Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/403/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T., S. XXX, 2/ F. S., nar. X.X.XXXX, bytom T., S. XXX, 3/ Ing. W. S., nar. X.X.XXXX, bytom T., S. XXX, 4/ M. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T., S. XXX, 5/ MVDr. W. S., nar. X.X.XXXX, bytom M. R., B. XXXX/XX, navrhovatelia v rade 1/ až 5/ právne zastúpení JUDr. Marekom Radačovským, advokátom so sídlom v K., M. XX, proti odporcom: 1/ K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, právne zastúpený Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom v N., ul. V. XXX, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. -234, zo dňa 21. septembra 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu v rade 1/ o d m i e t a .

P r i p ú š ť a proti rozsudku krajského súdu d o v o l a n i e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (čiastočným) okresný súd návrh navrhovateľov, ktorým žiadali zaviazať odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť každému z navrhovateľov po 33.194 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy, zamietol vo vzťahu k odporcovi v rade 2/.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca v rade 1/ ako vodič osobného motorového vozidla Škoda Octavia, EČ: NO-612-AX pri dopravnej nehode dňa 12.1.2009 v obci Zubrohlava usmrtil manžela navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľov v rade 2/ až 5/ M. S.. Rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 11.2.2010 sp. zn. bol odporca v rade 1/ uznaný vinným z prečinu usmrtenia. Odporca v rade 1/ mal s odporcom v rade 2/ uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6541614141 na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa . Odporca v rade 1/ ako poistený oznámil poistnú udalosť odporcovi v rade 2/ ako poisťovateľovi, na základe čoho odporca 2/ vyplatil navrhovateľom náhradu škody vo výške 2.127,70 eur. Zodpovednosť odporcu v rade 1/ za spôsobenú škodu bola ustálená podľa ust. , keď ako vodič motorového vozidla škodu spôsobil porušením právnej povinnosti (predpisov cestnej premávky). Odporca v rade 2/ na základe uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa 9.12.2007, ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, za poisteného zaplatil navrhovateľom náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, vrátane nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia, dávok dôchodkového zabezpečenia. Uvedené vymedzenie zodpovedá zneniu v znení neskorších predpisov. V konaní sa navrhovatelia domáhali náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa , keď usmrtením M. S. došlo k zásahu do ich práva na ochranu osobnosti - práva na súkromný a rodinný život. Základnú otázku tohto konania, či náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá má svoj základ v neoprávnenom zásahu do práva na ochranu osobnosti ( a ) je krytá povinným zmluvným poistením, je potrebné hľadať v obsahu samotnej poistnej zmluvy (v poistných podmienkach) poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zodpovednosť odporcu v rade 2/ ako poisťovateľa za následky spôsobené odporcom v rade 1/ ako poisteným nie je odvodená priamo zo či z iného zákonného predpisu, pretože právnym dôvodom, na základe ktorého je povinná nahradiť škodu poisťovňa za poisteného, nie je sám zákon, ale týmto právnym dôvodom, na základe ktorého je povinná plniť poisťovňa namiesto poisteného, je poistná zmluva vymedzujúca dojednaný rozsah poistenia (záväzok vzniká ex contractu). Nestotožnil sa s názorom navrhovateľov, že daná otázka závisí od výkladu pojmu škoda v zmysle Európskych smerníc upravujúcich povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v súčasnosti platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009, ďalej len „smernica“) ako akejkoľvek majetkovej či nemajetkovej ujmy, pretože nedostatok priameho účinku uvedených smerníc možno preklenúť eurokomformným výkladom iba v prípade potreby interpretácie vnútroštátneho právneho predpisu (čo nebol tento prípad) a nie výkladu obsahu a pojmov použitých účastníkov pri právnom úkone - v poistnej zmluve. Zo samotnej podstaty smerníc vyplýva, že vo vzťahu medzi jednotlivcami - súkromnoprávnymi subjektmi smernica nemôže mať priamy horizontálny účinok, keď jeho pripustením, ako uviedol Súdny dvor Európskych spoločenstiev, by sa priznala Únii právomoc prijímať smernice ako akty s automatickým priamym účinkom, ktorými sú v zmysle právomoci únie iba nariadenia alebo rozhodnutia. Nebolo preto možné zodpovednosť za vzniknutú majetkovú ujmu založiť priamo na smernici, inak povedané na základe smernice uložiť odporcovi v rade 2/ povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu ako súkromnoprávnemu subjektu vo vzťahu súkromnoprávnych subjektov. Ak neboli štátom prijaté opatrenia na prebratie prvej až piatej smernice o povinnom zmluvnom poistení s takým výsledkom, aby zodpovedali cieľu a účelu smerníc, nemôžu navrhovatelia zo samotných smerníc vyvodzovať zodpovednosť odporcu v rade 2/ za nemajetkovú ujmu, a zároveň je potrebné pripomenúť, že v prípade, ak výsledok predvídaný smernicou nemožno dosiahnuť prostredníctvom výkladu, právo Spoločenstva ukladá členským štátom nahradiť za splnenia určených podmienok škody, ktoré vznikli neprebratím smernice. V článku XII. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ ako poisteným a odporcom 2/ ako poisťovateľom nie je definovaný obsah pojmu škoda, ktorý všeobecné poistné podmienky používajú. Aj v zmysle výkladového pravidla podľa , keďže vôľa účastníkov zmluvy k tomu nesmerovala, predmetom poistenia bola iba „škoda“ v ponímaní úbytku v majetkovej sfére poškodeného a nie aj náhrada nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov čiastočným rozsudkom podľa nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnený voči odporcovi v rade 2/ zamietol, z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie tohto účastníka konania. Zároveň návrhu navrhovateľa na prerušenie konania na predloženie otázok Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke v zmysle nevyhovel a návrh zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Nestotožnili sa so záverom okresného súdu, že odporca v rade 2/ nie je v spore pasívne legitimovaný z dôvodu, že nemajetková ujma nie je krytá povinným zmluvným poistením v zmysle poistnej zmluvy č. 6541614141 zo dňa 9.12.2007, poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú odporca v rade 1/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla. Rozhodnutie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniká zo zákona všetkým prevádzateľom motorových vozidiel, ktorých motorové vozidlo sa nachádza a vykonáva prevádzku na území SR zo , v znení neskorších predpisov, ktoré je výsledkom transpozície 5 motoristických smerníc EÚ - toho času zjednotených do jednej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované vysokými pokutami. V prípade, ak vznikne škodová udalosť a prevádzateľ motorového vozidla si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie, je právom poškodeného priamo svoj nárok na náhradu škody uplatniť voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej len „SKP“), ktorý následne vyplatené poistné vymáha regresom od nepoisteného prevádzateľa motorového vozidla. Takto uzavretá poistná zmluva v zmysle musí pokrývať zodpovednosť za spôsobenú škodu v rozsahu, ktorý nemôže byť obmedzený zmluvnými ustanoveniami, ktoré si dohodne prevádzateľ s poisťovateľom. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že pri vykladaní pojmu škoda v zmysle smernice, táto nemá priamy horizontálny účinok na právny vzťah medzi súkromnoprávnymi osobami - jednotlivcami, ako v danom konaní. Je potrebné vychádzať z článku 7 ods. 2 SR, podľa ktorého, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Smernica je takýmto právnym aktom. V tomto smere je potrebné vychádzať z rozhodnutia ESD zo dňa 19.4.2007 vo veci Farrell, z ktorého vyplýva, že je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či je možné dovolať sa voči poisťovateľovi na základe smernice. Ak vnútroštátny súd rozhodne, že smernice voči poisťovateľovi sa nemožno dovolávať, je povinný pri uplatnení vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy osobitne prijatej s cieľom vykonávania požiadaviek smernice vykladať vnútroštátne právo v maximálnej možnej miere vo svetle znenia účelu predmetnej smernice na dosiahnutie smernicou sledovaného cieľa. Účelom rozhodnutia ESD a cieľom smernice je zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu uplatnenú podľa vnútroštátneho práva bola krytá povinným zmluvným poistením. Smrť člena rodiny spôsobená prevádzkou motorového vozidla zakladá občiansko-právnu zodpovednosť vodiča, resp. prevádzateľa motorového vozidla, domáhať sa zo strany oprávnených osôb voči týmto osobám v zmysle vnútroštátnej úpravy nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv v súvislosti s tým, že je porušené právo na rodinný a osobný život. Okresný súd sa taktiež dostatočne nevysporiadal so zodpovednosťou odporcu v rade 1/ podľa sa týka prevádzateľa a nie vodiča motorového vozidla a zodpovedanie tejto otázky je pre uvedené konanie kľúčové. Žiadali rozsudok okresného súdu zmeniť a ich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovieť.

Navrhovatelia podali odvolanie v zákonnej lehote aj proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorý zamietol ich návrh na prerušenie konania. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. , ktorého závery sú postavené na identicky skutkových okolnostiach. Žiadali preto v zmysle prerušiť konanie na predloženie prejudiciálnych otázok ESD v zmysle článku 234 ZES, a to ohľadom výkladu článku 1 bod 2, článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ ES zo dňa 16. septembra 2009, ďalej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktoré sú v odvolaní špecifikované, najmä pri výklade pojmov „ujmy na zdraví“, „akejkoľvek škody“, „zodpovednosti za škodu“, či tieto pojmy znamenajú aj zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, ako napr. morálnu či citovú ujmu spôsobenú pozostalým po obeti dopravnej nehody. Žiadali preto odvolacie konanie prerušiť a položiť otázku Európskemu súdnemu dvoru.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie odporca v rade 1/ vo výroku, ktorým návrh navrhovateľov voči odporcovi v rade 2/ zamietol. V odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § , 13 nepovažoval za dôvodne uplatnený nárok na základe zmluvy o poistení motorového vozidla, na základe . Otázka, či náhrada nemajetkovej ujmy je nárokom na náhradu škody v zmysle bola vyriešená na medzinárodnej úrovni právnymi aktami Európskeho spoločenstva a viackrát bola potvrdená aj rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Je pravdou, že poistný vzťah medzi odporcami v rade 1/ a 2/ vznikol až podpísaním poistnej zmluvy (ex contractu) ale nie je pravda, že aj rozsah poistného krytia môže byť stanovený poistnou zmluvou. Rozsah škôd, ktoré sa nahradzujú poškodeným pri dopravných nehodách, je stanovený vnútroštátnym právom (nie poistnou zmluvou) a rozsah krytia náhrady týchto škôd je jasne a jednoznačne určený komunitárnym právom (nie poistnou zmluvou ani vnútroštátnou právnou úpravou, ak je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev). Žiadal preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že pokiaľ proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovatelia v rade 1/ až 5/, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , ktorý v napadnutých výrokoch odvolaním navrhovateľa ako správny v zmysle potvrdil. Krajský súd podľa pripustil proti rozsudku krajského súdu dovolanie, keďže sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V prejednávanej veci navrhovatelia v rade 1/ až 5/ návrhom na začatie konania zo dňa 8.11.2010 si uplatnili vo vzťahu k odporcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do ich osobnostných práv (práva na súkromný a rodinný život) spôsobený usmrtením blízkej osoby Václava Harbutu (manžela navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľov v rade 2/ až 5/) pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 12.1.2009 v obci Zubrohlava. V konaní bolo nesporne ďalej zistené, že dopravnú nehodu s následkom smrti spôsobil odporca v rade 1/ ako vodič osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia EČ: NO 612 AX, na základe čoho bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 11.2.2010 uznaný vinným z prečinu usmrtenia. Odporcovi v rade 1/ bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu trvania 4 rokov a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 3 rokov. Podľa boli poškodení odkázaní s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd ustálil, že je daná zodpovednosť odporcu v rade 1/ ako vodiča motorového vozidla podľa ust. . Zároveň mal zistené, že medzi odporcom v rade 1/ (ako poistníkom) a odporcom v rade 2/ - spoločnosťou KOOPERATIVA POISŤOVŇA Vienna Insurance Group (ako poisťovateľom) bola dňa 9.12.2007 uzatvorená poistná zmluva - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Škoda Octavia číslo VIN TMBZZZ1U7X2156697, so začiatkom poistenia 10.12.2007, podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V konaní medzi účastníkmi bolo sporným, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv navrhovateľov v zmysle a uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa , je nárokom, ktorý na základe je možné uplatniť aj priamo proti poisťovateľovi - odporcovi v rade 2/. Okresný súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle a , navrhovatelia vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ dôvodne neuplatňujú, keďže právnym dôvodom, na základe ktorého je poisťovňa povinná plniť namiesto poisteného v zmysle , a a druhá veta je samotná poistná zmluva vymedzujúca dojednaný rozsah poistenia, pričom uvedený záväzok vzniká na základe zmluvne dohodnutých podmienok (ex contractu). V prípade nedostatočnej vnútroštátnej úpravy o možnosti uplatňovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy priamo voči poisťovni, nemožno uvedený právny „nedostatok“ preklenúť priamym účinkom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009, na riešený prejednávaný prípad. Ak neboli podmienky uvedenej smernice štátom prebrané, nemožno výsledok predvídaný smernicou dosiahnuť prostredníctvom výkladu.

Krajský súd, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci (či odporca v rade 2/ je v spore pasívne legitimovaný v uplatnenom nároku navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a okresný súd vec správne právne posúdil.

Podľa , tento zákon upravuje povinné zmluvné za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

Podľa sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písm. a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b/ alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d/ ušlého zisku.

Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

V rovine právneho posúdenia veci okresným súdom, ako aj vychádzajúc z dôvodov odvolania navrhovateľov proti rozsudku okresného súdu (ktorým je odvolací súd v zmysle , viazaný), je v konaní sporným výklad podmienok uvedených v (rozsah náhrady škody) v tom smere, či pod taxatívne vymenované dôvody pre priznanie nároku na náhradu škody (uvedené pod písmenom a/), je možné subsumovať aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pri usmrtení zo strany pozostalých, inak nároku, ktorého podmienky sú uvedené v a ; ďalej v tejto súvislosti, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku „na náhradu škody“ podľa , ako priamy nárok poškodených voči poisťovateľovi, je dôvodný aj napriek nedostatočnej transpozície smerníc Európskej únie - Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103-ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, priamo do nášho právneho poriadku (do citovaného ); prípadne (ako tvrdia navrhovatelia v odvolaní), či sa jedná o sporný výklad citovanej smernice, na základe čoho by bolo dôvodné v zmysle ZES konanie prerušiť a predložiť vec Európskemu súdnemu dvoru s položením predjudiciálnych otázok.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že pojem „škoda“ v zmysle nesubsumuje v sebe (rozsah náhrady škody vymedzený v citovaného zákona) aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a že táto náhrada nie je predmetom poisteného krytia, na základe podmienok citovaného zákona. Pojmy vymedzené v ustanovení sú pojmami zhodnými, ktorých podmienky sú uvedené v až . Podmienky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku, ku ktorému došlo zásahom do osobnostných práv fyzických osôb, sú uvedené v Prvej časti, Druhá hlava , pokiaľ podmienky (a pojmy) nároku na náhradu škody sú upravené v Šiestej časti, Druhá hlava (logickým a gramatickým) vo vzťahu k podmienkam uvedeným v , , , ako aj ďalších ustanovení citovaného zákona, v porovnaní s pojmami nároku na náhradu škody a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vymedzenými v , je možné vyvodiť, že účelom zákonodarcu pri stanovení právnej úpravy rozsahu poistenia zodpovednosti v zmysle citovaného zákona nebolo zaradiť aj nárok pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy, inak ktorých podmienky sú uvedené v a . Na tom nič nemení skutočnosť, že prijatie bolo dôsledkom transpozície smerníc Európskej únie - v danom prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Ak by aj pojmy používané v smernici (osobná ujma a škoda na majetku) používané tiež ako „ujma“ alebo „škoda“ sa považovali aj za ujmy v sfére pozostalých, ktoré podľa nášho právneho poriadku možno subsumovať pod nároky uvedené v a 13 ods. 2 , z obsahu vyplýva, že o takúto rozširujúcu transpozíciu smernice Európskej únie do nášho právneho poriadku () sa nejedná. Takýto úmysel (a uvedených dôvodov nároku na náhradu škody) zrejme nebol, vychádzajúc napr. aj z toho, že doposiaľ nebolo novelizované napr. ust. . Je ďalej potrebné vychádzať z toho, že je zákonom lex specialis, ktorým sa osobitne upravujú podmienky povinného zmluvného poistenia povinnosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva č. 6541614141 zo dňa 9.12.2007 uzavretá medzi odporcom v rade 2/ ako poisťovateľom a odporcom v rade 1/ ako poistníkom bola uzatvorená len na základe podmienok . Pri výklade aplikácie nemožno vychádzať z účelu a zmyslu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009, ak by aj jej účelom bolo odškodnenie „akejkoľvek ujmy“, teda aj možnosti odškodnenia podľa smernice považovanej (aj) náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých, ak (jeho obsahových podmienok) na všetky podmienky smernice neprihliadal. Podľa názoru krajského súdu, možnosť priznania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku „na náhradu škody“ v zmysle smernice, by bolo možné len vykonaním novely (v časti rozsahu poistenia zodpovednosti), prípadne novelou ustanovení v častiach o náhrade škody. Aj keď zmyslom tohto odvolacieho konania bolo hľadať úmysel zákonodarcu pri stanovení podmienok rozsahu náhrady škody, ktorú má poisťovateľ z poistného vzťahu nahradiť poškodenému; krajský súd v tejto súvislosti sa domnieva, že navrhovateľom podľa vnútroštátneho práva nie je zabránené sa domáhať svojho práva na súde (podľa článku 46 ods. 1 SR), ak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodov v návrhu uplatnených, si navrhovatelia môžu v občiansko-súdnom konaní uplatniť proti tomu, kto do ich osobnostného práva (práva na súkromný a rodinný život) zasiahol. Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolaním navrhovateľov v celom rozsahu potvrdil.

Krajský súd v zmysle odvolanie odporcu v rade 1/ proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľov voči odporcovi v rade 2/, odmietol, keďže bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V danej veci okresný súd zamietol nárok na plnenie, ktorý uplatnili na súde návrhom na začatie konania navrhovatelia. Odporca v rade 1/ je v občianskom súdnom konaní na tej procesnej strane, ktorá sa „bráni“ dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania, aj keď výsledok konania sa ho dotýka. Vzhľadom na procesné postavenie účastníkov konania, neúspešným na základe rozhodnutia okresného súdu je navrhovateľ, ktorý je (subjektívne) oprávnený podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorý jeho návrh zamietol. Odporca v rade 1/, ktorý vystupuje na druhej procesnej strane, nemôže byť na základe výsledku konania (rozhodnutia okresného súdu) neúspešný. Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolanie odporcu v rade 1/ odmietol.

Krajský súd podľa pripustil proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Otázkou zásadného právneho významu je, či odporca v rade 2/ KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a.s. Vienna Insurance Group je v spore pasívne legitimovaný na plnenie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za zásah do osobnostných práv navrhovateľov (práva na súkromný a rodinný život) spôsobený úmrtím blízkej osoby pri dopravnej nehode podľa , veta druhá o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých priznať je ďalej otázkou zásadného právneho významu, či súd o uplatnenom nároku môže rozhodnúť podľa článku 7 ods. 5 SR priamou aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009 v spojení s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.