Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5CoCsp-47-2022.pdf
PDF · 140.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu A. B. B., C., so sídlom D. XX, D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, A. D., 2/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, A. D. a 3/ G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, A. D., všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Martin Bicko, advokát s.r.o., so sídlom Dukelská 972/7, Považská Bystrica, IČO: 53 559 002, o zaplatenie 13.322,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. augusta 2022, č.k. 3Csp/16/2022-128, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ z a s t a v u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku o povinnosti žalovaných 2/ a 3/ zaplatiť žalobcovi 7.403,88 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.403,88 eur od 20.06.2019 do zaplatenia spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania p o t v r d z u j e.
III. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému 1/ rozhodol tak, že žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
IV. Žalobca m á voči žalovaným 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania sú žalovaní 2/ a 3/ povinní zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 7.403,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.403,88 eur od 20.06.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných na plnenie, vo zvyšku žalobu zamietol a ustálil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovaným 1/ až 3/ zaplatenia 13.322,77 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení uzatvoril dňa 12.06.2013 so žalovaným 1/ Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ medziúver vo výške 15.000 eur, ktorý sa žalovaný 1/ zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami prvý rok vo výške 81,56 eur a po uplynutí tejto doby vo výške 119,06 eur. Žalovaní 2/ a 3/ prevzali za splnenie dlhu žalovaného 1/ ručenie. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom zo dňa 02.05.2019 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok a zároveň ich upozornil na možnosť splatenia celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené, žalobca
dňa 19.06.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu na účte stavebného sporenia vo výške 2.322,63 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 15.000 eur, čo predstavuje po započítaní sumu 12.677,37 eur (istina). Dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 13.322,77 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 12.677,37 eur a z nezaplatených 6,69 % p.a. úrokov za medziúver zo sumy 15.000 eur do 19.06.2019 spolu vo výške 645,40 eur. Žalovaní 1/ až 3/ namietali premlčanie a skutočnosť, že žalobcovi nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a poukázali na to, že je potrebné zmluvu podrobiť súdnemu prieskumu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným 1/ ako dlžníkom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2013, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanému 1/ medziúver č. XXXXXXXXXX v sume 15.000 eur. V čl. G. predmetnej zmluvy boli dohodnuté podmienky, a to medziúver - spotrebiteľský na dobu určitú, cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení bola vo výške 15.000 eur, výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia 35,43 eur, výška úrokovej sadzby vkladov na účet stavebného sporenia 1,75 % p.a., splatnosť vkladov 15. deň mesiaca, počet mesačných splátok 148, výška medziúveru/ celková výška úveru 15.000 eur, úroková sadzba medziúveru zvýhodnená pre prvý rok vo výške 3,69 % p.a., úroková sadzba medziúveru pre 2. až 5. rok vo výške 6,69 %, výška mesačnej splátky úrokov medziúveru pre prvý rok vo výške 46,13 eur, výška mesačnej splátky úrokov medziúveru pre 2. až 5. rok vo výške 83,63 eur, splatnosť splátok úrokov z medziúveru 15. deň v mesiaci, počet splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy 148, výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy 9.181,98 eur, úroková sadzba stavebného úveru 4,75 % p.a., výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru vo výške 119,06 eur, splatnosť splátok stavebného úveru 15. deň mesiaca, počet splátok istiny stavebného úveru 93, počet splátok úrokov stavebného úveru 93, doba trvania medziúveru/stavebného úver 20,08 rokov, konečná splatnosť medziúveru/stavebného úveru dňa 15.06.2033, RPMN pri stavebnom úvere 5,04 % p.a., RPMN pri medziúvere 6,86 % p.a., priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpisu zmluvy 20,48 % p.a., celková výška medziúveru 15.000 eur, celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 29.305,23 eur. Žalovaní 2/ a 3/ pristúpili k záväzku ako ručitelia. Z výpisu z účtu medziúveru mal súd preukázané, že žalobca vyplatil žalovanému 1/ úver v 4 výplatách, a to dňa 18.06.2013 vo výške 20,99 eur, dňa 18.06.2013 vo výške 2.285,95 eur, dňa 26.06.2013 vo výške 9.693,06 eur a dňa 08.08.2013 vo výške 2.820 eur, teda celkovo 14.820 eur, pričom na poplatok za spracovanie stavebného úveru a medziúveru si žalobca zaúčtoval 180 eur. Z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplynulo, že celkovo bolo na účet pripísaných 7.132,72 eur ako vklad, tiež bola pripísaná suma 140,84 eur ako úroky z vkladov a suma 146,16 eur ako štátna prémia. Celkovo bolo v prospech daného účtu pripísaných 7.419,72 eur. Z uvedeného účtu žalobca odpočítal daň vo výške 3,60 eur. Listom zo dňa 02.05.2019 žalobca upozornil žalovaných 1/ až 3/, že ak do 17.05.2019 dlžné splátky omeškaných úrokov, resp. vkladov na účte stavebného sporenia vo výške 833,42 eur neuhradia, bude im zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlhu. Listom zo dňa 19.06.2019 žalobca oznámil žalovanému 1/, že je v omeškaní s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, boli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú žalobca vyhlásil ku dňu 19.06.2019 a vyzval žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 13.532,77 eur. Žalobca oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti predmetného úveru oznámil aj žalovaným 2/ a 3/ listom zo dňa 19.06.2019. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 mal súd za preukázané, že priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov nad 6.500 eur so zmluvnou splatnosťou od 10 rokov bola 7,34 %.
3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 3 písm. a), b), c), d), § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. y), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občianky zákonník“). V danom prípade došlo medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným 1/ ako dlžníkom k uzavretiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2013 podľa § 497 Obchodného zákonníka a vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu je táto zmluva tiež spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa jedná o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či daná zmluva má všetky zákonom stanovené náležitosti. V predmetnej zmluve je uvedená priemerná RPMN vo výške 20,48 %. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že daná zmluva neobsahuje údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobcom uvedená hodnota 20,48 % je nesprávna. Zmluva bola uzavretá v 2. štvrťroku 2013, preto v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy je platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov tá, ktorá je uverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR za 1. štvrťrok 2013. Táto hodnota priemernej RPMN pre daný typ úveru (nad 6.500 eur so zmluvnou platnosťou od 10 rokov) bola zverejnená vo výške 7,34 % a nie 20,48 % ako sa uvádza v zmluve. Z uvedeného listinného dôkazu nevyplýva údaj o RPMN vo výške 20,48 % pri žiadnom type úveru, vrátane informácie o váženom priemere priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov. V tomto prípade žalobca ako dodávateľ v zmluve uviedol, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 20,48 %, avšak tá bola vo výške 7,34 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda aj úvery poskytované konkurenciou) sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru, že úver poskytovaný žalobcom je výhodnejší než v skutočnosti je. Súd zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012 zistil, že údaj 20,48 % je uvádzaný ako údaj o váženom priemere priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov za daný štvrťrok. Žalobca nielenže uviedol do zmluvy informácie za iné obdobie, ale uviedol aj údaj o váženom priemere RPMN všetkých typov úverov. Nakoľko zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, keďže nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver spôsobuje to, akoby v zmluve údaj o tejto hodnote nebol uvedený, zároveň údaj o priemernej RPMN v zmluve je uvedený v neprospech spotrebiteľa, je tento úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný 1/ je povinný žalobcovi vrátiť len sumu 14.820 eur, teda sumu, ktorá mu bola aj skutočne zo strany žalobcu poukázaná. Skutočnosť, že žalovaný 1/ riadne a včas nesplácal úver, bola nesporná, preto žalobca využil svoje oprávnenie a úver ku dňu 19.06.2019 zosplatnil. Žalovaní 1/ až 3/ namietali riadne zosplatnenie úveru, súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že námietky sú nedôvodné. Z Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.05.2019 je zrejmé, že žalobca upozorňoval žalovaných 1/ až 3/ na neuhradené výšky vkladov, resp. úrokov z medziúveru v celkovej sume 833,42 eur, čo pri sume 119,06 eur ako mesačnej splátky predstavuje presne 7 neuhradených splátok v období 11/2018 - 5/2019, čomu zodpovedá výška dovtedajších vkladov žalovaného 1/, ktorý dovtedy uhradil celkovo 7.132,72 eur, čo pri platení splátky 81,56 eur mesačne počas prvého roka v období od 15.07.2013 do 15.06.2014 a splátky 119,06 eur počas 2. - 5. roka od 15.07.2014 znamená, že žalovaný 1/ ku dňu vyhotovenia Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.05.2019 mal zaplatené splátky splatné v období od 15.07.2013 do 15.09.2018 v celosti a zo splátky splatnej dňa 15.10.2018 mal uhradených len 81,94 eur. Ku dňu 02.05.2019 bol žalovaný jednoznačne v omeškaní so splátkami splatnými v mesiaci 11/2018 a nasledovné, pričom ku dňu zosplatnenia úveru 19.06.2019 bol žalovaný 1/ v omeškaní so zaplatením viacerých splátok po dobu 3 mesiacov a zároveň bol na možnosť zosplatnenia upozornený v liste zo dňa 02.05.2019). Je zrejmé, že žalobca zosplatnil úver pre niektorú zo splátok splatných v období od 15.11.2018 do 15.03.2019 vrátane a ku dňu 19.06.2019 bol so zaplatením týchto splátok v omeškaní min. 3 mesiace. Pokiaľ by sa v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začala počítať 3-ročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka od najstaršej splátky splatnej 15.11.2018, táto premlčacia doba by uplynula 15.11.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 11.11.2021 a právo žalobcu nie je premlčané. V prospech daného účtu bolo pripísaných celkovo 7.419,72 eur, pričom žalobca odúčtoval z daného účtu sumu 3,60 eur ako daň, žalovaný 1/ bol teda povinný zaplatiť žalobcovi celkovo 7.403,88 eur titulom nezaplatenej istiny (poskytnutých 14.820 eur - 7.416,12 eur). Súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ k povinnosti túto sumu žalobcovi zaplatiť, a to žalovaného 1/ titulom zmluvy o úvere a žalovaných 2/ a 3/ titulom ručenia. Zároveň súd v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ zaviazal žalovaných 1/ až 3/ k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.403,88 eur od 20.06.2019 (odo dňa nasledujúceho po zosplatnení). Úver je bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov, pričom vklady, resp. úroky z vkladov a štátnu prémiu možno započítať výlučne na úhradu sumy, ktorá bola skutočne žalovanému 1/ zo strany žalobcu poskytnutá. Preto súd žalobu vo zvyšku zamietol. Pokiaľ žalovaní žiadali preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, či neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, súd konštatoval, že žiadne také neprijateľné zmluvné podmienky nezistil. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal pôvodne zaplatenia sumy 17.979,85 eur (čo predstavuje súčet 13.322,77 eur a žalovaného úroku 2.665,17 eur a úroku z omeškania 1.991,91 eur), pričom úspešný bol čo do zaplatenia 8.567,20 eur (čo predstavuje súčet priznanej sumy 7.403,88 eur a úroku z omeškania 1.163,32 eur). Pomer úspechu/neúspechu strán sporu je skoro rovnaký, a to 47,65 % ku 52,35 % v prospech žalovaných, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.403,88 eur s príslušenstvom, podali včas odvolanie žalovaní 1/ až 3/. Uviedli, že súd v rámci ex offo kontroly spotrebiteľských zmlúv neposúdil zmluvu čo do platnosti zmluvy ako celku. Žalovaní mali za to, že zmluva je absolútne neplatný právny úkon a je v rozpore so zákonom, pretože obsahuje také množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, že ako celok neobstojí a tieto nemožno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Už samotné uzavretie zmluvy a jej obsah, ktorý súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky je potrebné považovať za omyl vyvolaný úmyselne. Jedná sa o nekalé obchodné praktiky, keď produkt (úver) bol prezentovaný ako súladný so zákonom, no nakoniec súd vyslovil, že tomuto tak v polovici nebolo, preto sa žalovaní dovolávajú neplatnosti s poukazom na § 39 a § 49a OZ. Poukázali na § 53 ods. 4 OZ. Je nepochybné, že žalovaní 2/ a 3/ slúžili iba na zabezpečenie záväzku formou ručenia. Žalobca si nepreveril ich príjmy, schopnosti a možnosti splatenie záväzku v prípade ich nástupu titulom ručenia. Už samotný vyšší počet osôb možno považovať za zabezpečenie, ktoré je neprimerane vyššie ako je výška záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzatvorenia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa. Súd sa nesprávne postupoval, keď určil, že nárok nie je premlčaný. Plynutie premlčania súd stanovil na deň 15.11.2018, čo nie je správne, keď k prvému omeškaniu došlo dňa 15.10.2018 (nezaplatenie celej splátky). Taktiež je nesprávne právne posúdenie súdu, ktorý konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalobcovi priznal úroky z omeškania. Za neplatnosť zmluvy považujú aj to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreveril bonitu žalovaných 1/ až 3/, došlo tak k zanedbaniu posúdenia bonity spotrebiteľa, ďalej neboli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pre neurčitosť dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, určenia splátky, s ktorou boli žalovaní v omeškaní tri mesiace, pre nedostatok údajov vo výzve a v oznámení o zosplatnení úveru s poukazom na ustanovenie § 37 Občianskeho zákonníka. V tomto smere žalovaní poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017. Na základe uvedeného žalovaní 1/ až 3/ navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných 1/ až 3/ nevyjadril.
6. Žalovaní 1/ až 3/ v doručenom podaní zo dňa 19.10.2022 oznámili súdu skutočnosť, že Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz na majetok žalovaného 1/, za správcu bola ustanovená E. H. I., značka správcu B. a uvedené oznámenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 197/2022 dňa 13.10.2022. Výrokom IV. sa dlžník oddlžil tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Poukázali na ustanovenie § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. I keď sa pri oddlžení na prvý pohľad zdá, že vyhlásenie konkurzu má dopad iba na žalovaného 1/, žalovaní sa domnievajú, že tomu tak nie je. Pasívna legitimácia žalovaných 2/ a 3/ bola založená na ručiteľskom záväzku, ktorý zabezpečuje záväzok žalovaného 1/. Táto pohľadávka môže byť uspokojená iba v konkurze, ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku, ak zanikne pohľadávka (zanikla vyhlásením konkurzu), ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej akcesority. Preto je potrebné konanie zastaviť voči všetkým žalovaným.
7. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných 1/ až 3/ podľa § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred prejednaním samotného odvolania v zmysle § 161 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a po upovedomení žalobcu s podaním žalovaných a vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného 1/ skúmal, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť o odvolaní a dospel k záveru, že podľa § 167e zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov je potrebné konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastaviť.
8. V danom prípade mal odvolací súd na základe oznámenia žalovaného uvedeného v podaní zo dňa 19.10.2022, t.j. po podanom odvolaní, ako aj z úradnej činnosti za preukázané, že po rozhodnutí súdom prvej inštancie v predmetnej veci bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/362/2022 zo dňa 07.10.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 197/2022 dňa 13.10.2022 pod položkou K059264, vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XXX, A. D.. Podľa výroku IV. tohto rozhodnutia, súd zbavuje dlžníka (žalovaného 1/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Vzhľadom na uvedené žalovaní 1/ až 3/ mali za to, že je potrebné konanie zastaviť voči všetkým žalovaným, nakoľko záväzok ručiteľa je závislý od hlavného záväzku a pokiaľ vyhlásením konkurzu zanikla pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tak aj ručiteľský záväzok.
9. Na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci na žalovaného 1/ vyhlásený konkurz reagoval žalobca, ktorý krajskému súdu oznámil, že A. B. B. si prihlásila pohľadávku voči dlžníkovi do konkurzu vo výške 18.346,78 eur. Prihláška bola doručená správcovi konkurznej podstaty dňa 11.11.2022 a dňa 02.12.2022 bolo v Obchodnom vestníku zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Poukázal na znenie ust. § 167c ods. 1 a § 166e ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze v znení neskorších predpisov s tým, že pohľadávka sa stala splatnou dňa 11.11.2022, kedy bola prihlásená do konkurzného konania, a teda od tohto dátumu začala plynúť v zmysle § 101 zákona č. 40/64 Zb. premlčacia doba. Žalobca si svoj nárok uplatnil na súde dňa 24.02.2023. Pohľadávka je naďalej voči ručiteľovi vymáhateľná a žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovaným vo všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Ako prílohu doložil prihlásenie pohľadávky do konkurzného konania.
10. Žalovaní 1/, 2/, 3/ na toto vyjadrenie žalobcu ďalej písomne nereagovali.
11. Podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
12. Podľa § 166e ods. 1 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesením určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
13. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
14. Podľa § 166e ods. 3 ZKR, pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje.
15. Podľa § 167 v ods. 1 ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
16. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a), alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
17. Odvolací súd v prejednávanej veci zistil, že po rozhodnutí súdom prvej inštancie bol na majetok žalovaného 1/ ako dlžníka vyhlásený konkurz a zároveň súd žalovaného 1/ ako dlžníka zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného 1/ nastali účinky vyhláseného konkurzu a súčasne účinky rozhodnutia o oddlžení žalovaného 1/. Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania a ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní vecne rozhodnúť vo vzťahu k žalovanému 1/, pretože zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného 1/ sa začal konkurz, pričom z charakteru žalobou uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v rámci konkurzu na majetok žalovaného 1/, boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie postupom v zmysle § 167e ods. 1 ZKR vo vzťahu k žalovanému 1/ zastavil. S poukazom na ustanovenie § 166e ods. 3 ZKR nebolo možné zastaviť konanie aj voči žalovaným 2/ a 3/, nakoľko na ich majetok nebol vyhlásený konkurz. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.06.2013 sa síce stala nevymáhateľná vo vzťahu k žalovanému 1/ ako dlžníkovi, avšak vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ je pohľadávka aj naďalej vymáhateľná a preskúmateľná v odvolacom konaní.
18. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné bez zbytočného odkladu podľa § 167e ods. 1 ZKR konanie vo vzťahu k žalovanému 1/ zastaviť.
19. Následne krajský súd ako odvolací súd vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku o povinnosti žalovaných 2/ a 3/ zaplatiť žalobcovi 7.403,88 eur s príslušenstvom je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej výrokovej časti odvolaním napadnutý nebol, preto je v tejto časti právoplatný a prieskumom odvolacieho súdu nedotknutý.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX žalobca uzavrel so žalovaným 1/ dňa 12.06.2013 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ medziúver č. XXXXXXXXXX vo výške 15.000 eur. Žalovaní 2/ a 3/ pristúpili k záväzku ako ručitelia. Žalovaný 1/ sa zaviazal splácať prvý rok poskytnutý úver v mesačných splátkach po 81,56 eur a následne v mesačných splátkach po 119,06 eur. Výška mesačného vkladu na účet stavebného sporenia bola vo výške 35,43 eur, prvý rok predstavoval úrok za medziúver 3,69 % ročne (mesačná splátka úrokov z medziúveru vo výške 46,13 eur), druhý až piaty rok predstavoval úrok za medziúver 6,69 % ročne (mesačná splátka úrokov z medziúveru vo výške 83,63 eur). Počet mesačných vkladov a splátok úrokov z medziúveru do pridelenia cieľovej sumy vo výške 148. Splatnosť vkladov na účet stavebného sporenia a splátok úrokov z medziúveru 15. deň v mesiaci. Výška stavebného úveru po pridelení cieľovej sumy predstavovala sumu 9.181,98 eur. Výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru bola 119,06 eur s ročnou úrokovou sadzbou 4,75 %, splatnosť v 15. deň v mesiaci a počet splátok 93. Konečná splatnosť medziúveru a stavebného úveru bola stanovená na deň 15.06.2033, RPMN medziúveru 6,86 % a RPMN stavebného úveru 5,04 %, priemerná RPMN 20,48 %. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je 29.305,23 eur. Na účet stavebného sporenia boli pripísané vklady vo výške 7.132,72 eur, úroky z vkladov vo výške 140,84 eur a štátna prémia vo výške 146,16 eur, na daný účet bola celkovo pripísaná suma 7.419,72 eur a odpočítaná daň vo výške 3,60 eur. Listom zo dňa 02.05.2019 žalobca upozornil žalovaných 1/ až 3/ na omeškanie dlžných splátok a zároveň žalovaných poučil, že ak dlh nezaplatia v stanovenej lehote, žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 19.06.2019 žalobca oznámil žalovaným, že ku dňu 19.06.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej čiastky.
22. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená dňa 12.06.2013 podľa ustanovení Obchodného zákonníka je zmluvou spotrebiteľskou, pričom zároveň aj zmluvou na ktorú sa vzťahuje Občiansky zákonník a zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z ust. § 52 Občianskeho zákonníka je zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa svojho charakteru spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca, ktorý poskytol žalovanému 1/ úver, je dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a žalovaný 1/ je spotrebiteľom- fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. V sporovom konaní je odvolací súd viazaný žalobným petitom okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z ustanovenia § 216 ods. 2 CSP, pričom v danom prípade nejde o sporové konanie, na ktoré by sa vzťahovala táto výnimka. Uvedená zásada viazanosti žalobným petitom sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania v zmysle ustanovenia § 379 CSP, t.j. že odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t.j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Podľa ustanovenia § 380 CSP odvolací súd je viazaní odvolacími dôvodmi. Odvolateľ tak v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody sa rozdeľujú do troch kategórií, a to na vady konania, napadnutie rozhodnutia po skutkovej stránke alebo po právnej stránke. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci, pričom v prejednávanej veci nejde o taký prípad. Nakoľko žalovaní 1/ až 3/ v podanom odvolaní namietali len neplatnosť úverovej zmluvy pre neprijateľné zmluvné podmienky, absenciu preverenia bonity žalovaných 1/ až 3/ zo strany žalobcu, neplatnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a nesprávne počítanie premlčania uplatneného nároku, odvolací súd v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu podaného odvolania a v rozsahu odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný a obmedzil sa len na konštatovanie, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalovaných 2/ a 3/ zaviazal na zaplatenie sumy 7.403,88 eur s príslušenstvom.
24. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaní 1/ až 3/ až v odvolaní namietali, že žalobca pred poskytnutím úveru nepreveril bonitu žalovaných. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 149 CSP prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. V danom prípade je nepochybné, že predmetom konania žalobcu voči žalovaným je nárok na zaplatenie sumy zo spotrebiteľského úveru a preto sa jedná o spor s ochranou slabšej strany podľa § 290 CSP a nasl.. Hoci sa jedná o spotrebiteľský spor s ochranou slabšej strany, aj spotrebiteľa zaťažuje povinnosť tvrdenia ako uplatnenia prostriedku procesnej obrany najneskôr ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej (296 CSP). V prípade spotrebiteľských sporov sa jedná o posunutie uplatnenia prostriedkov procesnej obrany za okamih vymedzenia zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP, keď je umožnené spotrebiteľovi prostriedky procesnej obrany a útoku uplatniť až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, t.j. nielen do vydania uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie. Takéto posunutie uplatnenia prostriedkov procesnej obrany spotrebiteľa ako žalovaného má význam napríklad v prípadoch, pokiaľ by mienil súd odročiť pojednávanie, na ktorom vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie končí, za účelom rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade až do tohto okamihu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej na ďalšom pojednávaní môže spotrebiteľ uplatniť prostriedky procesnej obrany. Je však potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, potom sa ani takáto rozšírená procesná obrana žalovaného ako spotrebiteľa neuplatňuje v zmysle ustanovenia § 291 ods. 3 CSP. Nakoľko žalovaní 1/ až 3/, ako spotrebitelia zastúpení advokátom, neuviedli do vyhlásenia uznesenia okresného súdu, ktorým sa dokazovanie končí, žiadne tvrdenie o nesplnení povinnosti žalobcu pri skúmaní bonity žalovaných pri uzavretí uvedenej zmluvy o úvere, odvolací súd na toto nové skutkové tvrdenie ako prostriedok procesnej obrany žalovaných uplatnené až v odvolaní prihliadnuť nemohol aplikujúc zásadu zákonnej koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Uvedené skutkové tvrdenie odvolací súd zároveň nemohol považovať ani za novotu v zmysle
§ 366 CSP, pretože neboli splnené zákonné predpoklady na posúdenie tohto tvrdenia ako novoty, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť.
25. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravuje konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, ktorým na strane spotrebiteľa privodí stav straty výhody splátok a zároveň stanovuje kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená, pričom právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá. Druhá kumulatívna podmienka je povinnosť dodávateľa pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky. Povinnosť dodávateľa adresovanou písomnosťou upozorniť spotrebiteľa, je dodávateľ povinný splniť vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva.
26. Žalovaní 1/ až 3/ namietali neplatnosť zosplatnenia úveru. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej vec došlo k platnému zosplatneniu úveru zo strany žalobcu v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovaného 1/ došlo k poslednej úhrade splátky splatnej dňa 15.10.2018, pričom uhradil len časť splátky vo výške 81,94 a nie celú splátku vo výške 119,06 eur. Žalobca vyzval žalovaných 1/ až 3/ listom označeným ako Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.05.2019, teda po uplynutí viac ako 3 mesiacov od omeškania poslednej splátky, aby zaplatili dlžnú sumu vo výške 833,42 eur a zároveň upozornil žalovaných 1/ až 3/ na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v prípade nezaplatenia dlžnej čiastky. Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.05.2019 bolo doručované žalovaným 1/ až 3/ každému samostatne, pričom predmetné 3 zásielky boli žalobcovi vrátené dňa 27.05.2019 ako nedoručené z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote, teda fikciou doručenia. Žalobca dodržal 15-dňovú lehotu na uplatnenie práva zosplatniť celý úver, keď vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 19.06.2019 označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo všetkým žalovaným 1/ až 3/ doručené fikciou doručenia dňa 16.07.2019, kedy sa zásielky vrátili žalobcovi ako nedoručené z dôvodu neprevzatia zásielky v odbernej lehote. Odvolací súd má za to, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Neobstojí ani námietka žalovaných týkajúca sa neplatnosti zosplatnenia úveru pre jej neurčitosť. Odvolací súd má za to, že z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť, aby výzva, resp. upozornenie zo strany dodávateľa (veriteľa) aspoň 15 dní pred zosplatnením celého úveru, obsahovala údaj alebo identifikáciu tej ktorej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva dodávateľa (veriteľa) na zosplatnenie úveru, pričom absencia tejto skutočnosti nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V uvedenom prípade je potrebné vychádzať z výpisu z účtu stavebného sporenia, z ktorého je zrejmé, že splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru bola splatná dňa 15.10.2018 vo výške 119,06 eur, pričom žalovaný 1/ uhradil len časť splátky, čomu zodpovedá súčet všetkých vkladov žalovaného za obdobie od 15.07.2013 do 15.04.2019, resp. do Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.05.2019. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno len vyvodiť, že upozornenie dodávateľa minimálne 15 dní pred zosplatnením celého spotrebiteľského úveru predstavuje adresovanú písomnosť, ktorá sa musí dostať do sféry spotrebiteľa, čo bolo v uvedenom prípade preukázané fikciou doručenia a taktiež z jej obsahu musí byť zrejmé upozornenie spotrebiteľa na možnú stratu výhody splátok v prípade nezaplatenia dlžnej čiastky, resp. na možnosť dodávateľa uplatniť právo na okamžité zosplatnenie úveru. Z výzvy označenej ako Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 02.05.2019 jednoznačne vyplýva, že si žalobca ako dodávateľ splnil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalovaných 1/ až 3/ ako spotrebiteľov upozornil na možné následky v prípade nezaplatenia požadovanej dlžnej čiastky. Predmetná výzva tak obsahuje jednoznačné, jasné skutkové a právne odôvodnenie, preto neuvedenie splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu úveru, nespôsobuje jej neplatnosť.
27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaných, že súd nesprávne stanovil začiatok premlčacej doby na deň 15.11.2018, keď k prvému omeškaniu so zaplatením splátky došlo
dňa 15.10.2018. V tomto smere odvolací súd poukazuje na právne závery prijaté Najvyšším súdom SR v uzneseniach sp. zn. 4Cdo/132/2021, sp. zn. 5Cdo/224/2021 a sp. zn. 9Cdo/368/2021, v zmysle ktorých v prípade spotrebiteľskej zmluvy má dodávateľ podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky a 15 a viac dní od upozornenia, ale premlčacia doba sa začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta Občianskeho zákonníka). Kým ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka reguluje začiatok plynutia premlčacej doby a nie jej dĺžku, ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka obmedzuje právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť spätne od splatnosti omeškanej splátky, čo má oporu v právnej logike, keďže je nesporné, že veriteľ môže svoje právo (požadovať okamžité splnenie celého dlhu) vykonať už na druhý deň po splatnosti splátky, pre ktorej nesplnenie bol dlh zosplatnený. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch. Tam podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Až vtedy sa môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Veriteľovi tým pádom zostanú na uplatnenie svojho práva na súde menej ako celé tri roky všeobecnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka). Kladným zhodnotením premisy, že pri nevylúčení uplatnenia pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka premlčanie plynie pred samotnou actio nata, t.j. ešte pred okamihom, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, dovolací súd dospel k záveru, že je neprípustné, aby ktorémukoľvek veriteľovi plynula premlčacia doba v čase, keď ešte nemôže svoje právo uplatniť žalobou na súde. Najvyšší súd v predmetných rozhodnutiach konštatoval, že aplikácia osobitného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Veriteľ sa môže po prvý raz domáhať svojho práva na súde prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na Najvyšším súdom SR prijaté závery, odvolací súd konštatuje, že nakoľko k zosplatneniu úveru došlo na základe splátky splatnej dňa 15.10.2018, tak trojmesačná doba omeškania so splnením tejto splátky plynula od 16.10.2018 do 16.01.2019, preto najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, bol nasledujúci deň po uplynutí tejto trojmesačnej doby, t.j. deň 17.01.2019. Žaloba bola žalobcom podaná na súde dňa 11.11.2021 včas, teda počas plynutia zákonnej trojročnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka a k premlčaniu nároku žalobcu z úverovej zmluvy by došlo až dňa 17.01.2022.
28. Nakoľko v prejednávanej veci došlo k platnému zosplatneniu úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.06.2013 a súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto je úver bezúročný a bez poplatkov, pričom odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu, v akom žalovaní napadli rozhodnutie súdu prvej inštancie, žalovaní boli povinní vrátiť žalobcovi len istinu z poskytnutého úveru vo výške 14.820 eur. Z výpisu účtu vyplynulo, že žalovaný 1/ celkovo zaplatil žalobcovi sumu 7.419,72 eur, z ktorej sumy žalobca odpočítal daň vo výške 3,60 eur a v prospech úverového účtu tak bola pripísaná suma 7.416,12 eur. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných (žalovaných 2/ a 3/ titulom ručiteľského vzťahu) na zaplatenie istiny vo výške 7.403,88 (istina 14.820 eur - zaplatené splátky celkovo 7.416,12 eur) spolu s úrokom z omeškania 5 % zo sumy 7.403,88 eur od 20.06.2019 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku o povinnosti žalovaných 2/ a 3/ zaplatiť žalobcovi 7.403,88 eur s príslušenstvom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania.
30. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovanému 1/ rozhodol odvolací súd výrokom III. podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď v nadväznosti na vyššie uvedený dôvod zastavenia konania vo vzťahu k žalovanému 1/ pre vyhlásený konkurz na majetok žalovaného 1/ je nutné konštatovať, že zavinenie na zastavení konania nemožno pripísať ani jednej zo sporových strán.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi a žalovaným 2/ a 3/ bolo rozhodnuté výrokom IV. podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 2/ a 3/ v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov odvolacieho konania sú žalovaní 2/ a 3/ povinní zaplatiť žalobcovi v sume určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie.
32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).