Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-25-2023.pdf
PDF · 98.38 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/25/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcov 1/ A. B. C., narodenej XX.XX.XXXX a 2/ D. C., narodeného XX.XX.XXXX, obaja bytom E., F. XXX/XX, právne zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom Žilina, Sládkovičova 13, IČO: 47 232 072, proti žalovanej G. H., so sídlom H. I. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Pavel LODUHA, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, IČO: 50 469 258, o ochranu vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 13C/52/2021-69 zo dňa 12. januára 2023
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á proti žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. a výroku II. žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa po zmene žaloby, ktorú súd pripustil uznesením č. k. 13C/52/2021-46 zo dňa 01.02.2022 domáhali, aby súd žalovanej uložil povinnosť vykonať opatrenia, ktorými bude zamedzený odtok vody z miestnej komunikácie – pozemku KN-C parc. č. XXXX v k. ú. H. vo vlastníctve žalovanej na pozemok žalobcov KNC parc. č. XXXX v k. ú. H., obec H., okres J. zapísanom na LV č. XXX, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru súdu žalobcovia nárok uplatnili tzv. negatórnou žalobou v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Zapieracia (negatórna) žaloba (actio negatoria) je žalobou na plnenie, pomocou ktorej sa uplatňuje splnenie hmotnoprávnej povinnosti, ktorá vznikla žalovanému tým, že neoprávnene zasahoval do vlastníckeho práva žalobcu. Vlastníka preto zaťažuje dôkazné bremeno v tom smere, aby preukázal, že práve žalovaný je ten, ktorý sa dopúšťa neoprávnených zásahov. V danom prípade žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie o tom, že by dochádzalo k zaplavovaniu ich pozemku KNC parc. č. XXXX v k. ú. H., obec H., okres J. zapísanom na LV č. XXX vodou z miestnej komunikácie - pozemku KN-C parc. č. XXXX v k. ú. H. vo vlastníctve žalovanej, a teda že žalovaná sa dopúšťa akýchkoľvek neoprávnených zásahov. Z predložených dôkazov (fotografií a videí), ako aj z obhliadky na mieste samom, bolo preukázané, že v období výdatných dažďov alebo keď dochádza k topeniu snehu sa drží voda v rigole pri miestnej komunikácii a pozemku vo vlastníctve žalobcov, avšak tento rigol sa nenachádza na pozemku žalobcov (tento je vyššie položený), ale ide o pozemok vo vlastníctve žalovanej. Žalobcovia rovnako nepreukázali, že ich pozemky sa v dôsledku záplavovej vody stali na čas nepoužiteľnými, že im záplavová voda znemožnila riadne užívanie nehnuteľností a že ich nehnuteľnosti sú vodou poškodzované. Pokiaľ žalobkyňa na obhliadke na mieste samom uvádzala, že voda, ktorá im podľa nej preteká na pozemok, poškodzuje stromy, súd túto vodu na pozemku žalobcov na mieste samom nezaznamenal (voda bola iba v rigole, no vzhľadom na
to, že nebolo výrazne daždivé obdobie, rigol nebol naplnený) a ani nezaznamenal akékoľvek poškodenie stromov (ktoré so 100 % istotou samozrejme súd nevie určiť, keďže nie je odborník v oblasti drevín,), avšak zo strany žalobcov nebola táto skutočnosť akokoľvek preukázaná a ani nebola z ich strany vznesená požiadavka na vykonanie akéhokoľvek dôkazu v súvislosti s týmto tvrdením. Dospel tak k záveru, že zo strany žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcov ako vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, konštatoval preto, že žalovanej nesvedčí pasívna vecná legitimácia. V závere rozhodnutia poukázal na svoju úvahu o možnosti posúdiť túto žalobu ako žalobu na ochranu vlastníckeho práva v rámci prevenčnej povinnosti podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa vyžaduje, že zásah do vlastníckeho práva ešte len hrozí, kým v prípade uplatňovania ochrany podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka tento zásah už nastal a pretrváva, alebo hrozí jeho opakovanie. Uviedol, že podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa postupuje v prípade vážneho ohrozenia, pričom podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka postačuje akákoľvek hrozba opakovania zásahu. Vzhľadom na to, že žalobcovia netvrdili a ani nepreukázali, že by im hrozila vážna škoda, ktorú toto ustanovenie predpokladá, súd žalobu podľa tohto ustanovenia neposúdil. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť vykonať opatrenia, ktorými bude zamedzený odtok vody z miestnej komunikácie pozemku KNC parc. č. XXXX v k. ú. H., zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. H., vo vlastníctve žalovanej, na pozemok KNC parc. č. XXXX, k. ú. H., vo vlastníctve žalobcov zapísané na LV č. XXX, k. ú. H., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V podanom odvolaní súdu vytýkali, že svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil spôsobom, v ktorom vychádzal výlučne z obhliadky na mieste samom uskutočnenej dňa 28.10.2022, ktorou podľa názoru súdu bolo preukázané, že „v období výdatných dažďov alebo v čase topenia snehu sa voda drží v rigole pri miestnej komunikácii a pozemku žalobcov, avšak tento rigol sa nenachádza na pozemku žalobcov.“ Ďalej súd konštatoval, že žalobkyňa 1/ pri ohliadke tvrdila, že voda preteká na ich pozemok a poškodzuje stromy, no súd túto vodu na pozemku nezaznamenal a nezaznamenal ani poškodenie stromov. Uviedli, že v čase vykonania obhliadky a ani dlhšie predtým nebolo daždivé počasie. V priebehu sporu žalobcovia zamedzili pretekaniu vody z miestnej komunikácie na svoj pozemok a je preto pochopiteľné, že v čase obhliadky súd nemohol zaznamenať túto vodu na pozemku žalobcov, z čoho vyplýva, že v čase obhliadky sa voda nachádzala len v rigole pri miestnej komunikácii a z takéhoto skutkového stavu v čase obhliadky súd založil svoje zamietavé rozhodnutie, ktoré je pre žalobcov nepochopiteľné, keďže súd neprihliadol na celý rad objektívnych dôkazov o tom, že v období dažďov voda z miestnej komunikácie zaplavuje pozemok žalobcov. Poukázali na ďalšie dôkazy svedčiace v prospech žalobcov obsiahnutné v súdnom spise – rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.02.2021 o zásahu žalobcov do „pokojného stavu“, rozhodnutie OU - odbor opravných prostriedkov Trenčín o zrušení rozhodnutia žalovanej, neodkladné opatrenie súdu zo dňa 05.10.2021, záznam zo dňa 07.10.2021 z rokovania zástupcov obce a žalobcov, kde sa žalovaný zaviazal, že v rámci vypracovanej dokumentácie vykoná opatrenia, aby voda z miestnej komunikácie nestekala na pozemok žalobcov. K nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej uviedli, že pokiaľ súd v priebehu konania zistí nesplnenie týchto procesných podmienok, ide o neodstrániteľný nedostatok a súd konanie zastaví. Považovali za zmätočné a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu, keď pre nedostatok procesných podmienok na strane žalovanej súd žalobný návrh žalobcov zamietol. Rovnako za zmätočný a nezrozumiteľný považujú právny názor súdu o tom, že podanú žalobu nemožno posúdiť podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom k tomuto záveru uviedli, že ust. § 126 ods. 1 CSP (zrejme správne OZ – pozn. odvolacieho súdu) nepredpokladá žiadnu hrozbu vážnej škody, ale poskytuje vlastníkovi ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Zdôraznili. že svoj žalobný návrh žalobcovia uplatnili podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V podanom odvolaní namietali, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa požiadavky vymedzené v § 202 ods. 2 CSP, nakoľko súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ako sa vyporiadal so skutkovým a právnym stavom vymedzeným žalobcami.
3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Upozornila, že žalobkyňa 1/ na vykonanej obhliadke na mieste samom uviedla, že v prípade prívalových dažďov voda z priľahlého rigolu cesty nevyteká na ich pozemok, ale táto voda presakuje na ich pozemok, čím v určitom časovom období pozemok znehodnocuje a zároveň dochádza k znehodnocovaniu ich stromov na tomto pozemku, avšak žiadny dôkaz na svoje tvrdenie nepredložila, iba fotodokumentáciu z časového obdobia, keď rigol bol naplnený vodou a z tejto
dokumentácie vyplýva, že voda z rigolu vyteká na cestnú komunikáciu a nie na pozemok žalobcov. Na obhliadke bolo tiež zistené, že voda z rigolu nemôže vytekať na pozemok žalobcov, nakoľko zo strany pozemku žalobcov je breh vyšší ako je miestna komunikácia, a teda z tohto dôvodu by ani technicky nebolo možné, aby voda z cestnej komunikácie resp. rigolu na pozemok žalobcov vytekala. Žalovaná zdôraznila, že predmetný rigol nepokračuje plynulo ďalej, pretože tomu bráni rodinný dom, ktorý je postavený na hranici medzi pozemkom, na ktorom je cestná komunikácia a vlastníkom tohto domu. Vo vyjadrení poukázala na to, že vlastníkom cestnej komunikácie sa žalovaná stala na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a od nadobudnutia vlastníctva nevykonala žiadne stavebné ani iné zásahy do cestnej komunikácie a priľahlého rigola. Predmetná cestná komunikácia bola vybudovaná v dávnej minulosti, existuje viac ako 50 rokov a žiadny problém so zatekaním vlastníci priľahlých pozemkov vrátane právneho predchodcu žalobcov nikdy nemali. Právny predchodca žalobcov mal vybudovaný odtok vody z rigola do miestneho potoka cez pozemok žalobcov. Potok sa nachádza v spodnej časti pozemku žalobcov, pozemok žalobcov je mierne svahovitý a dažďová voda prirodzeným spôsobom odteká do miestneho potoka. Po tom, ako žalobcovia nadobudli vlastníctvo k svojmu pozemku, tento odtok upchali a voda začala vytekať v prípade, že sa rigol naplnil na miestnu komunikáciu, a teda práve žalobcovia svojim aktívnym konaním spôsobili ohrozenie zjazdnosti cesty najmä v zimnom období. Ohľadne možnosti odvodniť miestnu komunikáciu žalovaná uviedla, že si dala vypracovať štúdiu, avšak pre finančnú náročnosť takúto stavebnú úpravu nie je schopná realizovať, pretože úprava by spočívala v rozkopaní miestnej komunikácie a prípadného uloženia odtokového kanála pod túto komunikáciu. Žalovaná preto žalobcom navrhla, že najhospodárnejšie riešenie by bolo využiť odtok vody z rigola cez ich pozemok, nakoľko takýto spôsob využívali všetci právni predchodcovia žalobcov a takéto riešenie by neobmedzovalo žalobcov nijakým spôsobom.
4. Ďalšie vyjadrenia k odvolaniu podané neboli.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. V danej veci sa žalobcovia 1/, 2/ po zmene žaloby, ktorú súd uznesením pripustil, domáhali vydania rozsudku, ktorým súd žalovanej uloží povinnosť vykonať opatrenia, ktorými bude zamedzený odtok vody z miestnej komunikácie pozemku KNC parc. č. XXXX v k. ú. H. vo vlastníctve žalovanej na pozemok žalobcov KNC parc. č. XXXX v k. ú. H., obec H., okres J., zapísanom na LV č. XXX, a to do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odvolacom konaní požadovali určiť lehotu na plnenie 30 dní.
7. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Žaloba predstavuje základný procesný úkon, ktorým sa začína sporové súdne konanie. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zasadne neurčuje súd, ale žalobca. Žalobca je v žalobe povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho právne vyhodnotiť a zdôvodniť.
8. Žalobcovia, ktorí sa podanou žalobou domáhali ochrany vlastníckeho práva negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedli, že žalobcovia dlhú dobu trpia tým, že voda z miestneho kanála v období dažďov zaplavuje ich pozemok. V žalobe tvrdili, že neoprávnený zásah žalovanej spočíva v tom, že žalovaná ako vlastník z miestnej komunikácie, pozemku parc. č. XXXX, LV č.XXXX k.ú. H. odvádza z tejto miestnej komunikácie dažďovú a odpadovú vodu cez pozemok žalobcov parc. č. XXXX, LV č. XXX, k. ú. H. do miestneho potoka – rieka H.. Po „pravej“ strane miestnej komunikácie je vybudovaný prícestný rigol odvádzajúci vodu z miestnej komunikácie. Pri hranici miestnej komunikácie s pozemkom žalobcov parc. č. XXXX tento prícestný rigol nepokračuje ďalej po miestnej komunikácií, ale odbočuje na pozemok žalobcov a cez tento pozemok pokračuje ďalej do potoka H.. Vzhľadom na tvrdenia žalobcov, že v dôsledku toho, že obec odvádza z miestnej komunikácie dažďovú a odpadovú vodu cez pozemok žalobcov (parc. č. XXXX) do miestneho potoka preniká odpadová a dažďová voda z miestnej komunikácie vo vlastníctve žalovanej na pozemky žalobcov, boli žalobcovia povinní preukázať, že pozemok žalobcov je zaplavovaný, že z pozemku vo vlastníctve žalovanej preteká voda na pozemok vo vlastníctve žalobcov.
9. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít niekoľkokrát judikovala, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosť a im zodpovedajúcim korelátom v podobe tvrdenia bremena a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkové stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného SR č. k. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020).
10. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že dochádza k zaplavovaniu ich pozemku KNC parc. č. XXXX v k. ú. H. vodou z miestnej komunikácie – pozemku KNC parc. č. XXXX v k. ú. H. vo vlastníctve žalovanej, mali predložiť dôkazy preukazujúce túto skutočnosť. Žalobcovia k žalobe pripojili výpisy z LV č. XXX B. I. XXX k.ú. H., listy žalobcov zo dňa 28.08.219 a 11.09.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov zo dňa 31.05.2021 a počas konania fotodokumentáciu a USB kľúč. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil, že žalobcovia v danom prípade svoje tvrdenia potvrdzujúce, že k uvedenému zaplavovaniu pozemku žalobcov dochádza, nepreukázali. Svoj skutkový záver vyvodil z listinných dôkazov (fotografií a videí), ako aj z obhliadky na mieste samom, z ktorých mal preukázané, že v období výdatných dažďov alebo keď dochádza k topeniu snehu, sa drží voda v rigole pri miestnej komunikácií a pozemku vo vlastníctve žalobcov, avšak tento rigol sa nenachádza na pozemku žalobcov (tento je vyššie položený), ale ide o pozemok vo vlastníctve žalovanej. Súd prvej inštancie vychádzal z predložených dôkazov, a to fotografií a videí a z vykonanej obhliadky na mieste samom (viď ods. 25. odôvodnenia), preto žalobcovia v odvolaní nedôvodne argumentujú, že súd prvej inštancie skutkový stav zistil výlučne z vykonanej obhliadky. Žalobcovia v odvolaní argumentujú, že v čase obhliadky súd nemohol zaznamenať vodu na pozemku žalobcov, nakoľko v čase vykonania obhliadky dňa 28.10.2022 a ani dlhšie predtým nebolo daždivé počasie. K tejto argumentácií odvolateľov odvolací súd uvádza, že nič nebránilo žalobcom, aby navrhli vykonanie obhliadky za iných poveternostných podmienok. Žalobcovia nereagovali na vývoj procesnej situácie novým dôkazom, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nemali, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.12.2022. Napriek odvolacím námietkam zo žiadnych dôkazov tvrdenia žalobcov o zaplavovaní ich pozemku vodou z miestnej komunikácie vyvodiť nemožno. V podanom odvolaní označované dôkazy – rozhodnutie žalovanej zo dňa 12.02.2021 o zásahu žalobcov „do pokojného stavu“, rozhodnutie Okresného úradu, odbor opravných prostriedkov, K., o zrušení rozhodnutia žalovanej, neodkladné opatrenie súdu prvej inštancie zo dňa 05.10.2021, ktorým uložil žalovanej povinnosť zamedziť odtok vody z miestnej komunikácie na pozemok žalobcov, tvrdené skutočnosti nemôžu overiť, čiže vo väzbe na predmetné tvrdenie nedisponujú žiadnou vypovedacou potenciou. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 12.02.2021, rozhodnutie G. L. K., odbor opravných prostriedkov zo dňa 31.05.2021, ktorým bolo rozhodnutie obce H. č. XX/XXXX-XX/XX-XXX-XX zo dňa 12.02.2021 zrušené s tým, že vec bola vrátená správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, ani neodkladné opatrenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05.10.2021, ktoré bolo rozhodnutím odvolacieho súdu zmenené a zamietnuté, nie sú dôkazmi potvrdzujúcimi tvrdenie žalobcov, že ich pozemok je zaplavovaný dažďovou a odpadovou vodou z pozemku žalovanej.
11. Vlastnícke právo možno chrániť predovšetkým vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
13. Nerastné bohatstvo, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky (článok 4 Ústavy SR).
14. Nakoľko ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom, je úspech vlastníka (žalobcu/žalobcov) domáhajúceho sa tejto ochrany, závislý od toho, či preukáže, že k neoprávnenému zásahu do jeho vlastníckeho
práva došlo. Keďže v danom prípade nebolo preukázané, že pozemok žalobcov je zaplavovaný konaním alebo nekonaním žalovanej, nebolo preukázané, že pozemok žalobcov bol zaplavovaný, t.j. že v období dažďov voda z miestnej komunikácie zaplavuje pozemok žalobcov, súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.
15. K odvolacej námietke žalobcov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zmätočné a nepreskúmateľné, že nespĺňa požiadavky vymedzené v § 202 ods. 2 CSP, odvolací súd uvádza, že nesúhlas odvolateľov so zamietavým výrokom rozhodnutia nie je možné zamieňať s vadou zmätočnosti ani nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.
16. Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní namietajú, že pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej, ktorý je neodstrániteľným nedostatkom, pre ktorý má súd konanie zastaviť, odvolací súd uvádza, že táto námietka je úplne neopodstatnená a vecne nesprávna. Všeobecne sa totiž pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia) a sporová strana na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sa jedná v prípade, ak žalovaný nie je subjektom hmotnoprávnej povinnosti s tým, že nedostatok vecnej legitimácie sa vždy spája s jediným procesným následkom, ktorým nie je zastavenie konania , ale ktorým je zamietnutie žaloby.
17. Ani v prípade nesúhlasu žalobcov so zamietnutím žaloby z dôvodu, že súd prvej inštancie v rozsudku v odseku 26 „nad rámec“ zaujal v teoretickej rovine stanovisko k žalobe na ochranu vlastníckeho práva v rámci prevenčnej povinnosti podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom predmetnú žalobu súd podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka neposudzoval a žalobca sa aplikácie tohto zákonného ustanovenia nedomáha, sú námietky žalobcov v tomto smere irelevantné.
18. Nakoľko odvolacie námietky žalobcov neboli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnej žalobe, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
19. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto má v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP voči neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).