Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cb/6/1994

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: RNDr. Ján Cigánik, Dedovec 1754/272, Považská Bystrica, nar. 21. 06. 1954, zastúpeného JUDr. Jozefom Kadurom, advokátom, Republiky 16, Žilina, proti odporcovi: HYDROTEAM, spol. s r.o., Varšavská 3, Bratislava, IČO: 30 776 023, zastúpeného SHM PARTNERS, s.r.o., Špitálska 25, Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie 2 122,22 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 122,22 eura s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne takto:

- zo sumy 3 817,30 eura od 05. 01. 1993 do 04. 06. 1993,

- zo sumy 2 122,22 eura od 05. 06. 1993 až do zaplatenia,

v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania vo výške 172 % ročne z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3 296,75 eura (z čoho náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavuje sumu 3 084,78 eura) k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Kaduru, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania vo výške 199,84 eura na účet tunajšieho súdu v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 01. 02. 1993 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 115 000,- Kčs (= 3 817,30 eura) s úrokom z omeškania vo výške 0,5 % denne od 05. 01. 1993 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tento návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tak, že na základe zmluvy o dielo č. 15/1992 navrhovateľ previedol na odporcu práce, špecifikované v potvrdenom projekte zo strany odporcu, ktoré ukončil v súlade s článkom V. zmluvy o dielo odovzdaním záverečnej správy dňa 17. 12. 1992, a tieto práce fakturoval faktúrou č. 21/92 vo výške 115 000,- Kčs, pričom odporca dlžnú sumu neuhradil.

Písomným podaním zo dňa 08. 06. 1993 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v časti 51 066,- Kčs (= 1 695,08 eura) a žiadal konanie v tejto časti zastaviť z toho dôvodu, že odporca uhradil navrhovateľovi uvedenú sumu dňa 04. 06. 1993.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. ROB 1319/94 zo dňa 12. 07. 1994, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že predmetom plnenia zmluvy o dielo bolo vykonanie podrobného inžiniersko

- geologického prieskumu pre stavbu Papradnianska dolina - kanalizácia a ČOV a bol stanovený projektom prieskumu. Cena diela dodaného v uvedenom rozsahu bola dohodnutá na 115 000,- Kčs (= 3 817,30 eura) . Navrhovateľ však dielo v dohodnutom rozsahu nedodal, pretože výsledky podrobného prieskumu boli absolútne nedostatočné a neúplné pre vyhotovenie projektu predmetnej stavby. Z uvedeného dôvodu zhotoviteľovi nevzniklo právo dielo vyfakturovať. Odporca žiadal listom zo dňa 21. 12. 1992 o dokončenie diela a doplnenie záverečnej správy z etapy podrobného prieskumu. Navrhovateľ požiadavku odporcu odmietol. Za čiastočne dodané dielo odporca navrhovateľovi uhradili čiastku 51 066,- Kčs (= 1 695,08 eura), ktorá zodpovedala pomeru jeho plnenia.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že predmet plnenia zmluvy o dielo bol stanovený projektom odsúhlaseným zo strany odporcu, o čom svedčí tiež sprievodný list odporcu zo dňa 18. 08. 1992. Predmetom plnenia neboli podklady na vypracovanie projektu založenia piatich čerpacích staníc na trase kanalizácie. Z odsúhlaseného projektu jednoznačne vyplýva, že prieskum sa týkal iba trasy kanalizácie a oblasti čističky odpadových vôd. V rozsahu schváleného projektu bol predmet plnenia aj vykonaný a odovzdaný odporcovi. Záverečná správa inžinierskogeologického prieskumu je v súlade so zadaním stavby a projektom prác na základe uzavretej zmluvy.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci ešte uviedol, že podrobný inžinierskogeologický prieskum navrhovateľa neposkytol podklady pre založenie stavieb, ktorými boli čerpacie stanice na trase kanalizácie, čím navrhovateľ riadne nedodal dielo - podrobný inžinierskogeologický prieskum. Údaje o výškovej úrovni hladiny podzemnej vody sú prezentované v záverečnej správe len pokiaľ ide o lokalitu čističky odpadových vôd, údaje o výškovej úrovni hladiny podzemnej vody v lokalitách čerpacích staníc na trase kanalizácie nie sú prezentované vôbec a teda záverečná správa navrhovateľa nesplnila zadanie. Projekt je podpísaný na začiatku s uvedením jeho prevzatia odporcom, pričom na záverečnej strane chýba podpis odporcu, na základe čoho sa domnieval, že nebol odsúhlasený.

Tunajší súd vydal dňa 01. 12. 2010 rozsudok č. k. -538, ktorým konanie v časti 1 695,08 eura zastavil, návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol, odporcovi priznal náhradu trov konania a navrhovateľa zaviazal nahradiť štátu trovy konania. Tento rozsudok odôvodnil súd tak, že návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, nakoľko navrhovateľ RNDr. Ján Cigánik začal podnikať ako živnostník s obchodným menom „Ján Cigánik GEOPRIESKUM“ pod IČO: 32 887 281 a miestom podnikania: Dedovec 1754/272, Považská Bystrica s predmetom podnikania „komplexné vykonávanie úloh hydrogeológie a inžinierskej geológie“ ku dňu 29. 01. 1993, kedy mu vzniklo oprávnenie na toto podnikanie. Predmetnú Zmluvu o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 však uzavrel ako subjekt - podnikateľ (zhotoviteľ) podnikajúci pod obchodným názvom: „GEOPRIESKUM - Cigánik, s.f., Považská Bystrica, zastúpeným RNDr. Jánom Cigánikom“, a nie ako živnostník podnikajúci podľa o živnostenskom podnikaní, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo nemal navrhovateľ ešte ako živnostník v zmysle ust. , a prílohy č. 3 v skupine 314 vydanú potrebnú koncesnú listinu, pretože uvedený predmet podnikania ( inžinierska geológia ) je možné vykonávať len na základe vydanej koncesnej listiny. Súd prvého stupňa mal teda za to, že navrhovateľ ako živnostník s obchodným menom „Ján Cigánik GEOPRIESKUM“, IČO: 32 887 281 nemal oprávnenie na podnikanie v takomto obore v čase zmluvného vzťahu, a nemal teda ani právo na odmenu za takúto činnosť. Aj napriek tejto skutočnosti, že v čase vzniku záväzkového vzťahu, t.j. v čase uzavretia zmluvy o dielo medzi navrhovateľom a odporcom nebol navrhovateľ ako zmluvná strana podnikateľom podnikajúcim ako živnostník na základe koncesnej listiny, t.j. nebol živnostníkom podľa ust. , a ust. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, a teda nebolo možné z hľadiska povahy subjektu

pri vzniku záväzkového vzťahu, konkrétne (účastníka konania) navrhovateľa aplikovať ust. , súd s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom považoval za zrejmé, že na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej Zmluvy o dielo č.15/92, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, sa vzťahuje právny režim , ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky, vyplývajúce z tejto zmluvy, pretože si v predmetnej zmluve o dielo zmluvné strany dohodli pôsobnosť podľa ust. (táto písomná dohoda zmluvných strán bola uvedená v záhlaví samotnej zmluvy hneď pod jej označením ako „zmluva o dielo“).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ dňa 13. 12. 2010, ktoré odôvodnil tým, že počas konania, t.j. od podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 05. 01. 1993 až do vyhlásenia rozsudku nebola nikdy predmetom riešenia ako prejudiciálna otázka aktívna vecná legitimácia navrhovateľa. V prípade, že by bola aktívna vecná legitimácia navrhovateľa počas súdneho konania predmetom riešenia ako prejudiciálna otázka, mohol navrhovateľ kedykoľvek predložiť rozhodnutie Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zo dňa 24. 09. 1990, č.j.: MH-1156/1990 o registrácii podnikateľa RNDr. Jána Cigánika, Považská Bystrica, nar. 21. 06. 1954 v odbore komplexný inžiniersko- geologický a hydogeologický prieskum podľa o súkromnom podnikaní pod názvom (firmou): „GEOPRIESKUM - Cigánik“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 1990.

Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č.k. -608 zo dňa 16. 11. 2011 zrušil uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -538 zo dňa 01. 12. 2010 v zamietajúcej časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že z rozhodnutia Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zo dňa 24. 09. 1990, č.j.: MH-1156/1990 o registrácii navrhovateľa ako podnikateľa vyplýva, že bolo vydané podľa o súkromnom podnikaní občanov. Podľa tohto rozhodnutia od 01. 10. 1990 bol navrhovateľ oprávnený podnikať pod obchodným názvom GEOPRIESKUM-Cigánik v odbore komplexný inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum a doložené bolo aj povolenie na vykonávanie geologických prác zo dňa 08. 08. 1990, vydané Slovenským geologickým úradom Bratislava pod por.č. 49 podľa ust. o súkromnom podnikaní občanov. Tento o živnostenskom podnikaní, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. 01. 1992. Podľa ust. živnostenského zákona v podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou podľa tohto zákona, môžu fyzické a právnické osoby pokračovať po dobu jedného roka odo dňa, keď zákon nadobudne účinnosť, a to na základe oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo podnikateľského oprávnenia, ktoré získali pred jeho účinnosťou. Po uplynutí lehoty tieto oprávnenia zanikajú. Podľa prílohy III tohto zákona v skupine 314 sa vykonávanie, projektovanie a vyhodnocovanie geologických prác stalo koncesovanou živnosťou. Navrhovateľovi teda do konca roku 1992, t.j. do dňa 31. 12. 1992 zostalo zachované dovtedajšie oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti. Ak teda navrhovateľ zmluvu o dielo č. 15/1992 uzavrel dňa 19. 10. 1992, mal oprávnenie na výkon tejto činnosti, a teda je v konaní vecne aktívne legitimovaným účastníkom konania.

Nakoľko odvolací súd uznesením č.k. -608 zo dňa 16. 11. 2011 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č.k. -538 zo dňa 01. 12. 2010 v zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je z toho zrejmé, že tento rozsudok tunajšieho súdu č.k. -538 zo dňa 01. 12. 2010 bol v časti výroku týkajúceho sa zastavenia konania v časti istiny vo výške 1 695,08 eura potvrdený predmetným uznesením odvolacieho súdu a nadobudol v tejto časti právoplatnosť dňa 21. 12. 2011.

Prvostupňový súd pri svojom opätovnom rozhodovaní vo veci samej vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané pred vyhlásením medzičasom už zrušeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. -538 zo dňa 01. 12. 2010, ktorými boli: výsluch právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov L.. L. J. a Ing. B. Y., súdnych znalcov Doc. Ing. Igora Modlitbu PhD. a Ing. Miloslava Ilavského PhD. a listinných dôkazov

- zadania stavby z júna 2006, podrobného projektu geologickoprieskumných prác zo dňa 07. 08. 1992, listu odporcu zo dňa 18. 08. 1992, príkazov odporcu na úhradu zo dňa 28. 07. 1992 a 10. 09. 1992, zmluvy o dielo č. č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992, záverečnej správy z decembra 1992, listov odporcu zo dňa 21. 12. 1992 a 17. 04. 1993, faktúry č. 21/92 na sumu 115 000,- Kčs, listu subjektu „GEOPRIESKUM

- Cigánik, s.f., Dedovec 1754/272, Považská Bystrica“ odporcovi zo dňa 08. 01. 1993, doplňujúceho

inžinierskogeologického prieskumu z februára 1993, znaleckého posudku č. 8/2007 zo dňa 31. 08. 2007, znaleckého posudku č. 157/2009 zo dňa 15. 09. 2009, písomného vyjadrenia spoločnosti MALGOT - GEOKONZULTANT zo dňa 06. 01. 1993, stanoviska Katedry geotechniky Stavebnej fakulty STU, výpisu zo živnostenského registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, výpisom z obchodného registra spoločnosti GEOPRIESKUM v.o.s., IČO: 31 569 111.

V ďalšom konaní prvostupňový súd vykonal tieto dôkazy: rozhodnutie Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zo dňa 24. 09. 1990 č.j.: MH-1156/1990 o registrácii podnikateľa RNDr. Jána Cigánika a povolenie na vykonávanie geologických prác zo dňa 08. 08. 1990 vydané Slovenským geologickým úradom Bratislava pod por. č. 49.

Právny zástupca odporcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že predmet plnenia zmluvy o dielo musí byť totožný s projektom inžiniersko-geologických prác. Tento projekt sa netýkal čerpacích staníc, ale iba kanalizácie a ČOV. Čerpacie stanice neboli predmetom projektu a keby aj boli, aj tak boli vykonané v súlade s technickými normami.

Právny zástupca odporcu titulom záverečného vyjadrenia k veci uviedol, že predmetom zmluvy o dielo bol podrobný inžiniersko-geologický prieskum na kanalizáciu a ČOV, pričom súčasťou kanalizácie bolo aj 5 čerpacích staníc, ako to vyplýva zo zadania stavby, čo nevyvrátil ani jeden z odborníkov. Odporca mal povinnosť informovať navrhovateľa o stavebných objektoch, čo urobil odovzdaním rematríc a zadania stavby navrhovateľovi.

Prvostupňový súd v konaní za pomoci zákonných ustanovení a na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 19. 10. 1992 uzavrel odporca ako objednávateľ so subjektom (navrhovateľom), označeným ako „GEOPRIESKUM - Cigánik, s.f., Považská Bystrica, zastúpeným RNDr. Jánom Cigánikom“ ako zhotoviteľom zmluvu o dielo podľa ust. a nasl. . Predmetom zmluvy bolo „na základe požiadavky objednávateľa vykonať podrobný inžiniersko- geologický prieskum pre akciu Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV“. Časom plnenia bol deň 15. 12. 1992, kedy mal zhotoviteľ odovzdať záverečnú správu. Zmluvné strany si v článku V. zmluvy o dielo č. 15/1992 dohodli, že „zhotoviteľ je oprávnený poveriť vykonaním diela aj inú osobu, jeho zodpovednosť za vykonanie diela tým nie je dotknutá“ a „zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním záverečnej správy objednávateľovi“. Zmluvné strany si v článku VII predmetnej zmluvy o dielo dohodli, že „zmeny a dodatky možno uskutočniť výhradne písomnou formou“. Za zhotoviteľa túto zmluvu podpísal Ján Cigánik, pričom svoj podpis opatril pečiatkou v znení „GEOPRIESKUM - Cigánik, Dedovec 1754/272, Považská Bystrica“. Uzavretiu tejto zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 predchádzalo zadanie stavby, ktoré v júni 1992 vypracoval odporca a odovzdal navrhovateľovi. Tieto skutočnosti mal prvostupňový súd preukázané zmluvou o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 a zhodnými tvrdeniami účastníkov konania v zmysle ust.

Navrhovateľovi vznikol na základe platne uzatvorenej zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 nárok na zaplatenie ceny diela, nakoľko dielo realizoval v súlade s článkom II. zmluvy o dielo č. 15/1992 na základe riadne vydaného oprávnenia - rozhodnutia Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zo dňa 24. 09. 1990 č.j.: MH-1156/1990 o registrácii podnikateľa RNDr. Jána Cigánika, Považská Bystrica, nar. 21. 06. 1954 v odbore komplexný inžiniersko-geologický a hydogeologický prieskum podľa o súkromnom podnikaní pod názvom (firmou) „GEOPRIESKUM - Cigánik“, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 1990, pričom toto oprávnenie získal navrhovateľ ešte pred účinnosťou o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), a po dobu jedného roka, t.j. do dňa 31. 12. 1992, mohol vykonávať činnosť na základe tohoto oprávnenia v odbore komplexný inžiniersko-geologický a hydogeologický prieskum (navrhovateľom bolo doložené aj povolenie na vykonávanie geologických prác zo dňa 08. 08. 1990, vydané Slovenským geologickým úradom Bratislava pod por. č. 49), pričom čas plnenia podľa článku III. zmluvy o dielo č. 15/1992 na vykonanie technických prác bol október 1992 (začiatok plnenia podľa tejto zmluvy) a záverečná správa mala byť zhotoviteľom odovzdaná ku dňu 15. 12. 1992; a teda bolo v konaní preukázané, že na základe zmluvy o dielo č. 15/1992 navrhovateľ realizoval pre odporcu ako oprávnený podnikateľský subjekt práce špecifikované v potvrdenom projekte zo strany odporcu a v bode II. predmetnej zmluvy o dielo č.

15/1992. Túto konštatáciu oprávnenosti navrhovateľa v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupovať ako podnikateľský subjekt prvostupňový súd prevzal z uznesenia odvolacieho súdu č.k. -608 zo dňa 16. 11. 2011, v ktorom odvolací súd uvedenú konštatáciu vyslovil a podľa ust. bol týmto právnym názorom odvolacieho súdu prvostupňový súd viazaný.

Na základe vyššie uvedeného je teda zrejmé, že objednané práce ukončil zhotoviteľ (navrhovateľ) v súlade so zmluvou o dielo č. 15/1992 (podľa článku V.), a to odovzdaním záverečnej práce objednávateľovi dňa 21. 12. 1992. Prevedené práce navrhovateľ fakturoval faktúrou č. 21/1992 splatnou dňa 04. 01. 1993 v sume 115 000,- Sk (= 3 817,30 eura). Odporca dňa 04. 06. 1993 uhradil navrhovateľovi časť žalovanej sumy vo výške 51 066,- Sk (= 1 695,08 eura), čím došlo k čiastočnému plneniu pohľadávky navrhovateľa a čiastočnému uznaniu záväzku odporcu (navrhovateľ písomným podaním zo dňa 08. 06. 1993 zobral návrh na začatie konania späť v tejto časti istiny a prvostupňový súd rozsudkom č. k. -538 zo dňa 01. 12. 2010 konanie v uvedenej časti zastavil).

Pri riešení základu sporu (otázka, či si zhotoviteľ splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dohodnuté dielo riadne), ktorá bola vysoko odborného charakteru, prvostupňový súd vychádzal zo záverov písomného znaleckého posudku č. 8/2007 súdom ustanoveného znalca Doc. RNDr. Igora Modlitbu, PhD., že hodnotená záverečná správa z podrobnej etapy inžiniersko-geologického prieskumu s názvom: „Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV“ svojim obsahom a kvalitou spĺňa dohodnutý predmet zmluvy o dielo. Záverečná správa je v súlade s STN 73 0090 „Zakládaní staveb. Geologický průzkum pro stavební účely“ (Vydavatelství úřadu pro normalizaci a měření, Praha, 1963) ako aj s STN 73 1001: „Zakládaní staveb. Základová půda pod plošnými základy“ (Vydavateľství úřadu pro normalizaci a měření, Praha, 1987). Záverečná správa bola vykonaná zaužívanými metodickými postupmi, ktoré sa pre tento druh práce v inžiniersko-geologickom prieskume bežne používajú. Prieskumné práce boli vykonané v zmysle zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 2012 podľa ust. . Požiadavky objednávateľa (odporcu) na prieskumné práce boli akceptované dodávateľom prác v projekte geologickej úlohy s názvom „Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV, inžiniersko- geologický prieskum, podrobná etapa“ zo dňa 07. 08. 1992 a schválené bez pripomienok odberateľom (odporcom). Znalec mal za to, že geologické práce boli vykonané v súlade so schváleným projektom geologických prác. Vo veci námietky zadávateľa (objednávateľa) na použitie dynamických penetračných skúšok v daných geologických podmienkach a pre daný účel znalec konštatoval, že použitie tejto metódy pre súdržné zeminy je odôvodnené len pri stanovovaní pevnostných a pretvárnych charakteristík súdržnych zemín, a to z dôvodov pomalého rozptylu pórových tlakov v zemine. O takýto prípad sa v danej záverečnej správe pri vyhodnocovaní použitých penetračných skúšok nejednalo. Pretvárné a pevnostné charakteristiky súdržných zemín uvedené v hodnotenej záverečnej správe v kapitole 7,0 boli stanovené ako tzv. „smerné normové charakteristiky“ odčítaním z príslušných tabuliek uvedených v STN 73 1001 „Zakládaní staveb. Základová půda pod plošnými základy“ z roku 1997. Vo veci nedoržania projektovej metráže vrtov a penetračných sond z článku „16“ STN 73 0090 „Zakládaní staveb. Geologický průzkum pro stavebný účely“ vyplýva, že hĺbka sond (geologických vrtov a pod.) môže byť menšia, ak sa narazí v priebehu hĺbenia na únosnú vrstvu dostatočne hrubú, ktorá bezpečne prenesie predpokladané zaťaženie stavbou. Naopak je treba hĺbku zväčšiť len ak je to nutné k vyriešeniu geologických pomerov. Z toho vyplýva, že hĺbku vrtu si priamo počas vŕtania musí sledovať dozorujúci geológ na vrte, ktorý určuje, či vrt ukončí skôr ako je plánované, alebo bude musieť byť vrt prehĺbený. Príčiny, ktoré zodpovedného geológa (v tomto prípade navrhovateľa) viedli ku zmenám dĺžok, zámenám vrtných diel za dynamické penetračné skúšky, resp. nerealizovateľnosti prieskumných vrtov vyplývajú z vyhodnotenia vrtov a penetračných sond. Jedná sa o vrty a penetračné sondy, v ktorých v spodnej časti boli zachytené dobre únosné základové pôdy prevažne tvorené skalnými horninami alebo štrkovitými zeminami, čo pre geologickú interpretáciu daného prostredia bolo postačujúce. Pripomienku vo veci geodetického zamerania (resp. nezamerania) prieskumných diel a u väčšiny vrtov i absenciu topografických súradníc považoval znalec za oprávnenú, avšak zároveň uviedol, že nesplnenie kvalitatívnych podmienok prieskumných prác vo veci nedodania topografických súradníc pre určenie polohy prieskumných diel s prihliadnutím na skutočnosť, že záverečná správa vo svojich prílohách č. 2.1 - 2.7 uvádza situovanie polohy jednotlivých prieskumných diel na mapových podkladoch v mierke 1:1000 nemožno považovať absenciu súradníc u jednotlivých prieskumných bodov za prekážku využitiu geologických informácií uvedených v správe. Pre zhotoviteľa, ktorým bol navrhovateľ, nemôže byť dodatočné dodanie súradníc problémom. Znalec RNDr. Igor Modlitba, PhD. považoval cenu za vykonané geologické práce za patriacu do kategórie voľných zmluvných cien stanovených dohodou, čo znamená, že sa stanoví na základe vzájomnej

dohody zadávateľa a vykonávateľa geologických prác a jej záväzná hodnota sa musí potvrdiť zmluvne v zmysle platného zo dňa 19. 10. 1992 medzi navrhovateľom a odporcom s uvedením dohodnutej ceny vo výške 115 000,- Sk. Vo veci rozdielu v cenách za vykonané geologické práce uvedené v „Projekte geologických prác“, t.j. 90 000,- Sk a v zmluve o dielo č. 15/1992 v sume 115 000,- Sk znalec konštatoval, že v dodaných dokumentoch k nariadenému znaleckému dokazovaniu sa dôvod ukončenia konečnej úpravy ceny nenachádza. Znalec mal za to, že posúdenie vykonaných inžiniersko-geologických prác je možné relevantne porovnať podľa o geologických prácach, ku ktorému bola vydaná vyhláška Slovenského geologického úradu č. 127 zo dňa 16. 10. 1989 o projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní geologických prác, o udeľovaní povolenia a o odbornej spôsobilosti na ich výkon, ktorá bola platná v čase vzniku sporu. Definícia etapy podrobného geologického prieskumu pre stavebné účely, ktorá je uvedená v a vyhláške SGÚ č. 127/1989 je vyslovená však len vo všeobecnej rovine a s nepresnou formuláciou a preto je prakticky nepoužiteľná pre porovnávanie skutočnej a „predpísanej“ náplne podrobného inžiniersko-geologického prieskumu. Geologický prieskum neposkytuje podklady pre vypracovanie „projektu výstavby“ ako celku, ale iba pre zakladanie stavby, t.j. pre tzv. „spodnú časť stavby“, prípadne aj pre zemné práce a podklady spevnených plôch. Tieto práce zaberajú odhadom asi 10 % - 15 % prác z celého projektu stavby a v žiadnom prípade sa netýkajú celého realizačného projektu stavby. Náplň a priebeh riešenia tejto geologickej úlohy plne odpovedá požiadavkám na podrobný inžinierskogeologický prieskum, ktorého závery sú špecifikované v predmetnom znaleckom posudku. Stavby ČOV (čerpačky odpadových vôd) daného rozsahu sa zaraďujú spravidla do 2. geotechnickej kategórie pri ktorej projektant (statik) používa pre statické výpočty tzv. smerné normové charakteristiky základovej pôdy (zemín pod základmi stavby) alebo tzv. miestne normové charakteristiky základovej pôdy, ak sú pre dané územie k dispozícii. Smerné normové charakteristiky základovej pôdy sú uvedené v osobitných tabuľkách STN 73 1001 pre každú skupinu (triedu) zemín v základovej pôde. Riešiteľ spornej geologickej úlohy bol oprávnený použiť smerné normové charakteristiky tak, ako ich predložil v záverečnej správe geologickej úlohy. Uvedené hodnoty majú vyššiu kvalitu ako požaduje STN, nakoľko sú prepojené na výsledky penetračných skúšok, a teda laboratórne skúšky mechanických vlastností zemín nebolo treba realizovať. Počet zrealizovaných prieskumných geologických diel je totožný s plánovaným počtom a celková metráž vyhĺbených vrtov a penetračných sond je iba o 1,6 m menšia ako predpokladaná v projekte, čo je iba 1,15 % v pomere k celkovej projektovanej metráži prieskumných diel. Rozdiel 1,6 m je spôsobený navŕtaním únosnejších vrstiev na počte vrtu v zmysle čl. 16 STN 73 0090.

Pri riešení základu sporu (otázka, či si zhotoviteľ splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dohodnuté dielo riadne), ktorá bola vysoko odborného charakteru, prvostupňový súd tiež vychádzal zo záverov písomného znaleckého posudku č. 157/2009 súdneho znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD., že inžiniersko-geologický prieskum bol zrealizovaný na základe podkladov objednávateľa (odporcu) a išlo o Zadanie stavby: Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV; vypracoval: SB HYDROTEAM, spol. s r.o.; dátum: 06/1992; zákazkové číslo: 202100; archivačné číslo: 202100-A a o Projekt geologicko- prieskumných prác: Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV; vypracoval: GEOPRIESKUM- Cigánik s.f., Považská Bystrica, číslo úlohy: 19-1993-03, pričom podľa článku 12 STN 73 0090: sa „Podrobný prieskum“ realizuje na vybranom stanovisku. Má určiť inžiniersko-geologické pomery tak, aby boli spoľahlivým podkladom pre bezpečný a ekonomický návrh na založenie stavby, voľbu vhodnej konštrukcie a realizácie diela. Podrobný prieskum spravidla nadväzuje na predbežný prieskum, ktorého závery doplňuje a spresňuje. Program a rozsah podrobného prieskumu stanoví spracovateľ po dohode s odberateľom pri využití všetkých podkladov podľa článku 2 a 5. Na stavenisku so známym zložením a vlastnosťami základovej pôdy sa môže sondovanie obmedziť na minimálny počet kontrolných sond, alebo môže byť doplnené alebo nahradené geofyzikálnym meraním, poprípade môže úplne odpadnúť. Podmienky tohto článku 12 STN 73 0090 boli v predloženej Záverečnej správe inžiniersko-geologického prieskumu splnené. Záverečná správa bola podľa znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD., vypracovaná v súlade so zadaním projektu prác, nakoľko obsahovala všetko, čo bolo predmetom Zadania stavby a Projektu geologicko-prieskumných prác. Údaje o výškovej úrovni hladiny podzemnej vody boli v dostatočnej miere prezentované v Záverečnej správe inžiniersko-geologického prieskumu - údaj o tom, že v hĺbke 2,80 m hladina podzemnej vody ešte narazená nebola má výpovednú hodnotu pre založenie jednoduchých stavieb. Stavby čerpacích staníc sú pôdorysne a objemovo veľmi malé stavby a zo statického hľadiska je ich možné zaradiť k stavbám jednoduchým. Z hľadiska všeobecných kritérií pre navrhovanie zakladania stavieb ich je možné jednoznačne zaradiť k stavbám patriacim k nenáročným

konštrukciám. Znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. súhlasil so závermi znaleckého posudku č. 8/2007 znalca: RNDr. Igora Modlitbu, PhD. Podľa tvrdenia znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. je možné postaviť stavebný objekt s ohľadom druh stavebného objektu (čerpacia stanica) aj vtedy, ak by vrt bol do 3 m a nie v hĺbke 6 m. V lokalitách čerpacích staníc bol údaj o výskyte podzemnej vody, nakoľko bolo konštatované, že do hĺbky 3 m sa spodná voda nenachádza.

Odborné vyjadrenie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave zo dňa 21. 10. 2010 prvostupňovému súdu uviedlo, že na základe Záverečnej správy podrobného inžiniersko-geologického prieskumu - číslo úlohy 19-1992-03, názov úlohy: „Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV“ z decembra 1992 nebolo možné vypracovať projekt piatich čerpacích staníc na trase kanalizácie a v Záverečnej správe nie sú dostatočné podklady na vypracovanie projektu založenia piatich čerpacích staníc.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd pri rozhodovaní vo veci samej musel vyriešiť základnú spornú otázku, a to či si zhotoviteľ splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dohodnuté dielo riadne. Táto otázka bola čisto odbornou otázkou, a preto sa prvostupňový súd pri jej riešení obracal na odborníkov z predmetného odboru geológie. V predmetnej zmluve o dielo bol ako predmet zmluvy uvedený podrobný inžinierskogeologický prieskum pre akciu Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV. Odporca spochybňoval kvalitu vykonaného diela (dielom bolo vypracovanie záverečnej správy z decembra 1992) a ako vadu diela odporca uvádzal nedostatočný počet vrtov a ich prílišnú plytkosť pri jednotlivých čerpacích staniciach na trase kanalizácie. Prvostupňový súd preto v rámci tejto hlavnej spornej otázky musel ako odborné podotázky riešiť:

Boli čerpacie stanice súčasťou dohodnutého predmetu diela? Odpoveď na túto otázku sa prvostupňový súd snažil zabezpečiť prostredníctvom predmetných znaleckých posudkov a vyjadrenia odbornej katedry STU, pretože účastníci konania si v odpovedi na túto otázku vzájomne protirečili. Prvostupňový súd, nemajúc potrebné odborné vedomosti na zodpovedanie tejto otázky, ju nemal výslovne a jednoznačne v konaní zodpovedanú, pretože ani jeden zo súdom oslovených odborníkov v danej odbornej oblasti prvostupňovému súdu jednoznačne túto otázku nezodpovedal. Preto prvostupňový súd obranu odporcu v časti, že čerpacie stanice mali byť predmetom plnenia z predmetnej zmluvy o dielo vyhodnotil ako v konaní nepreukázanú, pretože z gramatického znenia predmetu plnenia v predmetnej zmluve o dielo

- „podrobný inžinierskogeologický prieskum pre akciu Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV“ (kde ČOV znamenala čistička odpadových vôd) bolo zrejmé, že čerpacie stanice ako také neboli výslovne v tomto dohodnutom predmete plnenia uvedené, takže odporcove tvrdenie, že čerpacie stanice boli súčasťou kanalizácie a teda aj predmetom samotnej zmluvy o dielo, považoval prvostupňový súd za nepreukázané, nakoľko sa prvostupňový súd v tejto otázke vychádzal zo samotného gramatického výkladu predmetu diela, obsiahnutého v predmetnej zmluve o dielo, v ktorej sa terminus technicus „čerpacie stanice“ neobjavuje a v konaní predložené stanoviská jednotlivých odborných subjektov neboli v tejto otázke (či súčasťou kanalizácie boli alebo neboli čerpacie stanice) jednoznačné.

Boli odporcom spochybňované vrty ohľadom ich počtu a hĺbky v súlade s príslušnou STN? Odpoveď na túto otázku sa prvostupňový súd rovnako ako v predchádzajúcom prípade sa snažil zabezpečiť prostredníctvom predmetných znaleckých posudkov a vyjadrenia odbornej katedry STU, pretože účastníci konania si aj v odpovedi na túto otázku vzájomne protirečili. Nakoľko prvostupňový súd nebol pri riešení tejto otázky dostatočne odborne erudovaný, bol nútený spoľahnúť sa na odborné znalosti oslovených odborníkov. Z vykonaného znaleckého dokazovania súdny znalec Ing. Modlitba uviedol, že záverečná správa (ako hmotne zachytené dielo) spĺňa svojím rozsahom a kvalitou dohodnutý predmet zmluvy o dielo a obsahuje všetky náležitosti, vyplývajúce zo zadanej etapy prieskumu, teda bola vykonaná v zmysle projektu geologických prác. Znalec Ing. Ilavský tento názor vo svojom znaleckom posudku podporil tým, že uviedol, že podmienky STN boli v záverečnej správe splnené s ohľadom na zadanie stavby a projekt geologickoprieskumných prác a s ohľadom na zadanie stavby splnila záverečná správa zadanie. Naproti tomu príslušná katedra STU uviedla, že v záverečnej správe sú nedostatočné podklady na vypracovanie projektu založenie piatich čerpacích staníc. Keďže však mal prvostupňový súd za to, že čerpacie stanice neboli predmetom plnenia zo zmluvy o dielo, mal súd pri riešení tejto otázky za to, že z hľadiska odbornosti zmluvne dohodnuté plnenie, ktorým ako samotné dielo bola záverečná správa z decembra 1992, spĺňala potrebné náležitosti a kvalitu na to, aby vyhovela požiadavkám, uvedeným v zadaní stavby z júna 1992, ktoré vypracoval odporca a projektu geologickoprieskumných prác zo dňa 07. 08. 1992 (ktorý odporca schválil, ako bolo vyššie uvedené), pretože v týchto dvoch

technických materiáloch sa nachádzali údaje a požiadavky, ktoré mali byť vyriešené práve predmetným dielom, a ktoré prvostupňový súd na základe vyššie uvedeného za dostatočne splnené a vyriešené považoval.

Prvostupňový súd preto konštatuje, že z technického a odborného hľadiska nemal súd v konaní za preukázané, že by záverečná správa ako hmotne zachytený predmet zmluvy (dielo) nespĺňala potrebné odborné náležitosti a teda by obsahovala ako dielo vady. Preto prvostupňový súd zhotovené dielo považoval za dielo zhotovené bez vád, rovnako ako to konštatoval vo svojom pôvodnom rozsudku č.k. -538 zo dňa 01. 12. 2010, nakoľko tento záver prvostupňového súdu nebol v ďalšom konaní odporcom vyvrátený.

Odporca v konaní síce uvádzal, že nemá námietky k uzavretej zmluve o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 a ani k dohodnutej cene diela, avšak namietal kvalitu prác, ktoré boli urobené v súvislosti s predmetným projektom. Nakoľko však prvostupňový súd mal preukázané na základe znaleckých posudkov znalcov Doc. RNDr. Igora Modlitbu PhD. a Ing. Miloslava Ilavského, PhD., že projekt Realizácia podrobného inžiniersko-geologického prieskumu - číslo úlohy 19-1992-03, názov úlohy: „Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV“ a vypracovanie Záverečnej správy boli navrhovateľom vykonané v súlade s dojednaním plnením podľa článku II. zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10 .1992, t.j. došlo k splneniu záväzku navrhovateľa v celom rozsahu podľa článku II. tejto zmluvy o dielo, čím navrhovateľovi vznikol právny nárok na uhradenie zostatku ceny diela ako dlžnej sumy vo výške 63 934,- Sk (= 2 122,22 eura) od odporcu podľa ust. veta prvá , pričom prevzatie diela - vypracovanie Záverečnej správy „Inžiniersko-geologický prieskum - Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV“ pre etapu podrobného prieskumu bolo potvrdené listom zo dňa 21. 12. 1992 riaditeľa Ing. Jozefa Stanovského ako štatutárneho orgánu odporcu (podľa zápisu v Obchodnom registri mal odporca do dňa 25. 08. 1998 obchodné meno SB Hydroteam, spol. s r.o.), ktorý predmetným listom oznámil pripomienky k Záverečnej správe z geologického prieskumu v Papradňanskej doline. Na predmetnom liste zo dňa 21. 12. 1992 potvrdil svojím podpisom riaditeľ odporcu Ing. Stanovský (v súčasnosti konateľ odporcu) doručenie zhotoveného predmetného diela, čím bola splnená zákonná podmienka podľa ust. a ods. , čím vznikol právny nárok navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej časti nezaplatenej ceny diela podľa ust. veta prvá , a preto prvostupňový súd zaviazal odporcu (objednávateľa) na zaplatenie aj zvyšnej časti nezaplatenej ceny diela vo 63 934,- Sk (= 2 122,22 eura) navrhovateľovi (zhotoviteľovi), pričom sa rozhodol neznižovať výšku dohodnutej ceny diela, nakoľko v konaní neboli jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané vady diela, takže na základe uvedeného navrhovateľom vykonané dielo vady nevykazovalo.

Prvostupňový súd nevyhodnotil predložené príkazy odporcu na úhradu zo dňa 28. 07. 1992 a 10. 09. 1992 ako dôkazy, ktoré by súdu k prejednávanej veci mohli podať hodnoverné vyjadrenie, nakoľko v týchto príkazoch na úhradu sa neuvádzajú dôvody zaplatenia uvádzaných súm navrhovateľovi.

Rovnako prvostupňový súd posúdil aj písomné vyjadrenie spoločnosti MALGOT - GEOKONZULTANT zo dňa 06. 01. 1993, pretože išlo o stanovisko súkromnej osoby, nie odborného pracoviska, ako tomu bolo pri písomnom stanovisku Katedry geotechniky Stavebnej fakulty STU, ktoré naopak súd podľa ust. považoval za dôkaz, pretože išlo o stanovisko k vysoko odborným technickým otázkam, na podanie ktorých bola príslušná katedra STU prvostupňovým súdom považovaná za odborne kvalifikovaný subjekt.

Prvostupňový súd síce v konaní vypočul prof. Ing. Hullu, vedúceho Katedry geotechniky Stavebnej fakulty STU v Bratislave, avšak jeho výpoveď považoval za poradné odborné stanovisko, pretože táto osoba nebola za znalca do konania pribratá.

Prvostupňový súd nevyhovel ani návrhu odporcu na preskúmanie spisu Katedrou geotechniky Stavebnej fakulty STU v Bratislave, nakoľko by takýto dôkaz neúmerne predlžoval súdne konania v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (pričom uvedená Katedra svoje odborné vyjadrenie dňa 21. 10. 2010 súdu zaslala) a navyše s ohľadom na fakt, že predmetnú otázku technického charakteru už

prvostupňovému súd súdu zodpovedalo viacero odborníkov z daného odboru a ich závery boli pre rozhodnutie súdu dostatočné, resp. navrhovaný dôkaz podľa názoru prvostupňového súdu nemohol do spornej veci a jej základu, spočívajúceho v zodpovedaní technických údajov, vniesť iný uhoľ pohľadu a nemohol ani privodiť iné rozhodnutie vo veci samej. Tu by prvostupňový súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a rôznorodosť názorov na technické pozadie sporu už žiadne odborné stanovisko, resp. znalecké dokazovanie nemôže predmetné odborné otázky zodpovedať tak, aby mal prvostupňový súd tieto otázky jednoznačne zodpovedané a aby sa iba neprikláňal k jednotlivým odborným stanoviskám.

Odporca sa dostal do omeškania so splnením svojho záväzku podľa ust. veta prvá , a to neuhradením dlhu voči navrhovateľovi ako veriteľovi tak, že neuhradil v lehote splatnosti faktúru č. 21/92, splatnú dňa 04. 01. 1993 vo výške 115 000,- Sk (= 3 817,30 eura). Predmetnú faktúru č. 21/92 odporca uhradil len čiastočne vo výške 51 066,- Sk (= 1 695,08 eura) dňa 04. 06. 1993, t.j. až po splatnosti tejto faktúry. Súd mal týmto preukázané, že navrhovateľovi vznikol právny nárok na úroky z omeškania z dôvodu omeškania odporcu s úhradou predmetnej faktúry. Zmluvné strany si dohodli výšku úroku z omeškania podľa ust. zo dňa 19. 10. 2012 („dohodnuté úhrady budú fakturované zhotoviteľom s lehotou úhrady 14 dní, pričom ak zadávateľ prieskumných prác neuhradí uvedenú čiastku v stanovenom termíne, súhlasí s penalizáciou (sankciou) vo výške 0,5 % z dohodnutej ceny za každý deň po splatnosti faktúry“). Faktúra č. 21/92 bola splatná dňom 04. 01. 1993. Pre výšku úrokov z omeškania je rozhodujúca výška úrokov z omeškania, ktorú si zmluvné strany dohodli v zmluve o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 2012 s odvolaním sa na ust. .

Úrok z omeškania vo výške 0,5 % za každý kalendárny deň omeškania odporcu požadoval navrhovateľ na základe platne uzavretej zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992. Pri dojednávaní zmluvných vzťahov a uzatváraní zmlúv v režime platí medzi zmluvnými stranami zmluvná (dispozitívna) voľnosť, pričom ak si zmluvné strany dohodli výšku úrokov z omeškania v zmluve o dielo platí, že dojednaná výška úrokov z omeškania na základe platnej zmluvy o dielo má prednosť pred úrokmi z omeškania určenými podľa (ust. a , platného do 31. 01. 2004 ). Túto skutočnosť podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 6/1998 zo 16. 05. 1996 sp. zn. , kde Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že dohodnutá výška úrokovej sadzby, pokiaľ nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov. Zmluvné strany si teda museli byť vedomé pri dojednaní zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992, že úroky z omeškania majú sankčný charakter, a preto aj ich výška môže prevyšovať úroky, ktoré banky žiadajú pri poskytovaní úverov. Zmluvné strany si dojednali úrok z omeškania vo výške 0,5 % za každý kalendárny deň, čo predstavuje 182,5 % ročne.

Prvostupňový súd dohodnutú výšku úrokov z omeškania podľa článku IV. zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 súd za neprimerane vysokú (dohodnutý zmluvný úrok z omeškania vo výške 182,50 % ročne z dlžnej sumy, naproti tomu úroky, ktoré v tom čase (v roku 1993) poskytovali banky za úvery v sídle dlžníka predstavovali výšku 9,50 % ročne), a teda v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa ust. , rozhodol prvostupňový súd o úprave výšky úrokov z omeškania tak, že navrhovateľovi namiesto úrokov z omeškania, dohodnutých v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku priznal zákonné úroky z omeškania, platné v čase uzavretia zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 podľa ust. a ust. platného do 31. 01. 2004).

Od 01. 01. 1993 do 19. 12. 1993 bol základná úroková sadzba Národnej banky Slovenskej republiky vo výške 9,50 % ročne. Dlžník bol podľa ust. a ust. platného do 31 .01. 2004 povinný platiť z nezaplatenej dlžnej sumy úroky z omeškania určené o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená podľa ust. platného do 31 .01. 2004. Prvostupňový súd priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania, ktorý bol stanovený na základe úrokovej sadzby Národnej banky Slovenskej republiky za obdobie od 01. 01. 1993 do 19. 12. 1993 vo výške 9,50 % ročne, ktorý bol zvýšený o 1 % podľa ust. a ust.

platného do 31 .01. 2004 na celkovú výšku úroku z omeškania 10,50 %. Z týchto dôvodov prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa v časti úroku z omeškania vo výške 172 % ročne (žiadaných 182,50 % ročne - priznaných 10,50 % ročne = zamietnutých 172 % ročne).

Nakoľko odporca časť ceny za dielo uhradil výške 51 066,- Sk (= 1 695,08 eura), prvostupňový súd upravil sumy, z ktorých budú úroky z omeškania počítané nasledovne:

zo sumy 3 817,30 eura odo dňa 05. 01. 1993 do dňa 04. 06. 1993,

zo sumy 2 122,22 eura odo dňa 05. 06. 1993 do zaplatenia.

Za začiatok doby úročenia prvostupňový súd považoval deň splnenia záväzku navrhovateľa voči odporcovi, ku ktorému došlo dňa 21. 12. 1992, kedy predmetné zhotovené dielo bolo prevzaté objednávateľom (odporcom), čo si zmluvné strany dohodli aj v zmluve o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 v článku V. (zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním záverečnej správy objednávateľovi) v súlade s ust. . Prvostupňový súd mal za to, že dňa 17. 12. 1992 bolo zhotovené dielo, t.j. vykonaný inžiniersko-geologický prieskum: Záverečná správa inžiniersko-geologického prieskumu Papradňanská dolina - kanalizácia a ČOV; podané zhotoviteľom (navrhovateľom) na pošte, nakoľko objednávateľ (odporca) prevzal dielo až dňa 21. 12. 1992. Túto skutočnosť preukazuje list zo dňa 21. 12. 1992, kde je výslovne riaditeľom odporcu Ing. Jozefom Stanovským uvedené, že dňom 21.12.1992 obdržal inžiniersko-geologický prieskum z Papradnianskej doliny. Napriek tomu, že navrhovateľ (zhotoviteľ) reálne odovzdal zhotovené dielo dňa 21. 12. 1992, prvostupňový súd stanovil začiatok úročenia zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 10,5 % ročne na deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 21/92, nakoľko predmetnú faktúru považoval prvostupňový súd za výzvu zhotoviteľa ( navrhovateľa ) adresovanú odporcovi na zaplatenie ceny za dielo dohodnutej podľa článku IV. zmluvy o dielo č. 15/1992 zo dňa 19. 10. 1992 s lehotou úhrady 14 dní (lehota pre odporcu na dobrovoľné plnenie bez dohodnutej zmluvnej sankcie - v skutočnosti predstavuje 19 dní, nakoľko predmetná faktúra bola vystavená dňa 17. 12. 1992 so splatnosťou dňom 04. 01. 1993).

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol prvostupňový súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nároku navrhovateľa ako dôvodne podanému vyhovel okrem nepriznanej časti výšky úrokov z omeškania.

Prvostupňový súd pri opätovnom rozhodovaní vo veci samej použil tieto zákonné ustanovenia:

Podľa ust. o geologických prácach a o Slovenskom geologickom úrade (od 01. 07. 1988 do 01. 01. 2001) - (ďalej len „“) geologickými prácami sa podľa tohto zákona rozumie geologický výskum a prieskum, ktorý zahŕňa zisťovanie a overovanie inžiniersko-geologických a hydrogeologických pomerov územia, najmä na účely územného plánovania, dokumentácie a uskutočňovania stavieb vrátane stabilizácie zosuvných území.

Podľa ust. geologické práce sa vykonávajú podľa schváleného projektu geologických prác, ktorý vyjadruje najmä sledovaný cieľ geologických prác a určuje metodický a technický postup ich odborného, racionálneho a bezpečného vykonávania; súčasťou projektu geologických prác financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky je ich rozpočet a ekonomické zdôvodnenie.

Podľa ust. organizácia je povinná vykonávať geologické práce odborne, racionálne a bezpečne v súlade so schváleným projektom geologických prác.

Podľa ust. ak pri vykonávaní geologických prác organizácia zistí, že treba voliť iný metodický alebo technický postup alebo vykonať väčší rozsah prác, než sa uvažovalo v projekte geologických prác, je povinná nevrhnúť zmenu projektu. Do schválenia zmeny projektu môže

pokračovať v geologických prácach, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena projektu, len v rozsahu a za podmienok určených orgánom, prípadne organizáciou, ktorá schvaľuje zmenu projektu.

Podľa ust. organizácia navrhne tiež zmenu projektu geologických prác, prípadne ich zastavenie, len čo zistí, že cieľ projektu geologických prác nemožno dosiahnuť, najmä ak sa geologické pomery podstatne líšia od predpokladov v projekte.

Podľa ust. zmenu projektu geologických prác schvaľuje orgán, prípadne organizácia, ktoré schválili projekt, ak schvaľovaním zmien projektu nepoverili iný orgán alebo organizáciu.

Podľa ust. organizácia je povinná geologické práce počas ich vykonávania riadne a včas dokumentovať a viesť, dopĺňať a uchovávať o tom písomné, grafické a hmotné doklady (ďalej len ""). Pritom dbá, aby sa s postupom geologických prác určovali a zaznamenávali všetky geologické skutočnosti a podľa nich sa usmerňovalo ďalšie vykonávanie geologických prác.

Podľa ust. vyhlášky Slovenského geologického úradu č. ak organizácia môže vykonávať geologické práce iba na základe a v rozsahu povolenia, 40) podáva žiadosť o jeho udelenie, prípadne o jeho zmenu na orgáne príslušnom na udelenie povolenia. 41)

40)

41)

42) napr. komplexné riešenie geologických úloh ložiskového, hydrogeologického alebo inžiniersko- geologického prieskumu, výkon určitého druhu geologických prác, ako sú vrtné, geofyzikálne, geochemické, hydrogeologické práce, projektovanie geologických prác, ich sledovanie a riadenie, , geologické mapovanie, spracúvanie záverečných správ.

Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“); tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, platný do dňa 27. 12. 1992 živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, platný do dňa 27. 12. 1992 živnosť môže prevádzkovať fyzická alebo právnická osoba, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonom (ďalej len "podnikateľ"); štátne povolenie na prevádzkovanie živnosti (ďalej len "koncesia") sa vyžaduje len v prípadoch vymedzených týmto zákonom.

Podľa ust. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, platný do dňa 27. 12. 1992 oprávnenie prevádzkovať živnosť (ďalej len "živnostenské oprávnenie") vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú, a fyzickým osobám:

a) pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom,

b) pri koncesovaných živnostiach dňom doručenia koncesnej listiny.

Podľa ust. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov; platný do dňa 27.12.1992 preukazom živnostenského oprávnenia je:

a) živnostenský list osvedčujúci splnenie podmienok ustanovených týmto zákonom na prevádzkovanie ohlasovacích živností, do vydania živnostenského listu rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením,

b) koncesná listina, ktorou bola udelená koncesia.

Týmito dokladmi sa podnikateľ preukazuje.

Podľa ust. § 26 zákona o živnostenskom podnikaní koncesované živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 3 zákona.

Podľa ust. o živnostenskom podnikaní; účinnom od 01. 01. 1992 v podnikateľskej činnosti, ktorá je živnosťou podľa tohto zákona, môžu fyzické a právnické osoby pokračovať po dobu jedného roka odo dňa, keď zákon nadobudne účinnosť, na základe oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo podnikateľského oprávnenia, ktoré získali pred jeho účinnosťou. Po uplynutí lehoty tieto oprávnenia zanikajú.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 5 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Obch. Z. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust. § 262 ods. 2 Obch. Z. dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. § 272 ods. 2 Obch. Z. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ust. § 536 ods. 2, veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. Z. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa ust. § 556 Obch. Z. ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži, údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa ust. § 562 ods. 2 písm. c/ veta prvá Obch. Z. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. b/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné.

Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 763a Obch. Z. spolu s nadpisom znie:

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. februára 2004.

Práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 365 Obch. Z., platného do 31. 01. 2004 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z., platného do 31. 01. 2004 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa ust. § 502 ods. 1 Obch. Z., platného do 31. 01. 2004 od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ust. § 265 Obch. Z. platného do 31. 01. 2004 výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ust. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Podľa ust. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 84,97 eura (= 2 560,- Sk) a zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku vo výške 127,- eura podľa o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 3 084,78 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej pomoci po 940,- Sk (= 31,20 eura), 2 režijné paušály po 45,- Sk (= 1,49 eura), 3 režijné paušály po 100,- Sk (= 3,31 eura), 3 úkony právnej pomoci po 2 750,- Sk (= 91,28 eura), 3 režijné paušály po 190,- Sk (= 6,30 eura), 11 úkonov právnej pomoci po 91,29 eura, 1 režijný paušál po 6,95 eura, 10 režijných paušálov po 7,21 eura, sumy 952,79 eura za náhradu cestovného za 8 ciest zo Žiliny do Bratislavy a späť v rozsahu 200 km x 7 x 2 (2 x tak, že paušál 3,95 Sk/ 1 km a benzín 1,97 Sk / 1 km, 1 x tak, že paušál 5,50 Sk/ 1 km a benzín 2,98 Sk / 1 km a 5 x tak, že paušál 0,258 eura/ 1 km a benzín 0,084 eura / 1 km) a sumy 586,02 eura za náhradu za stratu času (1x tak, že 5 x 1 hodiny á 317,- Sk (= 10,52 eura) a 4x tak, že 5x 1 hodiny á 12,02 eura) takto:

- príprava a prevzatie ................................................................................................. 31,20 eura,

- návrh na začatie konania zo dňa 01. 02. 1993 ........................................................ 31,20 eura,

- vyjadrenie k odporu zo dňa 03. 04. 1996 ….......................................................... 31,20 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 10. 04. 1996 .................................................................. 31,20 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 28. 06. 1999 .................................................................. 31,20 eura,

- písomné vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2007 …........................................................... 91,28 eura,

- písomné vyjadrenie zo dňa 15. 02. 2008 …........................................................... 91,28 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 29. 10. 2008 .................................................................. 91,28 eura,

- písomné vyjadrenie zo dňa 28. 10. 2009 …........................................................... 91,29 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 26. 04. 2010 .................................................................. 91,29 eura,

- písomné podanie zo dňa 11. 08. 2010 .................................................................... 91,29 eura,

- písomné podanie zo dňa 01. 10. 2010 .................................................................... 91,29 eura,

- písomné podanie zo dňa 21. 10. 2010 .................................................................... 91,29 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 10. 11. 2010 .................................................................. 91,29 eura,

- písomné odvolanie proti rozsudku ......................................................................... 91,29 eura,

- písomné podanie zo dňa 24. 01. 2011 .................................................................... 91,29 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 12. 03. 2012 .................................................................. 91,29 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 16. 05. 2012 .................................................................. 91,29 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 18. 06. 2012 .................................................................. 91,29 eura.

Prvostupňový súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Prvostupňový súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa súdu nepredložil v zákonnej lehote podľa ust. potvrdenie, že je platcom DPH.

Prvostupňový súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti 2 úkonov právnej pomoci za účasť na pojednávaní v dňoch 18. 06. 2008 a 01. 12. 2010, nakoľko sa pojednávanie v deň 18. 06. 2008 nekonalo a pojednávania v deň 01. 12. 2010 sa právny zástupca navrhovateľa nezúčastnil. Z uvedeného dôvodu nepriznal prvostupňový súd právnemu zástupcovi navrhovateľa ani náhradu cestovného na tieto pojednávania ani náhradu za stratu času za účasť na týchto pojednávaniach.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Z týchto dôvodov rozhodol prvostupňový súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. a tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože navrhovateľ mal vo veci neúspech iba nepatrný vo vzťahu k výške žalovaného návrhu (iba v časti výšky príslušenstva) a jeho právny zástupca si v zákonnej lehote podľa ust. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené, pričom mu súd nepriznal niektoré vyššie uvedené položky v jeho vyčíslení trov konania.

Podľa ust. veta prvá ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné).

Podľa ust. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa ust. o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.

Štátu v konaní vznikli trovy, pretože prvostupňový súd uznesením č.k. zo dňa 04. 09. 2007 priznal znalcovi Doc. Ing. Igorovi Modlitbovi, PhD. znalečné vo výške 10 990,- Sk (= 364,80 eura), uznesením č.k. zo dňa 01. 10. 2008 priznal tomu istému znalcovi znalečné vo výške 3 600,- Sk (= 119,49 eura), uznesením č.k. zo dňa 17. 09. 2009 priznal znalcovi Ing. Miloslavovi Ilavskému, PhD. znalečné vo výške 487,58 eura) a uznesením č.k. zo dňa 27. 04. 2010 priznal tomu istému znalcovi znalečné vo výške 51,36 eura a na zaplatenie tejto sumy v uvedenom uznesení prvostupňový súd zaviazal odporcu. Nakoľko však odporca zaplatil v rámci zálohy na znalecké dokazovanie sumu 763,39 eura a štát celkovo na znalecké dokazovanie vynaložil sumu 963,23 eura, na rozdiel v týchto sumách vo výške 199,84 eura mal štát právo ako náhradu trov konania podľa ust. a , keďže štátu v konaní vznikli trovy v uvedenej výške 199, eura.

Prvostupňový súd pri stanovení pomeru zodpovednosti účastníkov konania k trovám štátu vychádzal z vyššie uvedeného princípu pomeru úspechu účastníkov konania v konaní. Ako bolo uvedené vyššie, odporca bol neúspešným účastníkom konania v pomere takmer 100 % k žalovanej istine, pričom úspech (časť výšky príslušenstva) mal nepatrný vo vzťahu k žalovanej istine, takže ho prvostupňový súd podľa ust. a zaviazal na povinnosť znášať uvedené trovy štátu, pretože uňho neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto prvostupňový súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je to vo výrokovej časti tohto rozsudku uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach (ust. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).