Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-101-2020.pdf
PDF · 236.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ERS Holding, spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 702 982 proti žalovanému v 1. rade: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 811 05 Bratislava, IČO: 00 682 420, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, žalovanému v 2. rade: WEMOVE INVESTMENT, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 36 434 361, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, žalovanému v 3. rade: BB construct s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 46 514 333, zastúpený: Advokátska kancelária DE IURE s. r. o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 55 792 031, o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/24/2017 - 1373 zo dňa 14. 10. 2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/24/2017 - 1373 zo dňa 14. 10. 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 42Cb/24/2017 - 1388 zo dňa 16. 10. 2019 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Odvolanie žalovaného v 3. rade o d m i e t a .
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/24/2017 - 1373 zo dňa 14.10.2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 42Cb/24/2017 - 1388 zo dňa 16.10.2019 súd prvej inštancie rozhodol, že žalobu zamieta a žalovaní v 1. až 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom súd určí, že dražba zo dňa 08.11.2016 vyhlásená pod číslom NCRdr 6524/2016 vykonaná na návrh žalovaného v 1. rade žalovaným v 2. rade na majetok žalobcu zapísaný na LV č. XXXX nachádzajúcom sa v okrese Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie A. je neplatná. Žalobca
svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade sa rozhodol realizovať dražbu na majetok žalobcu špecifikovaný v žalobe z dôvodu snahy o uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi, spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 834 625 (ďalej tiež ako „BAU RENT spol. s r.o.“ alebo tiež ako aj „Dlžník“). Žalovaný v 1. rade uzatvoril so spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o. dve úverové zmluvy, a to: a) dňa 18.10.2006 Úverovú zmluvu č. UNB - 51925-2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 12.01.2010, na základe ktorej poskytol žalovaný v 1. rade Dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.161.787,16 EUR (35.000.000,- SK), ktoré sa Dlžník zaviazal splácať štvrťročne v 26 za sebou nasledujúcich splátkach počnúc mesiacom marec 2007 až do úplného splatenia úveru v septembri 2014 (ďalej tiež ako „Úverová zmluva 1“); b) dňa 14.02.2007 Úverovú zmluvu č. UNB - 52381-2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.04.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 3 zo dňa 12.01.2010, na základe ktorej poskytol žalovaný v 1. rade Dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.460.532,43 EUR (44.000.000,- SK), ktoré sa Dlžník zaviazal splácať štvrťročne v 30 za sebou nasledujúcich splátkach počnúc mesiacom jún 2007 až do úplného splatenia úveru v december 2014 (ďalej tiež ako „Úverová zmluva 2“). Dňa 12.12.2011 uzatvoril žalovaný v 1. rade so spoločnosťou BAU-RENT spol. s r. o. Dohodu o splácaní dlhu č. UNB - 5195 - 2006 a č. UNB č. 5238 - 2006 (ďalej tiež ako „Dohoda o splácaní dlhu“) z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou splátok podľa vyššie uvedených úverových zmlúv. V predmetnej dohode sa spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. zaviazala uhradiť zostatok istiny z Úverovej zmluvy 1 vo výške 771.047,69 EUR formou mesačných splátok vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom január 2012 až do úplného zaplatenia v decembri 2021, a tiež zostatok istiny z Úverovej zmluvy 2 vo výške 1.093.589,19 EUR formou mesačných splátok vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom január 2012 až do úplného zaplatenia v decembri 2021. Na zabezpečenie splnenia pohľadávok, ktoré vznikli na základe Úverovej zmluvy 1 a Úverovej zmluvy 2 bolo zo strany spoločnosti BAU - RENT spol. s r. o. a žalobcu poskytnuté zabezpečenie prostredníctvom viacerých zmluvných dokumentov. Predovšetkým, žalobca vo Vyhlásení o ručiteľskom záväzku č. UNB - 5195-2006 a UNB - 52381-2006 zo dňa 12.12.2011 (ďalej tiež ako „Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku“) prevzal ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom.
3. Súd prvej inštancie mal z odpisu Notárskej zápisnice o priebehu dražby zo dňa 08.11.2016, N 610/2016, NZ 42139/2016, NCRIs 43232/2016 za preukázané, že dňa 08.11.2016 sa konalo druhé kolo dražby Založených nehnuteľností. Na predmetných nehnuteľnostiach bolo zriadené záložné právo v prospech žalovaného v 1. rade na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. UNB-52381/3 - 2006. V časti poznámky na príslušnom liste vlastníctva bolo poznamenané začatie výkonu záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade. Zároveň bolo poznamenané začatie vyvlastňovacieho konania v zmysle Oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania zo dňa 27.07.2016, a v zmysle Oznámenia o začatí vyvlastňovacieho konania zo dňa 10.10.2016 na označené pozemky v presne uvedenej výmere, a to s cieľom dosiahnuť obmedzenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v prospech spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu vo výške 630.750,- EUR, pričom vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. K priebehu dražby uviedol námietky štatutárny zástupca žalobcu, p. Roman Ruhig, ktoré boli zaznamenané v zápisnici. Predmetná Notárska zápisnica bola podpísaná dražobníkom, licitátorom, vydražiteľom a notárkou. Dňa 14.11.2016 bol spoločnosti BAU - RENT spol. s r.o. doručený odpis Notárskej zápisnice o priebehu dražby zo dňa 08.11.2016.
4. Dňa 18.10.2006 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ so spoločnosťou BAU - RENT spol. s r.o. ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. UNB - 51925-2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 12.01.2010, na základe ktorej poskytol žalovaný v 1. rade dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.161.787,16 EUR (35.000.000,- SK), ktoré sa Dlžník zaviazal splácať štvrťročne v 26 za sebou nasledujúcich splátkach počnúc mesiacom marec 2007 až do úplného splatenia úveru v septembri 2014. V článku VIII bod 8.1. Úverovej zmluvy 1 sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v 1. rade je oprávnený požadovať splatenie úveru vrátane úrokov i poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti ak Dlžník v dohodnutom termíne splatnosti neuhradí splátku istiny, alebo úroku, alebo neuhradí poplatky. Dňa 14.02.2007 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako veriteľ so spoločnosťou BAU - RENT spol. s r.o. ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. UNB . 52381 -2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 26.04.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 3 zo dňa 12.01.2010, na základe ktorej poskytol žalovaný v 1. rade Dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 1.460.532,43 EUR (44.000.000,- SK), ktoré sa Dlžník zaviazal splácať štvrťročne v 30 za sebou nasledujúcich splátkach počnúc mesiacom jún 2007 až do úplného splatenia
úveru v december 2014. V článku VIII bod 8.1. Úverovej zmluvy 1 sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný v 1. rade je oprávnený požadovať splatenie úveru vrátane úrokov i poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti ak Dlžník v dohodnutom termíne splatnosti neuhradí splátku istiny, alebo úroku, alebo neuhradí poplatky.
5. Dňa 14.02.2007 uzatvoril žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ so žalobcom ako záložcom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. UNB-52381/3 - 2006 (ďalej tiež ako „Záložná o zriadení záložného práva“), na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na záloh vo vlastníctve žalobcu, a to na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúce sa v okrese Bratislava II, obec Bratislava - m. č. Ružinov, katastrálne územie: A.: pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 738 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 255 m2, druh pozemku: ostatné plochy, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 684 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 5080 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 2683 m2, druh pozemku: orná pôda, pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 4852 m2, druh pozemku: orná pôda a pozemok parcelné č. XXXX/XX o výmere 1056 m2, druh pozemku: ostatné plochy (ďalej tiež ako „Záloh“). Záložné právo podľa tejto zmluvy bolo zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1. rade voči spoločnosti BAU- RENT, spol. s.r.o., ktorá pozostáva zo záväzkov spoločnosti BAU - RENT spol. s r.o. vyplývajúcich z Úverovej zmluvy 1 a Úverovej zmluvy 2. Podľa článku III bod 3.7 Záložnej zmluvy, záložca dáva svojím podpisom tejto zmluvy súhlas k tomu, aby v prípade, ak dlžník svoj dlh nesplní riadne a včas, uspokojil záložný veriteľ svoju pohľadávku vrátane príslušenstva zo zálohu v súlade s § 151j Občianskeho zákonníka. Dňa 12.12.2011 uzatvoril žalovaný v 1. rade so spoločnosťou BAU-RENT spol. s r. o. Dohodu o splácaní dlhu č. UNB - 5195 - 2006 a č. UNB č. 5238
- 2006 z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátok podľa vyššie uvedených úverových zmlúv. V predmetnej dohode sa spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. zaviazala uhradiť zostatok istiny z Úverovej zmluvy 1 vo výške 771.047,69 EUR formou mesačných splátok vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom január 2012 až do úplného zaplatenia v decembri 2021, a tiež zostatok istiny z Úverovej zmluvy 2 vo výške 1.093.589,19 EUR formou mesačných splátok vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom január 2012 až do úplného zaplatenia v decembri 2021.
6. Dňa 12.12.2011 vystavil žalobca Vyhlásenie o ručiteľskom záväzku č. UNB-51925- 2006 a UNB-52381-2006, v ktorom vyhlásil, že preberá ako ručiteľ podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, t.j. istiny úveru, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iného príslušenstva pohľadávky, vrátane pohľadávok, ktoré vzniknú žalovanému v 1. rade prípadným odstúpením od úverovej zmluvy, resp. zmene úverovej zmluvy dodatkom alebo vyhlásení úverovej zmluvy súdom za neplatnú. Ručiteľské vyhlásenie ručiteľa je obmedzené v tom zmysle, že ručí len do výšky nesplateného záväzku dlžníka podľa vyššie uvedených splátkových kalendárov, tzn. ručiteľ nie je povinný zaplatiť celý dlh v celosti ale iba jeho časť, ktorá sa stane zročná uplynutím času, iná právna skutočnosť nemá na povinnosť ručiteľa plniť vplyv. V prípade, ak klient neuhradí voči Záručnej banke svoj splatný záväzok, vyhlasuje týmto ručiteľ bezpodmienečne a neodvolateľne, že tento záväzok splní za klienta sám, a to na prvú výzvu Záručnej banky v lehote do 90 dni odo dňa doručenia výzvy Záručnej banky ručiteľovi na číslo účtu, ktoré bude uvedené vo výzve. Záručná banka môže požadovať aj úroky z omeškania v zmysle úverovej zmluvy a ručiteľ preberá záväzok ručenia i za tieto úroky z omeškania rovnako aj za ďalšie príslušenstvo t.j. hlavne riadne úroky uvedené v úverových zmluvách.
7. Dňa 12.12.2011 bola notárom JUDr. Deziderom Ravlukom spísaná Notárska zápisnica N 1149/11, Nz 54575/11, NCRIs 55745/11, v ktorej spoločnosť BAU - RENT spol. s r.o. ako osoba povinná 1 a žalobca ako osoba povinná 2 vyhlásili, že sú povinné zaplatiť žalovanému v 1. rade ako osobe oprávnenej zostatok splatnej istiny vo výške 771.047,69 EUR mesačnými splátkami vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc od 21.01.2012 do 21.12.2021 nasledovne:
- 21.12.2012 suma ročnej splátky 67.200 EUR, suma mesačnej splátky 5.600 EUR;
- 21.12.2013 suma ročnej splátky 69.600 EUR, suma mesačnej splátky 5.800 EUR;
- 21.12.2014 suma ročnej splátky 74.400 EUR, suma mesačnej splátky 6.200 EUR;
- 21.12.2015 suma ročnej splátky 76.800 EUR, suma mesačnej splátky 6.400 EUR;
- 21.12.2016 suma ročnej splátky 76.800 EUR, suma mesačnej splátky 6.400 EUR;
- 21.12.2017 suma ročnej splátky 79.200 EUR, suma mesačnej splátky 6.600 EUR;
- 21.12.2018 suma ročnej splátky 81.600 EUR, suma mesačnej splátky 6.800 EUR;
- 21.12.2019 suma ročnej splátky 81.600 EUR, suma mesačnej splátky 6.800 EUR;
- 21.12.2020 suma ročnej splátky 84.000 EUR, suma mesačnej splátky 7.000 EUR;
- 21.12.2021 suma ročnej splátky 79.847,69 EUR suma mesačnej splátky 6.600 EUR;
- 21.12.2021 - posledná mesačná splátka vo výške 7.247,69 EUR. Spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. a žalobca zároveň vyhlásili, že sú povinní zaplatiť žalovanému v 1. rade ako osobe oprávnenej zostatok splatnej istiny vo výške 1.093.589,19 EUR mesačnými splátkami vždy k 21.dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc od 21.01.2012 do 21.12.2021 nasledovne:
- 21.12.2012 suma ročnej splátky 94.800 EUR, suma mesačnej splátky 7.900 EUR;
- 21.12.2013 suma ročnej splátky 98.400 EUR, suma mesačnej splátky 8.200 EUR;
- 21.12.2014 suma ročnej splátky 105.600 EUR, suma mesačnej splátky 8.800 EUR;
- 21.12.2015 suma ročnej splátky 109.200 EUR, suma mesačnej splátky 9.100 EUR;
- 21.12.2016 suma ročnej splátky 109.200 EUR, suma mesačnej splátky 9.100 EUR;
- 21.12.2017 suma ročnej splátky 112.800 EUR, suma mesačnej splátky 9.400 EUR;
- 21.12.2018 suma ročnej splátky 116.400 EUR, suma mesačnej splátky 9.700 EUR;
- 21.12.2019 suma ročnej splátky 116.400 EUR, suma mesačnej splátky 9.700 EUR;
- 21.12.2020 suma ročnej splátky 120.000 EUR, suma mesačnej splátky 10.000 EUR;
- 21.12.2021 suma ročnej splátky 110.789,19 EUR suma mesačnej splátky 9.200 EUR;
- 21.12.2021 - posledná mesačná splátka vo výške 9.589,19 EUR. V Notárskej zápisnici spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. a žalobca zároveň vyhlásili, že v plnom rozsahu, čo do základu, dôvodu i čo do výšky uznávajú svoje záväzky vyplývajúce z Úverovej zmluvy 1, Úverovej zmluvy 2, z Dohody o splácaní dlhu a z Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Súčasne, spoločnosť BAU- RENT spol. s.r.o. a žalobca ako osoby povinné súhlasili s tým, že v prípade nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy 1, Úverovej zmluvy 2, z Dohody o splácaní dlhu a z Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, t.j. v prípade nezaplatenia nesplatených úverových pohľadávok alebo ich časti do lehoty splatnosti, je táto notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
8. Listom zo dňa 22.10.2013 označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ vyzval žalovaný v 1. rade spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. na zaplatenie omeškaných dlžných čiastok v zmysle Dohody o splácaní dlhu v celkovej výške 59.858,61 EUR v lehote do 20. 11. 2013. Spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. sa mala dostať do omeškania v súvislosti s Úverovou zmluvou 1 v znení Dohody o splácaní dlhu so splatením splátky istiny vo výške 49.969,80 EUR ku dňu 22.10.2013 a splátky úrokov z omeškania vo výške 9.888,81 EUR ku dňu 22.10.2013. Žalovaný v 1. rade zároveň uviedol, že v prípade neuhradenia omeškaných dlžných čiastok v poskytnutej lehote, požaduje splatenie celej pohľadávky z Úverovej zmluvy 1 v znení Dohody o splácaní dlhu ku dňu 29.11.2013. Z predloženej doručenky súd zistil, že táto výzva bola spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. doručená dňa 29.10.2010. Tieto skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Listom zo dňa 22.10.2013 označeným ako „Výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ vyzval žalovaný v 1. rade spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. na zaplatenie omeškaných dlžných čiastok v zmysle Dohody o splácaní dlhu v celkovej výške 11.143,45 EUR v lehote do 20. 11. 2013. Spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. sa mala dostať do omeškania v súvislosti s Úverovou zmluvou 2 v znení Dohody o splácaní dlhu so splatením splátky úrokov z omeškania vo výške 11.143,45 EUR ku dňu 22.10.2013. Žalovaný v 1. rade zároveň uviedol, že v prípade neuhradenia omeškaných dlžných čiastok v poskytnutej lehote, požaduje splatenie celej pohľadávky z Úverovej zmluvy 2 v znení Dohody o splácaní dlhu ku dňu 29. 11. 2013. Z predloženej doručenky súd zistil, že táto výzva bola spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. doručená dňa 29.10.2013. Tieto skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Žalovaný v 1. rade oznámil začatie výkonu záložného práva písomným Oznámením o začatí výkonu zmluvného záložného práva zo dňa 17.01.2014, ktoré bolo podľa predložených doručeniek doručené spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. dňa 04.02.2014, žalobcovi dňa 04.02.2014 a príslušnému Okresnému úradu Bratislava, katastrálny odbor dňa 23.01.2014.
9. Z Obchodného vestníka č. 41/2015 zverejneného dňa 02.03.2015 súd zistil, že Okresný súd Trnava dňa 23.02.2015 povolil reštrukturalizáciu spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. Dňa 14.08.2015 potvrdil Okresný súd Trnava reštrukturalizačný plán Dlžníka a skončil jeho reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán je zo strany Dlžníka riadne a včas plnený. Na základe Návrhu žalovaného v 1. rade na vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky vo výške 753.817,49 EUR s príslušenstvom z Úverovej zmluvy 1 a na vymoženie pohľadávky vo výške 905.249,58 EUR s príslušenstvom z Úverovej zmluvy 2, a na základe Notárskej zápisnice je vedené exekučné konanie voči žalobcovi pod Ex 553/2015 - 4. V rámci uvedeného exekučného konania podal žalobca voči Upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 05.10.2015, sp. zn.
Ex/2015 - 4 a voči Upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 05.10.2015, sp. zn. Ex/2015 - 10 námietky, v ktorých uvádzal obdobné argumenty ako v tomto súdnom konaní. Okresný súd Bratislava II Uznesením zo dňa 30.06.2016, sp. zn. 39 Er/4277/2015 - 223 námietky žalobcu zamietol.
10. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 497 ods. 1, § 499, § 504, § 506, § 303 Obchodného zákonníka, § 151a, § 151b ods. 1 až 4, § 151j, § 151l, § 12, § 20 ods. 13, § 21 ods. 2, § 24 ods. 3 a 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 114 ods. 1, § 120 ods. 3, § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
11. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní s poukazom na vyššie citované ustanovenia príslušných právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
12. Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola sporná predovšetkým skutočnosť, či žalovaný v 1. rade ako veriteľ pohľadávky voči spoločnosti BAU - RENT spol. s r.o. je oprávnený uspokojiť tuto pohľadávku voči Dlžníkovi z majetku žalobcu aj napriek tomu, že (i) Dlžník prešiel reštrukturalizáciou, (ii) reštrukturalizačný plán bol schválený príslušným súdom, a zároveň napriek tomu, že (iii) zo strany Dlžníka je reštrukturalizačný plán riadne a včas plnený. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 114 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi. Podstatou reštrukturalizačného konania je zabezpečenie kolektívneho uspokojenia pohľadávok veriteľov, pričom jedným z nástrojov zabezpečenia, aby po začatí reštrukturalizačného konania nedochádzalo k individuálnemu uspokojovaniu veriteľov je aj zákaz začatia alebo pokračovania vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi. Príslušné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak poskytujú ochranu dlžníkovi v reštrukturalizácii voči veriteľom pohľadávok, ktoré sú uplatňované prihláškou. Ak majú veritelia pohľadávky, ktoré im vznikli do začatia reštrukturalizačného konania, sú oprávnení si tieto prihlásiť do reštrukturalizačného konania, pričom v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu dlžníka sú veritelia povinní strpieť jej uspokojovanie od dlžníka resp. z majetku dlžníka v čase, v rozsahu a spôsobom potvrdeným reštrukturalizačným plánom. Takáto ochrana pred speňažovaním majetku sa však týka výlučne majetku dlžníka, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie, nie tretích osôb odlišných od dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa zabezpečujú konkrétnymi zabezpečovacími právami alebo ručením. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ani žiadneho iného zákonného ustanovenia nevyplýva, že začatie reštrukturalizačného konania alebo schválenie reštrukturalizačného plánu má účinky, ktoré by okrem reštrukturalizovanej spoločnosti chránili aj ďalšie osoby voči jeho veriteľom. To platí aj v prípade, ak je reštrukturalizačným plánom priznané plnenie vo výške 100% pôvodnej veriteľovej pohľadávky za zmenenej splatnosti. Podľa § 155 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii platí, že reštrukturalizačným plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na ustanovenie § 120 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom zákon výslovne pripúšťa existenciu nárokov iných osôb, ktoré po začatí reštrukturalizačného konania plnia záväzok za dlžníka, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania.
13. K tvrdeniam žalobcu, že dlžník plní schválený reštrukturalizačný plán, nedostal sa do omeškania, a teda nie je splnený zákonný predpoklad pre výkon záložného práva žalovaného v 1. rade na majetok žalobcu, pričom neboli naplnené predpoklady ustanovené v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd poukázal na to, že spoločnosť BAU - RENT spol. s r. o. ako dlžník sa dostala do omeškania s plnením svojich záväzkov vyplývajúcich jej z Úverovej zmluvy 1 a Úverovej zmluvy 2 v znení Dohody o splácaní dlhu ešte pred začatím reštrukturalizačného konania. Výzvami doručenými spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. dňa 29.10.2013 vyzval žalovaný v 1. rade Dlžníka v zmysle Dohody o splácaní dlhu na zaplatenie omeškaných dlžných čiastok. Žalovaný v 1. rade zároveň uviedol, že v prípade, ak Dlžník neuhradí omeškané splátky v lehote do 20.11.2013, požaduje splatenie pohľadávok vyplývajúcich z Úverovej zmluvy 1 a Úverovej zmluvy 2 v celej výške. Skutočnosť, že Dlžník sa v čase pred reštrukturalizačným konaním dostal do omeškania, potvrdil v priebehu konania aj samotný žalobca. Nakoľko zo strany Dlžníka ani napriek uvedeným výzvam nedošlo k plneniu, vyzval žalovaný v 1. rade v zmysle Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku žalobcu, aby zaplatil žalovanému v 1. rade pohľadávku vyplývajúcu z Úverovej zmluvy 1 v znení Dohody o splácaní dlhu vo výške 766.474,15
EUR, a zároveň pohľadávku vyplývajúcu z Úverovej zmluvy 2 v znení Dohody o splácaní dlhu vo výške 1.015.614,04 EUR, a to v termíne do 90 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Bez ohľadu na uvedené výzvy, ani zo strany Dlžníka a ani zo strany žalobcu k úhrade pohľadávok žalovaného v 1. rade nedošlo. Vzhľadom na to, že pohľadávka žalovaného v 1. rade nebola riadne a včas splnená, oznámil žalovaný v 1. rade začatie výkonu záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva Dlžníkovi, žalobcovi a príslušnému okresnému úradu. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo Dlžníkovi a žalobcovi doručené dňa 04.02.2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalovaný v 1. rade bol oprávnený začať výkon záložného práva podľa Zmluvy o zriadení záložného práva. Žalovaný v 1. rade začatie výkonu záložného práva riadne oznámil všetkým dotknutým subjektom v zmysle ustanovenia § 151l Občianskeho zákonníka. S poukazom na tieto skutočnosti vyhodnotil súd predmetné tvrdenia žalobcu za účelové.
14. K uvádzanej neplatnosti Znaleckého posudku 1, ktorým bola určená hodnota predmetu dražby súd poukázal na ustanovenie § 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého bol žalobca ako vlastník predmetu dražby oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku, ktorým bol ohodnotený predmet dražby, vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Zo skutkových tvrdení žalovaného v 1. rade, ktoré žalobca nepoprel, mal súd za preukázané, že Znalecký posudok 1 bol žalobcovi doručený zo strany žalovaného v 2. rade dňa 11.07.2016. Žalobca k predmetnému znaleckému posudku nevzniesol u žalovaného v 2. rade ako dražobníka v zákonnej lehote 10 pracovných dní žiadne námietky. Z uvedeného dôvodu, nakoľko žalobca nevyužil svoje zákonné právo a nepodal voči Znaleckému posudku 1 námietky v zákonom stanovenej lehote, považuje súd neskoré namietanie nesprávnosti Znaleckého posudku 1 za obštrukčné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu konania netvrdil žiadne skutočnosti vysvetľujúce zmeškanie uvedenej zákonnej lehoty. Je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa jedná o podnikateľský subjekt a preto sa u žalobcu predpokladá vyššia miera zodpovednosti sa svoje konanie resp. opomenutie konania.
15. K tvrdenému nedostatku Notárskej zápisnice o priebehu dražby, na ktorej má chýbať podpis žalobcu ako osoby, ktorá v priebehu dražby podala námietky voči vykonaniu dražby, súd poukázal na to, že síce podľa § 24 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách zápisnicu o priebehu dražby podpisuje aj osoba, ktorá vzniesla námietky proti vykonaniu dražby ústne v priebehu konania dražby, avšak samotný nedostatok podpisu osoby, ktorá podala námietky voči priebehu dražby v prípade, že dražba je inak vykonaná v súlade so zákonom, nemôže mať dopad na platnosť dražby. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 568/2007 Z.z., podľa ktorej aj taká skutočnosť, ako je samotné nezaevidovanie námietok proti priebehu dražby (nielen chýbajúci podpis) nebude mať dopad na platnosť dražby, pokiaľ bude inak dražby vykonaná v súlade so zákonom. Navyše, žalobca v tejto súvislosti netvrdil žiadne skutočnosti preukazujúce, že absenciou jeho podpisu v zápisnici o priebehu dražby bol dotknutý na svojich právach takým spôsobom, že by to mohlo spôsobiť neplatnosť dražby.
16. K námietkam žalobcu, že konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a odporuje dobrým mravom súd uviedol, že zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Sú právne relevantné pri výkone práva, kde sú kritériom právnej ochrany výkonu práva v tom zmysle, že pokiaľ výkon práva je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aj keď neporušuje žiadne kogentné ustanovenia zákona, nepožíva právnu ochranu. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami pri obchodovaní. O šikanovanie by išlo napríklad vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému poškodeniu iných subjektov. V danom prípade nebolo preukázané také konanie žalovaného v 1. rade, ku ktorému by dochádzalo z iných dôvodov, akým je dosahovanie hospodárskych cieľov či uspokojovanie jeho iných potrieb, keď hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou by bol úmysel poškodiť žalobcu.
17. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca síce spochybnil aj platnosť samotnej záložnej zmluvy, avšak tento prostriedok procesnej obrany žalobca použil až v záverečnej reči na pojednávaní konanom dňa 16.09.2019. Nakoľko žalobca na uvedené skutočnosti poukázal až vo svojej záverečnej reči, žiadnym spôsobom nevysvetlil a ani nepreukázal, že uvedený prostriedok procesnej obrany nemohol uplatniť skôr, súd na tieto skutočnosti neprihliadal.
18. Súd prvej inštancie v súvislosti s argumentáciou žalovaného v 3. rade, ktorý napriek procesnej pozícii na strane žalovaného požadoval vyhovieť žalobe žalobcu, uviedol, že len na základe uvedeného nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu resp. tento úkon žalovaného v 3. rade nie je možné považovať za uznanie, nakoľko vzhľadom na povahu spoločenstva v danom prípade je na procesnú perfektnosť takéhoto úkonu potrebný súhlas všetkých procesných spoločníkov vystupujúcich v danom prípade na strane žalovaného. Bez ohľadu na uvedené súd konštatuje, že skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v 3. rade, a to predovšetkým, že mal byť zo strany žalovaného v 2. rade pri predmetnej dražbe uvedený do omylu, neboli v tomto konaní preukázané.
19. Súd prvej inštancie zdôvodnil, že nevykonal dôkaz, ktorý navrhol žalobca, a to výsluch JUDr. Erika Bilského, nakoľko nepovažoval jeho vykonanie pre rozhodnutie vo veci samej za potrebné. Navyše, podľa vyjadrení samotného žalobcu, žalobca navrhoval vykonať tento dôkaz za účelom preukázania riadneho a včasného plnenia reštrukturalizačného plánu zo strany spoločnosti BAU - RENT spol. s r.o., avšak táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami v tomto konaní sporná.
20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mali žalovaní v konaní plný úspech, súd priznal žalovaným náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevykonal, respektíve odignoroval navrhnuté dôkazy žalobcom vo svojom napádanom rozhodnutí, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a to:
- niekoľko krát dupľovanie žalobcom na vypočutie svedka - dozorného správcu reštrukturalizačného konania úverového dlžníka spoločnosti BAU - RENT spol. s r.o. (ktorý dlžníkom nebol podľa reštrukturalizačného plánu),
- súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani so založeným dôkazom žalobcu, kde dozorný správca spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., JUDr. Erik Bilský zaslal žalovanému v 1. rade zo dňa 08.08.2016 svoje vyjadrenie, kde uviedol, že je dôvodné podozrenie o neexistencii oprávnenia žalovaného v 1. rade začať výkon záložného práva k ručiteľovi = žalobca, ako aj dôvodné podozrenie o neexistencii oprávnenia navrhnúť vykonanie dražby,
- súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I sp. zn 37K/21/2017 zo dňa 21.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.03.2018 v obdobnej veci medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, z ktorého jednoznačne vyplýva, „že Reštrukturalizačným plánom Dlžníka došlo k novácii pôvodne uzavretých Úverových zmlúv. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dožadovať sa plnenia od Dlžníka (v tomto konaní žalobca) môže Navrhovateľ (v tomto konaní žalovaný v 1. rade) až v prípade, keď dlžník BAU-RENT spol. s r.o. nebude plniť záväzok dohodnutý v reštrukturalizačnom pláne. Tým je podľa jeho názoru jasne prejudikované aj v tomto konaní vo veci samej, že Reštrukturalizačným plánom úverového dlžníka spoločnosti BAU RENT spol. s r.o. došlo k zákonnej novácií pôvodne uzavretých Úverových zmlúv ( zo dňa 18.10.2006 Úverovú zmluvu č. UNB - 51925-2006 a zo dňa 14.02.2007 Úverovú zmluvu č. UNB . 52381-2006 ) a jej dodatkov, ako aj dohody zo dňa 12.12.2011, ktorú uzatvoril žalovaný v 1. rade so spoločnosťou BAU-RENT spol. s r. o. Dohodu o splácaní dlhu č. UNB - 5195 - 2006 a č. UNB č. 5238 - 2006 (ďalej tiež ako „Dohoda o splácaní dlhu“) z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou splátok podľa vyššie uvedených úverových zmlúv. Žalobca (ručiteľ) za spoločnosť BAU RENT spol. s r.o., teda nemal a nemohol plniť údajné záväzky úverového dlžníka v prospech žalovaného v 1. rade; nakoľko žiadne záväzky úverového dlžníka neexistovali k žalovanému v 1. rade a ani neexistovali žiadne pôvodné pohľadávky žalovaného v 1.
rade k úverovému dlžníkovi po splatnosti po dni 20.08.2015, respektíve neexistovali žiadne pohľadávky, ktoré by neboli riešené v reštrukturalizačnom pláne (ďalej len „RP”) spoločnosti BAU RENT spol. s r.o., nakoľko v RP boli zahrnutých 100% všetkých pohľadávok z úverových zmlúv a dohôd medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o.
23. Žalobca zdôrazňuje, že vzťah žalobcu má jednoznačne akcesorickú povahu ručiteľa, t.j. žalobca k záväzkovému vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o. Zdôrazňuje tiež, že samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonným, svojvoľným jednostraným rozsudkom, bez hodnotenia dôkazov a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom súd musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a samotný rozsudok aj z jeho odôvodnením síce na oko vyzerá ako odôvodnený, avšak nehodnotí právny a skutkový stav rovnostranne, ale je zjavne jednostranne nakloneným žalovanému v 1. a 2. rade, kde treba zdôrazniť, že jednotlivé úkony treba sledovať podľa času a to, že v prvom rade došlo k novácií záväzku medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o. Uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len OS TT) Sp. zn. 23R/1/2015 zo dňa 14.08.2015 a k zmluve medzi žalovaným v 1. a 2. rade došlo až Návrhom na vykonanie dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zo dňa 15.03.2016 t. j. až po novácií zaväzku medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o. Súd prvej inštancie sa teda ani dôsledne nezaoberal dôkazmi, založenými žalobcom a sledovaním času jednotlivých úkonov = novácia záväzkových vzťahov medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol. s.r.o. (pritom žalobca vo svojich vyjadreniach na tieto úkony poukazoval) a to: Reštrukturalizačný plán Spoločnosti BAU RENT spol. s.r.o. a Uznesením Okresného súdu Trnava Sp. zn. 23R/1/2015 zo dňa 14.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.08.2015, Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zo dňa 15.03.2016 a Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn 37K/21/2017 zo dňa 21.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.03.2018. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že všetky úkony - zmluvy, dohody, zákonná RP spoločnosti BAU RENT sa menili v súlade so slobodnou vôľou strán BAU RENT spol s r.o. a žalovaným v 1. rade a žalobca ako ručiteľ nebol povinný plniť za spoločnosť BAU RENT spol s r.o., ak žalovaný v 1. rade sa dohodli na nových plneniach, splátkach zmlúv a spoločnosť BAU RENT spol. s r.o. ich plní, plnila a splnila. Dvojité plnenie za tú istú vec je bezdôvodným obohatením toho (žalovaný v 1. rade), ktorý takéto plnenie príjme 2x v rozpore so zmluvou. Ak teda došlo k novácií záväzkov medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o k 20.08. 2015, tak potom neexistuje právo žalovaného v 1. rade na uspokojenie sa od ručiteľa - žalobcu, lebo neexistuje žiadny záväzok po splatnosti, na ktorý by mal nárok žalovaný v 1. rade od ručiteľa - žalobcu po 20. 08.2015 a preto nemohol žalovaný v 1. rade neskorším právaným úkonom dražbou prijímať plnenie od žalobcu, ak neexistoval žiadny dlh po splatnosti úverovým dlžníkom spoločnosti BAU RENT spol s r.o.
24. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy žalobcu, nezaoberal sa založenými dôkazmi žalobcom, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (materiálna pravda - materiálne dôkazy; platnosť právnych úkonov a ich zmien v časovom horizonte) a na druhej strane súd žalovaným v 1. a 2. rade pripustil všetky dôkazy, ktoré použil na jednostranné nezákonné odôvodnenie rozsudku v rozpore so skutkovým stavom. Z konania súdu prvej inštancie je dôvodné podozrenie účelovosti rozhodnutia vo veci samej v prospech jednej strany sporu, žalovaní v 1. a 2. rade a to v prospech žalovaných, pričom žalovaný v 3. rade z morálneho hľadiska potvrdil (súlad s poctivým obchodným stykom), že žalovaný v 1. rade konal v rozpore s poctivým obchodným stykom k žalobcovi, že malo ísť o údajnú snahu o ekonomickú likvidáciu žalobcu, čo sa žalovaný dozvedel od svojho známeho, ktorého nechcel menovať z dôvodu jeho ochrany. Je logické, že ak známy žalovaného v 1. rade pracuje u žalovaného, tak by bolo neetické prezradiť svojho známeho, ktorý by mohol tým stratiť svoje zamestnanie. Zarážajúce je a aj to, že súd prvej inštancie, ak prišiel žalovaný v 3. rade s tým, že je za vyhovenie žaloby v prospech žalobcu, tak súd prvej inštancie neprijal dôkazy už ani od žalovaného v 3. rade, ktoré nemohol predložiť v čase podanej žaloby, nakoľko tieto sú datované z neskoršieho obdobia, ktoré preukazujú, že žalovaný v 2. rade uviedol žalovaného v 3. rade do omylu a to, že predmet dražby (pozemky) už nebudú zaťažované žiadnymi inými právami tretích osôb. Súd prvej inštancie tým len dokázal, že nešlo v tomto konaní o skutkový stav, ale o stav taký, aby bolo vo veci samej rozhodnuté tak, ako si to predstavujú žalovaní v 1. a 2. rade, ktorý sú zmluvnými partnermi a nezáležalo súdu prvej inštancie na zistení úplného skutkového stavu na spravodlivé rozhodnutie vo veci samej.
25. Žalobca žiada odvolací súd, aby vytýčil vo veci samej pojednávanie na odvolacom súde a aby odvolací súd vykonal dokazovanie navrhovaného dôkazu žalobcom a to aj vypočutie svedka správcu konkurznej podstaty - Ing. Erik Bilský. Má za to, že doplnenie dokazovania preukáže, respektíve aj už
preukázalo, že všetky úkony žalovaného v 1. a 2. rade (k dražbe) proti žalobcovi boli vykonané po zmene záväzku medzi žalovaným v 1. rade a hlavným úverovým dlžníkom BAU RENT spol s r.o. a ručiteľom = žalobcom sú v rozpore so zákonom o ZKR a v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, nakoľko hlavný úverový dlžník prijal 100% pohľadávok žalovaného v 1. rade do reštrukturalizačného plánu = zákonná novácia úverových zmlúv, ďalej, že neexistuje žiadna pôvodná pohľadávka žalovaného v 1. rade, ktorá sa dala uplatniť podľa ustanovenia § 155 ods. 4 ZKR proti žalobcovi, ktorý je ručiteľom so svojou nehnuteľnosťou - pozemky, ktoré boli nezákonným predmetom dražby bez právneho titulu, nakoľko nezostala po schválení reštrukturalizačného plánu, žiadna pôvodná pohľadávka, ktorá by nebola plnená spoločnosťou BAU RENT spol. s.r.o. riadne a včas. A taktiež sa preukáže a je preukázané, že za hlavnú metódu reštrukturalizácie nebola ochrana pred veriteľom žalovaným v 1. rade na zníženie uspokojenia žalovaného v 1. rade, ako to býva obvyklé v reštrukturalizačnom konaní, ale išlo najmä o ochranu spoločnosti BAU RENT spol. s r.o. a teda aj o ochranu ručiteľov na zmenu splatnosti jednotlivých splátok poskytnutých úverov, ktoré boli dohodnuté medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol s r.o. a to najmä pred nezákonným predávaním majetku úverového dlžníka pod trhovú cenu žalovaným v 1. rade cez súkromné dražiteľské spoločnosti, čo platí aj pre prípad ručiteľov, ktoré sú subsidiárne viazané na prípadné neplnenie si povinnosti spoločnosti BAU RENT spol s r.o. v tomto prípade žalobcu, ktorému boli dané do dražby pozemky bez právneho titulu neexistencie splatnej pohľadávky žalovaného v 1. rade v danom čase návrhu na začatie dražby. Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie a jeho zistenia, respektíve jeho arbitrárne odôvodnenie skôr pripomína návod na nedodržiavanie zmluvných záväzkových vzťahov, alebo podnecovanie na bezprávie v znení: Štátna banka si môže robiť čo chce. Uberať majetok z ručenia úverového dlžníka a ručiteľov kedy sa jej zachce a to fabulovaním listov a to všetko pod trhovú reálnu cenu so súkromnými držiteľskými spoločnosťami, bez zákonného, zmluvného oprávnenia v rozpore so zásadou „Pacta sunt servanda“. Pre banku je prejav vôle v zmluvných vzťahoch ničotný, ale v ručiteľských perfektný na likvidáciu subjektov. Banka môže platné zákony prekrúcať na svoj prospech tak, aby sa obohatila aj dvojnásobne oproti tomu čo jej patrí t.j. bezdôvodne sa obohacovať na svojich klientoch.
26. Podľa žalobcu súd prvej inštancie odignoroval zásadu novácie záväzkového hlavného vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol s r.o, kde novácia je nahradenie existujúceho, teda doterajšieho záväzku novým záväzkom. Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne t.j. v tomto prípade schválený reštrukturalizačný plán súdom, ktorý schválil v reštrukturalizačnom konaní aj sám žalovaný v 1. rade a bolo mu priznaných 100% všetkých pohľadávok. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok, alebo splatný záväzok. Reštrukturalizačným plánom v reštrukturalizačnom konaní dochádza k zákonnej novácii záväzkového vzťahu a ručenie (žalobcu) má akcesorickú, subsidiárnu povahu na hlavný záväzok. Z akcesorickej povahy zabezpečenia záväzkov vyplýva, že vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie platného hlavného (zabezpečovaného) záväzku. Vedľajší záväzok je taký, ktorý zároveň trvá popri hlavnom záväzku a je od hlavného záväzku závislý. To znamená, že v rámci vedľajšieho záväzku je nemožné plniť skôr ručiteľom, zabezpečením hlavného záväzku, ako sú zmenené splátky dojednané v zmenenom hlavnom záväzku a preto na vykonanie dražby po zmenenom hlavnom záväzku neexistuje právny titul podľa zákona ZDD. Ak aj by existoval právny titul k návrhu na začatie uplatňovania uspokojenia veriteľa z vedľajšieho záväzku pred zmenou nováciou - reštrukturalizáciou hlavného záväzku, tak sa mal vykonať pred nováciou hlavného záväzku, avšak ak došlo k zmene hlavného záväzku tak zmenou hlavného záväzku; sa zmenili aj vedľajší záväzok a po tejto zmene hlavného záväzku sa v zásade akcesorického, subsidiárneho záväzku zmenil aj vedľajší záväzok z ručenia. Totiž zabezpečenie hlavného záväzku vždy sleduje hlavný záväzok a nie naopak. Ručenie a zabezpečenie záväzku je spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi resp. zabezpečovací prostriedok, ktorého podstata spočíva v tom, že ručiteľ sa veriteľovi zaviaže, že mu uhradí určitý záväzok, napríklad vráti poskytnutý úver, pokiaľ tento záväzok nebude riadne splnený dlžníkom.
27. Zdôraznil, že v tomto prípade žalovaný v 1. rade zmenil svojim konaním prihlásením svojich 100% pohľadávok do reštrukturalizačného konania spoločnosti BAU RENT spol s.r.o t.j. 100% pôvodných pohľadávok a v danom reštrukturalizačnom konaní žalovanému v 1. rade bolo priznaných 100% pohľadávok žalovaného v 1. rade. Tak potom nie je možné hovoriť o pôvodnej pohľadávke, ktorá sa dala uplatniť proti žalobcovi - ručiteľovi a následne vykonať dražbu zo zabezpečenia majetku ručiteľom, ak neexistovala v danom čase žiadna pôvodná pohľadávka žalovaného v 1. rade, ktorá by nebola prijatá
nováciou v reštrukturalizačnom pláne spoločnosti BAU RENT spol s r.o. Z tohto dôvodu aj samotný návrh žalovaného v 1. rade so žalovaným v 2. rade nemôže byť platný bez právneho titulu a s tým spojená dobrovoľná dražba a to bez zákonného právneho titulu, ak neexistovala v danom čase žiadna pôvodná pohľadávka žalovaného v 1. rade, ktorú si mohol žalovaný v 1. rade uplatniť k žalobcovi - k zabezpečenému majetku pre prípad neplnenia hlavného záväzku spoločnosti BAU RENT spol s r.o., nakoľko neexistovala žiadna pohľadávka k hlavnému dlžníkovi po splatnosti, tak nemohlo existovať ani právo žalovaného v 1. rade uspokojiť sa z majetku ručiteľa - žalobcu, ak neexistovala žiadna splatná pohľadávka žalovaného v 1. rade. Z uvedeného dôvodu žalobca preukázal, že súd prvej inštancie nesledoval skutkový stav a ani právny stav pri svojom rozhodovaní vo veci samej, nakoľko zamietnutie žaloby je svojvoľné - arbitrárne, ak v odôvodnení rozhodnutia pre zamietnutie žaloby poukázal na ustanovenie § 155 ods. 4 ZKR, ktoré v skutkovom a právnom stave je irelevantné pre posúdenie veci samej a súd prvej inštancie rozhodol tak, že priznal, že dražba notárskou zápisnicou N 610/2016, Nz 42139/2016, NCRIs 43232/2016 zo dňa 08.11.2016 je platná a zákonná. Takéto odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie svedčí o tom, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28. Žalobca má za to, že ako ručiteľ nemôže niesť bremeno ručiteľa za úver, ktorý bol poskytnutý na kúpu motorových vozidiel podporovaný Nordickými fondami značky VOLVO cez žalovaného v 1. rade, ktorý bol jediný oprávnený prijímať plnenie podpory z Nordických fondov na podporu predaja nákladných motorových vozidiel značky VOLVO, čím došlo už k obchádzaniu zákona pri kúpe motorových vozidiel predajcom VOLVO na území SR pre spoločnosť BAU RENT spol. s r.o., a s tým spojené aj financovanie predaja cez SZRB a.s. (žalovaného v 1. rade), ktoré vykonalo takú podporu predaj a financovanie (poskytovania úverov) z nezákonných kartelových dohôd pri predaji nákladných motorových vozidiel značky VOLVO a MAN. Tým aj samotné úvery; v takomto prípade by mali byť vyhlásené za neplatné a to v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a tým aj vyhlásenie za absolútne neplatnú záložnú zmluvu (v merite veci), z ktorej vznikol návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorú žalobca v tomto konaní napáda, nakoľko záložná zmluva nadväzuje, ako ručenie za neplatný úver, ktorým sa podporil predaj motorových vozidiel na území SR. Súd by mal vždy skúmať absolútnu neplatnosť právnych úkonov ex offo. Potom je zrejmé a logické, že ak došlo k obchádzaniu zákona predajcom VOLVO a žalovaným v 1. rade podporujúci financovanie nezákonného predaja motorových vozidiel, tak z neplatného práva nemôže vzniknúť ani platné právo a tým je aj neplatná záložná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. UNB - 52381/3-2006 zo dňa 14.02.2007.
29. Žalobca je toho názoru, že preukázal skutočnosti, kedy dochádzalo k jednotlivým právnym úkonom medzi žalovaným v 1. rade a spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o., kde sa menili úkony Úverových zmlúv č. UNB-51925-2006 č. UNB-52381- 2006 pre splácanie splátok úverov a poslednou zmenou je schválenie RP spoločnosti BAU RENT spol. s.r.o. a žalobca nemal zákonný dôvod plniť za spoločnosť BAU RENT spol. s r.o. k žalovanému v 1. rade, pokiaľ žalovaný nepreukázal, v súlade so Zákonom o konkurze reštrukturalizácie, že by sa k žalovanému v 1. rade stal reštrukturalizačný plán spoločnosti BAU RENT spol. s r.o. neúčinným, teda aj neúčinným k ručiteľovi = žalobcovi § 159. Taktiež žalovaný v 1. rade nepreukázal, že plánom EP zostávajú nedotknuté práva žalovaného v 1. rade, kde sa môže domáhať uspokojenia z pôvodných pohľadávok voči ručiteľovi dlžníka - žalobcovi, ako aj právo žalovaného v 1. rade domáhať sa uspokojenia z pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku žalobcu. Naopak žalobca preukázal, že v rámci reštrukturalizačného konania spoločnosti BAU RENT spol s r.o. bolo prijatých 100% prihlásených pohľadávok - žalovaného v 1. rade a nezostali žiadne pôvodné pohľadávky žalovaného v 1. rade k úverovému dlžníkovi, teda žalobca nemal žiadny zákonný dôvod na plnenie ako ručiteľ v prospech žalovaného v 1. rade za spoločnosť BAU RENT spol. s r.o. a preto výkon záložného práva po prijatí RP je nezákonný v rozpore s § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. Žalobca uvádza, že ako už niekoľko krát zdôraznil, v RP bolo priznaných 100% pohľadávok žalovaného v 1. rade a tým nezostali žiadne pôvodné pohľadávky, ktoré by mal plniť v danom čase ručiteľ = žalobca. Taktiež ako už aj niekoľkokrát uviedol, z vyhlásenia o ručiteľskom záväzku vyplýva, že ručiteľ
- žalobca bude plniť za úverového dlžníka len také záväzky, ktoré sú po splatnosti v súlade so splátkovým kalendárom a nie celý dlh naraz. Taktiež opakovane poukazuje, že spôsob ručenia a uspokojenie z majetku žalobcu bolo dohodnuté tak, že v prípade nesplácania splátok spoločnosťou BAU RENT spol s r.o., tak v prvom rade sa bude uspokojovať veriteľ z majetku dlžníka a v prípade, ak by takýto majetok nepokryl uspokojenie veriteľa, tak až v takom prípade sa veriteľ môže uspokojiť z majetku žalobcu. Všetky tri predpoklady a dohody žalovaný v 1. rade porušil a tým konal v rozpore so zmluvami, dohodami
a napriek tomu žalovaný v 1. rade uzatvoril nezákonne zmluvu na vykonanie dražby so žalovaným v 2. rade vydraženie majetku - pozemkov žalobcu. O týchto skutočnostiach žalobca aj informoval žalovaného v 2. rade, že žalovaný v 1. rade nemá právo na uspokojenie zo zálohu formou predaja na dobrovoľnej dražbe, nakoľko spoločnosť BAU - RENT spol. s r.o. si riadne a včas plní svoje záväzky v zmysle schváleného reštrukturalizačného plánu, a teda nenastali zákonné predpoklady výkonu záložného práva na vlastníctve žalobcu, a súčasne žalovaný v 1. rade nevyužil spôsoby uspokojenia svojich pohľadávok v zmysle vyššie uvedenej dohody, kde uspokojenie výkonom záložného práva na majetok žalobcu je v poradí až štvrtým inštitútom. Tento môže nastúpiť len v prípade, ak sa uspokojenie nedosiahlo uplatnením z predchádzajúcich troch spôsobov.
31. Podľa žalobcu ďalším flagrantným potlačením spravodlivosti súdom prvej inštancie je aj šokujúce priznanie práva na výšku ceny za m2 pozemku oceneného do dražby a to z napádaného nezákonného znaleckého posudku, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi § 39 OZ a Vyhláškou ministerstva spravodlivosti o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ak súd prvej inštancie uznal dražobnú cenu zo znaleckého posudku č. 106/2016 zo dňa 23.05.2016, ktorý vyhotovil znalec (žalovaného v 2. rade) a to, Ing. Peter Villant na sumu vo výške 841.000,- EUR, kde cena predstavuje sumu za stavebné pozemky v Bratislava II na m2 v sume 59,03 EUR/m2, čo pri celkovej výmere pozemkov 14.244 m2 predstavovalo sumu spolu 840.823,32 EUR. Zdôrazňuje, že samotný namietaný znalecký posudok je v rozpore s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/492/>Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky č. 626/2007 Z. z., vyhlášky č. 605/2008 Z. z., vyhlášky č. 47/2009 Z. z. a vyhlášky č. 254/2010 Z. z. a 213/2017 Z.z., kde je stanovená minimálna cena pre Bratislavu v sume 66,39 EUR/m2, ku ktorej sa pripočítavajú v rámci využitia koeficienty všeobecnej situácie konkrétneho pozemku. To znamená, že súd prvej inštancie v zásade spravodlivosti sa mal zaoberať aj samotným napádaným znaleckým posudkom, pritom sám žalobca založil do spisu kontra znalecké posudky vypracované znalcom Ing. Ondrejom Sovom a to aj na konkrétne pozemky znaleckým posudkom č. 078/2017, kde stanovil cenu v sume m2/147,58 EUR. Súd prvej inštancie sa odklonil od prirodzenej spravodlivosti (natural justice), ktorá tiež patrí do oblasti prameňov práva, kde rozhodnutia majú byť rozumne odôvodnené a to v zásade neminem laedere, aj je spravodlivé neobohacovať sa na úkor iného: Aequum est neminem cum alterius detrimento fieri locupietorem alebo iustitia nemini neganda - spravodlivosť sa nemá nikomu odopierať. Žalobcovi bol doručený znalecký posudok 21.07.2016 od žalovaného v 2. rade, ktorý výrazne podhodnotil majetok žalobcu. Na tieto skutočnosti žalobca reagoval a žalovaného v 2. rade upozornil listom zo dňa 28.07.2016. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Tým sa má zato, že žalobca v zákonnej lehote namietal doručený znalecký posudok zaslaný žalovaným v 2. rade žalobcovi a nie ako to tvrdí súd prvej inštancie v bode 11 rozsudku: „Žalobca sa k Znaleckému posudku 1 vyjadril až po uplynutí zákonnej lehoty dňa 28.07.2016.“ Takéto tvrdenie súdu prvej inštancie je šokujúce, ak súd nevie počítať lehotu 10 dní od doručenia znaleckého posudku t.j. znalecký posudok žalobcovi bol doručený 21.07.2016 = t.j. lehota sa počíta deň po dni doručenia + 10 dní = 01.08.2016 a žalobca reagoval v danej lehote 28.07.2016 s obsahom listu, v ktorom je daná jasná námietka proti doručenému znaleckému posudku.
32. Zdôrazňuje, že § 21 ods. 2 nevymedzuje, ktoré porušenia zákona ZDD sú dôvodom na zrušenie dražby alebo nie sú tak závažné na zrušenie dražby, ale presne definuje, že ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, to znamená došlo zo strany žalovaného v 2. rade aj k takým porušeniam zákona ZDD, na ktoré žalobca poukázal a tieto sú dôvodom, že žalobca bol dotknutý na svojich právach a to najmä: § 12 ods. 5, § 24 ods. 4 a najmä, že neexistoval právny titul zo strany žalovaného v 1. rade na vykonanie dražby, bez splatnej pohľadávky, bez pôvodnej pohľadávky, ktoré už v tom čase boli prihlásené 100% žalovaným v 1. rade v RP spoločnosti BAU RENT spol s r.o. a tieto zmenili v 100% svoju splatnosť; a tak nedošlo k naplneniu zákonného uplatnenia záložného práva žalovaného v 1. rade, s ktorým sa cez naturálnu obligáciu mali splatiť údajné pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktoré v danom čase neboli už vymáhateľnými pohľadávkami, nakoľko došlo k dohode, k zmene splatnosti podľa nového splátkového kalendára uvedeného v RP a tým uvádzané pohľadávky žalovaným v 1. rade nespĺňali podmienky zročnosti a jednotlivé zmenené zročné splátky v RP, splácal riadne a včas podľa poslednej novácie záväzkových vzťahov upravených v RP spoločnosť BAU RENT spol s r.o.
33. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie neodôvodnil neprípustnosť intervenienta na strane žalobcu tak, aby dostatočne a zákonne odôvodnil nepripustenie intervenienta spoločnosti BAU RENT spol. s r.o.
Zdôraznňuje, že zákon neukladá povinnosť podať písomné podanie listom alebo ako si to predstavoval súd, že do konania vstupuje intervenient. Intervenient oznámil, že vstupuje do konania súdu prvej inštancie a to priamo na pojednávaní a do zápisnice vo veci samej cez konateľa intervenienta spoločnosti BAU RENT spol. s r.o., ktorý oznámil súdu, že vstupuje do konania z vlastného podnetu. CSP nezakazuje oznámiť súdu vstup intervienta priamo na pojednávaní vo veci samej a to, že to oznámi súdu priamo do zápisnice na pojednávaní. Súd prvej inštancie tak poprel ustanovenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR - Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania pred súdom prvej inštancie; týmto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil, nakoľko súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane žalobcu, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy (žalobcom) v konaní na súde prvej inštancie. Žalobca má zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje odvolací súd, ktorý môže a mal by doplniť aj dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou (žalobcu), ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana žalobcu na súde prvej inštancie navrhla, alebo po vykonaní dokazovania na odvolacom súde, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení tak, že prizná žalobcov nárok v súlade s petitom žaloby, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
35. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade písomným podaním zo dňa 17.02.2020. Poukázal na obsiahlosť a zmätočnosť podaného odvolania a skonštatoval, že ide o identickú argumentáciu ako v prvoinštančnom konaní s tým, že žalobca uvádza dôvody spochybňujúce splnenie predpokladov pre výkon záložného práva na majetok žalobcu podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a podľa Občianskeho zákonníka; dôvody napádajúce nedostatky niektorých dokumentov súvisiacich s Dražbou a dôvody napádajúce oprávnenosť konania žalovaného 1. Podľa žalovaného v 1. rade predpoklady výkonu záložného práva podľa ZKR boli splnené. Oprávnenie žalovaného 1 uspokojiť si pôvodné pohľadávky v celom rozsahu z majetku žalobcu - napriek tomu, že dlžník prihlásené pohľadávky žalovanému 1 riadne a včas plní v zmysle Reštrukturalizačného plánu - vyplýva (okrem iných) z § 114 ods. 1 písm. c) ZKR a z § 155 ods. 4 ZKR. Z logického a aj teleologického výkladu citovaných ustanovení ZKR vyplýva, že proces reštrukturalizácie dlžníka je primárne zameraný na riešenie úpadku dlžníka, a to postupným uspokojením veriteľov spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Zámerom reštrukturalizácie je teda ochrana dlžníka pred individuálnym uplatňovaním práv veriteľov a zároveň aj ochrana veriteľov zameraná na uspokojenie ich pohľadávok. Preto platí, že akákoľvek dohoda dlžníka a žalovaného 1 v Reštrukturalizačnom pláne týkajúca sa prihlásených pohľadávok nemá priamo zo zákona žiaden dopad na (a nijak nemodifikuje) oprávnenie žalovaného 1 vykonať záložné právo na majetok žalobcu. Z uvedených ustanovení taktiež nemožno (logickým a ani teleologickým výkladom) vyvodiť, že oprávnenie žalovaného 1 uspokojiť sa z majetku žalobcu by bolo viazané na omeškanie dlžníka s plnením Reštrukturalizačného plánu. Napriek tomu, že Reštrukturalizačným plánom došlo k zmene (novácii) lehoty splatnosti prihlásených pohľadávok (Prihlásené pohľadávky má dlžník splatiť do dňa 30.06.2020), táto zmena nespôsobuje zmenu (nováciu) v oprávnení žalovaného 1 uplatňovať úhradu pôvodných pohľadávok z majetku žalobcu. Žalobcovi ustanovenia ZKR neposkytujú takú osobitnú mieru ochrany, aká je poskytovaná dlžníkovi. Inými slovami, žalobca sa v zmysle ZKR nemôže dovolávať ochrany voči žalovanému 1 z dôvodu, že Reštrukturalizačným plánom došlo k zmene (novácii) v splatnosti prihlásených pohľadávok a že dlžník Reštrukturalizačný plán plní riadne a včas. Zároveň, keďže Reštrukturalizačný plán nijakým spôsobom nemodifikuje zabezpečenie pôvodných pohľadávok (ani čo do výšky, lehoty, či spôsobu uplatnenia), je žalovaný 1 oprávnený domáhať sa úhrady pôvodných pohľadávok výkonom záložného práva na majetok žalobcu za pôvodne dohodnutých podmienok. Ust. § 155 ods. 4 ZKR prelamuje všeobecnú zásadu subsidiarity a akcesority zabezpečovacích inštitútov zakotvenú v Občianskom zákonníku, prípadne v Obchodnom zákonníku (lex generalis).
36. Podľa žalovaného v 1. rade všetky podmienky vyplývajúce z Občianskeho zákonníka pre výkon záložného práva na majetok žalobcu boli splnené. Dlžníkovi a aj žalobcovi bol výkon záložného práva na majetok žalobcu riadne - v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka - oznámený. Potvrdenie Reštrukturalizačného plánu nemalo žiaden vplyv na oprávnenie žalovaného 1 vykonať záložné právo na majetok žalobcu (ktorý je treťou osobou odlišnou od dlžníka a ktorému v zmysle ZKR nie je poskytnutá osobitná ochrana pred veriteľmi) za účelom úhrady omeškaných pôvodných
pohľadávok. Poukázal na to, že v konaní bolo nesporné, že žalobca skutočne vzniesol pripomienky k Znaleckému posudku. Zo skutkových tvrdení žalovaného 1, ktoré žalobca v priebehu sporu nikdy nepoprel, vyplýva, že Znalecký posudok bol žalobcovi doručený žalovaným 2 dňa 11.07.2016. K Znaleckému posudku sa žalobca vyjadril dňa 28.07.2016. Je teda zrejmé, že pripomienky boli žalobcom vznesené po zákonnej lehote (10 pracovných dní) podľa § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZoDD). K výhradám žalobcu týkajúcich sa notárskej zápisnice o priebehu dražby uviedol, že je v súlade s Notárskym poriadkom, ak odpis Notárskej zápisnice o priebehu dražby neobsahuje žiadny iný podpis, len podpis notárky. K námietke, že v Notárskej zápisnici absentuje podpis Roman Ruhiga, poukázal na to, že ak námietky osoby zúčastnenej na dražbe nie sú zaevidované v zápisnici o priebehu dražby, táto osoba zápisnicu nepodpisuje.
37. Žalovaný v 1. rade považuje za nedôvodnú aj námietku, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa jeho názoru by výsluch JUDr. Bilského dozorného správcu BAU-RENT bol nadbytočný, keďže mal preukazovať skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné a listinný dôkaz - reštrukturalizačný plán bol súdom vykonaný. K výhrade žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný poukazuje na to, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi právnymi aj skutkovými tvrdeniami. Má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že dražba je platná, nakoľko: (i) § 155 ods. 4 ZKR priamo upravuje možnosť veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky voči dlžníkovi z majetku osôb poskytujúcich zabezpečenie pôvodnej pohľadávky - bod 30 Rozsudku; (ii) § 155 ods. 4 ZKR umožňuje veriteľovi uspokojiť svoje pôvodné pohľadávky z majetku záložcu aj v prípade, že reštrukturalizačný dlžník plní reštrukturalizačný plán riadne a včas - bod 32 Rozsudku; (iii) z § 155 ods. 4 ZKR nevyplýva, že sa aplikuje len v prípade častí pohľadávok nezahrnutých do schváleného reštrukturalizačného plánu - bod 29 Rozsudku; (iv) pôvodnou pohľadávkou sa rozumie pohľadávka veriteľa pred jej prípadnou modifikáciou (zmenou lehoty splatnosti pohľadávky alebo zmenou výšky istiny) reštrukturalizačným plánom - bode 30 Rozsudku; (v) § 155 ods. 4 ZKR prelamuje zásadu subsidiarity a akcesority zabezpečovacích inštitútov zakotvenú vo všeobecných právnych predpisoch - bod 30 Rozsudku; (vi) Žalovaný 1 splnil všetky podmienky na výkon záložného práva podľa Občianskeho zákonníka - bod 32 Rozsudku.
38. Vzhľadom na uvedené dôvody žalovaný v 1. rade navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
39. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že žalovaný v 1 . rade nemal právny titul po zmene „novácií“ záväzkových vzťahoch medzi spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o. a žalovaným v 1. rade; k uplatneniu práva na záloh poskytnutý žalobcom (formou dražby), nakoľko toto právo žalovanému v 1. rade zaniklo zákonnou nováciou záväzkových vzťahov v reštrukturalizačnom konaní = v schválenom reštrukturalizačnom pláne (ďalej len „RP“) spoločnosti BAU RENT spol s r.o., kde došlo prioritne k zmene splatnosti úverov a nie k zmene výšky úverov, ktoré by mohli mať vplyv na uplatnenie pohľadávok žalovaným v 1. rade, k žalobcovi. Žalovanému v 1 . rade nezostali po schválení RP zo dňa 14.08.2015 žiadne pohľadávky po splatnosti a žiadne pohľadávky, ktoré by neboli prijaté v RP spoločnosťou BAU RENT spol. s r.o., t. j. neexistencia pôvodných pohľadávok, ktoré by si žalovaný v 1. rade mohol uplatniť z majetku poskytnutého žalobcom ako záloh - „záložné právo k nehnuteľnostiam“ vo vlastníctve žalobcu z ručenia. Žalovaný v 1. rade si uplatnil 100% svojich pohľadávok v reštrukturalizačnom konaní spoločnosti BAU RENT spol. s r.o. a nepreukázal, že by žalovanému v 1. rade zostali nejaké pôvodné pohľadávky, ktoré by si mohol uplatniť proti žalobcovi v súlade s § 155 ods. 4 ZKR. To znamená, že z reštrukturalizačného konania spoločnosti BAU RENT spol s r.o. žalovanému v 1. rade nezostali žiadne pôvodné pohľadávky, ktoré by si žalovaný v 1. rade mohol uplatňovať k žalobcovi, keď spoločnosť BAU RENT spol. s r.o. spláca a splatilla riadne a včas svoje záväzky k žalovanému v 1. rade v súlade so zákonnou nováciou úverových zmlúv (zo dňa 14.08.2015) z RP, tak neexistuje a neexistoval právny dôvod žalovaného v 1. rade na uplatnenie záložného práva cestou dražby z oznámenia o dražbe z 21.07.2016 k majetku žalobcu t.j po jednom roku od zákonnej novácie úverových zmlúv v RP, ktorý potvrdil Okresný súd Trnava 14.08.2015. Ručenie zálohom má akcesorickú povahu t.j. subsidiárnu povinnosť plnenia žalobcom za dlžníka, ktorý v čase dražby dlžníkom nebol. V odvolacej replike predložil žalobca aj nové tvrdenia a dôkazy. Napríklad tvrdí, že v prospech
žalovaného v 1. rade ručila za tie isté poskytnuté úvery spoločnosti BAU RENT spol. s r.o. zálohom nehnuteľnosti aj spoločnosť RELAX CLUB spol. s r.o. zapísaných na LV XX, Okres Liptovský Mikuláš, Obec Kvačany, Katastrálne územie - L., kde tiež žalovaný v 1. rade oznámil výkon záložného práva; avšak po schválení RP spoločnosti BAU RENT spol s r.o. žalovaný v 1. rade upustil od dražby a 09.08.2019 podal žalovaný v 1. rade Návrh na zrušenie poznámky zapísanej v katastri nehnuteľnosti. Ako dôkaz predkladá List vlastníctva č. XX - vlastník spoločnosť RELAX CLUB spol. s r.o. a Návrh na zrušenie poznámky zapísanej v katastri nehnuteľnosť zo dňa 09.08.2019 spoločnosťou SZRB a.s. Podľa žalobcu je zarážajúce, že žalovaný v 1. rade nekonal rovnako pri zálohoch aj k iným ručiteľom za úvery spoločnosti BAU RENT spol. s r.o.
40. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný v 3. rade a to bez uvedenia odvolacích dôvodov, pričom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu.
41. K tomuto odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý mal za to, že odvolanie je potrebné odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou a nemá náležitosti podľa § 363 C.s.p., pričom pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
42. K odvolaniu žalobcu a žalovaného v 3. rade sa písomne vyjadril aj žalovaný v 2. rade. V rámci žalobcom vytýkanej vady konania, resp. rozhodnutia - nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, ktoré podľa jeho názoru boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v predmetnom konaní, uvádza, že tak ako bolo už niekoľkokrát v rámci konania prednesené, žalobca svoje tvrdenia odôvodňuje okolnosťami a závermi, ktoré nemajú reálny právny ani faktický základ. Pokiaľ ide o dôkazy, o ktorých žalobca tvrdí, že neoprávnene neboli súdom prvej inštancie zohľadnené či vôbec vykonané, uvádza, že ani skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru by mali byť takýmito dôkazmi preukázané, nemôžu mať za následok vyvodenie iného záveru vo vzťahu k predmetu daného konania, t.j. určenie platnosti dražby, k akému došiel súd. Nepravdivosť vyjadrení žalobcu o neoprávnenosti k výkonu predmetnej dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného v rade 2/, či neplatnosti dražby ako takej, bola v danom konaní nepopierateľne preukázaná a potvrdená. Je zrejmé, že žalobca spochybňuje skutočnosti, na základe ktorých súd vyhodnotil vykonané či predkladané dôkazy v inom svetle, ako sa žalobca snažil docieliť, avšak pri posúdení všetkých okolností a skutočností, nie je možné sa s jeho závermi stotožňovať. Okolnosti, ktoré súvisia s reštrukturalizáciou spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. a na podklade ktorých sa žalobca domáha vydania rozhodnutia o neplatnosti dražby, nemohli a nemôžu oprávnenosť tejto dražby ovplyvniť, nakoľko sa možnosť (oprávnenosť) žalovaného v rade 1/ ako záložného veriteľa realizovať výkon záložného práva zriadeného na majetok vo vlastníctve žalobcu formou dobrovoľnej dražby spravuje samostatným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ založeným príslušnou zmluvou o zriadení záložného práva, na ktorý, v súlade s platnou právnou úpravou, nemá dopad napríklad ani schválenie reštrukturalizačného plánu.
43. Má za to, že akékoľvek námietky žalobcu, ktorý vidí neplatnosť predmetnej dražby v tom, že žalovaný v rade 1/ je v rámci reštrukturalizačného plánu uspokojovaný svojim dlžníkom a preto sa nemohol domáhať uspokojenia z majetku žalobcu ako záložného dlžníka, nie sú správne a ide len o účelové tvrdenia žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje na názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 2CoB/336/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorým tento druhoinštančný súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/276/2016-24 zo dňa 22.08.2016 o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vo veci zámeru realizácie predmetnej dražby: „Takáto ochrana pred vymáhaním pohľadávky veriteľa priamo od dlžníka alebo speňažovaním majetku, sa vzťahuje výhradne na dlžníka ako subjekt, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie. Zákon o konkurze a reštrukturalizáci neposkytuje ochranu iným subjektom odlišným od dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi zabezpečujú konkrétnymi zabezpečovacími právami alebo ručením.“
44. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 3. rade, uviedol, že odvolanie je potrebné odmietnuť z dôvodu, že bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou a bez uvedenia odvolacích dôvodov.
45. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade zaslal žalovaný v 3. rade vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že žalovaný neodmietol prevziať rozsudok na pojednávaní, ale požiadal súd, aby bol rozsudok zaslaný žalovanému v 3. rade do elektronickej schránky advokáta v súlade so zákonom lex specialis Zákona č. 757/2004 Z.Z - Osobitné ustanovenia o elektronickom výkone verejnej moci na súdoch. Podľa jeho názoru
počítať lehotu, ako počíta žalovaný v 1. rade nie je možné, nakoľko takéto doručovanie rozsudku trpí vadou doručenia a z toho dôvodu odmietli prevziať rozsudok a žiadali súd o jeho riadne doručenie do elektronickej schránky právneho zástupcu tak ako to požaduje zákon o e-Governmente. Uviedol, že zamietnutie žaloby bolo v jeho neprospech, nakoľko sám poukazoval na skutočnosť, že konaním žalovaných v 1. a 2. rade bol uvedený do omylu, nakoľko mu boli podané informácie, ktoré nezodpovedali skutočnosti a mali podstatný vplyv na kvalitu užívania nadobudnutého vlastníctva, ktoré bolo v rozpore s úmyslom spôsobu užívania predmetnej nehnuteľnej veci žalovaného v 3. rade. Z toho dôvodu má za to, že podanie odvolania žalovaným v 3. rade je oprávnené. Žalovaný jednoznačne preukázal a preukazuje sám za seba v sporovom konaní, že predmetnou dražbou došlo k porušeniu práv žalovaného v 3. rade, avšak nie žalobcom, ale žalovanými v 1. a 2. rade. Samotné ustanovenie § 359, podľa ktorého „odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané“, nesubsumuje v sebe, že ak je na strane žalovaných viacero osôb, samotné rozhodnutie vo veci samej bolo pre každého žalovaného rozhodnuté v jeho prospech alebo v neprospech. Žalovaný v 3. rade nesúhlasí ani s tvrdeniami žalovaného v 1. rade, že odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody, nakoľko vo svojom odvolaní žalovaný v 3. rade jasne uviedol v petite čoho sa žalovaný v 3. rade domáha, proti akému rozhodnutiu odvolanie smeruje.
46. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 09.10.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, žalovaného v 3. rade a písomnými vyjadreniami sporových strán odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovaného v 3. rade je potrebné odmietnuť.
47. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
48. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:
49. Pri rozhodovaní o odvolaní je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania ako aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 C.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.). Je potrebné konštatovať, že žalobca podal odvolanie v rozsahu cca 50 strán, ktorým napáda skutkovú aj právnu stránku rozhodnutia, pričom obsiahlo cituje právne predpisy a na viacerých miestach duplicitne opakuje svoju argumentáciu. Odvolanie odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 C.s.p. bez toho, aby špecifikoval v akom konkrétnom pochybení vidí naplnenie toho ktorého odvolacieho dôvodu. Právna kvalifikácia uplatnených odvolacích dôvodov je však vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (uvedená zásada platí tak pre kvalifikáciu nárokov z pohľadu hmotného práva a v rovine procesného práva sa premieta do čl. 11 ods. 1 Základných princípov C.s.p., podľa ktorého sa úkony strán sporu posudzujú s prihliadnutím na ich obsah a ustanovenia § 124 C.s.p., podľa ktorého sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu). Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca namieta predovšetkým nevykonanie navrhnutých dôkazov, v dôsledku čoho dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam, namieta nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov ako aj neprávne právne posúdenie. Samotný rozsudok považuje za arbitrárny a má za to, že vzhľadom na nedostatky súdneho rozhodnutia a konania pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
50. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. z podaného odvolania nevyplýva, akým konkrétnym nesprávnym postupom súd znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko dôvody uvádzané v odvolaní je potrebné subsumovať pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a písm. h) C.s.p. (konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nevykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. by bol naplnený, ak by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej kvalifikovanej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať v materinskom jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok doručený do vlastných rúk). Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd nesprávny procesný postup, ktorý by znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval procesné práva v takej, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil.
51. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (podľa žalobcu nesprávne vyhodnotenie dokumentov) a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v odvolaní tvrdí, že dlžník plnil žalovanému v 1. rade v zmysle Reštrukturalizačného plánu, teda nie je v omeškaní a nie sú splnené zákonné predpoklady pre výkon záložného práva, ustanovenie § 155 ods. 4 ZKR žalovanému v 1. rade umožňuje uspokojiť sa z majetku žalobcu len v tej časti pôvodných pohľadávok, ktoré Reštrukturalizačným plánom pokryté nie sú a záložné právo má vo vzťahu k hlavnému záväzku subsidiárnu a akcesorickú povahu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bolo určenie neplatnosti dražby zo dňa 08.11.2016 vyhlásenej pod číslom NCRdr 6524/2016 vykonanej na návrh žalovaného v 1. rade žalovaným v 2. rade na majetok žalobcu zapísaný na LV č. XXXX nachádzajúci sa v okrese Bratislava - m.č. Ružinov, katastrálne územie A.. Vydražiteľom založených nehnuteľností sa stal v celosti žalovaný v 3. rade. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade sa rozhodol realizovať dražbu na majetok žalobcu špecifikovaný v žalobe z dôvodu snahy o uspokojenie svojich pohľadávok voči dlžníkovi, spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 35 834 625 (ďalej tiež ako BAU RENT alebo tiež ako aj dlžník). Tomuto predchádzalo uzatvorenie dvoch úverových zmlúv medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a spoločnosťou BAU-RENT ako dlžníkom dňa 18.10.2006. Pohľadávky žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi vyplývajúce z Úverovej zmluvy 1 a z Úverovej zmluvy 2 boli zabezpečené aj zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Vzhľadom na porušenie zmluvných podmienok zo strany dlžníka sa pohľadávky žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi vyplývajúce z Úverovej zmluvy 1 a 2 stali v celom rozsahu splatnými dňa 15.04.2011. V záujme urovnania dlhu uzavrel žalovaný v 1. rade s dlžníkom dňa 12.12.2011 dohodu o splácaní splatného dlhu. Vyhlásením o ručiteľskom záväzku prevzal žalobca ručenie za včasné a úplné splatenie pôvodných pohľadávok spôsobom a v rozsahu stanovenými v Dohode o splácaní splatného dlhu. Žalobca sa vo Vyhlásení o ručiteľskom záväzku zaviazal uhradiť pôvodné pohľadávky žalovaného v 1. rade v prípade, ak ich neuhradí dlžník. Notárskou zápisnicou uznali dlžník a žalobca čo do základu, dôvodu a výšky svoje záväzky vyplývajúce z Úverovej zmluvy 1, z Úverovej zmluvy 2 a z Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Zároveň žalobca aj dlžník súhlasili, aby v prípade nesplnenia ich záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy 1, z Úverovej zmluvy 2, z Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku a z Dohody o splácaní splatného dlhu, predstavovala Notárska zápisnica exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Dlžník sa dostal do omeškania so splácaním pôvodných pohľadávok v zmysle Dohody o splácaní splatného dlhu. Žalovaný v 1. rade preto vyzval dlžníka podaniami zo dňa 22.10.2013 prevzatými dlžníkom dňa 29.10.2013 na uhradenie omeškaných splátok úrokov a istiny v lehote do 20.11.2013. Zo strany žalobcu k splneniu jeho povinnosti nedošlo, preto dňa 17.01.2014 oznámil žalovaný v 1. rade začatie výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam. Tieto oznámenia boli doručené žalobcovi a dlžníkovi dňa 04.02.2014 a príslušnému katastrálnemu úradu dňa 23.01.2014. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2015 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. Žalovaný v 1. rade si v zákonnej lehote prihlásil svoje pohľadávky voči dlžníkovi do reštrukturalizačného konania, ktoré boli ku dňu 16.02.2015 vyčíslené v celkovej výške 982.512 EUR z Úverovej zmluvy 1 a 851.698,89 EUR z Úverovej zmluvy 2 (ďalej len prihlásené pohľadávky). Prihlásené pohľadávky boli zo strany dlžníka uznané čo do istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Okresný súd Trnava potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka dňa 14.08.2015 a skončil jeho reštrukturalizáciu (ďalej len Reštrukturalizačný plán). Prihlásené pohľadávky
mali byť dlžníkom uhrádzané v štvrťročných splátkach od septembra 2015 a mali byť celkom splatené do 30.06.2020. Reštrukturalizačný plán dlžníka je dlžníkom riadne a včas plnený. Následne sa žalovaný v 1. rade návrhom zo dňa 11.09.2015 domáhal na podklade Notárskej zápisnice vykonania exekúcie voči žalobcovi pre vymoženie pohľadávky žalovaného v 1. rade voči žalobcovi vyplývajúcej z Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, a to vo výške 753.817,49 EUR a 905.249,58 EUR s príslušenstvom. Návrhom na vykonanie dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľností zo dňa 15.03.2016 sa žalovaný v 1. rade domáhal vykonania dobrovoľnej dražby založených nehnuteľností tvoriacich zabezpečenie Pôvodných pohľadávok (ďalej len dražba). Vydražiteľom založených nehnuteľností sa za najnižšie podanie v druhom kole dražby stal v celosti žalovaný v 3. rade.
52. Predmetom odvolacieho konania bolo predovšetkým posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že boli splnené predpoklady výkonu záložného práva podľa Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o konkurze a reštrukturalizácii alebo ZKR), teda či dospel k správnemu záveru, že ochrana poskytovaná dlžníkovi v reštrukturalizačnom konaní sa týka výlučne majetku dlžníka, ochrana sa netýka tretích osôb poskytujúcich svojim majetkom zabezpečenie pohľadávky veriteľa (v tomto prípade žalobcu) a či § 155 ods. 4 ZKR prelamuje všeobecnú zásadu subsidiarity a akcesority zabezpečovacích inštitútov. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že ochrana pred speňažovaním majetku sa týka výlučne majetku dlžníka, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie, nie tretích osôb odlišných od dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa zabezpečujú konkrétnymi zabezpečovacími právami alebo ručením. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a ani žiadneho iného zákonného ustanovenia nevyplýva, že začatie reštrukturalizačného konania alebo schválenie reštrukturalizačného plánu má účinky, ktoré by okrem reštrukturalizovanej spoločnosti chránili aj ďalšie osoby voči jeho veriteľom.
53. Podľa § 114 ods. 1 ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú; c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi;
54. Podľa § 155 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.
55. Podľa odvolacieho súdu okolnosti, ktoré súvisia s reštrukturalizáciou spoločnosti BAU-RENT spol. s r.o. a na podklade ktorých sa žalobca domáha vydania rozhodnutia o neplatnosti dražby, nemajú vplyv na oprávnenosť dražby, nakoľko oprávnenie žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa realizovať výkon záložného práva zriadeného na majetok vo vlastníctve žalobcu formou dobrovoľnej dražby je samostatným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade založeným príslušnou zmluvou o zriadení záložného práva, na ktorý v súlade s platnou právnou úpravou nemá dopad ani schválenie reštrukturalizačného plánu. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že proces zákonnej reštrukturalizácie nemá vplyv na oprávnenie veriteľa, resp. záložného veriteľa, domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávky (zabezpečenej pohľadávky) od tretích osôb, príp. z majetku tretích osôb. Rovnako žalobcom tvrdená novácia zmluvných záväzkov nemá na uvedené právo žalovaného v 1. rade ako záložného veriteľa vplyv. Možno súhlasiť so žalobcom, že novácia je nahradenie existujúceho záväzku a ručenie má v zásade akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku. Tvrdenie žalobcu, že potvrdením Reštrukturalizačného plánu došlo k novácii záväzku t.j. nanovo k úprave pomerov medzi dlžníkom a žalovaným v 1. rade má relevanciu výlučne vo vzťahu medzi dlžníkom a žalovaným v 1. rade. Potvrdenie Reštrukturalizačného plánu nemalo žiaden vplyv na oprávnenie žalovaného v 1. rade vykonať záložné práva na žalobcu, ktorý je treťou osobou, odlišnou od dlžníka a ktorému zákon takúto ochranu nepriznáva. Zámerom reštrukturalizácie je totiž ochrana dlžníka pred individuálnym uplatňovaním práv veriteľov a zároveň ochrana veriteľov. Citované ust. § 155 ods. 4 ZKR ako lex specialis priamo prelamuje všeobecnú zásadu subsidiarity zabezpečovacích inštitútov upravenú v Občianskom a Obchodnom zákonníku. Akékoľvek námietky žalobcu, ktorý vidí neplatnosť predmetnej dražby v tom, že žalovaný v 1. rade je v rámci reštrukturalizačného plánu uspokojovaný svojim dlžníkom a preto sa nemohol domáhať uspokojenia z majetku žalobcu ako záložného dlžníka, odporujú
citovaným ustanoveniam ZKR. Všetky zákonné podmienky vyplývajúce z Občianskeho zákonníka pre výkon záložného práva boli splnené. Dlžníkovi aj žalobcovi bol výkon záložného práva oznámený pred začatím reštrukturalizačného konania.
56. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.11.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 542/2012, ktoré Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 299/2014 zo dňa 11.06.2014 zhodnotil ako kvalifikovane odôvodnené: „... súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 155 ods. 4 ZKR, podľa ktorého plánom potvrdeným v reštrukturalizačnom konaní zostávajú nedotknuté práva veriteľov (nielen tých, ktorí pohľadávky prihlásili) domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb...“ Ďalej na názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 2Cob/336/2016 zo dňa 09.11.2016, ktorým tento odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/276/2016-24 zo dňa 22.08.2016 o zamietnutí návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia vo veci zámeru realizácie predmetnej dražby: „Takáto ochrana pred vymáhaním pohľadávky veriteľa priamo od dlžníka alebo speňažovaním majetku, sa vzťahuje výhradne na dlžníka ako subjekt, ktorý sa nachádza v procese zákonnej reštrukturalizácie. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neposkytuje ochranu iným subjektom odlišným od dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi zabezpečujú konkrétnymi zabezpečovacími právami alebo ručením.“ Podobne názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 20/2013: „Súd tiež poukázal na ustanovenie § 155 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ktorého vyplýva, že veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z majetku tretích osôb, ktoré splnenie záväzku zabezpečujú aj napriek tomu, že dlžník má pohľadávku splniť v zmysle reštrukturalizačného plánu v inej lehote splatnosti, prípadne v inej výške.“
57. Vzhľadom na dôvody uvedené v predchádzajúcich odsekoch dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keďže použil správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval. S poukazom na zistený skutkový stav, citované zákonné ustanovenia ako aj judikatúru možno uzavrieť, že proces reštrukturalizácie, v rámci ktorého došlo nanovo k usporiadaniu záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, t.j. žalovaným v 1. rade, nemá vplyv na oprávnenie veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej zabezpečenej pôvodnej pohľadávky od tretích osôb, v tomto prípade od žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že odpoveď na otázku čo je pôvodná pohľadávka, vyplýva priamo z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý výslovne uvádza, že veriteľ má právo na uspokojenie pohľadávky z majetku tretích osôb (ktoré pohľadávku zabezpečujú) napriek tomu, že dlžník má pohľadávku v zmysle reštrukturalizačného plánu plniť v inej výške, resp. inej splatnosti. Novácia záväzku sa teda netýka vzťahu medzi veriteľom a osobou zabezpečujúcou pohľadávku a veriteľ sa v tomto prípade mohol domáhať od žalobcu uspokojenia pohľadávok v plnej výške.
58. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil niektoré dokumenty a teda, že dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam. S namietanými nedostatkami Notárskej zápisnice o priebehu dražby ako aj nedostatkom Znaleckého posudku sa súd prvej inštancie vysporiadal v odsekoch 33 a 34 napadnutého rozsudku a odvolací súd preto odkazuje na správnosť tohto odôvodnenia. Odvolací súd v tejto časti len zdôrazňuje, že žalobca svojej tvrdenie o dodržaní lehoty na vznesenie námietok proti Znaleckému posudku nepreukázal. Súd prvej inštancie vychádzal z nesporného skutkového tvrdenia, že žalobcovi bol doručený dňa 11.7.2016 a keďže sa vyjadril až dňa 28.7.2016, žalovaný v 2. rade správne na tieto námietky neprihliadal.
59. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy navrhnuté žalobcom, odvolací súd poukazuje na § 185 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Ak súd navrhnutý dôkaz nevykoná, má povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. Spravidla ide o dôkazy, ktoré nemôžu smerovať k preukázaniu spornej skutočnosti alebo možno zistiť skutkový stav z iných dôkazov a teda navrhnutý dôkaz je nadbytočný. V tomto prípade súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz výsluch JUDr. Erika Bilského, pričom svoj postup v odôvodnení rozhodnutia v odseku 40 riadne odôvodnil. Za podstatné odvolací súd považuje, že súd prvej inštancie jednak uviedol, že vykonanie tohto dôkazu považuje za nadbytočné a jednak zdôvodnil prečo. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 205/2019 vyplýva, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b)
nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že výsluch tohto svedka by bol nadbytočný, keďže jeho výpoveďou malo byť preukázané, či dlžník riadne plní Reštrukturalizačný plán, čo nebolo sporné.
60. Odvolací súd nesúhlasí ani s odvolacou námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a arbitrárne. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
61. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).
62. Na záver odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v odvolaní uviedol nové tvrdenia a predložil nové dôkazy (viď odsek 39), pričom ničím nepreukázal, že tieto dôkazy nemohol predložiť v prvoinštančnom konaní. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
63. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí boli voči žalobcovi v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
65. Odvolací súd posúdil aj odvolanie žalovaného v 3. rade a dospel k záveru, že toto odvolanie je potrebné odmietnuť.
66. Podľa § 386 C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
67. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, na súde proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
68. Prvotnou úlohou odvolacieho súdu skôr, ako pristúpi k meritórnemu prejednaniu odvolania, je posúdiť, či odvolateľ dodržal zákonom vyžadované podmienky. Jednou z objektívnych podmienok
prípustnosti odvolania je zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odvolanie sa podáva v zákonnej 15-dňovej lehote, pričom ide o procesnú lehotu určenú podľa dní. Pre jej počítanie preto platí § 121 ods. 2 C.s.p., ktorý určuje začiatok plynutia lehoty a v spojení s § 121 ods. 4 C.s.p. aj jej koniec. To znamená, že lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty - t. j. po dni doručenia rozhodnutia (§ 106 C.s.p. a nasl. Ak však koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 C.s.p.).
69. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalovanému v 3. rade ako aj prítomným stranám doručované na pojednávaní dňa 14.10.2019 v súlade s § 219 ods. 2 CSP, podľa ktorého „rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.“ Žalovaný v 1. rade si rozsudok prevzal, žalobca a žalovaný v 3. rade odopreli prevziať písomné vyhotovenie rozsudku. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak súd doručuje rovnopis rozsudku na pojednávaní, ktoré odročil iba za účelom vyhlásenia rozsudku, prítomné strany sporu sú povinné rozsudok prevziať. Ak prítomná strana sporu odmietne rozsudok prevziať, okamihom odopretia prevzatia takto doručovanej písomnosti nastáva tzv. fikcia doručenia. Žalovanému v 3. rade, ktorý bol o následkoch odopretia prevzatia rozsudku poučený, tak bol rozsudok účinne doručený dňa 14.10.2023. Je potrebné zdôrazniť, že následné doručenie rozsudku elektronickou formou, o ktoré mal žalovaný záujem, nemá vplyv na posúdenie účinného doručenia rozsudku. Ak teda žalovaný v 3. rade podal odvolanie až 12.11.2019, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že vydanie opravného uznesenia obnovuje možnosť podať odvolanie proti rozsudku iba v prípade, ak sú výrokom opravného uznesenia dotknuté práva a povinnosti sporových strán takým spôsobom, že opravené znenie rozhodnutia bude v neprospech sporovej strany. Ostatné časti opravovaného rozsudku nie sú opravným uznesením dotknuté.
70. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 3. rade bolo podané oneskorene a preto ho s poukazom na ustanovenie § 386 písm. a) C.s.p. ako oneskorene podané odmietol.
71. O náhrade trov odvolacieho konania na základe odvolania podaného žalovaným v 3. rade rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní, nárok na náhradu trov prináleží sporovej strane, ktorá odvolanie nepodala, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
72. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).