Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/125/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: NDS EOOD (?? ?? ?? ????), IČO: 20 516 566, so sídlom Professor Fridtjof Nansen 37A, 1142 Sofia, Bulharská republika, o návrhu na vydanie európskeho platobného príkazu na zablokovanie účtov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. - 134 zo dňa 07. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Súd vyhlasuje, že Okresný súd Banská Bystrica n e m á právomoc vo veci konať. II. Súd konanie z a s t a v u j e. III. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. V odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 20. 02. 2023 bol z Okresného súdu Bratislava I (t. č. Mestský súd Bratislava IV) okresnému súdu postúpený návrh žalobcu na vydanie európskeho platobného príkazu na zablokovanie účtov. Návrh bol podaný bez akýchkoľvek príloh a neobsahoval opis relevantných skutočností, na základe ktorých, by tunajší súd mohol určiť, že má právomoc o predmetnej veci konať a rozhodnúť. Uznesením č. k. - 22 zo dňa 28. 02. 2023 vyzval žalobcu, aby doplnil svoje písomné podanie tak, aby z neho bolo zrejmé, že okresný súd má právomoc konať a rozhodovať o návrhu na vydanie európskeho platobného príkazu na zablokovanie účtov. Následne dňa 06. 03. 2023 žalobca doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie návrhu na začatie konania“.

3. Okresný súd návrh žalobcu posúdil podľa čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 2, čl. 18 ods. 1, čl. 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), čl. 6 ods.1, čl. 7 ods. 2, čl. 8 ods. 2, čl. 17 ods. 1, 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 655/2014 z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie EP“), , , a (ďalej len „“).

4. Konštatoval, že z návrhu, jeho doplnenia príloh vyplynulo, že žalobca ako občan SR s bydliskom na území SR, sa domáhal proti žalovanému vydania európskeho platobného príkazu na zablokovanie nešpecifikovaných účtov žalovaného vedených v Bulharskej republike. Dôvodom zablokovania účtov mal spočívať v naliehavej ochrane nejudikovaného peňažného nároku žalobcu vo výške 2.000 000 EUR. Tvrdil, že je vo vzťahu k žalovanému spotrebiteľom, pričom jeho pohľadávka mala vzniknúť titulom

spotrebiteľských úverov v celkovej výške 112.678 USD, ktoré mu poskytol žalovaný za účelom nákupu kryptomien. Pred zosplatnením jednotlivých úverov, žalovaný bezdôvodne zlikvidoval kryptomeny žalobcu, a tieto použil na splatenie úverov, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda.

5. Okresný súd vec potom, čo jeho prvotné uznesenie č. k. – 73 zo dňa 09. 03. 2023 bolo uznesením odvolacieho súdu č. k. – 126 zo dňa 12. 07. 2023 zrušené a vrátene na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, opätovne posúdil predmetný návrh žalobcu, viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení. Uviedol, že žalobca si nesplnil povinnosť mu uloženú v čl. 6 ods. 1 nariadenia EP, keď neuviedol skutočnosti relevantné pre určenie právomoci v predmetnej veci konať resp. skutočnosti, ktoré uviedol neboli relevantné pre rozhodnutie súdu o jeho právomoci vo veci konať a vec rozhodnúť. Navrhovateľ tvrdil, pričom ničím nepreukázal, že právomoc vo veci konať by mal mať okresný súd na základe spotrebiteľského vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý bol založený zmluvou o úvere (zmluvami o úveroch). Z príloh pripojených k návrhu vyplynulo, že so subjektom, ktorý mal žalobcovi spôsobiť škodu, nemá, resp. ani nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu. Za takýchto okolností považoval za nedôvodné aplikovať čl. 18 ods. 1 nariadenia. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné vysloviť právomoc súdu vyplývajúcu z čl. 7 ods. 2 nariadenia a ani z čl. 18 ods. 1 nariadenia. Okresný súd, tak v zmysle vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a konanie o návrhu žalobcu voči žalovanému zastavil.

6. O trovách konania rozhodol podľa , napriek tomu, že zastavenie konania zavinil žalobca, žalovanému však žiadne trovy nevznikli, a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov podľa , , , a . Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd zmení rozhodnutie okresného súdu a vyhovie návrhu žalobcu na zablokovanie účtov žalovaného alebo alternatívne žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Vytýkal súdu prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so žiadnymi tvrdeniami a dôkazmi uvedenými v jeho návrhu. Rovnako mu nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie nenariadil vo veci pojednávanie, v rámci ktorého by bolo možné aj na základe výsluchu štatutárneho orgánu žalovaného zistiť, či je práve žalovaný ten, kto poskytuje finančné služby ponúkané na internetovej stránke dostupnej pod doménou F. (ďalej len „doména“), a či je teda žalovaný ten, kto uzavrel predmetnú spotrebiteľskú zmluvu so žalobcom. Mal za to, že prevádzkovateľ domény, s ktorým uzavrel predmetnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytnutí úveru zjavne zámerne poskytuje svoje služby tak, aby jeho zákazníci neboli schopní identifikovať, s kým predmetné zmluvy uzavreli. Uviedol, že žalovaný je bulharskou obchodnou spoločnosťou, ktorá podľa jeho informácii vznikla v roku 2018, pričom poukázal na vlastnícke vzťahy a osoby, ktoré sú štatutárnymi orgánmi tejto spoločnosti. Skutočnosť, že subjektom poskytujúcim finančné služby na doméne je žalovaný, a že žalobca uzavrel zmluvu práve so žalovaným má vyplývať aj z iných zdrojov, a to konkrétne z článku uverejneného na internetovej stránke verejnoprávnej bulharskej televízie s názvom „Nexo dosiahlo dohodu s americkým regulátorom“. Z uvedeného článku je zrejmé, že predmetom vyšetrovania v Spojených štátoch amerických v súvislosti s finančnými službami ponúkanými pod značkou NEXO bol práve žalovaný, a teda príslušný americký regulačný úrad považoval za poskytovateľa finančných služieb na doméne práve žalovaného, voči ktorému viedol vyšetrovanie. K uvedenému predložil ako dôkaz kópiu článku bulharskej verejnoprávnej televízie. To, že poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom domény je žalovaný má vyplývať aj z pracovných inzerátov zverejnených na najväčšom bulharskom pracovnom webovom portáli, kde inzeruje aj žalovaný, o čom predložil kópiu pracovného inzerátu.

9. Krajský súd, ako súd odvolací ( ) vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle a , potvrdil ako vecne správne.

10. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. dbá na to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa okrem iného považuje aj nedostatok právomoci súdu. Neodstrániteľné podmienky konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej.

12. Právomoc súdu je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každej inštancii ( ). Jej nedostatok je neodstrániteľný a vedie k zastaveniu konania ( v spojení s , resp. ). Z uvedeného vyplýva, že právomoc súdu je možné stratiť v priebehu súdneho konania a na stratu právomoci súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti.

13. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal vydania európskeho platobného príkazu na zablokovanie bližšie nešpecifikovaných účtov žalovaného. Predmetné konanie okresný súd odvolaním napadnutým uznesením zastavil z dôvodu, že nemá právomoc o predmetnom návrhu žalobcu rozhodovať.

14. Odvolací súd konštatuje, že stranami predmetného konania o vydanie európskeho platobného príkazu na zablokovanie účtov je žalobca ako fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR a žalovaným by mala byť právnická osoba, ktorá by mala mať sídlo v Bulharskej republiky. Je zrejmé, že v danej veci ide o spor s cudzím prvkom, a preto bolo potrebné v prvom rade skúmať, či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky rozhodnúť o predmetnom návrhu. Keďže obe sporové strany majú pobyt, resp. sídlo/bydlisko v členských štátoch EÚ, je pri zisťovaní právomoci slovenských súdov potrebné postupovať podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 nariadenia.

15. V prvom rade odvolací súd uvádza, že právna úprava európskeho príkazu na zablokovanie účtov je upravená v o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V predmetnom zákone je upravená len otázka miestnej príslušnosti súdu v konaní o vydanie a vykonania európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Nariadenie EP upravuje otázku v právomoci v čl. 6 ods. 1 až 4 podľa ktorých: „1. Ak veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, právomoc vydať príkaz na zablokovanie majú súdy členského štátu, ktoré majú právomoc rozhodovať vo veci samej v súlade s príslušnými uplatniteľnými normami o určení právomoci. 2. Bez ohľadu na odsek 1 v prípadoch, keď je dlžníkom spotrebiteľ, ktorý uzavrel s veriteľom zmluvu na účel, ktorý možno považovať za účel mimo rámca predmetu obchodnej činnosti alebo povolania dlžníka, právomoc vydať príkaz na zablokovanie, ktorým sa má zabezpečiť pohľadávka týkajúca sa danej zmluvy, majú len súdy členského štátu, v ktorom má dlžník bydlisko. 3. V prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie rozsudku alebo súdneho zmieru, právomoc vydať príkaz na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v rozsudku alebo v súdnom zmieri majú súdy členského štátu, v ktorom sa rozsudok vydal alebo v ktorom sa súdny zmier schválil alebo uzavrel. 4. V prípade, že veriteľ už dosiahol vydanie verejnej listiny, právomoc vydať príkaz na zablokovanie v súvislosti s pohľadávkou uvedenou v tejto listine majú na tento účel určené súdy v členskom štáte, v ktorom sa táto listina vyhotovila.“

16. Za danej situácie, je zrejmé, že na predmetný prípad sa vzťahuje ustanovenie čl. 6 ods. 1 nariadenia EP, keďže žalobca nie je dlžníkom, ktorý si uplatňuje predmetný nárok (ods. 2) nedisponuje rozhodnutím (vo forme rozsudku, súdneho zmieru, verejnej listiny) vo veci ním uplatňovaného nároku vo veci samej (ods. 3) ani verejnou listinou (ods. 4), a teda právomoc sa určuje príslušnými normami o určení právomocí.

17. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

18. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

19. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

20. Podľa čl. 63 ods. 1 nariadenia, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

21. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

22. Podľa článku 7 ods. 1 nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: 1. a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktorá je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

23. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka – na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.

24. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu predmetného návrhu vyplýva existencia cudzieho prvku, ktorým by mal byť žalobcom označený žalovaný, ktorý je právnickou osobou s bydliskom v Bulharskej republike , kde má registrované sídlo.

25. Odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej veci vôbec nie je možné aplikovať čl. 7 nariadenia a vyvodzovať z neho právomoc slovenského súdu, na konanie proti žalovanému s bydliskom na území Bulharskej republiky, a to pre nesplnenie podmienok vyplývajúcich z tohto článku. V zmysle čl. 7 ods. 1 písm. a/ nariadenia, osobu s bydliskom na území iného členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. Podaným návrhom sa žalobca domáhal zablokovania nešpecifikovaných účtov žalovaného v Bulharskej republike, z dôvodu naliehavej ochrany jeho nejudikovaného peňažného nároku, ktorý mal vzniknúť žalobcovi na základe spotrebiteľských úverov poskytnutých žalovaným za účelom nákupu kryptomien. Žalovaný mal však pred zosplatnením jednotlivých úverov bezdôvodne zlikvidovať kryptomeny žalobcu, a tieto použiť na splatenie úverov, čím mala žalobcovi vzniknúť škoda. Žalobca aj napriek výzve súdu prvej inštancie nepreukázal existenciu akýchkoľvek zmlúv, či návrhov zmlúv, ktoré by mal uzatvoriť práve so žalovaným, ktorého konaním by malo dôjsť ku vzniku škody na strane žalobcu. Žalovaný len tvrdil, avšak toto svoje tvrdenie nijako neverifikoval. S ohľadom aj na samotné miesto bydliska žalovaného uvádzané žalobcom, je zrejmé, že miesto zmluvného plnenia by ani v prípade preukázania existencie zmlúv bolo možné považovať územie Slovenskej republiky, keďže k plneniu malo dôjsť na území Bulharskej republiky. Odvolací sú je toho názoru, že osobitnú právomoc slovenského súdu nie je možné vyvodiť z čl. 7 ods. 1 nariadenia, nakoľko miesto zmluvného plnenia, nebolo žalobcom nijako preukázané, žeby bolo miesto možného plnenia práve na území Slovenskej republiky. Rovnako žalobca podaným návrhom, ani ním priložených príloh, neosvedčil, že by mal byť v spotrebiteľom vzťahu k žalovanému. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej na nenariadenia pojednávania a výsluchu štatutárneho orgánu žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov má charakter neodkladného opatrenia nariadeného podľa osobitného predpisu (zákon a nariadenia EP), pričom sa použijú príslušné ustanovenia o neodkladnom opatrení. V zmysle prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Teda neukladá obligatórnu povinnosť súdu v prípade takéhoto návrhu nariadiť pojednávania, či vykonať výsluch strán. Okresný súd v danom prípade rozhodol o zastavení konania, pre nedostatok jeho právomoci, pričom žalobca ani v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil tieto závery prijaté súdom prvej inštancie.

26. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ust. , napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne, keďže tento správne podľa ust. v spojení s ust. , konanie zastavil. Vzhľadom na nedostatok právomoci sa odvolací súd už s ďalšími odvolacím námietkami žalobcu týkajúce sa jeho nároku nezaoberal.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s , a keďže žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.

( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.