Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-48-2012.pdf
PDF · 82.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa H. H., narodeného XX. XX. XXXX, bytom L. L. - Y., V. XX, proti odporcovi E. H., narodeného XX. XX. XXXX, bytom L. L., R. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou U. B., narodenou XX. XX. XXXX, bytom L. L., A. XX, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/12/2012-56 zo dňa 15. 03. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutý rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa domáhal zníženia výživného voči plnoletému synovi na 30% sumy životného minima, ktorá v súčasnosti predstavuje sumu 25,38 eur, a to vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01. 01. 2012.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel k záveru, že na strane navrhovateľa nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov trvalého charakteru, ktorá by odôvodňovala zmenu doposiaľ určenej výšky vyživovacej povinnosti voči odporcovi, ktorý sa svojím štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Navrhovateľ si preto musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k odporcovi, ktorý si riadne plní svoje vzdelávacie povinnosti, dosahuje veľmi dobré výsledky, a preto nemožno od neho ani spravodlivo požadovať, aby si v plnom rozsahu zabezpečoval aj príjem na uspokojenie svojich základných potrieb a potrieb spojených so štúdiom na vysokej škole. Navrhovateľ už v čase poslednej úpravy výživného mal ukončené živnostenské oprávnenie, bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 112,55 eur mesačne. Aj v súčasnosti je navrhovateľ nezamestnaný a povinnosť navrhovateľa zabezpečovať starostlivosť o svoju matku ho nezbavuje povinnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi, pretože navrhovateľ je schopný dosahovať príjem primeraný jeho veku, vzdelaniu kvalifikácii, skúsenostiam a praxi. Okresný súd uznal, že navrhovateľ nie je v dobrej sociálnej situácii, avšak i napriek tomu je jeho prvoradou povinnosťou prispievať na odporcu výživným, ktoré zodpovedá zákonom vyžadovaným predpokladom.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie. Namietal, že rozhodnutie okresného súdu nezohľadňuje, že bol v čase poslednej úpravy výživného zárobkovo činný, pričom od 01. 04. 2010 je vedený na úrade práce, soc. vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, kde si riadne plní povinnosti z toho plynúce, a teda, nie je zárobkovo činný. Opätovne poukázal na to, že jeho matka je ťažko zdravotne postihnutá, preto sa o ňu musí plnohodnotne postarať, o čom predložil doklad o priznaní opatrovateľského príspevku vo výške 68,92
eur mesačne. Tvrdil, že odporca sa voči nemu nespráva ako by sa syn mal správať, a teda, nemal by si preto robiť ani nároky na výživné. Odporca je v súčasnej dobe majetnejší než on, nakoľko je vlastníkom trojizbového bytu. Navrhol preto, aby odvolací súd znížil vyživovaciu povinnosť voči odporcovi na 30% sumy životného minima, ktorá v súčasnosti predstavuje 25,38 eur.
Vo vyjadrení k odvolaniu odporca uviedol, že aj navrhovateľ vlastní rodinný dom, ako aj osobné motorové vozidlo. Potvrdil, že je vlastníkom trojizbového bytu, ale všetky výdavky súvisiace s jeho užívaním hradí jeho matka. Namietal, že aj jeho štúdium v podstatnej miere hradí jeho matka, ktorá je na invalidnom dôchodku, prípadne jeho stará a prastará matka.
Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolania v medziach daných odvolaním v rozsahu určenom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom navrhovateľa uvádzaným v odvolaní, odvolací súd dodáva nasledovné :
V ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ust. § 163 ods. 2 O. s. p. je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené (určené) výživné je možné zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z týchto ustanovení tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Táto zásada je plne odôvodnená hmotno-právnou úpravou výživného, ktorého rozsah musí zodpovedať existujúcim pomerom. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda, musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného, možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo nárast príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť, napr. v dôsledku nástupu na vysokú školu, alebo tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvodnených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. K zmene pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru tak, ako je to uvedené vyššie, však na strane navrhovateľa nedošlo, nakoľko už v čase ostatného rozhodovania ukončil živnosť, bol nezamestnaným, poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 112,55 eur a počas zimného obdobia, teda, i pokiaľ bol zamestnaný, jeho čistý mesačný príjem predstavoval sumu 218,71 eur. V súčasnej dobe sám navrhovateľ potvrdil, že jeho príjem predstavuje sumu 181,37 eur mesačne. Takéto zníženie príjmu nemožno vyhodnotiť ako podstatný pokles príjmu, ktorý by odôvodňoval zmenu určeného výživného predchádzajúcim rozhodnutím.
Navrhovateľ si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi, ktorý je na neho odkázaný svojou výživou. Je v produktívnom veku, neuvádzal žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu znemožňovali
uplatniť sa na trhu práce, a tým získať aj primeraný príjem, aby si v plnej výške mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu. Aj odvolací súd konštatuje, že povinnosťou navrhovateľa je zabezpečiť starostlivosť o svoju matku, avšak vážne zdravotné postihnutie jeho matky mu neznemožňuje nájsť si primerané zamestnanie vzhľadom na jeho vek, vzdelanie, kvalifikáciu, skúsenosti a prax, ktoré by mu umožňovalo túto starostlivosť matke poskytnúť a súčasne si plniť prvoradú vyživovaciu povinnosť voči odporcovi, ktorý sa pripravuje sa na budúce povolanie, a preto z objektívnych dôvodov nemá vlastný príjem. Pri posudzovaní možnosti a schopností rodičov nie je rozhodujúci len ich skutočne dosahovaný, príp. len preukázateľný príjem, ale treba zohľadniť i skutočné možnosti, schopnosti, dosiahnutú kvalifikáciu, nadobudnuté pracovné skúsenosti, ako aj reálne možnosti na trhu práce a i vôľu a snahu povinného rodiča dosiahnuť primeraný príjem.
Z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy dieťaťa podieľajú obaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností ( v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, event. iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej finančnej a sociálnej situácie.
Pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia ( s ohľadom na stupeň vzdelávania a miesto vzdelávania), jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov, a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa o znížení výživného rozhodol vecne správne, ak tento návrh zamietol, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Z obsahu spisu je nesporné, že v dobe rozhodovania okresného súdu možno odporcu jednoznačne klasifikovať ako nezaopatrené dieťa, a teda, rodičia majú voči nemu vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 62 Zákona o rodine. Tým, že okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného voči odporcovi, realizoval splnenie primárnej zákonnej podmienky pre zachovanie výživného ustáleného rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 12C 87/2009-47 zo dňa 19. 08. 2009, ktorou je zabezpečenie časti oprávnených potrieb odporcu, ako nezaopatreného dieťaťa, a to v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda navrhovateľa. Z charakteru štúdia odporcu je nepochybné, že uvedené výživné pokryje len časť jeho nevyhnutných potrieb a na úhrade zostávajúcej časti podstatným spôsobom participuje jeho matka, ktorá z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť vyšší príjem, nakoľko je invalidnou dôchodkyňou. Starostlivosť navrhovateľa o svoju matku nemôže spochybniť, ani negatívne ovplyvniť nárok dieťaťa na vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd zároveň konštatuje, že pri rozhodovaní okresný súd správne zohľadnil, že navrhovateľ nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. rozhoduje súd o povinnosti nahradiť trovy konania na návrh. Ani jeden z účastníkov konania nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania, preto o nich odvolací súd nerozhodoval.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.