Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-34-2023.pdf
PDF · 87.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/34/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej v právnej veci žalobcu: W.. B. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. I.. T. XX/XX, K., B. C., právne zastúpený JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Martina Hattalu 2159/38, Dolný Kubín, IČO: 48 411 736, proti žalovanému: I. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G.. I.. T. XX/XX, K., B. C., zastúpený JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, o určenie vlastníckeho práva a vrátenie daru, t a k t o
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a. II. Žalovanému sa voči žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 30. 05. 2023 sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku nehnuteľnosti zapísaneI. L. B. Č.. X, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský MikuláŠ., obec Liptovský Mikuláš a k. ú. K., a to rodinného domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku parcela registra „C“ č. 55 druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 350 m2, pozemku parcela registra „C“ č. 56 druh pozemku - záhrada o výmere 97 m2 a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31. 12. 2009 uzatvoril žalobca ako darca so žalovaným ako obdarovaným darovaciu zmluvu so zriadením práva zodpovedajúce vecnému bremenu vo forme notárskej zápisnice, na základe ktorej žalobca daroval žalovanému spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1- ica na nehnuteľnostiach uvedených vyššie. Žalobca býval so žalovaným spoločne do októbra 2021. V októbri 2021 začal žalovaný pod vplyvom alkoholu žalobcovi vulgárne nadávať, vytýkať, že nemá umytú mikrovlnnú rúru, ktorú následne vyhodil do smetného koša, vyhodil do smetného koša jeho kabáty, od tejto doby ho viackrát psychicky týral, hoci platí výdavky spojené s bývaním, bol žalobca nútený tento dom opustiť napriek vecnému bremenu a požiadať o náhradné ubytovanie v ubytovni v Dolnom Kubíne. Na základe veľmi zlej a napätej atmosféry v dome, a to najmä vzhľadom na svoj zdravotný stav, keďže žalobca trpí chorobou srdca, nemal by sa rozčuľovať, opustil spoločné bývanie so žalovaným. Po odchode žalovaný bez jeho súhlasu vypratal žalobcovi izbu, jeho veci vložil do hospodárskej budovy a do izby žalobcu nasťahoval deti svojej priateľky. Podľa žalobcu došlo k tomu, že sa žalovaný správal tak, že tým hrubo porušil dobré mravy. Vzhľadom na intenzitu tohto správania vyzval žalobca žalovaného na vrátenie daru v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal dňa 20. 10. 2022. Na to žalovaný reagoval tým spôsobom, že žalobca je jeho krstným otcom, ktorého si váži, do domu investoval nemalé finančné prostriedky, dom zveľaďoval, poprel, že by žalobcu vyhodil, že by vyhodil kabáty a dôrazne sa ohradil, že by ho niekedy psychicky týral.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 40 spisu) uviedol, že žalobca je po smrti jeho rodičov v 16. roku jeho života najbližšou osobou. To jediné a nešťastné nedorozumenie s „mikrovlnkou a
kabátom“ po vytriezvení z hĺbky srdca oľutoval, dotyčné predmety nepoškodené vrátil na svoje miesto. Mikrovlnnú rúru osobne zakúpil, ponechal do užívania žalobcovi, táto im slúži dodnes. Kabáty sú staré minimálne 30 rokov, zapáchajú naftalínom. Z pohľadu žalovaného žili v nedôstojných a zanedbaných priestoroch. Pred dvomi rokmi si žalobca v 80-tom roku svojho života našiel o 16 rokov mladšiu priateľku a z vlastnej vôle sa k nej odsťahoval do Dolného Kubína. Jeho priateľka sa po trojročnej známosti presťahovala k nemu so svojimi deťmi, 5 mesiacov po dobrovoľnom odsťahovaní krstného otca. Všetko sa uskutočnilo s jeho vedomím a súhlasom. Jemu záleží na osobnom šťastí a na zdraví žalobcu, dobrovoľne ho podporuje sumou 100 eur mesačne. So žalobcom sa dohodli na zmieri a mimosúdnom vyrovnaní.
3. Pretože žalobca napriek výzve súdu uznesením č. k. 4C/34/2023-59 zo dňa 19. 06. 2023 nevyužil svoje procesné oprávnenie na podanie repliky, vo veci bolo nariadené pojednávanie.
4. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí síce svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, avšak nežiadali o odročenie pojednávania.
5. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že došlo k ojedinelému bežnému konfliktu, ktorý bol vyvolaný samotným žalovaným, pretože tento neudržiaval v predmetnom dome poriadok. Jeho klient ho zvýšeným hlasom na to upozornil. Toto v zmysle platnej judikatúry nie je možné považovať za dôvod na vrátenie daru. Preto žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho krstný otec, jeho jediný žijúci príbuzný, on ho rešpektuje, nie si je vedomý, že by mu vulgárne nadával, jedine, že na neho zvýšil hlas. Krstný otec užíval dvojplatničku, ktorá bola v hroznom stave, on sa bál, že vyhoria. Aj mikrovlnka bola znečistená. Zvýšil na neho hlas z dôvodu, aby si vážil, že on v dome upratuje a aby tento poriadok udržiaval. Nie si je vedomý, že by ho mal psychicky týrať. Dva mesiace na to sa konali Vianoce, ktoré strávili spoločne, navzájom si dali darčeky. Žalobcu brával na rôzne výlety, zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval dobrovoľne, lebo si našiel priateľku. V podstate toto ich stretnutie inicioval on. Nie si je vedomý nejakého napätia, pretože je zamestnaný človek a cez víkendy chodieva po rôznych výletoch. Opakovane sa stalo, že žalobca si púšťal hudbu a spieval, čiže o napätí nemôže byť ani reč. Kabáty vyhodil z dôvodu, že tam boli mole. Mikrovlnnú rúru očistil, túto užívajú dodnes. Žalobca sa môže kedykoľvek vrátiť, doma je vítaný, od domu má kľúče. V izbe mu položil nové linoleum, izbu vymaľoval, natrel okná, je tam nová posteľ, závesy, naďalej má záujem ho finančne podporovať, chcel by sa s ním stretnúť a ľudsky porozprávať. Pokiaľ sa týka jeho vzťahu, veľmi mu fandí.
7. Okrem výsluchu žalovaného, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámil sa s obsahom listín založených v spise, a to s Darovacou zmluvou a Zmluvou o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spísanú vo forme Notárskej zápisnice (č. l. 14 spisu), s Výzvou na vrátenie daru zo dňa 05. 05. 2022 (č. l. 2spisu), s odpoveďou žalovaného k výzve na vrátenie daru (č. l. 24 spisu), s výpisom z LV č. X, Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre k. ú. K. (č. l. 19 spisu).
8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
9. Darovacou zmluvou zo dňa 31. 12. 2009 spísanou formou Notárskej zápisnice N 95/2009, NZ 55391/2009, NCRIs 56098/2009 žalobca v právnom postavení darcu a oprávnený z vecného bremena a žalovaný v právnom postavení obdarovaného a povinného z vecného bremena daroval spoluvlastnícky podiel 1-vica k pomere k celku nehnuteľnosti uvedenej v odseku 1. odôvodnenia tohto rozsudku, zapísanej na LV č. X, pre k. ú. K.. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 05. 10. 2022 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie daru z dôvodu, že v októbri 2021 mu začal po vplyvom alkoholu vulgárne nadávať, vytýkať, že nemá umytú mikrovlnku, ktorú následne vyhodil do smetného koša, rovnako vyhodil do smetného koša kabáty, viackrát ho psychicky týral, hoci platil všetky výdavky spojené s bývaním. Atmosféra bola napätá a neustále vyvíjal psychický nátlak na žalobcu, preto bol žalobca nútený vzhľadom na svoj zdravotný stav opustiť spoločnú domácnosť.
10. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
11. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
12. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka je špecifickou právnou normou, ktorá priznáva právne dôsledky spojené s požiadavkou určitého správania obdarovaného, a to vo vzťahu k darcovi a členom jeho rodiny, ktorý získal majetkový prospech bezplatne. Vo svojej podstate ide teda o určitú morálnu právnu normu. Zákon spája právne dôsledky v podobe možnosti žiadať vrátenie daru za splnenia týchto predpokladov: 1./ Správanie obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine. 2./ Toto správanie vykazuje znaky hrubého porušovania dobrých mravov. Vrátenie daru je jednostranný právny úkon adresovaný obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia predmetu darovania. Ak si darca uplatní svoje právo na vrátenie daru a ak sú splnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny vzťah z darovania priamo zo zákona, a to dňom kedy výzva darcu bola doručená obdarovanému. Ak obdarovaný s vrátením daru nesúhlasí a nerešpektuje výzvu darcu na vrátenie veci, musí darca uplatniť svoj nárok na vrátenie daru cestou súdu. Keďže v súdenom prípade predmetom darovania bola nehnuteľnosť, darca musí podať žalobu o určenie jeho vlastníckeho práva k daru, pretože určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k predmetu darovania príslušným katastrálnym úradom. 13. V konaní mal súd preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu je spôsobilé byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti tak, aby zodpovedal skutočnému stavu (rozsudok NS SR zo dňa 28. 09. 2010, sp. zn. 6Cdo/179/2010).
14. Medzi stranami sporu nebolo sporné a súd mal preukázané, že dňa 31. 12. 2009 žalobca v právnom postavení darcu daroval spoluvlastnícky podiel 1-ica na nehnuteľnostiach žalovanému. Výzvou zo dňa 05. 10. 2022 vyzval žalobca žalovaného na vrátenie daru a zároveň vo výzve uviedol skutočnosti, v ktorých darca videl hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu. V súdenom prípade si súd ako otázku predbežnú vyhodnocuje, či pre vrátenie daru boli splnené zákonné podmienky.
15. Súd preto skúmal, či konanie žalovaného je možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ako konštatoval NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 191/1996 z 21. 08. 1997, hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Ako vyplýva z ďalšieho rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/108/2007 z 27. 05. 2008, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo samotná len jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu ich vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného k nemu, voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátania daru, lebo reakciou obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrbé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiadajúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu.
16. V súdenom spore na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa obdarovaný voči darcovi dopustil takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, t. j. také správanie sa obdarovaného voči darcovi, ktoré by dosiahlo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov zakladajúcu vrátenie daru. Ojedinelý exces a to incident, ku ktorému došlo v októbri 2021 sa nevymyká bežným ľudským nedorozumeniam a navyše bol vyvolaný samotným žalobcom. Inak povedané, správanie obdarovaného sa stáva relevantné len pri určitej intenzite alebo periodicite, ktorú súd preukázanú nemal.
17. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, keď žalovaný si voči žalobcovi náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.