Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-61Csp-19-2023.pdf
PDF · 96.68 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-61Csp/19/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Alektum Capital II AG, IČ: CHE-496.825.067, so sídlom Gubelstrasse 6300, Zug, Švajčiarska konfederácia, právne zastúpený: Momentum legal s.r.o., IČO: 47 258 586, so sídlom Bazová 6A, Bratislava, proti žalovanej: N. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. námestie XXXX/XXA, H., o zaplatenie 621,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 25.11.2022 postúpenou na tunajší súd dňa 04.04.2023 domáhal proti žalovanej zaplatenia 621,95 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil nasledovne. Medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863 (ďalej aj „O2 Slovakia“ alebo „Spoločnosť“) a žalovanou boli uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytovanie verejných služieb a/alebo predaj telekomunikačného zariadenia pre žalovanú a spolu s tým súvisiacich služieb za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvách. Spoločnosť na základe zmlúv poskytovala žalovanej predmetné služby/zariadenia, za ktoré jej boli vystavené faktúry, ktoré neboli zo strany žalovanej v celkovej výške 621,95 eur do dnešného dňa uhradené. Na základe skutočností uvedených v dôkazoch priložených k tomuto návrhu na vydanie platobného rozkazu prišlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi Spoločnosťou a žalovanou. Spoločnosť následne predmetnú pohľadávku vo výške 621,95 eur postúpila na žalobcu. Žalobca vyzval žalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu na zaplatenie predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, ku ktorej však k uhradeniu zo strany žalovanej do dnešného dňa neprišlo.
2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listiny, a to faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 04.08.2020, kúpnu zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.08.2020 s prílohou č. 1, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia s výzvou na úhradu dlhu zo dňa 19.08.2022, odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.10.2020.
3. Pretože sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanej, ktorá je fyzickou osobou na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a súdu sa nepodarilo zistiť jej skutočný pobyt, dňa 12.06.2024 súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke, pričom žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát (žalovaná) o tom nedozvedel(a) (§ 116 ods. 1, 2 CSP).
4. Žalovaná sa vo veci nevyjadrila, neuviedla žiadne skutočnosti na svoju obranu.
5. Súd z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky podľa § 297 písm. b) CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide o spotrebiteľský spor a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Pri rozhodovaní súd prihliadol na obsah spisu, vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu a na základe uvedeného zistil, že skutkový stav opísaný v žalobe podstatný pre rozhodnutie vo veci je nesporný (§ 151 ods. 1 CSP).
6. Na základe nesporného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne.
7. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
8. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „zákon č. 351/2011 Z.z.“) ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
10. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
11. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu a zistil, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nielenže netvrdil, že by právny predchodca žalobcu spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. žalovanú samostatnou výzvou písomne vyzval na plnenie, ktoré je predmetom tohto sporu, ale uvedené ani nepreukázal. Taktiež nepreukázal ani samotné postúpenie žalovanej pohľadávky z O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu. K žalobe nepripojil ani oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré by bolo doručené žalovanej a ani zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu. Napokon žalobca k žalobe síce pripojil listiny, na základe ktorých mal vyzývať žalovanú na čiastočné plnenie, avšak nepripojil listinu preukazujúcu, že by predmetné výzvy čo i len odoslal žalovanej tak, aby sa mohli dostať do jej dispozície (či už prostredníctvom poštovej prepravy alebo iným zodpovedajúcim spôsobom). Navyše zo žiadnej z predmetných výziev nevyplýva ani to, že by žalobca, respektíve jeho právny predchodca, vyzval žalovanú na plnenie v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ s upozornením žalovanej ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva zosplatniť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa malo podľa kúpnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX zo dňa 05.08.2020 vykonať v splátkach. Je zrejmé, že žalovaná mala na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.08.2020 uzatvorenej medzi O2 Slovakia, s.r.o. a žalovanou ako spotrebiteľom, zaplatiť kúpnu cenu za tovar (mobilné zariadenie) v počtom 24 splátkach vo výške jednej splátky á 22,50 eur. Prvá splátka podľa splátkového kalendára obsiahnutého v predmetnej kúpnej zmluve bola splatná dňa 14.10.2020 a posledná mala byť splatná 14.09.2022. Navyše zo splátkového kalendára obsiahnutého v predmetnej kúpnej zmluve vyplýva, že splátky boli splatné každé 3 mesiace. Z obsahu faktúr pripojených k žalobe ale vyplýva, že O2 Slovakia, s.r.o. fakturovalo platby á 22,50 eur ako mesačnú platbu za zariadenie. Navyše zo žiadnej listiny
predloženej žalobcom nevyplýva (a ani v žalobe uvedené žalobca neuviedol ako skutkové tvrdenie), že by spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. postupom v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ vyzvala žalovanú na plnenie a až následne uplatnila možnosť zosplatnenia. Bez uvedeného postupu potom nie je zrejmá tá skutočnosť, ako mohol veriteľ zosplatniť a postúpiť takto zosplatnenú (bez splnenia zákonných podmienok) pohľadávku na tretiu osobu. Pričom ani samotné postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu z O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu v konaní preukázané nie je. Z uvedeného vyplýva, že nielenže nedošlo k realizácii postupu podľa zákonného ustanovenia § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, ale ani nie je zrejmé, v akej výške malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky. Najpodstatnejším však je, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca, písomne vyzval žalovanú (účastníka) na splnenie jej peňažného záväzku voči právnemu predchodcovi žalobcu (podniku) v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. V prípade absencie takej písomnej výzvy v zmysle citovaného ustanovenia právny predchodca žalobcu (podnik - O2 Slovakia, s.r.o.) nebol oprávnený nielen zosplatniť pohľadávku, ale ani postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe bez súhlasu žalovanej, pričom ani tento súhlas v konaní žalobca nepreukázal. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd však zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobca súdu v rámci konania nepredložil ani len oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanej ani zmluvu o postúpení pohľadávok. Napokon žalobca v konaní najmä nepreukázal a v žalobe ani len netvrdil, že by doručoval písomnú výzvu podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. žalovanej a dokonca v konaní ani len neuviedol skutkové tvrdenie, že by takú výzvu žalovanej strane právny predchodca žalobcu (podnik) doručil, čo znamená, že pri absencii skutkového tvrdenia a absencii jeho preukázania, nemožno uvedené považovať ani pri nečinnosti žalovanej v konaní za nesporné skutkové tvrdenie odôvodňujúce dôvodnosť žalovaného nároku žalobcom. Nakoľko predmetná výzva podľa citovaného ustanovenia je zákonnou podmienkou postúpenia pohľadávky a nesporným môže byť len tvrdené skutkové tvrdenie.
13. V tejto súvislosti súd poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax súdov (Čl. 2 ods. 2 CSP). Súd odkazuje najmä na relevantné a podrobné odôvodnenie napríklad rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 19Csp/66/2021 zo dňa 26.05.2022 a tiež aj odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021 (R6/2022). Vychádzajúc z predmetných rozhodnutí súd poukazuje najmä na to, že žalobca je povinný tvrdiť a preukázať, že pred postúpením pohľadávky písomne vyzval žalovaného na splnenie jeho záväzku s ktorého plnením je účastník v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka (žalobcu). Ustanovenie § 151 ods. 1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení sa neuplatní. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok aplikáciou ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 CSP, lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. Napokon súd poukazuje v tomto spore aj na to, že žalobca ani len neuviedol skutkové tvrdenia týkajúce sa toho, že by podnik vyzval žalovanú na plnenie ešte pred postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ak žalobca v žalobe vôbec netvrdil, že by postupca pred postúpením pohľadávky uskutočnil písomnú výzvu (ktorú predpokladá § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z.), potom sa nemôže odvolávať na nepopretie skutkových tvrdení žalovanou, lebo popierať, či nepopierať možno len to, čo je uvedené a nie niečo, na čo strana nemohla ani pomyslieť, lebo to uvedené nikde ani náznakom nie je. Domnienka v zmysle § 151 ods. 1 CSP o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení platí len pre uvedené skutkové tvrdenia. Nemôže tak žalobca úspešne tvrdiť ani nesplnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie sporu bez pojednávania /§ 297 písm. b) CSP/ lebo tam obsiahnutá podmienka, že „skutkové tvrdenia strán nie sú sporné“, sa logicky viaže len k skutkovým tvrdeniam, ktoré v žalobe obsiahnuté sú a nie k tým, ktoré v nej obsiahnuté nie sú, hoci v nej obsiahnuté bezpodmienečne mali byť a ktorých neuvedenie má za následok zamietnutie žaloby pre neunesenie bremena tvrdenia. V danom prípade žalobca spolu s podanou žalobou nepredložil dôkaz o doručení výzvy (či doručovanie do sféry dispozície žalovanej), žiadnu takú výzvu ani netvrdil, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky telekomunikačného podniku. Nepreukázanie postupiteľnosti pohľadávky je samostatným dôvodom pre nevyhovenie žaloby, lebo má za následok, že súd nemá žalobcom za preukázané,
že žalobca ako tvrdený postupník platne nadobudol tu uplatňovanú pohľadávku. Aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu sa súd zaoberal ex offo, nakoľko uplatňovaná bola pohľadávka zo záväzkového vzťahu, ktorý mal byť žalovaným uzavretý s telekomunikačným podnikom, spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o., pričom nemožno opomenúť, že priamo zákon o elektronických komunikáciách nad rámec všeobecnej úpravy v Občianskom zákonníku upravuje osobitné zákonné podmienky postupiteľnosti pohľadávky podniku, ktorých splnenie tu žalobca nesúci dôkazné bremeno nepreukázal. Vzhľadom na výslovnú, jasnú, jednoduchú a zrozumiteľnú zákonnú úpravu zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách je povinnosťou každého žalobcu domáhajúceho sa žalobou nárokov postúpených mu telekomunikačným podnikom preukázať splnenie podmienok postupiteľnosti pohľadávky už pri podaní žaloby. Teda už pri podaní žaloby označiť a pripojiť dôkazy na preukázanie splnenia týchto zákonných podmienok. Táto skutočnosť je samozrejmá, jasná a všeobecne známa, nejde o žiadne prekvapivé právne posúdenie, postup, či prekvapivý názor súdu. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/38/2020 totiž otázka „či na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávok došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatňovanej v konaní na žalobcu, už nie je otázka skutkových tvrdení strán, ale otázka právneho posúdenia veci. Ide pritom o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci“. V kontradiktórnom sporovom konaní kde neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena má pre žalobcu za následok stratu sporu či jeho časti nie je povinnosťou súdu žalobcu vyzývať k splneniu týchto povinností, keďže ich neunesenie nebráni pokračovaniu v konaní, lebo nejde o procesné vady žaloby, ale bráni vyhoveniu žalobe. V opačnom prípade by súd zásadu nestrannosti a rovnosti strán porušil, nakoľko by tým jednej strane pomáhal k úspechu v spore, keďže nejedná sa o odstraňovanie vád podania, na ktoré dopadá § 129 CSP. Preto bolo na žalobcovi, aby už spolu so žalobou predložil všetky zákonom predpokladané dôkazy na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie a splnenia zákonných podmienok postupiteľnosti pohľadávky telekomunikačného podniku, čo sa nestalo.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaná mala vo veci plný úspech, avšak nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prihliadol aj na hospodárnosť konania (Čl. 17 CSP), pretože na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania, ale keďže žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, nebolo by jej možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie /§ 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV /§ 362 ods. 1 CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods. 2 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie /§ 366 CSP/.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe /§ 125 ods. 1 CSP/. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.
Ak strana sporu nesplní povinnosť uloženú jej týmto rozsudkom, druhá strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /§ 220 ods. 1 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.