Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-1064-2000.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Subarea
5Er/1064/2000
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 049 581, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, proti povinnému Miroslav Kačmarský, Ďurková 51, IČO: 34 313 281 o vymoženie sumy 2.485,76 eur takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
Súd z a s t a v u j e exekúciu.
O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 27.10.2000 exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 2.485,76 eur na základe platobného výmeru č.k. 2150/2000, ktorý dňa 10.7.2000 vydal Ing. Ľubomír Gombita, likvidátor zdravotnej poisťovne PERSPEKTÍVA DZP v likvidácii so sídlom v Bratislave. Súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Sopkovi, Exekútorský úrad Poprad dňa 15.11.2000 pod číslom 5710 004067 *.
Uznesením č.k. 5Er/1064/00-45 zo dňa 3.11.2010 súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Alenu Szalayovú, Exekútorský úrad Levice a zároveň rozhodol o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora.
V priebehu exekúcie súdny exekútor doručil súdu podanie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že v obdobných veciach existuje niekoľko rozhodnutí súdov nižšieho stupňa, ako aj Najvyššieho súdu SR o zastavení exekúcií z dôvodu nulitnosti exekučných titulov.
Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania, resp. exekúcie ex offo povinný skúmať, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, je formálne a materiálne vykonateľné. Exekútorom uvádzaná nulitnosť exekučného titulu pritom smeruje k materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, čoho dôsledkom by bolo zastavenie exekučného konania, resp. exekúcie. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 290/2010-21 zo dňa 25.8.2010, v ktorom ústavný súd konštatoval, že všeobecné súdy v rámci exekučného konania sú oprávnené aj mimo rámec správneho
súdnictva skúmať správne rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul, a to práve len z hľadiska, či nejde o správne rozhodnutie ničotné (nulitný správny akt, resp. paakt), ktoré nevyvoláva
žiadne právne účinky. Takýto predmet skúmania podľa názoru ústavného súdu nebol žiadnym spôsobom limitovaný uplynutím lehôt na preskúmanie správneho rozhodnutia v rámci správneho súdnictva.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 34 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní účinnom do 30.6.2001, rozhodnutie podľa odseku 2 musí obsahovať spôsob prevodu poistencov do všeobecnej poisťovne alebo do inej poisťovne. Ak z majetku zrušenej poisťovne nie je možné uspokojiť záväzky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, prechádzajú tieto záväzky na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Záväzky a pohľadávky zrušenej poisťovne sa vedú na osobitnom účte. Vydanie rozhodnutia o zrušení rezortnej poisťovne podľa odsekov 1 a 2 oznámi ministerstvo zdravotníctva ministerstvu financií do 15 dní od vydania takého rozhodnutia.
Podľa § 34 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní účinnom do 30.6.2001, zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje rezortná poisťovňa do likvidácie. Likvidátora určí ministerstvo zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii rezortnej poisťovne. Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré po dni vstupu rezortnej poisťovne do likvidácie príde na účet poisťovne v likvidácii, poukazuje likvidátor všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Účtovnú závierku predloží likvidátor ministerstvu zdravotníctva na schválenie. Majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie po uspokojení záväzkov a pohľadávok podľa odseku 3, vráti likvidátor zriaďovateľovi alebo jeho právnemu nástupcovi. Ak zriaďovateľ alebo jeho právny nástupca neexistuje, prevedie likvidátor majetkový zostatok všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov.
Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2001, likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
Súd preskúmal exekučný titul, ktorým bol platobný výmer vydaný likvidátorom poisťovne a dospel k záveru, že v danom prípade je tu dôvod na zastavenie exekúcie.
Problematika exekučných titulov je upravená v ustanovení § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. vykonávali pôsobnosť orgánu verejnej správy aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ust. § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia - platobné výmery
- o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ust.
§ 58 zák. č. 273/1994 Z.z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné súdom. Platobný výmer, na základe ktorého sa má v tomto konaní vykonať exekúcia, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale likvidátorom, ktorý bol určený Ministerstvom zdravotníctva na vykonanie likvidácie poisťovne. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodujúce vyriešiť otázku, či platobný výmer vydaný likvidátorom poisťovne je exekučným titulom, pričom túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia likvidátora a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vstupom poisťovne do likvidácie nezaniklo.
Podľa zák. č. 273/1994 Z.z. platobné výmery vydávali príslušné zdravotné poisťovne. Zdravotná poisťovňa PERSPEKTÍVA DZP v likvidácii bola v čase vydania platobného výmeru v likvidácii, do ktorej vstúpila zo zákona v dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 1.7.1999. Vzhľadom na uvedené vydal predmetný platobný výmer určený likvidátor zdravotnej poisťovne. V zmysle § 34 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z.z. ako i § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka, likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii. Podľa predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka likvidátor plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Z uvedených ustanovení však nevyplýva oprávnenie likvidátora vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Pod výkonom úkonov smerujúcich k likvidácii nemožno rozširujúcim spôsobom rozumieť i výkon práv prislúchajúcich orgánu verejnej moci vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Likvidátor nenadobúda bez ďalšieho postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou, má iba právo a povinnosť vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. uplatniť právo likvidovanej poisťovne na súde prípadne inom príslušnom orgáne, brániť právo likvidovanej poisťovne podaním opravných prostriedkov a podobne) za účelom vyrovnania majetkových vzťahov zanikajúceho subjektu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť likvidátorovi dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc likvidátorovi priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, likvidátor nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré by mali byť exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku.
V tomto smere je potrebné uviesť, že predmetné pohľadávky na nezaplatenom poistnom zrušenej poisťovne prešli v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zák. č. 273/1994 Z.z. na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípade na inú zdravotnú poisťovňu. Likvidátor preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému subjektu) predpisovať a vymáhať. Právo predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na likvidátora by musel ustanoviť zákon; to ale z právnej úpravy nevyplýva.
Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak, má to za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.
Vzhľadom na uvedené je potrebné aj na vydanie platobného výmeru likvidátorom zdravotnej poisťovne v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“ nulitným právnym aktom.
Z uvedených dôvodov súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju v celom rozsahu zastavil.
O trovách exekučného konania rozhodne až po právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko v súčasnosti súd nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.