Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/323/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudkýň JUDr. Heleny Škrinárovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobcov: 1) D.Í. Y., T.. XX. Z. XXXX, 2) C. Y., T.. XX. G. XXXX, 3) M. Y., T.. XX. Z. XXXX, všetci bytom R. X, H., 4) Š. U., D. XX, H., 5) V.. C. Y., T. XXX, G., 6) V.. D. G., V. X. XX, H., žalobcovia 4) až 6) zast. advokátom JUDr. Eduardom Šmelkom, Pod Rovnicami 7, Bratislava, proti žalovanému: Ing. Jozef Lamprecht - KODOS, Dopravná 14, Bratislava, IČO: 22 653 911, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Králikom, Grösslingová 4, Bratislava, o zaplatenie 49.790,88 EUR, o odvolaní žalobcov 4) až 6) proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. -452 zo dňa 8. apríla 2011, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. -452 zo dňa 8. apríla 2011 v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa žalobcov v 4., 5. a 6. rade a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca 4) je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 168,57 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca 5) je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 168,57 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca 6) je povinný zaplatiť žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania sumu 168,57 EUR k rukám právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zaplatenia celkovo 49.790,88 EUR, žalobcovi 1), 2) a 3) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému každým po 166,95 EUR náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi 4), 5) a 6) uložil povinnosť zaplatiť žalovanému každým po 667,81 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci dňa 15. augusta 1991 uzatvorili hospodársku zmluvu Č.. XX/XX v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 9. decembra 1991, ktorej predmetom bola dodávka stavebných objektov v nej uvedených, pričom konštatoval, že pre určenie rozsahu predmetu plnenia nie je podstatná vedomosť žalovaného v čase podpisu zmluvy o obsahu projektu, ale samotný obsah zmluvy, z ktorého vyplýva, že rozsah plnenia bol určený zadaním stavby. Ďalej uviedol, že o pravdivosti tvrdenia žalobcov, že žalovaný mal stavbu realizovať v rozsahu podľa projektu, nesvedčí ani nimi uzatvorená hospodárska zmluva Č.. XX/XX F. S. XX. N. XXXX so Slovenskými uholnými baňami š. p. Prievidza a jej dodatok č. 1 zo dňa 14. novembra 1991. Súd prvého stupňa v odôvodnení ďalej uviedol, že bolo preukázané, že sa po podpise hospodárskej zmluvy účastníkmi zmenil rozsah vykonávanej stavby. Vysloviac názor, že Hospodársky zákonník neobsahuje ustanovenie, ktoré by

bolo možné na túto situáciu použiť, posúdil vzťah účastníkov podľa . Pri posudzovaní otázky, či žalovaný získal na úkor žalobcov majetkový prospech, ktorý mu nepatrí, vychádzal z účastníkmi v hospodárskej zmluve Č.. XX/XX v znení jej dodatku č. 1 dohodnutej pevnej ceny 15.500.000,- Kčs, z percenta rozostavanosti stavby, nákladov na navyše práce stanovených posudkom č. XXX/XX vyhotoveným V.. V. M. F. S. XX. I. XXXX. Súd prvého stupňa vychádzal z tohto posudku s odôvodnením, že je to jediný odborný dôkaz, ktorý bol vyhotovený na základe ohliadky v čase rozostavanosti stavby, pričom prihliadol aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 20. júna 1994, že síce nesúhlasí s vyčíslením, ktoré charakterizuje žalovaným vykonané práce, ale súhlasil s rozsahom vykonaných prác či už podľa projektovej dokumentácie alebo podľa zadania a s rozsahom vykonaných prác súhlasil aj pôvodný žalobca 1) V.. D. Y. na pojednávaní dňa 4. júla 1994. Vzhľadom na uvedené a záver posudku V.. M. mal za preukázané dokončenie stavby podľa projektu v rozsahu 71,5%. Vychádzajúc z objektívne zvýšených nákladov na navyše práce, ktoré mal žalovaný vykonať a čiastočne ich aj vykonal, a to v sume 2.570.200,- Kčs, predstavovala hodnota vykonaného diela celkove sumu 18.070.200,- Kčs (15.500.000,- Kčs + 2.570.200,- Kčs), potom pri rozsahu realizácie diela 71,5% predstavuje hodnota nedokončeného diela odovzdaného žalobcom sumu 12.920.193,- Kčs. Potom pri výške vyplatených preddavkov 12.700.000,- Kčs predstavuje rozdiel 220.193,- Kčs v neprospech žalobcov. So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa vyslovil záver, že žalobcovia nepreukázali, že by žalovaný prijatím preddavkov v sume 12.700.000,- Kčs získal majetkový prospech, pretože bolo preukázané, že po uzavretí hospodárskej zmluvy došlo k zmene vykonávanej stavby a žalovaný toto dielo dokončil v hodnote zodpovedajúcej poskytnutým preddavkom. O náhrade trov rozhodol s poukazom na , vznik trov na zaplatenom preddavku na znalecké dokazovanie v sume 165, EUR a právnom zastúpení v sume 2.505, EUR. Pri určení trov právneho zastúpenia vychádzal z ustanovení vyhl. č. a vyhl. č. Za niektoré vyjadrenia a podania na súd náhradu nepriznal, lebo neboli účelné, za účasť na odročenom pojednávaní dňa 31. marca 2002 odmena nepatrí a na pojednávaní dňa 12. septembra 1994 sa právny zástupca žalovaného nezúčastnil. Súd prvého stupňa nepriznal ani náhradu dane z pridanej hodnoty, nakoľko nebolo preukázané, že advokát žalovaného je platiteľom dane.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 4) a 6) navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia prvostupňového rozsudku navrhol, aby odvolací súd pripustil možnosť podania dovolania, pričom za otázky zásadného právneho významu označil otázku, či sa má hospodárskoprávna vec a nároky z nej vyplývajúce posudzovať podľa Hospodárskeho zákonníka alebo je možné použiť aj , či plnenie získané ako bezzmluvná dodávka predstavuje neoprávnený majetkový prospech a či možno fakturovať neoprávnený majetkový prospech získaný z bezzmluvnej dodávky. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, keď vychádzal z Obch. zákonníka. Len preto, že Hospodársky zákonník neobsahoval úpravu rozšírenia diela, nemohol súd prvého stupňa prijať právny záver, že úprava Hospodárskeho zákonníka je nekompletná, a že je preto potrebné aplikovať ustanovenia . Ďalej súdu prvého stupňa vytýkali, že nezistil dostatočne skutkový stav, keď vôbec nezistil, na čo použil žalovaný poskytnuté preddavky v rozsahu 12.700.000,- Kčs a či ich skutočne použil v celej výške na dosiahnutie rozostavanosti v rozsahu 71,5% jeho subdodávky. Namietali, že žalovaný ku dňu opustenia staveniska nevystavil faktúru a nevyrovnal v nej zaplatené preddavky. Ďalej namietal, že realizačný projekt bez pečiatok a podpisov príslušných osôb oprávnených na jeho vypracovanie a schválenie mali ako žalobcovia, tak aj žalovaný k dispozícii už dňa 15. augusta 1991, teda v deň uzatvorenia Hospodárskej zmluvy Č.. XX/XX. Obsahovo mal tento projekt rovnaké náležitosti ako začiatkom augusta 1991 tak aj dňa 15. augusta 1991 a aj 7. januára 1992. Vykonávací projekt sa nemenil a súd prvého stupňa preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keď tvrdil, že predmet zmluvy bol dohodnutý na základe zadania. O tom, že žalovaný mal k dispozícii vykonávací projekt už 15. augusta 1991 svedčia jednak ním uzatvorené zmluvy ako aj vykonané práce. Poukázali na to, že žalovaný si bol pri uzatváraní zmluvy vedomý, že ide o pevnú cenu, ktorú nebolo možné zvyšovať pri zachovaní predmetu dodávky. Ak sa žalovaný domnieval, že po 15. auguste došlo k zmene projektovej dokumentácie a na jej základe k zvýšeniu ceny diela, mal požiadať žalobcov o uzatvorenie dodatku k hospodárskej zmluve č. XX/XX, prípadne mohol odmietnuť realizovať stavbu v rozsahu, v ktorom podľa jeho názoru presahovala rozsah zmluvného predmetu plnenia. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa pochybil, keď nešpecifikoval, čo bolo predmetom zmluvnej dodávky a čo predstavovalo bezzmluvnú dodávku podľa rozsahu konkrétnych stavebných prác vykonaných žalovaným a poskytnuté preddavky nespájal iba so zmluvnou dodávkou. Práce naviac nemôžu byť zmluvnou dodávkou a predstavovať rozšírenie diela, ale vždy majú povahu bezzmluvnej dodávky.

Proti časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a priznať mu celú ním uplatnenú náhradu trov. Vyslovil názor, že v danom prípade nešlo o spojené veci, ale viacerí žalobcovia žalovali spoločne v jednej žalobe jednu sumu 53.110,27 EUR z jednej zmluvy, ktorú uzatvorili žalobcovia spoločne. V súvislosti s náhradou trov za odročené pojednávanie zo dňa 31. marca 2002 mal súd prvého stupňa aplikovať vyhl. č. Pokiaľ ide o náhradu DPH uviedol, že z vyhl. č. nevyplýva, že by advokát bol automaticky povinný preukázať aj osvedčenie o registrácii DPH.

Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že podkladom pre uzatvorenie hospodárskej zmluvy s investorom bolo zadanie stavby, vypracované hlavným investorom Slovenské uholné bane š. p. Prievidza, zastúpený ČSD, v ktorom hlavný investor špecifikoval objekty a činnosti, o vyhotovenie ktorých má záujem a následne bola uzatvorená aj hospodárska zmluva účastníkov, ktorá obsahovo vychádzala z rovnakého zadania stavby vypracovaného investorom, ktoré bolo podkladom pre uzatvorenie hospodárskej zmluvy s investorom, o čom svedčí rovnaký predmet objektov, ktoré bol žalovaný povinný na základe hospodárskej zmluvy účastníkov zhotoviť. Ďalej poukázal na čl. II bod 2, veta druhá obidvoch hospodárskych zmlúv, zo znenia ktorých vyplýva, že vychádzali zo zadania stavby vypracovaného hlavným investorom a obe pripúšťali zmenu rozsahu prác oproti tomuto zadaniu kedykoľvek po podpise zmluvy, čo sa napokon aj stalo a zmena týchto prác bola zapracovaná v projekte stavby, vypracovanom projektantom 30. augusta 1995. Ak teda v porovnaní so zadaním došlo ku kvantitatívnemu nárastu prác potrebných na realizovanie diela, muselo dôjsť aj ku kvantitatívnemu nárastu ceny za takto vykonané práce. Preto je nemysliteľné, aby žalovaný uzatvoril absolútne nevýhodnú zmluvu s rozšíreným predmetom činnosti podľa projektu za 15.500.000,- Kčs, ktorá je v skutočnosti o 4.231.338,- Kčs nižšia ako skutočná hodnota nákladov na zhotovenie diela vypočítaná v rozpočte k projektu stavby. Poukázal na to, že žalobcovia dosiahli zmenu ceny vo vzťahu k hlavnému investorovi, ktorý túto navýšil, ale v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku odmietol uzatvorenie takéhoto dodatku so žalovaným. Poukázal tiež na znalecký posudok, ktorý objektívne špecifikoval značne zvýšené množstvo prác, ktoré musel žalovaný na zhotovenie diela vykonať a tiež preukázal, že v porovnaní so zadaním stavby došlo k vytvoreniu úplne nového stavebného objektu, a to oporného múru.

Odvolací súd prejednal vec podľa a a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec síce v celom rozsahu neposúdil správne po právnej stránke, avšak toto pochybenie nemalo podstatný vplyv na správnosť rozsudku.

Podľa § 763 ods. 1 Obch. zák. týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona sa spravujú doterajšími predpismi. Zmluvy o bežnom účte, zmluvy o vkladovom účte, zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt sa však spravujú týmto zákonom odo dňa jeho účinnosti, aj keď k ich uzatvoreniu došlo pred týmto dňom.

Nakoľko podľa nadobudol účinnosť 1. januára 1992, právny vzťah účastníkov bol založený hospodárskou zmluvou č. XX/XX F. S. XX. Z. XXXX a nejedná sa o zmluvu uvedenú v tretej vete citovaného ustanovenia, bolo potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať výlučne podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď právny vzťah účastníkov posudzoval čiastočne aj podľa ustanovení , postup ktorý Obch. zák. vylučuje.

Podľa § 123 ods. 1 Hosp. zák., ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala majetkový prospech, ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané.

Podľa § 123 ods. 3 Hosp. zák., ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene získané alebo vec toho istého druhu, organizácia je povinná nahradiť cenu podľa času získania.

Jedným z prípadov neoprávneného získania majetkového prospechu je jeho získanie bez právneho dôvodu, teda bez riadne uzatvorenej hospodárskej zmluvy, teda v prípade bezzmluvnej dodávky, v

prípade ktorej nedochádza k riadnemu splneniu dodávky, a teda nevzniká ani právo fakturovať ani povinnosť platiť.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keď spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázali ich tvrdenia, že predmet účastníkmi uzatvorenej hospodárskej zmluvy nevychádzal zo zadania ale z vykonávacieho projektu. Z čl. II bodu 2 účastníkmi uzatvorenej zmluvy nepochybne vyplýva, že dodávka bola realizovaná na základe zadania stavby, a že sa pripúšťa zmena oproti zadaniu. Je nanajvýš nepravdepodobné, že by boli uzatvorili zmluvu s takýmto obsahom, ak by bolo pravdivé ich tvrdenie. O pravdivosti tvrdenia žalobcov nesvedčí ani označenie stavebných objektov v účastníkmi uzatvorenej zmluve, pretože ak by bolo tvrdenie žalobcov pravdivé, že predmet zmluvy vychádzal z vykonávacieho projektu, nepochybne by stavebné objekty boli označené spôsobom uvedeným v dodatku č. X/XX k hospodárskej zmluve č. XX/XX F. S. XX. T. XXXX, ktorý bol uzatvorený na základe dodávateľom (teda žalobcami) vypracovaného porovnania finančných nákladov medzi zadaním a projektom stavby.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobcovia dňa 3. februára 1992 od zmluvy v zmysle § 139 Hosp. zák. odstúpili, konaním ktorým došlo k zániku záväzku. Vzhľadom na túto skutočnosť a právne následky ňou vyvolané, neboli podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné námietky žalobcov, že súd prvého stupňa dôsledne neurčil, čo bolo predmetom zmluvnej dodávky a čo predstavovalo bezzmluvnú dodávku. Správny bol postup súdu prvého stupňa, keď zameral dokazovanie na zistenie hodnoty majetkového prospechu, ktorý žalobcovia získali v konečnom dôsledku bezzmluvným plnením žalovaného, hoci pôvodne bolo čiastočne plnené na základe zmluvy, ktorá však v dôsledku odstúpenia zanikla. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa fakturácie odvolací súd považuje za potrebné k veci uviesť, že podľa čl. IV prechodných a zrušovacích ustanovení bola vyhl. č. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác zrušená 1. májom 1990, navyše podľa Hosp. zák. právo fakturovať vzniká dňom splnenia - čiastočného splnenia - dodávky, ku ktorému v prejednávanej právnej veci neprišlo, nakoľko samotní žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný celú zmluvnú dodávku nedokončil, z dôvodu ktorého boli nútení na vykonanie nedokončených prác zabezpečiť ďalších dodávateľov.

Pokiaľ ide o určenie výšky získaného bezdôvodného majetkového prospechu, odvolací súd nepovažoval za účelné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, a to vzhľadom na dlhý čas od vykonania prác ako aj zásahy tretích osôb, ktoré potvrdili aj samotní žalobcovia, keď sami použili ďalších dodávateľov na dokončenie diela.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nezískal neoprávnený majetkový prospech, pretože za finančné prostriedky, ktoré žalobcovia žalovanému poskytli, dostali protiplnenie vo forme vykonaných stavebných prác, a preto rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd považoval rozsudok za vecne správny aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď nepriznal náhradu za odročené pojednávanie, nakoľko vyhl. č. na rozdiel od vyhl. č. odmenu za takýto úkon právnej služby nepriznávala. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné aplikovať vyhl. č. , pretože ustanovenie totožného znenia obsahuje aj vyhl. č. a ak by bolo potrebné podľa neho postupovať, nebola by odmena za odročené pojednávanie bez prejednania veci upravená v , vyhl. č. Súd prvého stupňa tiež postupoval správne, keď žalobcovi nepriznal náhradu dane z pridanej hodnoty, keď jeho právny zástupca nepreukázal, že je jej platiteľom. Aj zo samotnej žaloby aj z podania žalobcov zo dňa 24. januára 2011 nepochybne vyplýva, že si každý zo žalobcov uplatňuje svoj samostatný nárok, a preto súd prvého stupňa správne pri výpočte odmeny použil ustanovenie vyhl. č. a vyhl. č. So zreteľom na uvedené odvolací súd ako vecne správny podľa potvrdil rozsudok aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto má podľa a právo na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za vyjadrenie k odvolaniu žalobcov zo dňa 22. júla 2011 a účasť na pojednávaní dňa 27. júna 2012 v sadzbe 242,34 EUR s DPH, paušálnej náhrade

hotových výdavkov 1 x 7,41 EUR a 1 x 7,63 EUR a 6,- EUR náhrade DPH z paušálnej náhrady, t. j. v celkovej sume 505,72 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.