Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cb-164-2010.pdf
PDF · 89.25 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/164/2010
Uznesenie
Okresný súd v Dunajskej Strede v právnej veci navrhovateľa : Ing. Stanislav Henc - HEKO, Nová Lipnica č. 333, Dunajská Lužná, IČO : 37 692 976, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti odporcovi : Vojtech Orbán - ORSTAV, Vydrany č. 481, IČO : 34 431 152, zast. Mgr. Zsoltom Csirikom - advokátom, Advokátskej kancelárie Hájos & Partners s.r.o., Hlavná č. 5599/a, Dunajská Streda, o návrhu odporcu na obnovu konania a odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania z a m i e t a
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.10.2010 domáhal obnovy konania odložením vykonateľnosti rozhodnutia vydaného Okresným súdom Dunajská Streda dňa 10.10.2008, č.k. 11Cb 67/2007 v spojitosti s uznesením zo dňa 12.11.2008, č.k. 11Cb 67/2007, ktorým zaviazal súd odporcu na zaplatenie pohľadávky 3.085,64 € so zmluvnou pokutou v sume 33,19 € za každý deň omeškania počítaných odo dňa 18.8.2006 až do zaplatenia a k náhrade trov konania , ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 17.4.2009 a vykonateľnosť dňom 22.4.2009. titulom plnenia mala byť zmluva o dielo v zmysle ktorého navrhovateľ - ako zhotoviteľ vyhotovil na objednávku odporcu stavbu teplovzdušného krbu aj exteriérového grilu za dohodnutú cenu 6.073,09 € , z ktorej bola uhradená časť vo výške 2.987,45 € a zvyšok žiadal priznať žalobou spolu s príslušenstvom za omeškania s úhradou ceny vyhotovenia diela. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ vykonal dielo dňa 2.6.2006 a dňom 7.6.2006 odovzdal , na ktoré dňom 19.12.2006 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ktorou sa stavba , ktorej súčasťou aj dielo povolila užívať. Súd dospel k záveru, že prevzatím diela sa rozumel okamih, keď zhotoviteľ umožnil druhej zmluvnej strane nakladať s dielom. Protokol o prevzatí diela nepovažoval za podmienku nadobudnutia vlastníckeho práva k dielu napriek dojednaniu zmluvne. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.3.2009 č.k. 21Cob 8/2009 potvrdil v napadnutej časti, keď nezistil procesné pochybenie , keď súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu, ktorého ospravedlnil jeho právny zástupca, avšak nepožiadal o odročenie pojednávania. Odporca poukazujúc na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s odkazom na písm. a/ a písm. b/ mal za to, že sú dané dôvody na pripustenie obnovy konania poukazujúc na skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní , ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Poukázal na dva dôkazy, ktoré bez svojej viny tvrdiac nemohol použiť v pôvodnom konaní, dôkazom pre vin, ktorým bol a súhrnná revízna správa o kontrole technického stavu komína, ktorý tvoril predmet diela vykonané revíznym technikom komínov Imrichom Írom, bytom Šamorín, Mliečno č. 37 na žiadosť hlavného investora Adriana Očku, ktorú odporca nemal možnosť dostať, nakoľko ju mal k dispozícii objednávateľ. Z tejto revíznej správy mali vyplynúť závažné nedostatky teplovzdušného komína a vonkajšieho grilu, ktoré bolo potrebné odstrániť za účelom zosúladenia diela s príslušnými právami predpismi. Druhým dôvodom bola skutočnosť, že nemohol použiť dôkaz výsluchom svedka Zsolta Szabóa, vylúčeného kachliara, ktorý v roku 2006 bol zvolený do technickej komisie cechu kachliarov Slovenska a ktorý v mesiaci jún 2006 na požiadanie žalovaného vykonal odbornú prehliadku teplovzdušného krbu a vonkajšieho grilu objednávateľa, ktorým mal zistiť , že dielo nebolo bezpečne prevedené v súlade s technickými normami. Ako prekážku nemožnosti vykonania dôkazu bola jeho dlhodobá práceneschopnosť, v dôsledku dopravnej nehody, keď sa nemohol zúčastniť na pojednávaní a súd rozhodol v jeho neprítomnosti.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutia vo veci.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 232 ods. 1 a 2 O.s.p. Návrh na obnovu konania prejedná súd , ktorý vo veci rozhodol v I. stupni.
Pre konanie o obnove platia primerané ustanovenie o konaní v I. stupni.
Podľa § 234 ods. 1 a 2 O.s.p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
Ak súd zamieta návrh na obnovu konania, pretože nie je prípustný, alebo preto, že ho podá niekto, kto na nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejmé oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Povolenie obnovy konania zákon predpokladá pri splnení niekoľkých podmienok. Jednak včasnosťou, podania návrhu na obnovu konania jednak splnením niektorého z dôvodov ustanovenia § 228 O.s.p. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt na podanie návrhu na obnovu konania, kde sú stanovené dve lehoty, subjektívna, t.j. taká, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, dozvedením sa o dôvode obnovy konania resp. subjektívne momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a objektívnou od právoplatnosti rozhodnutia, ktorej obnova konania sa týka. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinný preukázať účastník konania, ktorý obnovu konania navrhuje. V prípade, ak návrh na obnovu konania neobsahuje dôkazy o zachovaní subjektívnej , či objektívnej lehote, účastník konania je vyzvaný na odstránenie tohto nedostatku a neodstránenie tejto prekážky je tiež dôvodom na zamietnutie návrhu na obnovu konania.
Odporca návrh na obnovu konania dôvodil § 228 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ , teda, že sú tu skutočnosti a rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie a ktoré možno vykonať dôkazy , ktoré nemohol vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V prvom prípade odvodzoval skutočnosť, že nemohol v čase konania disponovať s dôkazom ako bola revízna správa , ktorú podľa jeho tvrdenia mal k dispozícii výlučne objednávateľ a nemohol zrealizovať dôkaz výsluchom svedka Zsolta Szabóa - vyučeného kachliara, odvolávajúc sa na svoj zdravotný stav, pre ktorú prekážku sa nemohol zúčastniť na pojednávaní, kde bol ospravedlnený právnym zástupcom. Súd napriek tomu v jeho neprítomnosti rozhodol. Odporca tvrdil , že tento dôkaz zadovážil až 30.8.2010 a druhý 17.8.2010, trojmesačná subjektívna lehota mohla byť takto zachovaná. Aj v prípade, že by sme pripustili, že lehota subjektívna bola zachovaná zo strany odporcu na podanie návrhu na obnovu konania, súd dospel k záveru, že odporca nesplnil podmienky na obnovu konania z dôvodov ním uvedených.
V prípade dôvodu obnovy konania podľa odseku 1 písm. a/ § 228 O.s.p., existencia skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohol účastník pôvodného konania bez svoje viny použiť v pôvodnom konaní, sa otázka viny posudzuje zo striktne procesného hľadiska, keď napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že súd sa s nimi nemohol oboznámiť. Tu môže ísť len o prípady, keď účastník o existencii skutočnosti alebo dôkazov nevedel. Súčasne s týmto musí byť splnená podmienka, že tieto dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie. Pri novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka skutočnosti, ktorá je súdu známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní, nie je mienená len možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu. Predpokladom obnovy konania podľa tohto ustanovenia je , aby dôkazy , ktoré tu v dobe pôvodného rozhodnutia už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania, predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., by sa totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatného skončeného súdneho rozhodnutia každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (právom , či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce, a preto ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 18/2010).
V zmysle § 101 ods. 1 a 2 O.s.p., je povinnosťou účastníka prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prípadne pritom prihliadne na obsah spisu a dosial vykonané dôkazy.
Povinnosť pre odporcu substancovať svoje skutkové tvrdenia, t.j. predniesť relevantné skutkové okolnosti a označiť dôkazné návrhy, je povinný vo vyjadrení sa k žalobe. V zmysle tejto zásady je substancovanie skutkových tvrdení a označovanie dôkazných návrhom zásadne koncentrované do fázy I. stupňového konania. Koncentračný princíp a princíp neúplnej apalácie, sa prejavuje v tom, že v odvolacom konaní zásade nie sú prípustné nové substancovania skutkových tvrdení ani nové dôkazné návrhy okrem výnimočných situácií, ktoré zákon uznáva (Komentár k § 101 O.s.p. Beckova edícia komentovaných zákonov).
Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 11Cb 67/2007 vyplynulo, že navrhovateľ vo veci návrh podal voči odporcovi 18.1.2007, ktorý odporca prevzal dňom 10.5.2007, ku ktorému sa mal vyjadriť do 15 dní. Písomné vyjadrenie podal dňom 23.5.2007, kde okrem obrany, že dielo nebolo odovzdané protokolárne, iné námietky prednesené odporcom neboli. Tvrdil, že zavinením navrhovateľa, keď dielo neodovzdal riadne protokolárne, bol investor nútený niektoré práce realizovať iným dodávateľom, nakoľko ku kolaudácii stavby bol potrebný celý objekt pripraviť, aby zodpovedal všetkým požiadavkám z hľadiska stavebného konania. Ako dôkaz doložil kolaudačné rozhodnutie a navrhol vypočuť investora Adriana Očku. Z uvedeného je zrejmé, že odporca v čase už vyjadrenia sa k návrhu , teda v máji 2007 mal k dispozícii kolaudačné rozhodnutie Obce Bodíky zo dňa 19.12.2006, keď zo samotného spisu o kolaudačnom konaní bolo zistené, že už v tom čase Imrich Író, ktorého navrhol odporca vypočuť, vydal potvrdenie o preskúšaní komína, kde nedostatky zistené neboli, za skryté nedostatky technik nezodpovedal a z potvrdenia vyplýva, že komín a dymovod podčiarknuté - nevyhovuje z hľadiska bezpečnej a spoľahlivej prevádzky. Dátum vyhotovenia preskúšania komína 6.11.2006. Z toho vyplýva, že odporca mal vedomosti o skolaudovaní stavby , o stave stavby. Pokiaľ tvrdil, že existovali nejaké nedostatky, mohol navrhnúť zadováženie kolaudačného spisu, ktorého číslo podľa kolaudačného rozhodnutia bolo známe a zistiť z podkladov stav stavby. V ďalšom odporca sa nezúčastňoval vytýčených pojednávaní, kde v zastúpení advokátom JUDr. Bohuniczkým bolo pojednávanie odročené na jeho žiadosť, ktorý mal oznámiť súdu trvanie práceneschopnosti odporcu, z dôvodu trvania práceneschopnosti a ďalších operácií, ako to oznámil súdu dňom 11.2.2008. Posledné pojednávanie bolo vytýčené vo veci dňa 10.10.2008, na ktoré advokát odporcu doručenie prevzal 17.9.2008. Dňom 7-10.2008 oznámil súdu, že došlo k zrušeniu plnomocenstva dňom 6.10.2008 a oznámil, že u odporcu naďalej trvajú zdravotné problémy následkom havárii a nebude sa môcť zúčastniť pojednávania dňa 10.10.2008. Na tomto pojednávaní súd rozhodol vo veci. Z toho je zrejmé, že súd postupujúc v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., tak I. stupňový ako aj odvolací súd vyhodnotil správanie sa odporcu, ktorý v zastúpení advokátom oznámil zdravotné problémy, ktoré pretrvávajú ale nepožiadal z dôležitého o odročenie pojednávania. V dôsledku čoho súd neporušil procesnú zásadu a neodňal možnosť odporcovi konať, ktorý bol riadne zastúpený advokátom a do 6.10.2008 , keď v máji 2007 podali písomné vyjadrenie, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhli. Je mať za to, že odporca v tomto konaní nepostupoval sústredene v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. nakoľko tieto dôkazy v čase konania existovali, a o týchto dôkazoch aj vedel odporca, keď navrhol už vtedy vypočuť objednávateľa Adriana Očku, a mal k dispozícii aj kolaudačné rozhodnutie.
Rovnako mu museli byť známe okolnosti , ktoré chcel preukázať svedeckou výpoveďou Zsolta Szabóa, čo potvrdil v samotnom návrhu na obnovu konania, kde uviedol, že na jeho žiadosť vykonal svedok Zsolt Szabó odbornú prehliadku teplovzdušného krbu, a vonkajšieho grilu a zistil nedostatky. Potom sa rozchádza tvrdenie odporcu, keď ako dôkaz navrhuje vyjadrenie Zsolta Szabóa, ktorý má potvrdiť , že sa odporca dozvedel o týchto skutočnostiach až 17.8.2010, keď v júni 2006 žalovaný mal požiadať túto osobu na vykonanie odbornej prehliadky teplovzdušného krbu a nepoznal v tom čase výsledky vykonaného šetrenia.
V dôsledku týchto skutočností súd dospel k záveru, že neboli dané dôvody v prípade, že sa má že lehota subjektívna bola dodržaná odporcom , ktorú súd dôsledne od odporcu nezisťoval, okrem jeho tvrdení, o dátume získania správy, ako aj informácii od svedka, ktorá okolnosť bola vyvrátená, keďže o tejto musel vedieť už v roku 2006, keď navrhované dôkazy mohol použiť už v pôvodnom konaní a tak neučinil. Súd návrh na obnovu konania nepripustil, zamietol návrh ako neodôvodnený pre nesplnenie podmienok stanovený v zákone na obnovu konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy terstného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.