjadriť, ale ten konkrétnu zákazku posudzuje len z toho pohľadu, či nie sú na danom mieste plánované iné veci ohľadne údržby, napr. či nie je plánované viesť vedenie pod zemou a podobne. V konečnom dôsledku na to, aby sa oznámenie o havarijnom stave podperného stĺpu dostalo do štádia jeho výmeny, je treba splniť dve podmienky, a síce oznámenie o havarijnom stave podperného bodu a popísanie situácie ako porucha v údržbe, až po tejto charakteristike sa vec dostane stavbyvedúcemu. Konštatovanie situácie ako porucha v údržbe je výsledkom práce mobilnej dvojice a koordinátora sieťového servisu, následne ich práca končí a zákazka sa posunie to tímu výroby, teda stavbyvedúceho a jeho podriadených. Sporné podperné body sa posunuli, a to na také miesto, ktoré bolo v projektovej dokumentácii, ktorá bola súčasťou zmluvy o zákazke na preloženie podperných bodov. Nie je štandardné, aby zamestnanec nahlasoval havarijný stav na poruchovú linku, poruchová linka je prioritne určená pre bežných ľudí. Pokiaľ ide o žalovaného, skúmali sa hovory za obdobie zhruba 5 rokov a zistené boli len hovory z 05.03. a 06.03., čo bol dôsledok toho, že žalovaný ohlasoval poruchu 2x, keď sa mu to zrejme na prvý raz nepodarilo. Existuje systém, kde sa evidujú všetky žiadosti o preložku, stavbyvedúci má možnosť do tohto systému nazerať, prípadne si stiahnuť nejaké dokumenty, nemá možnosť do systému zasiahnuť. Poruchové hlásenia sa evidujú v inom systéme, ktorý nie je prepojený so systémom evidujúcim žiadosti o preložku, systémy nie sú prepojené do takej miery, aby bolo možné zistiť, že na túto poruchu existuje žiadosť o preložku. Je plne v kompetencii stavbyvedúceho, či pri oprave havarijného stavu zostane podperný bod na pôvodnom mieste, alebo sa posunie. Nikto iný to už ďalej neschvaľuje. Svedok bol osobne

prítomný pri pohovore so žalovaným, tento v zásade priznal zistený modus operandi. Teda priznal, že telefonoval, priznal, že stĺpy boli posunuté tak, aby vyhovovali pôvodnému objednávateľovi, priznal, že s dodávateľom F. s. r. o. má dobré vzťahy, boli mu sľúbené dva kubíky betónu. Otázka, či boli podperné stĺpy skutočne v havarijnom stave, sa neriešila, ale žalovaný potvrdil následný hovor s I.. Ohlásenie poruchy bolo v tom zmysle, že na stĺpe sa iskrí a stĺp sa nakláňa, toto sa preverovalo telefonátmi u obyvateľov susedných domov a toto potvrdené nebolo. Pokiaľ by bol stav prekladaných podperných stĺpov skutočne havarijný, bolo ich treba vymeniť, ale nie prekladať na iné miesto. Štandardná životnosť podperných bodov je rôzna, môže to byť 20 aj 30 rokov. Neskúmal, z akého roku boli podperné body na spornom mieste, niečo o veku stĺpu spomenul žalovaný pri ohlásení poruchy, uviedol niečo ako že ide o drevený stĺp. Úsek prevádzky, ktorého súčasťou bol aj žalovaný, vidí do systému, kde sa evidujú žiadosti o preložku. Keď mobilná dvojica potvrdí, že podperný stĺp je v havarijnom stave, tak v podstate I. nemôže neposunúť vec stavebnému tímu. Podstatné bolo konštatovanie, že ide o poruchu v údržbe, čím bolo kvalifikované hlásenie o havarijnom stave a I. ako koordinátor sieťového servisu môže posunúť zákazku do tímu výroby, ale môže sa stať, že tím výroby si zoberie zákazku k sebe, k čomu došlo v tomto prípade, kedy žalovaný ako stavbyvedúci si túto zákazku zobral a pri tomto vymazal meno v evidencii, aby nebolo vidno, že havarijné hlásenie urobil on. Poruchové zákazky všeobecne vzato nepodliehajú bežnej a pravidelnej kontrole, jednoducho je ohlásená porucha a tá sa odstráni, pre prípad potrebnej kontroly by mohol činnosti od ohlásenia poruchy po realizáciu stavebným tímom skontrolovať vedúci tímu prevádzky Sever v tomto prípade a týmto vedúcim bol otec žalovaného. Konkrétne v tomto prípade bol otec žalovaného ako vedúci tímu prevádzky a kontroloval výrobné tímy a potom ešte existuje manažér prevádzky, ktorý kontroluje koordinátorov sieťového servisu, takto si to neoficiálne dvaja vedúci pracovníci rozdelili kompetenčne. Pri vyšetrovaní boli vypočutí členovia mobilnej dvojice, v zásade potvrdili havarijný stav, ale išlo o prístup trochu alibistický, kde prenechali zodpovednosť koordinátorovi sieťového servisu, možno nechceli vypovedať proti vedúcemu výrobného tímu.

17. Svedok E. L. uviedol, že ako vedúci správy energetických zariadení je zamestnanom žalobcu, v tomto prípade bol pri uzatváraní zmluvy so žiadateľom o preložku, to prebieha asi tak, že je daná žiadosť o preložku s priloženou projektovou dokumentáciou. Posudzovala sa projektová dokumentácia, na základe tohto posúdenia sa uzavrie zmluva. V tomto prípade bola uzavretá zmluva a vydané stanovisko k projektovej dokumentácii. Preložku samotnú nezhotovuje žalobca, to ako rýchlo k preložke dôjde, závisí na žiadateľovi, ktorý si musí zabezpečiť subjekt oprávnený preložku vykonať. Nálady na preložku znáša žiadateľ a platí ich oprávnenej firme. Žiadateľ o preložku si ešte objedná vypnutie a zapnutie elektriny do siete. Zabezpečí sa vypnutie a zapnutie pracoviska, nakoľko prakticky takmer všetky preložky sa nesmú robiť pod napätím, náklady s tým spojené sa fakturujú spravidla tomu, kto poslal objednávku na vypnutie a zaistenie pracoviska. Existujú poruchy, ktoré súvisia s prerušením dodávky prúdu, potom ide o poruchy, ktoré neznamenajú prerušenie dodávky prúdu, takéto poruchy, resp. ich odstránenie zabezpečí buď tím sieťového servisu alebo tím prevádzky. Pod tímom prevádzky svojho času boli dve skupiny, v jednej bol primárne sieťový servis a v druhej skupine bola výroba, teda primárne montéri. Nie je vôbec zvykom, aby správa energetických zariadení zasahovala do procesu odstraňovania poruchových ohlásení, to sa nedeje. Vykonáva sa bežne preventívna kontrolná činnosť, preveruje sa v akom stave sú podperné stĺpy, keď sa zistí nedostatok, zaradí sa do jednej zo 4 kategórii, kde štvrtá kategória je najhorší stav, kde nedostatok treba odstrániť do 30 dní, pri ostatných kategóriách sú tiež určené lehoty, v danej veci bol drevený podperný stĺp v kategórii 2, čo znamená, že stav nie je poruchový, netreba tam nič konkrétne robiť, ale mal by sa sledovať, či sa stav zhorší alebo nie. O druhom stĺpe v danej veci nebol v tomto smere žiadny záznam. Štandardná životnosť betónového podperného bodu je 30 rokov. K systému, ktorý eviduje zmluvy o preložke, majú minimálne na čítanie prístup všetci zamestnanci. Poruchová zákazka sa môže dostať do výroby bez predchádzajúceho schválenia. V tomto prípade by mal kontrolovať zákazky špecialista správy energetických zariadení, v tom čase to bol G.. Rozhodne sa nekontrolujú všetky zákazky, ide o to, že prioritou je udržanie energetických zariadení v chode, čomu sa venujú všetky s tým súvisiace činnosti, prioritná je obsluha konkrétneho zákazníka, kde sú určené lehoty. Zvyčajne sa podperné body vymieňajú na tom mieste, kde boli pôvodné, pokiaľ nenastanú špecifické okolnosti.

18. Svedok A. G. M. uviedol, že o čom je toto konanie, sa dozvedel v rámci postupov zamestnávateľa, keď sa prešetrovala vec týkajúca sa žalovaného. Pri oprave alebo údržbe podperných bodov je podstatné to, či ide o stavby investičné, buď ide o zásadnú rekonštrukcie existujúcich zariadení, prípadne výstavbu nových zariadení. Druhá časť je údržba a oprava existujúcej prevádzky zariadení. Pokiaľ je potrebná výmena podperného stĺpa, tak sa, ak to miestne podmienky dovoľujú, podperný stĺp vymení a zostane na pôvodnom mieste. Len ak to nie je možné, posunie sa podperný stĺp na iné miesto.

Keď občan nahlási na poruchovú linku havarijný stav konkrétneho podperného stĺpa, na dispečingu sa táto informácia spracuje. Na prešetrenie oznamu je vyslaná na miesto mobilná dvojica, ktorá posúdi stav na mieste. Mobilná dvojica svoje zistenia na mieste oznámi dispečingu, ide o to, či je stav taký, že je potrebné podperný stĺp vymeniť aj so súvisiacou odstávkou elektrického prúdu, alebo či postačuje obyčajná oprava podperného stĺpa. Tieto zistenia sa zaznamenajú do systému na riadenie mobilných dvojíc, kde sa zaznamená o akú poruchu ide. Menšiu poruchu môže odstrániť mobilná dvojica priamo pri zisťovaní na mieste. Pokiaľ ide o havarijný stav, čo znamená, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo majetku v okolí, prípadne k ohrozeniu prevádzky samotnej, tak sa tento havarijný stav odstraňuje prakticky okamžite, mobilná dvojica to oznámi na príslušnom mieste a obratom prídu na miesto kompetentné zložky, ktoré ohrozujúci havarijný stav podperného stĺpa odstránia. Oznámenie mobilnej dvojice sa zaznamená do systému, pokiaľ je havarijný stav odstránený okamžite, rovnako sa toto zaznamená do systému. V prípade, ak sa nemusí porucha odstrániť okamžite, rozhodne o ďalšom postupe správca energetických zariadení, ktorý rozhodne o tom, aký bude ďalší postup. V tomto prípade o ďalšom postupe rozhodoval správca C.. V tej dobe boli traja ľudia a s menom C., jeden bol správca, druhý bol koordinátor, J. C., ktorý riadi činnosť mobilných dvojíc a tretí bol B. C., žalovaný, ten bol v pozícii stavbyvedúceho. Otec žalovaného B. C. bol vedúci prevádzky vysokého napätia a nízkeho napätia Trenčín. Správca energetických zariadení posudzuje stav veci v tom zmysle, že oprava nie je nevyhnutná a môže sa vykonať v budúcnosti, alebo posunie zákazku príslušnému stavbyvedúcemu. Stavbyvedúci naplánuje opravu, určí termín, zabezpečí vypnutie prúdu, nahrá do systému kedy a čo sa má urobiť. Pokiaľ stavbyvedúci zhodnotí situáciu tak, že nezostane podperný bod na pôvodnom mieste, ale preloží sa, v tej dobe nepotreboval ku preložke schválenie ďalšej osoby. V súčasnosti je situácia taká, že pokiaľ nezostane podperný bod na tom istom mieste a preloží sa, musí to príslušný správca schváliť. Postup sa upresnil po šetrení tejto konkrétnej veci, bolo ešte viac problémov, bola daná úloha upresniť postup tak, aby sa takáto situácia nezopakovala. V tomto prípade poruchu ohlásil zamestnanec, stavbyvedúci, ktorý išiel okolo a videl iskrenie na stĺpe, porucha bola ohlásená ako závažná, ktorú treba obratom riešiť. Takto bola nahlásená na dispečing. Podľa informácii svedka tam v tomto prípade mobilná dvojica nešla, išiel tam hneď stavbyvedúci, ktorý zorganizoval príslušnú skupinu, ktorá stĺpy vymenila a presunula na iné miesto. Svedok nevedel uviesť, prečo to vyhodnotil dispečing tak, že tam neposlal mobilnú dvojicu. V tomto prípade v rovnaký deň ako sa porucha ohlásila, sa aj podperné stĺpy vymenili a posunuli. Došlo k netradičnému postupu, bolo nahlásené iskrenie na stĺpe, čo nemuselo byť dôvodom na výmenu celého stĺpa, možno len nejakého izolátora alebo vodiča. Mobilná dvojica na miesto išla až o 2-3 hodiny neskôr, pričom si stavbyvedúci sám zorganizoval opravu. Podľa jeho informácií tam prišli z mobilnej dvojice už asi v priebehu opravy. Správca energetických zariadení má prístup do systému, kde sa okrem iného, hlásení o poruchách, evidujú aj žiadosti o preložku. Keď má vyriešiť odstránenie poruchy podperného bodu, mal by situáciu komplexne vyhodnotiť, teda aj v súvislosti s tým, či tam je evidovaná žiadosť o preložku. V tomto prípade nedošlo k bežnému spôsobu, správca sa nedostal hneď k tomu, aby zorganizoval odstránenie nahlásenej poruchy, nakoľko stavbyvedúci prišiel na miesto a k odstráneniu poruchy došlo skôr. Na druhý deň ale mal správca už vedomosť o tom, čo sa udialo. Svedok nevedel uviesť, či do systému bolo zaznamenané aj to, že sa obidva stĺpy vymenili a preložili. Existuje postup, podľa ktorého sa správca každý deň musí pozrieť do systému a vyhodnotiť ako sa jednotlivé poruchy vyriešili. V tomto prípade pri šetrení veci auditori zistili, že došlo k zásahom do systému, zrejme pri tejto zákazke nebolo presne uvedené, čo sa tam konkrétny deň udialo. Pokiaľ ide o túto konkrétnu zákazku, nie je jasné, čo sa udialo, či sa zmenili zaznamenané údaje, alebo tam údaje zaznamenané neboli ako mali byť. Boli zistené nezrovnalosti ohľadom materiálu použitého na opravu. Boli zistené aj nezrovnalosti v postupe, ide o to, že mobilná dvojica buď na mieste hneď opraví nahlásenú poruchu, ak nie je schopná to urobiť, vytvorí sa podzákazka, ktorá smeruje k ďalšej zložke, to je stavbyvedúci a jeho skupina, ktorá ide závadu odstraňovať. Postup je taký že v pracovnej dobe od 7.00-15.00 hod. rieši nahlásené poruchy koordinátor, ktorý je v príslušnom rajóne, ktorému ohlásenú poruchu oznámia z dispečingu, koordinátor následne zorganizuje mobilnú dvojicu. Po pracovnej dobe existuje mobilná pohotovostná dvojica, ktorá preberie ohlásenie poruchy od dispečera. Pokiaľ je porucha taká, že ide o život ohrozujúcu nebezpečnú situáciu, ktorú zistí mobilná dvojica na mieste, môže koordinátor sám rozhodnúť o tom, že sa obratom odstráni, koordinátor sám zabezpečí stavbyvedúceho na ďalšie veci. Pokiaľ nejde o takúto situáciu, rozhodne o ďalšom postupe správca energetických zariadení, ktorého do určitej miery možno považovať za nadriadeného koordinátora. Nejde o nadriadeného v pravom zmysle slova, ide o to, že takto sú nastavené postupy. Manažér prevádzky ako taký priamo do porúch nevstupuje, ale koordinuje celkovú činnosť, zhodnocuje aktuálny stav, vyťaženosť jednotlivých kapacít a podobne. Podľa názoru svedka v tomto prípade pochybil stavbyvedúci, ktorý prakticky zhodnotil situáciu sám a vykonal preložku, rovnako pochybila aj mobilná dvojica, ktorá nevykonala činnosti tak ako predstavuje postup. Postup je daný, ale

nedá sa vyhnúť zrejme situácii, kedy sa stanovené postupy obídu. Je tam ale správca energetických zariadení na to, aby posúdil čo sa udialo a podľa toho ďalej konal. Správca sa mal pozrieť, čo to bolo za poruchu, bola tam realizovaná preložka, mal to riešiť napríklad s koordinátorom. V tomto prípade sa odstraňovala porucha nebezpečná obratom, toto si správca mohol všimnúť. Nie je jasné, čo viedlo správcu k tomu, že sa touto zákazkou vôbec nezaoberal. Viac mesiacov po realizovanej preložke, bolo to možno viac ako pol roka, sa začala táto vec prešetrovať, prešetrovali sa v tej dobe viaceré záležitosti. V rámci interných predpisov prišla nejaká sťažnosť, podnet, na základe ktorého sa vec začala šetriť. Podnet bol zrejme anonymný. Na základe toho sa začalo šetriť viac vecí, kde išlo o to, že boli vymenené alebo preložené podperné body, hoci nemuseli byť. Išlo asi o 8-9 podperných bodov. Dá sa povedať, že ak by takýto podnet neprišiel, tak sa nezistí nič ani v tejto konkrétnej veci. Všetky podperné body sú geodeticky zamerané, napríklad, ak sa realizuje preložka na základe zmluvy o prekládke elektrického zariadenia, musí tam byť aj geodetický posudok, geodetické zameranie skutočného stavu. Keď dôjde k zmene, zaznamená sa. Mohlo sa stať, ako to bolo aj v tomto prípade, že ak sa zrealizovala preložka v súvislosti s odstraňovaním havarijného stavu, nemusela byť zaznamenaná v centrálnom registri geodetických informácií o umiestnení podperných bodov. Po prešetrení v súvislosti aj s touto vecou došlo k zmene postupov a každá zmena, hoci aj kábla, sa musí geodeticky zamerať a zaznamenať. Pokiaľ ide o život ohrozujúcu nebezpečnú poruchu, rieši sa to ako okamžite a k správcovi sa to nemusí dostať, pokiaľ ide o iný druh poruchy, je to porucha v údržbe, kde o ďalšom postupe rozhoduje správca energetických zariadení. Svedok nemal vedomosť o tom, z akých dôvodov došlo k preložke podperných bodov v tomto prípade. Podľa jeho informácii v tomto prípade došlo k dvom hláseniam o havarijnej situácii, v podstate si to B. C. vydiskutoval s dispečingom, že ide o iskrenie na stĺpe, ale v prvom prípade, dispečing chcel IEC kód, každý zákazník má svoj IEC kód, zákazník je odberateľ el. energie. Podľa tohto kódu sa zo systému dá zistiť, v akom rozsahu treba energetické zariadenie vypnúť, konkrétne na ktorom mieste bude vypnuté. Toto zrejme B. C. nevedel, preto došlo k druhému hláseniu. Energetické zariadenia sa vypli podľa informácii svedka hneď po ohlásení poruchy, stavbyvedúci v tej chvíli už na mieste bol, to bol B. C., následne prišla mobilná dvojica. V tomto prípade to zrejme bolo tak, že stavbyvedúci bol na mieste, zrejme s montážnou skupinou, nahlásil havarijný stav na dispečingu a dispečing mu dal povolenie urobiť opravu. Nedostalo sa to ku koordinátorovi a ani k mobilnej dvojici. Je prekvapujúce, že dispečer toto povolil, nezabezpečil mobilnú dvojicu a nedošlo k normálnemu postupu.

19. Prednostne sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný.

20. Podľa , , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

21. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá ( ), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .)

22. Premlčanie práva je spojené s premlčacou dobou. Premlčania doba (lehota) je časový úsek, v rámci ktorého je potrebné vykonať subjektívne právo o premlčanie ktorého ide. Premlčacia doba plynie od začiatku do konca bez prerušenia; výnimku z tejto zásady môže určiť iba zákona (, – 114 ). Dôkazné bremeno o tom, že nastala právna skutočnosť, rozhodujúca pre začiatok plynutia premlčacej doby stíha tú stranu sporu, ktorej je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, na prospech. V prípade námietky premlčania znáša takýto účastník konania dôkazné bremeno o skutočnostiach, s ktorými zákon spája počiatok a plynutie premlčacej doby (NS ČR z 15.11.2005, sp. zn. ).

23. V prípade spočívania premlčacej doby dochádza k tomu, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť skôr v minulosti pred svojim skončením v dôsledku právnej prekážky prestane plynúť, aby po odpadnutí tejto prekážky brániacej jej plynutiu, mohla pokračovať až do svojho skončenia. Premlčacia doba, ktorá uplynula pred vznikom tejto právnej prekážky a po jej odpadnutí sa spočíta. Tak je tomu v prípade uplatnenia práva na súde ( ). Prípadom konania, v rámci ktorého dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby, je i tzv. adhézne konanie, teda konanie o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Návrh treba podať najneskoršie na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania. V prípade námietky premlčania je v konaní o náhrade škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, potrebné posúdiť či bol nárok na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený, či bol uplatnený riadne a či poškodený v adhéznom konaní riadne pokračoval (R 22/1979). Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : „Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v civilnom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania. Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje v civilnom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.“

24. Žalovaný tvrdil, že údajná škoda mala byť zo strany žalobcu zistená 21.04.2021, túto skutočnosť však mohol zistiť aj skôr, pretože predmetná zákazka sa realizovala dňa 17.06.2020. Žaloba bola doručená dňa 26. 04. 2023, a teda uplynula dvojročná premlčacia doba. Žalobca uviedol, že niekedy v marci 2021 došlo oznámenie od oznamovateľa s chránenou totožnosťou a o škode a kto za ňu zodpovedá sa dozvedel dňa 22.04.2021, kedy bola škodová udalosť pri internom šetrení zistená a žalovaný sa v rámci pohovoru ku skutku priznal. Následne bolo dňa 09.11.2021 podané trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Trenčíne, odbor kriminálnej polície, v ktorom si žalobca uplatnil škodu vo výške 3 103,69 eur voči žalovanému, predstavujúcu fakturovanú sumu za preložku dvoch podperných bodov. Trestné konanie je vedené pod ČVS: ORP-891/2-VYS-TN-2021. K tomu žalovaný uviedol, že trestné stíhanie bolo zastavené, obvinenie nebolo vznesené, bližšie údaje neuviedol.

25. Tvrdenie žalobcu o tom, kedy sa dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, žalovaný konkrétnym spôsobom nespochybnil, jeho názor, že sa to žalobca mohol dozvedieť skôr, nebol v tejto súvislosti relevantný. Faktom je, že žaloba bola doručená dňa 26. 04. 2023, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Nebolo ale medzi stranami sporné, že na základe trestného oznámenia žalobcu sa začalo trestné stíhanie žalovaného, v ktorom si žalobca spornú škodu uplatnil, toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel. Strany sporu nedoložili listinné dôkazy k tomuto trestnému stíhaniu, súd vychádzal z ich zhodných tvrdení. Došlo k situácii, kedy pre túto prekážku prestala premlčacia doba plynúť. Žaloba bola podaná 4 dni po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Aj keď nebolo v spore tvrdené a doložené, kedy bolo trestné stíhanie zastavené, je jednoznačné, že nemohlo trvať menej ako 4 dni. V prípade spočívania premlčacej doby dochádza k tomu, že premlčacia doba, ktorá začala plynúť skôr v minulosti pred svojim skončením v dôsledku právnej prekážky prestane plynúť, aby po odpadnutí tejto prekážky brániacej jej plynutiu, mohla pokračovať až do svojho skončenia. S prihliadnutím na spočívanie premlčacej doby z dôvodu trestného stíhania potom bolo možné skonštatovať, že námietka premlčania uplatneného nároku nebola vznesená dôvodne.

26. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

27. Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa citovaného § 415 je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Uvedená generálna prevencia sa vzťahuje i na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov a povinnosť predchádzať škodám určuje zamestnancovi i zamestnávateľovi priamo aj . Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom

dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.

29. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa spojená zodpovednosť za škodu, t. j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Zákon existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou.

30. Vo veci nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu, skončil so žalobcom pracovný pomer dohodou. Nebolo sporné ani to, že žalobca 06.03.2019 telefonoval na poruchovú linku žalobcu a oznámil, že podperné body č. 48 a 49 sú v havarijnom stave, rovnako nebolo sporné ani to, že v dôsledku toho, že bol ohlásený havarijný stav uvedených podperných stĺpov, sa uskutočnila ich výmena, pri ktorej nové podperné stĺpy neboli uložené na rovnaké miesto, kde sa nachádzali predtým, ale na miesto, na ktoré žiadala spoločnosť Stafis s. r. o. uvedené podperné body preložiť. Nebolo sporné, že preložku týchto podperných bodov uskutočnil žalobca na vlastné náklady, ktorých výšku ustálil žalobca na žalovanú sumu, uplatnenú výšku týchto nákladov konkrétnym spôsobom žalovaný nenapadol. Nebolo sporné ani to, že sa preložka uvedených podperných bodov neuskutočnila tak ako bolo dohodnuté v zmluve o vykonaní preložky elektro-energetického zariadenia zo dňa 10.05.2019, teda na náklady žiadateľa o preložku.

31. Za preukázané svedeckými výpoveďami mal súd to, že v prípade preložky podperných bodov č. 48 a 49 nebol dodržaný štandardný postup, ktorý žalobca pri ohlásení havarijného stavu predpokladá. Havarijný stav podperného bodu môže na poruchovú linku ohlásiť ktokoľvek, teda aj zamestnanec žalobcu. Ohlásenú poruchu má overiť mobilná dvojica, ktorá zistené poznatky posunie koordinátorovi sieťového servisu, ktorý rozhodne o ďalšom postupe, pokiaľ je potrebné poruchu odstrániť obratom, zabezpečí stavbyvedúceho na konkrétny výkon práce. V prípade, ak sa nemusí porucha odstrániť okamžite, rozhodne o ďalšom postupe správca energetických zariadení, ktorý rozhodne o tom, aký

bude ďalší postup. Pokiaľ je porucha taká, že ide o život ohrozujúcu nebezpečnú situáciu, ktorú zistí mobilná dvojica na mieste, môže koordinátor sám rozhodnúť o tom, že sa obratom odstráni, koordinátor sám zabezpečí stavbyvedúceho na ďalšie veci. Pokiaľ nejde o takúto situáciu, rozhodne o ďalšom postupe správca energetických zariadení. V tomto prípade došlo k tomu, že na miesto nešla hneď mobilná dvojica, nikto ju tam hneď neposlal, prišla až v priebehu prác, druh poruchy nebol presne zistený, koordinátor zjavne o ďalšom postupe nerozhodoval, pochybil stavbyvedúci (žalobca), ktorý prakticky zhodnotil situáciu sám a vykonal preložku. Správca sa mal pozrieť, čo to bolo za poruchu, bola tam realizovaná preložka, mal to riešiť napríklad s koordinátorom, vecou sa nezaoberal vôbec. Svedok M. vyslovil domnienku, že to zrejme bolo tak, že stavbyvedúci bol na mieste, zrejme s montážnou skupinou, nahlásil havarijný stav na dispečingu a dispečing mu dal povolenie urobiť opravu. Nedostalo sa to ku koordinátorovi a ani k mobilnej dvojici, považoval za prekvapujúce, že dispečer toto povolil, nezabezpečil mobilnú dvojicu a nedošlo k normálnemu postupu.

32. To, aký bol skutočný stav podperných bodov č. 48 a 49 pred ich výmenou a preložkou, preukázané nebolo. Ohlásený havarijný stav nebol preverený, nebolo zistené o akú konkrétnu poruchu ide. Mohla to teda byť situácia, kedy mali podperné body nedostatky, ktorých charakter a závažnosť si vyžaduje začať s ich bezodkladným riešením, alebo nemali nedostatky, ovplyvňujúce bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky energetického zariadenia. Aj keď žalobca vo svojich záznamoch neevidoval sporné podperné body ako také, ktorých stav je potrebné bezodkladne riešiť, nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že sa pod vplyvom rôznych okolností do takéhoto stavu mohli dostať, a to aj vzhľadom k tomu, že príslušná kontrola sa vykonáva raz za dva roky. Rovnako mohlo ísť o poruchu, ktorú nebolo potrebné odstrániť obratom. Pri internom šetrení žalobcom členovia mobilnej dvojice podľa svedeckej výpovede potvrdili havarijný stav bodov, nebolo ale zrejme zisťované aké konkrétne poškodenia, vedúce k havarijnému stavu podperné body mali. Čestné prehlásenie Lišku možno brať ako zhodnotenie situácie človekom, ktorý nemá odborné znalosti, ním zistené znaky poškodenia nemusia automaticky znamenať havarijný stav.

33. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, prípadne aj zavinenie.

34. Žalobca porušenie právnej povinnosti žalovaným videl v tom, že tento porušil konkrétne povinnosti, určené Pracovným poriadkom a Etickým kódexom žalobcu ako zamestnávateľa. Podľa názoru súdu ide o interné predpisy, ktoré nie sú všeobecne záväzné, záväzné sú len pre zamestnancov žalobcu. Ak malo protiprávne konanie žalobcu spočívať v tom, že nahlásil poruchu, ktorá neexistovala, obišiel štandardné postupy zamestnávateľa a dosiahol preloženie podperných bodov v prospech spoločnosti F. s. r. o. na náklady zamestnávateľa, mohlo dôjsť k vzniku škody v súvislosti s pracovnou činnosťou žalovaného ako zamestnanca, ktorej náhradu mohol žalobca žiadať v zmysle príslušných ustanovení . Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. Z tohto pohľadu sa súd vecou nezaoberal, pretože žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody podľa a nasledujúcich . Porušenie právnej povinnosti potom mohlo spočívať len v tom, že žalovaný nekonal tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Z tohto pohľadu takýmto konaním mohol byť nanajvýš telefonát na poruchovú linku žalobcu, ktorý umožnil podľa žalobcu nedôvodnú preložku podperných bodov. Žalobca ale nepreukázal, že bola nahlásená porucha, ktorá neexistovala, pretože nepreukázal, v akom stave boli podperné body bezprostredne pred ich výmenou a preložkou. Ak by bola nahlásená neexistujúca porucha, mal žalobca navyše určený postup, aby sa to zistilo, pokiaľ by si aj ďalší jeho zamestnanci plnili svoje pracovné úlohy tak ako mali.

35. Prvý predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, protiprávny úkon, resp. porušenie právnej povinnosti, žalobca nepreukázal. Samotné neetické konanie, konanie proti dobrým mravom, pokiaľ by aj bolo preukázané, nezakladá vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Preto súd žalobu zamietol.

36. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , žalobcovi ako plne úspešnej strane bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , , „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.