Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-15-2012.pdf
PDF · 116.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti odporcovi L. X., I.. XX.XX.XXXX, bytom v Z., Č.. XXX, za účasti T. B. B. M., R.: XXXXXXXX, M. M. O. N., M. Č.. XX, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštová č. 2, o zaplatenie 167,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 48,46 € na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta so sídlom v Košiciach, Stará Baštová č. 2, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Dňa 28.02.2012 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 20.02.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 167,34 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 70,92 € od 21.04.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania na základe zmluvy o úvere č. 1179725435 zo dňa 13.02.2008. V návrhu uviedol, že jeho právny predchodca Q. W., F..M.., R.: XXXXXXXX, M. M. O. Z., Z. Č.. X, uzavrel s odporcom uvedenú zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol odporcovi úver v sume 165,93 €, odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať v dohodnutých splátkach riadne a včas. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria obchodné podmienky pre úver a sadzobník poplatkov, s ktorými odporca vyjadril súhlas vlastnoručným podpisom zmluvy. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Uzavretím zmluvy vznikol obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého bol odporcovi poskytnutý úver, ktorý bol povinný splácať v mesačných splátkach a dodržiavať ostatné podmienky dohodnuté v zmluve. Odporca nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania s tromi splátkami čím vzniklo právo požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Právo na uplatnenú zmluvnú pokutu vyplýva z bodu 6.1 obchodných podmienok a v zmysle sadzobníka predstavuje 20 % z každej omeškanej splátky. Odporca po postúpení pohľadávky zaplatil sumu 30,- € dňa 10.01.2011, sumu 30,- € dňa 10.03.2011 a sumu 30,- € dňa 20.04.2011. Dlžná suma 145,61 € tak pozostáva z istiny v sume 70,92 € (rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku v sume 24,90 € (rozdiel medzi úrokom a platbami započítanými na úrok) a zo zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 49,79 € (sankčné poplatky, poplatky za služby, poplatky za výber hotovosti a iné poplatky); okrem toho
predmetom konania boli aj vyčíslené úroky z omeškania v sume 21,73 €. Pohľadávka voči odporcovi z uvedenej zmluvy o úvere prešla na neho na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009.
Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
Dňa 25.05.2012 doručil T. B. B. M., R.: XXXXXXXX, M. M. O. N.R., M. Č.. XX, súdu písomné podanie zo dňa 21.05.2012 (č.l. 28 spisu), ktorým podľa § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu z dôvodu, že hlavnou náplňou jeho činnosti je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, resp. ich podpora formou vedľajšieho účastníctva (článok V stanov občianskeho združenia).
Dňa 19.06.2012 doručil vedľajší účastník na strane odporcu súdu písomné podanie zo dňa 11.06.2012 označené ako „vyjadrenie k žalobnému návrhu“ (č.l. 31-32 spisu), v ktorom okrem iného uviedol, že odporca, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa dňa 13.02.2008 spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver. Podľa pripojeného výpisu z účtu (platobná história) došlo dňa 19.10.2008 k predčasnej splatnosti dlhu. Dňa 20.10.2008 začala pre navrhovateľa plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá mu uplynula dňa 20.10.2011. Preto považuje nárok navrhovateľa za premlčaný a súd ho nemôže navrhovateľovi priznať. Podľa Občianskeho zákonníka môže osoba povinná zo záväzkového vzťahu (napr. spotrebiteľ) uplatniť námietku premlčania po troch rokoch od kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Táto úprava je pre spotrebiteľa priaznivejšia ako úprava premlčania podľa Obchodného zákonníka, preto je potrebné pre dĺžku premlčania na spotrebiteľský vzťah použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ ho podal dňa 28.02.2012 teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto vznáša námietku premlčania a súd ho nemôže pre vznesenú námietku premlčania priznať. Na základe uvedeného navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť.
Vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 11.06.2012 doručil súd právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 22.06.2012 prostredníctvom pošty (č.l. 39 spisu).
Právny zástupca navrhovateľa, odporca ani právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu sa pojednávania nariadeného na deň 27.06.2012 nezúčastnili, hoci naň boli všetci predvolaní riadne a včas (č.l. 22 spisu, č.l. 30 spisu), právny zástupca navrhovateľa aj právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu svoju neúčasť písomne ospravedlnili (č.l. 31 spisu, č.l. 40 spisu), pričom ani jeden z nich nepožiadal o odročenie a obidvaja súhlasili s prejednaním veci vo svojej neprítomnosti; odporca svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:
Zo zmluvy o úvere č. 1179725435 zo dňa 13.02.2008 (č.l. 9 spisu) v spojení s obchodnými podmienkami pre úver (č.l. 12 spisu) súd zistil, že odporca a právny predchodca navrhovateľa Q. W., F..M.., sa dohodli na poskytnutí úveru v sume 4.999,- Sk (165,94 €), ktorý sa odporca zaviazal splácať v 10 splátkach v sume 622,- Sk (20,65 €) mesačne splatných vždy k 13. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 13.05.2008; ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 42,68 %; celková cena úveru bola dojednaná na sumu 6.220,- Sk (206,47 €); v ostatných častiach určujú obsah zmluvy obchodné podmienky; z priložených obchodných podmienok pre úver vyplýva, že odporca ako dlžník podľa § 401 Obchodného zákonníka predĺžil premlčaciu dobu všetkých práv zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť (časť 4 bod 4.2 obchodných podmienok); pre prípad porušenia povinností zo zmluvy o úvere bolo zakotvené oprávnenie veriteľa požadovať predčasnú splatnosť úveru v prípade omeškania s platením viac ako troch splátok úveru (časť 7 bod 7.3 obchodných podmienok); zmluvu uzavrel odporca ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Z platobnej histórie úveru (č.l. 13 spisu) súd zistil, že odporca zaplatil jednu splátku úveru dňa 20.05.2008; dňa 19.10.2008 bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa Q. W., F..M.., oznámil odporcovi, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil svoju pohľadávku voči nemu zo zmluvy o úvere č. 1179725435 na navrhovateľa; oznámenie zaslal odporcovi na adresu trvalého pobytu prostredníctvom pošty, čo súd zistil z poštového podacieho hárka zo dňa 05.10.2009 (č.l. 8 spisu).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 258/2001 Z. z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 8aa ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere a formulár (§ 3 ods. 5) musí obsahovať prvýkrát priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov [§ 4 ods. 2 písm. k)] do dvoch mesiacov po jej zverejnení podľa § 7a ods. 2.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <javascript:%20fZzSRInternal('22023',%20'11497665', %20'11497666',%20'3343973',%20'3343996',%20'0')>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 392 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
Podľa § 400 Obchodného zákonníka, zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť v dôsledku námietky premlčania uplatneného nároku dôvodne vznesenej vedľajším účastníkom na strane odporcu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa Q. W., F..M.., a odporca uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 13.02.2008, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver v sume 165,94 € (4.999,- Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať v 10 splátkach v sume 20,65 € (622,- Sk) mesačne splatných vždy k 13. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 13.05.2008. Z dokazovania súčasne vyplýva, že odporca nesplácal úver riadne a včas, preto v zmysle dojednania v obchodných podmienkach vyhlásil právny predchodca navrhovateľa úver za predčasne splatný dňa 19.10.2008. Po postúpení predmetnej pohľadávky zo zmluvy o úvere na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 podal navrhovateľ návrh na začatie konania na súd dňa 28.02.2012.
Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že dňa 19.10.2008 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlhu odporcu, dňa 20.10.2008 začala pre navrhovateľa plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá mu uplynula dňa 20.10.2011; nakoľko odporca vystupuje ako spotrebiteľ, je potrebné na sporný právny vzťah aplikovať ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre odporcu ako spotrebiteľa priaznivejšie; z tohto dôvodu považoval vedľajší účastník na strane odporcu nárok navrhovateľa uplatnený návrhom na začatie konania za premlčaný.
V konaní bolo preto potrebné najskôr posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania a to najmä s ohľadom na zodpovedanie otázky, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.
Predmetom konania bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).
Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal.
Z hľadiska prejednávanej veci právny predchodca navrhovateľa v dôsledku nesplácania jednotlivých dohodnutých splátok úveru vyhlásil celý poskytnutý úver s príslušenstvom za predčasne splatný dňa 19.10.2008. Od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 19.10.2011 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka). Postúpenie pohľadávky zo spornej zmluvy o úvere na navrhovateľa v priebehu plynutia premlčacej doby nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 400 Obchodného zákonníka). Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 28.02.2012 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1 O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Námietka premlčania bola teda vedľajším účastníkom na strane odporcu vznesená dôvodne, súd na ňu pri rozhodovaní prihliadal (§ 388 ods. 1 Obchodného zákonníka) a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Pri rozhodovaní neprihliadal súd na dojednanie o predĺžení premlčacej doby všetkých práv na dobu 10 rokov v obchodných podmienkach (časť 4 bod 4.2 obchodných podmienok), pretože ho pokladal za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorou si odporca ako spotrebiteľ výrazne zhoršil svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka), pričom prihliadol na to, že táto podmienka nebola individuálne dojednaná, pretože bola súčasťou predtlače obchodných podmienok, ktorých obsah nemohol odporca ovplyvniť; túto podmienku vyhodnotil súd ako neprijateľnú a ako takú absolútne neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, že námietku premlčania neuplatnil samotný odporca ako dlžník, ale uplatnil ju vedľajší účastník na strane odporcu. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník a koná sám za seba (§ 93 ods. 4 O.s.p.). V rámci realizácie svojich práv v konaní môže vedľajší účastník v rámci obrany proti návrhu vzniesť aj námietku premlčania (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07.07.2005 a rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/539/2008 zo dňa 19.02.2009). Podľa názoru súdu keby zákonodarca mienil obmedziť postavenie vedľajšieho účastníka tak, že tento nemôže v konaní uplatňovať námietky vyplývajúce z hmotného práva, vyjadril by to rovnako ako v prípade prokurátora (§ 35 ods. 3 O.s.p.).
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania v celom rozsahu zamietol, pričom z hľadiska hospodárnosti konania nebolo potrebné zaoberať sa vecnou dôvodnosťou návrhu.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a odporca rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bol plne úspešný odporca, ktorý však návrh na rozhodnutie o trovách konania neurobil, žiadne trovy konania mu nevyplývajú ani zo spisu, preto mu súd náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.
O trovách konania vo vzťahu navrhovateľ a vedľajší účastník na strane odporcu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Nakoľko vo veci bol odporca v plnom rozsahu úspešný vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva obmedzenie vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. Vzhľadom na to, že procesné úkony vedľajšieho účastníka na strane odporcu viedli v konečnom dôsledku k zamietnutiu návrhu, jeho náklady vynaložené na právnu pomoc považoval súd za vynaložené účelne. V prejednávanej veci mu preto vzniklo právo na náhradu trov konania voči vo veci plne neúspešnému navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 16,60 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 € a 2. vyjadrenie k návrhu v sume 16,60 € spolu s režijným paušálom v sume 7,63 €, spolu trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 48,46 €, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods. 4 O.s.p. (č.l. 46 spisu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).